Hra, ktorá obsahuje presne to, čo pre hranie dobrej FPS potrebujem a nič viac. Ísť dopredu a kosiť príšerky.
Vadí mi, že nemôžem sám prebíjať ? Nie.
Vadí mi chýbajúci vertikálny pohyb myšou ? Ani náhodou, je to sexi. Rovnako ako natáčanie textúr mŕtvoliek smerom ku hráčovi.
Vadí mi hľadanie kľúčov a blúdenie po leveloch ? Nope !
Alebo mi azda vadí, že táto hra nič nevysvetľuje a kto nehľadá cestu aj cez kyselinové alebo lávové jazierka, tak nemá šancu ? Jedna legenda hovorí, že keby som si nepozrel postup cez Deimos labs na youtube, tak tam blúdim ešte dnes. Manuál som nečítal, tak ma nekameňujte, ak je to v ňom spomenuté.
Pôvodne som začal s Doomikom na tejto stránke, ale vadilo mi, že sa postava hýbala pri vertikálnom pohybe myšou. O pár klikov a minút neskôr som už bol spokojným majiteľom steam verzie a ešte spokojnejším hráčom.
Prvá epizóda je ukážková a pamätná. Pozná ju zrejme každý, lebo vyšla zadarmo (nech žije shareware). Nábojov je všade veľa a všetko ide ako po masle. Ani záverečný boss príliš nepotrápi.
Druhá epizóda ma zaskočila. Do minúty som bol bez nábojov a zrazu som musel začať šetriť. Navyše prechádzanie portálmi mi sprvoti vadilo, lebo som sa strácal. Ako som už písal, tak koniec levelu Deimos Labs som hľadal cez yt, pretože ma ani nenapadlo, aby som hľadal cestu prechodom cez lávové jazierko. Ale treba uznať, že mi to v ďalších častiach hry výrazne rozšírilo obzory.
Tretia epizóda skombinovala prvé dve a ponúkla hlavného pavúčieho bossa.
Najviac sa mi ale páčila tá posledná, štvrtá epizóda. Celú hru som hral na obtiažnosti Hurt me plenty (3/5) a štvrtá epizóda očividne počítala s tým, že je hráč vytrénovaný a tak dosť pritvrdila. Respawn príšeriek za chrbtom aj na malom priestore, miestami málo nábojov, blúdenie cez teleporty, presun cez lávové/kyselinové jazierka apod. Je tam všetko, čo by som kedysi nenávidel a kvôli čomu by som na Doom nadával. Tentoraz som sa BAVIL a aj to blúdenie a hľadanie kľúčov správnej farby ma bavilo.
Btw. až v štvrtej epizóde som si zapol automatický beh, aby som zistil, že cez niektoré priepasti viem prebehnúť (pozn. v hre nie je možné skákať). V boomer shooteroch mám problém, keď furt utekám a tým pádom sa ponáhľam. Jednak si hru menej užívam a za druhé mi je z toho pri hraní občas blbo.
Malé vysvetlenie, ako som sa v dnešnej dobe dostal ku hraniu Dooma.
Najprv som dostal parádne tričko, potom som si niečo o Doomovi prečítal v tejto knihe a aby toho nebolo dosť, tak Doomika spomenul v práci kolega. Zahrať si Dooma bola jediná správna možnosť a povinnosť zároveň !
Pro: snáď všetko, občas je nutné použiť rozum a to som teda nečakal
Proti: kiež by som si mohol užiť Dooma v dobe jeho vydania