Clockwork Tales: Of Glass and Ink

Kreslené obrazovky si udržujú kvalitu počas celej hry. Na hru sa v podstate celý čas pekne pozerá, ale u mňa nespôsobila vyloženú radosť. Vzhľadom na zasadenie do steampunkového sveta totiž oplýva hlavne menej výraznými a hnedými farbami. To nemusí byť nutne zápor, ale rozprávkové sýte farby sa mi páčia oveľa viac. Taktiež zvuková stránka na tom nie je zle. Komorná hudba počas hrania vyložene neruší a dabing postáv je väčšinou dostatočne kvalitný. Bohužiaľ sa nájdu aj slabšie hlasy a zvučka vám môže po čase začať prekážať, ale to by nemusel byť problém, ak si k nej sadnete na polhodinku a potom idete zase robiť niečo iné.

Náplň hry taktiež trochu škrípe. V hre sa nachádza dostatok hádaniek. Tie nie sú väčšinou príliš originálne, ale to nevadí. Problémom je ich nevyvážená obtiažnosť. Niektoré totiž zvládnete vyložene za pár sekúnd, niektoré vám však budú trvať oveľa dlhšie. Taktiež vám hra toho priveľa nevraví a napr. v jednom puzzli vám zabudne povedať, že časti, ktoré máte poskladať do jedného celku, môžete dvojklikom otáčať. Navyše novinka tohto titulu - mechanický pomocník Matthew - nie je takmer vôbec využívaný a preto keď konečne treba použiť jeho pomoc, aj zabudnete, že ho vlastne máte k dispozícii. Ja som mal s týmto problém ešte aj ku koncu hry.

Taktiež obrazovky s hľadaním skrytých objektov majú kolísavú kvalitu. Pri niektorých totiž nemáte k dispozícii názvy hľadaných predmetov, pretože sa jedná o rôzne steampunkové trúbky a srandičky. Preto vám hra poskytne iba VEĽMI malý obrázok toho, čo máte nájsť. Ja som často nebol schopný poriadne rozoznať, čo mám vlastne hľadať.

Celkovo by som teda Clockwork Tales odporučil ako chvíľkový relax na maximálne polhodinové hranie. Vtedy bude najviac baviť nenáročná hrateľnosť a nebude sa zajedať. Nie je to síce najlepší kúsok v rámci svojho žánru, istú kvalitu však má. Príbeh asi tiež nikoho neoslní, ale v tomto žánri ho beriem skôr ako pojítko medzi obrazovkami a hádankami než čosi viac.