Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Komentáře

Medal of Honor

  • PC 60
Tunák započnem duchovný prequel k môjmu nedávnemu komentáru pre Battlefield 3. Ktorý Medal of Honor máme na stole? No Medal of Honor. Ten prosto nazvaný reštart historicky dôležitej, prevažne historickej série FPS z roku 2010, ktorý žiaľ nový dych sérii nepriniesol, a to už vtedajší next-gen klopal na dvere. Do tohto vlaku vraj nenastúpil ani Warfighter a odvtedy je to už dekáda, čo nie je po plnohodnotnom pokračovaní ani chýru.

2010 Medal of Honor ukončil jednu éru, aj keď sa silou mocou snaží tváriť, že začína niečo nové. Dokonca až tak, že hra uvádza Frostbite engine (ten je použitý iba v multiplayeri, ktorého servery v roku 2024 už nefungujú, takže si tieto dve verzie hry neporovnám) pred úvodným introm, napriek tomu, že hru poháňa zo všetkých uhlov videný UE3 doplnený o dobové moderné fičrs. UE3 nezvláda otvorené svety ani ich ilúziu. Statické veľkolepé pozadia sú silno nepresvedčivou kulisou, a to jediné čo hrá hre do karát je fakt, že blízky východ vie byť napriek priestrannosti docela prázdny a jednotvárny. Je mi jasné, že hra nebola nijako zamýšľaná, ako open-world, od MoH sa pochopiteľne očakáva čistokrvná FPS, no stiesnenosť možností pohybu je tu abnormálne skľučujúca v kontraste s otvorenými scenériami a dychberúcmi horizontami. Tie dychberúce horizonty som zrnko prehnal, no pár výhľadov a pohľadov ma pristihlo sa pár sekúnd kochať. Grafika nie je zlá, virtuálne slnko i mesiac vrhajú na Afganistan dobré svetlo, no starší engine je poznať a nezreje nijako do krásy.

Štruktúra hry, v ktorej misie nasledujú po sebe chronologicky a dej rozložený do dvoch dní (+ prológ) je prima. Sledovanie deja a hranie za rôzne postavy je tiež ok. Trochu ma zmiatol výber misii v menu, kedy som si myslel, že hrám stále prológ, i keď som už bol asi v polovici kampane. Až tak fluidne po sebe misie nasledujú. Pači sa mi minimalistický, miznúci HUD, kedy na obrazovke nie je žiaden rušivý prvok, minimapa, ukazovateľ munície a to, že vidíte badge headshotu mi príde až zbytočné. Uznávam, že ma hra začala baviť, a keď skončila (deň 2. má iba dve misie, deň 1. šesť + dve spomínaný prológ), tak som len kukal, že to už je koniec? Rozjazd nie je najlepší a je hlavným dôvodom prečo som hru začal hrať v minulosti aspoň 5x a zakaždým ju vzdal pre iné, pútavejšie tituly. Prvá misia je mdlá, druhá tiež suchá a tu niekde som už možno nie len ja stratil interest a nadšenie. To by však bola napokon škoda, lebo hra sa rozbehne a sám seba som prichytil pri tom ako dobre som si zapoľoval na zástupy samovražedných nepriateľov. Oni by asi nemali byť samovražední, no vždy si poslušne dobehnú do ranu a veľmi sa vašim guľkám nesnažia skryť. Neviditeľné zóny, po ktorých dosiahnutí sa enemáci prestanú generovať mi silno vrátili PTSD flashbacks z World at War a pevne verím, že sa s týmto fenoménom budem stretávať v hrách už len menej. Príbeh je suchársko realistický s podareným záverom. Zbrane sú priemerné ako aj pocit zo streľby, sniper misie zaujímavé. Hudba je úplne parádna.

Máte radi FPS v reálnych kulisách a hry z éry 2005-2010? Pridajte si 10% k môjmu hodnoteniu, tu už to začína byť cítiť nostalgiou.

Pro: Afganistan v rámci možností enginu, hudba, čistokrvná a zároveň uveriteľná FPS

Proti: zhrnuté v komentári

+12

Zenge

  • PC 70
To sa ešte bude spomínať na dobu kedy artworky do hier mali autorský podpis skutočnej ľudskej bytosti a nie almighty AI. Od Hamster on Coke Games by sa dala očakávať logická hra s pekelnou obtiažnosťou a šibeničnými časovými limitmi. Opak je však v pravdou.
Michalovi "Hamster" Pawlowski, zrejme namiesto "coke" díler predal ketamín, keď s Konradom Januszewski vymýšľali príbehové pozadie tejto príjemnej logickej hry. Sľubované žiadne rozptýlenia v podobe časomier, počtu bodov/krokov, hviezdičiek, obchodíkov... spĺňajú do bodky to čo je napísané na krabici: "Hra má byť relaxačným zážitkom". Soundtrack je príjemný na vypočutie aj mimo hrania.

Pro: rôzne a zároveň prehľadné herné mechaniky, príjemné artworky, hudba

+6

Battlefield 3

  • PC --
Môj tretí revisit Battlefield 3 vydaného v dobe písania komentáru pred takmer 13 rokmi nastal potom, čo som hru uvidel za necelé 2€ v EA Steam výpredaji. Prišlo mi na mieste cinknúť mincou, keďže na Origin, momentálny EA app, som titul už dávno získal zdarma. Prvýkrát som hru spustil ako benchmark nového pracovného notebooku pred asi dekádou, nahajpovaný z gameplay ukážok singleplayeru, ktoré sa zdali too good to be true. A oni tie ukážky skutočne neklamali za predpokladu, že ste sa držali scenára a pozerali iba tým smerom kam vývojári mienili. Hlavne multiplayerový titul som pre hru viac hráčov paradoxne hrať nemienil a kto si kúpil hru za plnú cenu iba kvôli kampani nebol veľmi obligated complainovať jej dĺžku a (nepopierateľné) kvality. Dodnes si pamätám rozčarovanie 12 ročného mňa, ktorý v časopise mini Level videl pri Battlefield 1942 zlatú hviezdu a pri hraní zistil, že ho iba dostupný multiplayer vôbec nebaví. 2vojku a ďalšie vydané neskôr som tým pádom bez pardónu odignoroval. Kto však šiel do hry s jazvami a motiváciou z predošlých 1942, 2 & 2142 na PC, dostal naviac 5-6 hodinovú showcase schopností Frostbite 2 enginu v podobe interaktívneho akčného filmu alá Komando (čili ja vs. všetko živé čo strieľa mojim smerom) s príbehom, ktorý mňa osobne nijako neurazil. Ba priam naopak, kolekcia misii má všetky bells and whistles a dohral som ich v priebehu rokov spomínaných 3 krát. Ruku na srdce, táto válečná FPS má momenty, ktoré sa zapísali ako nezabudnuteľné ba až kultové, či sa jednalo o misiu so stíhačkou, zneškodnenie strelca raketou so zdemolovaním značného kusu viacposchodovej budovy alebo eyes melting halo jump. Druhýkrát som kampaň prešiel na Hard obtiažnosti, čo ma milo prekvapilo, že si hra pamätala pri treťom, nedávnom spustení po zakúpení na Steame. Tretie ťaženie malo byť čisto oddychové na jeden-dva večery kedy som zabelecky zvolil obtiažnosť Easy a hru dohral s Xboxovým ovládačom, ku ktorému sa uchyľujem čoraz častejšie, i keď som bol dlhé roky veľmi skeptický k jeho využitiu pri FPS. Piánko, hoci tankové misie som hral radšej aj tak na myši a klávesnici, lebo môjmu mozgu prišlo zbytočné sa na takú chvíľu učiť ovládací pattern s ovládačom. Mimoriadne som si užil všetky výpravy do Teheránu, ktorý som v roku 2015 navštívil v reálnom živote a bol i navrchu dominanty Bordž-e mílád neboli Milad Tower, ktorú je v hre vidno z viacerých perspektív. Ako púštnym vetrom ošľahaný vandrák môžem povedať, že áno; Irán je tu spracovaný tak ako Irán vyzerá a má aj tú správnu atmosféru, i keď je moja životná skúsenosť rozhodne mierovejšia, peržania sú k cudzincom veľmi priateľskí a dobrosrdeční, čo budem vždy hlásať pri akýchkoľvek pochybách. Grafika je skvelá a necháva o rok skôr vydaný Medal of Honor v minulom storočí. Každý jej aspekt sa dá pokladať za silnú stránku; svetlá, interiéry, exteriéry, výbuchy, oheň a je vidno, že autori kurátorsky nezanedbali ani jeden z týchto prvkov. Ak ma niečo na FPS pred BF3 nebavilo, tak to boli spravidla nočné misie, kde hráč videl z hry prd, no tu je zážitok aj z nich vybičovaný na maximum. Audio; zvuky, dabing hudba sú top notch, o čom nebolo a ani do budúcna nebude pochýb.

Do multiplayeru som nakukol hlavne kvôli tomu, že jediné achievementy v PC verzii hry sú práve iba za zásluhy v ňom. Moju zvedavosť premohol ten jeden tajný, o ktorom som sa dopátral, že je skutočne low effort a keďže Steam PC verzia je Premium, skočil som si poň zo Ziba Tower, pričom som si na mape parádne zastrieľal. Tak parádne až ma to prekvapilo, z rýchlosti a deštrukcie prostredia som bol očarený a uvedomoval si každým momentom, o čo všetko prichádzam, že tieto mulťaky nehrávam. Aj ďalšie zaujímavé achievementy ma motivovali vyskúšať si vybrané mapy, no mnohé sú veľmi ťažko získateľné práve pre nedostatok hráčov v širokej ponuke najrôznejších herných módov. Už len fakt, že sa hra stále aktívne hrá aj po 13 rokoch a x ďalších hrách k dispozícii, si zaslúži krátky potlesk.

Výhrady mám momentálne k technickým problémom, na ktoré naráža mnoho hráčov s modernejšími systémami a aj nenávidený Battlelog cez prehliadač mi tiež hodil polienko pod nohy. Môj recept na úspešné spustenie hry v roku 2024 spočíval v tom, že som si musel stiahnuť PunkBuster z externého zdroja, lebo hra si ho pri spustení cez Steam nevedela stiahnúť sama. Ďalej v tom, že som sa síce prihlásil do Battlelog-u, no tlačidlá v ňom boli hluché, čo rieši prihlasovanie sa cez režim inkognito v Chrome (vraj funguje aj vypnutie všetkých rozšírení prehliadača, s čím som sa zahrávať nechcel a radšej sa pracne prihlasoval so všetkými overovaniami) a nastavenie grafiky som bol nútený robiť cez PROF_SAVE_profile file, pretože v in-game Options kliknutie na Graphics spôsobovalo tvrdý crash celej hry. Na matchmaking cez prehliadač by som si zrejme zvykol keby skutočne musím. Nutnosť mať spustené naraz Steam aj EA app mi nijako neprekážala.

V roku 2013 som hru ohodnotil 70% a s týmto hodnotením sa momentálne neľahko stotožňuje, pretože by som singleplayerovej kampani & aged well audiovizuálnej stránke pre ich dopady na žáner, snáď aj viac ako 10% pridal. Relatívnu krátkosť kampane kritizovať nebudem, lebo konzum sa vyvinul do doby Reelsovej a 6 hodinový príbeh (4-5 pokiaľ sa ponáhľate a kašlete na kochanie sa vizuálmi a lokáciami) je dnes napríklad v porovnaní s takým MW3 2023 nadpriemer. Multiplayerovú časť nie som z pozície Private First Class 2 Star dostatočne erudovaný hodnotiť, pretože som v nej strávil nedostatočný čas na to vynášať akékoľvek verdikty, no tých pár matchov bolo veľmi fajn.

Pro: grafika, svetelná show, audio, nočné misie, príbeh, pestrý arzenál, hra je cool aj po viac ako desiatich rokoch

Proti: technické problémy pri spúštaní hry na moderných systémoch

+6

The Walking Dead: A New Frontier - Episode 5: From the Gallows

  • PC 60
Komentár je na celú A New Frontier sezónu. 

Mikulášsky Skromný balíček nadelil sladkokyslý mix hier z pod vlajky Skybound, kde okrem pestrofarebných arcade prkotiniek moje hladné črievko zahliadlo všetky Telltale príspevky do značky The Walking Dead.

"Som tu od dôb pôvodného Kirkmana!" - Pyšne si udieram na prsia, aj keď sa poza búčky šušká, že som originálny komix nedokončil, dostal som sa v príbehu relatívne ďaleko, ďalej ako v AMC sérii, ktorá je známejšia širšiemu publiku. Na seriál som sa úprimne tešil, prvé dve~tri série som si i užil no akosi s postupom času, kedy nemŕtvi sú stále menšia a menšia hrozba a problémom sa stávajú hlavne živí a ich móresy, som sa bavil stále menej a menej. Aj v prípade komixu, aj v prípade seriálu sa dej dostal do telenovelovej roviny, ktorá prestala baviť nie len mňa ale aj nejedného fanúšika. Prvá a druhá séria od Telltale games však nádeje urdžiavala pri živote, pretože v rámci univerza TWD sa za mňa s prehľadom jedná o najlepšie rozprávané príbehy, i keď už koncom season 2 sa nejaké tie nelogickosti v konaní a správaní postáv začali objavovať. Nič z čoho by som ale vyslovene škrípal zubami a nechtami oškriabaval steny. A tu prichádza A New Frontier, ktorý presne nailol moment, pre ktorý by u mňa zhaslo TWD aj na ďalšej platforme, nebyť to očividný spin-off. Práve tomu som sa chcel vyhnúť a po dokončení druhej série, som zámerne minisériu s Michonne ani nezačal hrať, aj trochu preto lebo som tejto postavy naprieč hrami a médiami prejedený. ANF však malo na screenshotoch Clementine, "reku to mi stačí", povedal som si. Práve výhoda byť "pozdě" a zahrať tieto dve série bez nútenej trojročnej prestávky, vytvorili gap v ktorom sa zrejme tento príbeh stratí a ja si budem môcť vychutnať Final Season.

Na prvý pohľad je všeličo lepšie. Grafika, čo sa týka svetiel i tieňov, je k zalíznutiu, ovládanie je akčnejšie (aj keď stále rovnako limitované a opakujúce sa) a brutalita sa naprieč hrou navýšila o veľmi (ne)pekné momenty. 

Čo sa však vytratilo je chuť udržať protagonistov nažive. Možno by mi až tak nevadila zmena hlavnej postavy, ale Javy, alebo ak chcete Javier, je pekný degeš a ani raz ma nebolelo s ním umrieť. Clementine som vždy mal akýsi vnútorný dôvod ochraňovať za každú cenu aj napriek tomu, že konať správne sa často neoplatila a buď Clem alebo niekto iný na moje rozhodnutia doplatil. S Javym mi to bolo po celý herný čas absolútne jedno, a tak som si aspoň vyskúšal pružnosť hry, ktorá tvrdí, že jej dej sa odvíja od hráčových rozhodnutí (v skutočnosti len niektorých selected rozhodnutí), ktoré sú natvrdo zásadné aj keď v konečnom dôsledku bezvýznamné. Choval som sa ako idiot, prick, klamal som a zrádzal koho šlo, no i tak verím, že takmer totožné outcomes by som dostal aj keby sa správam vzorne dobre a morálne správne. Doviedlo ma to napríklad k situácií kedy mi jedna z postáv nadáva za to, že kvôli mne niekto prišiel o život, pričom v rámci toho istého dialogu mi ďakuje za to, že sa na mňa môže vždy spoľahnúť a že si kryjeme chrbát. Prehlásenia typu; "Nikdy Vás už neopustím!" a o moment neskôr "Rozdeľme sa na dve-tri skupiny" sú tu bežnou manipuláciou s osudmi preživších.

Jedno bonusové Proti pod rúškom spoileru; Kennyho autonehoda a následná smrť bola čistý MEH.

Pro: obľúbený štýl grafiky je ešte krajší na pohľad, pohodové ovládanie, fajnové bolestivé momenty

Proti: nezaujímavé nové postavy, neustála retrospektíva zbytočne rozptyľuje od už tak jalového príbehu, krátke čo v tomto prípade nie je vyslovene mínus

+3

Eastern Europe Truck Simulator

  • PC 5
Svoj komentár konkrétne na túto hru by som si možno aj odpustil, lebo je skoro zbytočné plytvať pružnosťou klávesnice na takúto prkotinu. Uvoľním však ventil a vyjadrím sa k hre ako takej, no to na čo chcem poukázať, a je dôvodom týchto slov, je v druhom odstavci. Povedzme si teda čo o sebe EETS tvrdí, že je, no v triezvej realite má od svojho marketingového popisu na kilometre ďaleko. Nie je to realistický truck simulátor, fyzikálny model je smiešny, vozidlá bouncujú, prekoprcávajú sa a pocit z jazdy je akoby v hernom svete bola o citeľných pár percent slabšia gravitácia. Unikátne cesty z východnej Európy ťažko, trate sú groteskné a absolútne random naklikané. Početné zákutia k objaveniu tu vzhľadom na prísnu lineárnosť nie sú a síce 1-2x sa dá zablúdiť niekam od veci, kde nič nie je. 10 rozdielnych, ťažkých levelov je v skutočnosti 10 tratí, ktoré na maximálne 2 druhý pokus odjazdíte do cieľa s prstom v zadku (naviac po dokončení posledného levelu dostanete obrazovku s hluchým tlačidlom NEXT a to je koniec, šlus, nič). Dobre fajn, indie hra z Moldavska, na Steame v dobe písania komentáru za 1€ (ani za to hra nestojí), ktorú som ja osobne mal navyše zadarmo v giveaway od IndieGala a nikto ma nenútil ju vôbec hrať. Okolnosti a nočná smena na ostrove Isegran bez internetu ma ušetrili cca 30 minút nemého bdenia, takže by som sa nemal na čo sťažovať, no tu prichádza časť, na ktorú chcem poukázať aspoň oboma ukazovákmi.

Hoci uz nás na databaze-her je vývojár Atomic Fabrik, ktorého hlavný (až by som povedal jediný) predstaviteľ Cristian Manolachi, zastúpený iba máličko (v doba písania komentáru 3ma) hrami, má toho na rováši celkom dosť. Ako sám tvrdí na oficiálnej stránke až 100+ hier zverejnených na Steame (a na IndieGala poznamenávam ja), Tento sumár som neprepočítaval, lebo na tom až tak nezáleží. Netvrdím, že sa medzi nimi nenájde možno nejaký advanced titul s uceleným technickým spracovaním. Práve u nás evidovaný ConflictCraft a ConflitCraft 2 vyzerajú, že zrejme majú hlavu a pätu, no keď si pozriete Publisher profil vývojára a jeho zoznam hier pochopíte o čom hovorím. Väčšina hier spĺňa podobnú charakteristiku ako EETS a jedná sa o fast upatlané Unity produkty s nadnesenými popiskami, ktoré autor zrejme realizoval na základe nápadov čo dostal pri rannej stolici, doobeda ich skompiloval a poobede zverejnil na Steame/IndieGala. Ešte stále nie je pohoršenie na mieste? A čo ak Vám poviem, že aj EETS bol v predaji na Steame za ~20€? Cena sa dá trackovať a poskakovala, zrejme v rámci vykonštuovaných deals, z ~2 na ~20€ a späť, pričom ďalšie podobne kvalitné tituly autor predáva aj za 10, 50 až ~200(!!!)€. Áno eur, nie moldavských lei, EUR! Random tieto tituly idú 90% off, no za každých okolností je to katastrofálna investícia, pri ktorej si neviem predstaviť hráča s náznakom zdravého rozumu, že by kúpu neľutoval, ak by nechal obalamutiť ľúbivými popiskami. Hry majú vymyslené pochvalné komentáre, ktoré až bolí čítať aké sú falošné. Jediné negatívne sú od nešťastníkov, ktorí si cez rôzne služby zakúpili random steam kľúče a bohužiaľ dostali niektorú z hier z dielne tohto autora. Biznis génius alebo scammer? Odpovedzte si samy a ja zakončím túto esej slovami mojej obľúbenej slovenskej osobnosti Noriky Mojsejovej; "Nedajte sa oje*ať, ďakujem Vám za pozornosť."

Pro: dá sa to rýchlo dohrať a utvoriť si obraz o tvorbe autora pre ďalšie vyhnutie sa jeho podobným peckám

Proti: cena nech je akákoľvek, technické spracovanie, grafika, fyzikálny model, prepadávanie sa do textúr, voda je len "tvrdá" textúra, neutíchajúci pocit, že bol hráć oklamaný

+10

Pexeso

  • Browser 5
*zvuk pukania prstov na klávesnicou*

Doby internetu v plienkach dali priestor napríklad aj tomuto programátorskému pokusu dostať klasickú hru do digitálnej podoby, aby potom o 20 rokov neskôr nejaký nešťastník (ja) na ňu natrafil na serveri IZDoprava.cz pri konfrontovaní označenia ich ostatných "hier" video hrami (Test Dopravního značení & Poznáváme Karlův most)

Pexeso ako také (snáď) každý pozná a zrejme bez akýchkoľvek inštrukcii, aj toto s dopravnými značkami, bude schopný hrať. Avšak nie každý pozná dopravné značky a tu by som hre vyčítal hlavne to, že značkám chýba akýkoľvek popis čo sú zač (naviac kvalita obrázkov je tak mizerná, že je problém prečítať slovo NEMOCNICE). Aj keby sa nejaké to deculo k tejto hre dostalo, dozvie sa o dopravných značkách akurát prd.

Pro: je to video hra, dá sa hrať aj vyhrať

Proti: otrasné rozlíšenie obrázkov, len 8 opakujúich sa značiek bez informácie o akú značku sa jedná, nefunguje diakritika

+12

Mafia II: Joeova dobrodružství

  • PC 65
Komentár po dohratí všetkých misii, splnení väčšiny achievementov (aj za alternatívne postupy), Classic verzia na Steame. 

Tretie DLC pre pôvodnú Mafia II (2010) som začal hrať a dokončil ako prvé, lebo z počutia viem nejaké pikošky o plytkosti Jimmyho dobrodrúžstiev. Príbeh(y) Joa sa vkusne vtesnávajú do obdobie, ktoré sme si v pôvodnej hre prežívali s Vitom a na chvíľu sa opäť pozrieme aj do zamrznutého Empire Bay, super. Elegantné využitie priestoru a sympatickej postavy však už nedopĺňa až tak skvelá herná náplň. Ja som si tu vlastne až po rokoch rokúcich uvedomil ten rozdiel, ktorý robil napríklad prvú Mafia: The City of Lost Heaven tak výnimočnú oproti Grand Theft Auto III; spôsob podávania herného postráda akúkoľvek gráciu, proti tu si odklikni začiatok misie, začne bežať časomiera a Ty utekaj/štartuj splniť to a to. Áno obsah sa snaží byť po celú dobu hrania rozdielny, no i tak v ňom zažijeme väčšinou to čo sme už hrali, to na čo poznáme zaručený postup. Okrem myslím troch výnimiek veľkých "príbehových" misii, ktoré sú super, no je ich málo. Pre lepší, adrenalínovejší zážitok osobne odporúčam aspoň najťahšiu obtiažnosť.

Chcem ale určite zmieniť jeden herný element, ktorý zrejme nie je úplne zamýšľaný, no funguje prekvapivo realisticky a zaujímavo. Totiž ono po dokončení väčšiny misii Vám zostáva status u polície aký ste mali počas misie, čize aj keď misiu dokončíte a hra sa uloží, stále musíte nájsť dom alebo obchod kde sa prezlečiete, alebo vymeniť auto. Raz sa mi stala situácia, ktorá sa možno nestala nikomu, keď po jednej z misii zostala na mape policajna zátarasa a bol aktívny aj po začatí misie nasledujúcej, ktorá bola o sledovaní auta. Sledované auto však šlo ulicou so spomínanou zátarasou a zastavilo pred policajnými autami. Aj keď som sa snažil viackrát situáciu nejako vyriešiť, nakoniec som musel na inkriminovanú lokáciu prísť pred misiou, zničiť zátarasu, zbaviť sa policajtov a až potom ju začať znova aby sledované auto už mohlo prejsť. Paráda, mal som pocit, že musel aspoň niečo vykonať vlastnou kreativitou. Kreatívne postupy som si vymýšľal aj v pôvodnej hre, no tu som mal pocit, že s niektorých misiách si dokážem sitáciu naplánovať aspoň trochu podľa seba. Zábavné bolo sledovanie postáv na pešo, ale samozrejme som si takú misiu skúsil prejsť aj v aute, čo tvorcovia nezamýšľali, ale možné to je. Prípadne si naplánovať doslova atentát keď po niekoľkých opakovaniach viete odkiaľ kto príde...

Mafia II Classic je za mňa veľmi ľahká (obtiažnostne), krátka, zážitková hra. Mafia II: Joeova dobrodružství je gtáčko v Empire Bay, ktoré prináša aspoň nejakú výzvu pre tých, ktorým pôvodná hra nestačila.

Pro: vyššia obtiažnosť, Joe je cool, Homer Simpson na dabingu, nové lokácie, dĺžka hry (*koho DLC nebaví, pre toho proti) funkčné nedodělky (viac v komentári)

Proti: lietajúce ikonky, otravné a zbytočné bodovanie hlavne pri streľbe, laciná náplň väčšiny misii

+14

WTF

  • PC 0
Táto hra stojí jedine za to, že by ste boli ochotný utratiť 0,39€ počas -90% sale na Steame a giftnúť ju niekomu koho chcete úboho obrať za pár minút života strávených v nefunkčnej hre. Vlastne nie, ani vtedy to nerobte, je to skutočne zlý vtip.
Väčšina hier, ktoré pridávam na databaze-her.cz sú edgy, indie, budget neznáme tituly, lebo tie lepšie hry sú väčšinou vyfúknuté, robím aj preto, že si na Steame vytváram custom knižnicu hier zoradených podľa rokov vydania korešpondujúcim s údajom práve tu na databáze(/i?).
To ma dovedie aj takýmto doslova a do písmena WTF hrám. Ah, kde len niekto berie vôbec odvahu za to pýtať dukáty.
Pozn.: osobne som si hru nekúpil ale kľúč získal z Groupees bundle. Ďakujem teda za príležitosť napísať tento komentár ako varovanie a výstrahu.

Pro: veľa modelov známych protivníkov, pestrá paleta klasických zbraní

Proti: oponenti neútočia a väčšinou stoja v T-pose, cena nech je akákoľvek, titul je nie len nedokončený, on je vlastne ani poriadne nezačatý

+7

Bombman

  • PC 0
To najlepšie na tejto hre je snáď to, že bola stiahnutá zo služby Steam a pravdepodobne nebudete mať možnosť sa k tejto katastrofe vôbec dostať. 150 rokov starý Bomberman bol/je vo všetkých ohľadoch lepší. Páči sa mi, že sa v praxi ukázal potenciál Steamu sa učiť o hre a od začiatku mala Restricted status. Okrem toho mala obmedzené achievementy (ten bol až jeden za spustenie hry *cringe*), ktoré sa nepočítavali do celkového počtu získaných odmien. Negatívne recenzie alebo Ježiš, ktorého má kurátor Eternal Salvation na profilovej fotke, osvietil tvorcov aby našli v sebe kúsok súdnosti a túto príšernosť zmietli z povrchu steamského. Dúfajme, že žiadna Neomova archa tento kúsok nikde nevyplaví...

Pro: nikto vás neprinúti hru hrať, tažko sa k hre vôbec dostať odkedy bola stiahnutá zo Steamu

Proti: všetko

+11

Antenna

  • PC 75
Antenna od nezávyslého vývojára LWNA je také krátke LIMBO zdarma. Ocitnete sa v tmavom, prevažne čiernom svete, s nejasnou predstavou čo máte robiť. Hra vás navádza na stláčanie správnych kláves a ich kombinácii pričom postupne odkrýva svoje tajomstvá. Pomer cena/kvalita je v tomto prípade irelevantný, pretože aj keby herná doba trvala 5 minút, je dobrá a zároveň zdarma, je to dobrý deal. Takto tých si 20 minút (niekto možno trochu viac pri získavaní tajomného achievementu uvb76), ktoré hra zaberie, akurát príjemne užijete. Minimalistická grafika je super a ponorenie sa do zvukových hlavolamov (naročnosť je tak akurát) so slúchadlami na ušiach tvoria dohromady veľmi príjemný zážitok.

Pro: zdarma, atmosféra, minimalistická grafika,, zvuky, ovládanie, uvb76

Proti: krátke (ale opakujem; zdarma)

+10

Counter-Strike: Condition Zero

  • PC 40
Counter-Strike: Condition Zero sprevádzala od úplného začiatku dramatická vývojárska telenovela. I keď som o hre v dobe jej vydania iba čítal, vedel som, že sa napriek podpriemerným hodnoteniam za ňou skrýva zaujímavý príbeh. Niekto by čakal, že myslím hernú storyline, keďže toto malo byť singleplayerové CSko, paradoxne práve kampaň jedného hráča absolútne žiadny príbeh nemá a to sú tu „kampane“ dokonca dve.

Už to znie ako scenár zvláštnej, nepodarenej telenovely? Poďme poporiadku~

CS 1.6 je najznámejšia herná modifikácia ever a ešte dlho tento status mať bude. Napriek jej popularite však stále nad sebou v nejakej forme niesla nálepku Half-Life a idea hru osamostatniť v jej najlepšej podobe sa zdá byť brilantná, nie len z marketingového hľadiska. Matne si pamätám na preview, ktoré sľubovalo príbehovú kampaň s obľúbenými zbraňami a vyšperkovaný, vyladený multiplayer jednašestky, to všetko vo vylepšenej grafike…

Valve však malo plné ruky práce s vývojom Team Fortress 2 (ktorý mal mať podobne ako prvý diel kulisy realistického boja), vývojom nového engine a prípravou redefinície distribuovania hier; služby Steam. Čiže malo nulové podmienky na to sa venovať Condition Zero a tak sa CSCZ varilo od roku 2000 až kým sa úplne prevarilo.

Rogue Entertainment mali iste cenné skúsenosti s vývojom datadiskov pre Quake, no s Valve vypiekli potom čo producent Jim Molinet fledol do Sony a vývoj CSCZ dostali do rúk Gearbox Software, ktorí do hry priniesli istú mieru inovácii, no vývoj aj tak trval príliš dlho, čo viedlo k ďalšej zmene vývojára. Ritual Entertainment dostali za úlohu vytvoriť kampaň dlhú 20 misií a šibenične krátky čas na vývoj. Úplne vidím ten cringe na tvárach Valve niekedy v roku 2003 pri pohľade na predbežné, priemerné hodnotenia tejto kampane, čoho dôsledkom bolo značne zúfalé rozhodnutie celú túto kampaň škrtnúť a vrátiť sa k verzii od Gearbox, vývoj ktorej dostalo na starosť štúdio Turtle Rock Studio, ktoré tento neforemný paškvil malo dostať konečne do finálnej, predajnej podoby. Našťastie sa niekto niekde zľutoval a kampaň od Ritual bola do hry dodatočne pridaná pod názvom Deleted Scenes a obsahovala 18 misii + jednu tréningovú.

V CS 1.6 som nijako neexceloval takže som originálnu kampaň s dovolením vynechal. Condition Zero singleplayer je v podstate tréning s botmi s notoricky známymi úlohami ako napríklad získať určitý počet zabití, zneškodnení bômb, vyhraných kôl, zachránených rukojemníkov… v troch úrovniach obtiažnosti, za čo je možné získať rovnako tri medaily. Levely sa odohrávajú na klasických multiplayerových mapách z jednašestky. V dobách keď nebol internet samozrejmosťou to možno ako-tak obstálo, uznávam. Grafika je vylepšená úplne zanedbateľne, keďže len o pár mesiacov vychádza Half-Life 2 na Source engine a CSCZ stále vizuálne pripomína skôr prvý Half-Life.

Predmetom môjho záujmu a zvedavosti sa stali práve Deleted Scenes. Akčná kampaň má 12 rôznorodých misii a ďalšie skrýva vo World Map, kde si môžete všetky misie zahrať a vidieť svoj progress. Výber lokalít je solídny, od ľadového Sibíru cez púštny stredovýchod, ďaleký východ (viem, že táto časť Ázie nemá toto označenie veľmi v obľube, ale všetci vieme ktorú časť sveta mám na mysli :)) po dažďové pralesy južnej Ameriky. S prehliadnutím zastaralého engine sú niektoré lokality nostalgický veľmi pekné. Úlohy sú rôznorodejšie a objavujú sa nové modely postáv, či už spojencov alebo nepriateľov a nové predmety. Niektoré misie sú orientované prísne na stealth postup, väčšina je však primárne o otvorenej streľbe. Na chvíľu sa stanete aj falošným obchodníkom s drogami. To že morálne stojíte na strane spravodlivosti, či už ako policajt alebo vojak, je akosi pochopiteľné. Menej pochopiteľné je ale napríklad prečo počujete teroristov v Kolumbii rozprávať fluent nemčinou. Prepojenie hry s realitou je veľmi slabé, s týmto faktom sa je treba zmieriť. Kampaň sa nedá brať vážne a ani hra ako taká úplne nie. Ako správny drsniak som všetky misie hral na Hard obtiažnosti a jediné hard bolo sa preniesť cez AWP headshoty, ktoré nepriatelia zvyknú s prehľadom prežiť, náhodné sa objavujúci nepriatelia z ničoho, maximálna priamočiarosť a obmedzenosť lokácií, zasekávanie sa do objektov a prekážok, neschopnosť nepriateľov, ktorí sa raz za uhorský rok zmôžu na granát alebo vôbec na prenasledovanie… Strelnica na polotupé terče s niekoľkými svetlými momentami, ktoré hru vyťahujú z dna, ktorého sa takmer dotýka. Tieto momenty sú však asi tak rare ako objavenie sa raketometu v hre presne 1x na zničenie presne jedného tanku. Hru som dokončil a bavila ma, lebo silno pripomína éru FPS, ktorú som zažil a stále mám veľmi rád. Buď si ju zahráte zo srandy, z nostalgie, ako extrémny fanúšik CSka alebo ju nehrajte a venujte svoj čas niečomu lepšiemu. Rozlúčka s GoldSrc engine predpovedajúca koniec jednej éry kým Source engine, predstavený v rovnakom roku, nastolil nový řád.

Faktické informácie som si doplňoval z wikipédie a internetu podľa najlepšieho úsudku.

Verzia doplnená o screenshoty: https://medium.com/@daniel.wanderer/coun ... on-zero-1f1edffb2166

Pro: rôzne prostredia, GoldSrc engine v plnej paráde, pár pekných herných momentov

Proti: grafika, umelá inteligencia, béčkový obsah kampane, bugy, priamočiarosť...

+18

Legacy of Kain: Soul Reaver

  • PC 75
Napriek tomu že mi kedysi pradávno visel na stene plagát Raziela zo Legacy of Kain: Soul Reaver 2, nikdy som sa sérii nevenoval, i keď mi táto postava prišla vždy cool. Prvý Legacy of Kain: Soul Reaver som istotne hral keď bol ako plná hra v LEVELi (*číslo 94, rok 2002), no dostal sa neveľmi ďaleko, zbabelo som pri prvom záseku na hru zanevrel. To som vtedy nemohol tušiť koľko zásekov ma v hre čaká a koľkokrát sa ešte zbabelejšie uchýlim k nakuknutiu do walkthroughts na youtube. Vôľa hru dohrať bola, ale trpezlivosť na nekonečné blúdenie, hľadanie prehliadnutých detailov a agóniu v zdevastovanom svete Nosgoth som už v roku 2018 častokrát nenašiel. Skutočne si ani netrúfam predstaviť koľko času musela hra zabrať poctivému hráčovi, čo nemal prístup k žiadnym návodom a dovolím si povedať, že pre niekoho bez znalosti hovorenej angličtiny (hra neponúka možnosť zapnúť titulky) je prakticky nehrateľná. Ani počúvať však niekedy nestačí, spočiatku sa k vám prihovára stará entita (tá ktorá môže za to, že je Raziel nažive) a naznačí kam máte asi ísť, čo máte urobiť alebo ako bojovať s bossom. Veľmi veľkú časť hry na vás však žiadny božský hlas nehovorí a ani postava Ariel (stretnete ju na jednom dôležitom mieste a počas hry ju môžete hocikedy navštíviť) mne teda nejako markantne nikdy nepomohla. Takže vám ostáva blúdiť po svete, ktorý je veľký, priestranný a pozor, stále väčší a väčší! Okrem toho, že si postupne odomykáte nové lokácie medzi ktorými sa náš soul upír presúva dimenzionálnymi bránami sa ďalšie lokácie rozrastajú o priestory kam sa dostanete až po získaní novej schopnosti/zbrane po zabití bossa. A keď píšem o dimenziách, vynásobte si celý herný svet x2, keďže dimenzia duší a reálna dimenzia sa od seba mierne líši a do istej miery medzi nimi slobodne prepínate. Herný svet treba poznať a treba sa sústrediť hádam na každý detail, lebo niekedy je jediná možnosť postupu tak nenápadná, že keď prídete na to ako ďalej, tak sa pýtate či to vývojári mysleli vážne. Som však z veľkosti aj rôznorodosti herného sveta nadšený. Crystal Dynamics položili základy fungujúceho open world herného sveta približne 14 rokov pred ich Tomb Raider z roku 2013! Kulisy sú to drsné avšak práve stratenosť je v nich najväčším nepriateľom. Nepriatelia, byť vyzerajú rozdielne, sú rovnako biedni. Boje sa hrajú prakticky stále rovnako a získavané super cool schopnosti nedostali do úplného konca šancu zažiariť a použil som ich len pár krát.

Raziel je sympatický hrdina, pripomína upírskeho dark fantasy Spider-mana a som rád za čas, ktorý som mu venoval. Otvorený koniec zanechal chuť na pokračovanie v tejto sérii~

Pro: funkčný open world v dvoch prepínateľných realitách, mytológia Nosgothu, hlavní hrdinovia Raziel a Kain, bossovia, s gamepadom sa hra dá hrať

Proti: priveľmi vysoká obtiažnosť (blúdenie, žiadne hinty), stereotypné boje, kamera - ovládať hru na klávesnici musí byť des

+22

Outlast

  • PC 75
Je trochu paradoxné, že vôbec, ani výnimočne, nepozerám filmové horory, no čo sa týka videohier, žáner naplnený strachom a brutalitou patrí medzi moje najobľúbenejšie. Možno práve pre traumy z detstva, keď otec hrával po večeroch vo vedľajšej izbe Resident Evil 2 a ja som sa ako 9 ročný klepal od strachu v posteli už len zo zvukov, ktoré som počul cez stenu. Neskôr som nabral odvahu a sám sa pozrel "pod posteľ" tohto typu hier a zistil som, že bubáci nie sú z tesnej blizkosti až tak hrôzostrašní (takto nejako sa ľudia zbavujú strachu z hmyzu alebo pavúkov nie?). Outlast potichu hnil v mojej steam knižnici a dlho som ho odkladal na čas kedy si ho budem môcť naplno v pohodlí vychutnať, lebo som tušil, že budem znechutený v dobrom slova zmysle. Veru, tľapkám vývojárov Red Barrels po pleciach a gratulujem k vynikajúcej prvotine!

Príbeh ma nijako neurazil, no viac ma bavil zvládnutý aspekt pocitu "bože, chcem sa odtiaľto dostať, no matter what!" Hra ako chobotnica vždy vzala hrdinovi nádej z pred nosa a prinútila ho ísť stále hlbšie a hlbšie do temnoty inštitúcie Mount Massive Asylum. Mnoho názorov poukazuje na slabší záver hry, s čím úplne nesúhlasím, dokonca by som povedal, že finále kedy konečne vidíte aj niečo viac ako tmu alebo zrnitý obraz kamery hru príjemne osviežil a uzatvoril. Máte radi herný strach? Outlast je výborná voľba, čo musíte zažiť, zbytočne budem viac chváliť, ale...

Mám aj čo sprdnúť. Hlavne dĺžku hry, na obtiažnosti Hard som sa k záverečným titulkám dostal pod 4 hodiny a to som svedomito čítal všetky dokumenty čo sa mi podarilo nájsť. Ďalšia vec, hneď ako pochopíte rozmýšľanie nepriateľov, hra prestane byť výzvou v tomto smere. Namiesto rešpektu alebo strachu z nich si pri každom prežitom stretnutí poviete; ach tá tuposť a ich prítomnosť vám časom príde skôr tragikomická. Veľmi rýchlo na Vás zabudnú a nedokážu vás nájsť v miestosti 2x2 metre bez okien zatvoreného v jednej skrinke kam sa dá skryť. Kamera ako jeden zo základných prvkov hry kazí celkový dojem z dôvodov; batéria sa vybíjajú pekelne rýchlo. Problém nie je, že by ich bol nedostatok, problém skôr je, že väčšinu času som ich mal 5 a hrdina kto vie prečo ich viac neunesie (to, že príde o pár prstov ospravedlňuje absenciu zbraní, no myslím, že bateriek by určite uniesol viac ako 5, i keď by ich vláčil zbytočne). Ich neustále "prebíjanie" mi skrátka príde zbytočné. Druhá vec, ktorá ma štvala, bolo, že pri realoade checkpointu alebo po smrti kamera vypína nočný režim. Za celú hru som nevyužil kameru bez nočného režimu, lebo bez neho ste slepí ako bez kamery samotnej. Že by to robilo hru viac realistickou? Nemyslím, zbytočná nutnosť stláčať jedno tlačilo, nočný režim by mal byť zapnutý stále.

Užil som si k spokojnosti, teším sa na dvojku ;).

Pro: atmosféra, grafika, architektúra blázninca, hudba, niekoľko nezabudnuteľných momentov

Proti: dĺžka hry, tupota nepriateľov, ktorých sa neskôr vôbec nebudete obávať, kamera má svoje logické muchy

+11

Damnation

  • PC 65
Skôr ako obhájim svoje relatívne vysoké označenie pre jednu zo 100 najhoršieh hodnotených hier v databáze, dovolím vyjadriť svoje pocity ihneď po dohratí (singleplayer); prečo keď hra má co-op mód ma nenapadlo hrať za akúkoľvek inú postavu, nemusel som behať s cowboyom celý čas :(.

Postava Jack ► screen

Kľúčom k užitiu si hry je chcieť si ju užiť. Jasné, chyby nemusíte nejako snaživo hľadať, stačí stretnúť ktoréhokoľvek nepriateľa. Pokiaľ sa však rozhodnete hru prežiť ako rýchly akčný film, ja si myslím, že strávený čas nebudete ľutovať a možno dokonca budete aj v dobrom spomínať. Hneď ako som si uvedomil, že nepriateľov je utrpenie sledovať pri ich strategickom zmýšľaní a že som celkom dobre pochytil ovládanie, stal sa z hry príjemný akčný balet. Hrajte hru rovnako ako musíte hrať jej motorkové pasáže a za pár hodín spotený odídete od PC spokojný.

Blbosť bol maximálny počet nábojov 12 do sniper pušky v porovnaní s 300 pre samopal. V zásade dve najlepšie zbrane s ktorými sa hra prechádza asi najlepšie. Ostatné som skúsil, ale najefektívnejšie je toto kombo.

Kto má rád steampunk, nech si k hodnoteniu priráta +5%, lebo veľa až takto oku lahodiacich hier z tohto prostredia nie je. V budúcnosti snád nájdem kamoša, čo si to bude chcieť rozdať Hardcore co-op.

Keby som mal 5 rokov a mal akčnú postavičku hlavného hrdinu, cowboya Rourka, asi by to bol môj idol. So všetkými parádnymi zbraňami a kamarátmi. Bolo príjemné sa vcítiť do 5 ročného seba samého a hru si v rámci hernej výzvy 2017 prebehnúť.

Pro: priestranná grafika, level design, parádne modely motoriek, zbraní a dievčat, dobrá ovládateľnosť, bohovské steampunkové kulisy, príbeh kvalít dobrého komixu

Proti: nepriatelia sú tupelá, checkpointy sú tak časté, až to robí hru veľmi ľahkou, 2 dlhodobo použiteľné zbrane, kým ostatné sú fajn, no akurát na efekt

+10

Soda Dungeon

  • PC 65
Priznávam, že so Soda Dungeon som mal predchádzajúcu skúsenosť v jeho mobilnej verzii, no práve vzhľadom na to, že poznám povahu hry, som sa bez váhania pustil do jej PC verzie skrz službu Steam (a možno len z achievementovej nenažranosti :D). Je to hra-nehra a to hlavne vďaka tomu, že 95% času jej vôbec nemusíte venovať pozornosť. Niežeby sa hrala úplne sama, idle titul to nie je, hra musí byť vždy spustená, ale hrať ju postupne level za levelom na ťahy by vás stálo po pomyselný koniec hry; level 1000 (hra potom pokračuje "donekonečna"). minimálne niekoľko rokov života. Predpokladaný čas (ak hra nebeží keď zaspíte aby ste vypravili ďalšiu bandu na dobrodrúžstvo) dosiahnutia spomínaného levelu 1000. a získania všetkých achievemetov je asi 200 hodín. Auto fight funguje spoľahlivo a zľahka zakaždým predĺži čas kedy nemusíte hre venovať pozornosť, kým vaši zverenci sa stále silnejší presekávajú ďalším a ďalším dungeonom. Určite sa nedá povedať, že by hra bola odfláknutá, svet Soda Dungeon je plný vtipu, obsahuje tycoon prvok budovania si vlastnej nealkoholickej hospody, obsahuje stovky predmetov, postavičky a ich kombinácie sú zábavné... Nezaujatými očami, je to zaujímavé dobrodrúžstvo :).

Pro: originálny herný svet a postavičky, krásna retro grafika, vtip, zakaždým cítite zlepšenie vašej skupiny

Proti: bojová časť hry sa vlastne takmer vôbec nemusí hrať, i keď to istým zvráteným spôsobom bol asi zámer vývojára

+4

Curse: The Eye of Isis

  • PC 75
Curse: The Eye of Isis mal jednu nevýhodu. Z hier ktoré definovali herný strach a povyšili ho na kultovú úroveň ako Resident Evil 2, prvý Silent Hill pre PlayStation 1, či pokračovanie jedného zo zakladateľov žánru Alone in the Dark: The New Nightmare, je prekliatím pre Prekliatie, že hra vyšla ako posledná. Úprimne je to čierny kôň, ktorý je zo spomínaných hier skutočne najslabší, no keď si uvedomíme, že ono takýchto hier zase až toľko nevyšlo, neverím, že fanúšik tohto konkrétneho druhu atmosféry, si hru nezamiluje.

Priaznivci Lovecrafta, Múmie a dobrodrúžnych príbehov s temnou atmosférou budú chrochtať blahom. Príbeh je rozprávaný s dávkou nevinnosti a nedá sa brať úplne vážne, no hra samotná spĺňa do bodky čo sa od survival hororu čaká; pocit ohrozenia, umné využívanie zbraní podľa typu nepriateľa, šetrenie nábojov, beznádejné situácie pri ktorej zomierajú nevinné NPC... Zo živých protivníkov sa môžu stať nemŕtvi a naviac z nemŕtvych a múmii po smrti uniká nebezpečná kliatba, ktorou sa môže hlavná postava priotráviť. Výborný pocit zo streľby z dobového revolveru, šľahania plameňov z plameňometu alebo strieľanie šípok z kuše, skombinovaný z väčšiny s vkusnými bossmi (zombie medvede grizzli!). Naviac postava Victórie sa veľmi uspokojujúco pohybuje :3. Od nenápadného vlúpania sa do múzea po záverečné titulky ubehlo 6 hodín a 10 minút bez väčšieho zaseknutia.

Pro: atmosféra, lokácie, napínavé pasáže, sympatické postavy, zbrane, bossovia, ozvučenie a aj keď sa to zo začiatku nezdá; dobré ovládanie a práca s inventárom

Proti: slabé finále, relatívne krátka kampaň, jednoduchý príbeh

+6

Way of Hero

  • PC 10
Aké hodnotenie udeliť hre, ktorá je od svojej podstaty úplne zlá, ale skutočne ma bavila natoľko aby som ju dohral hneď dvakrát po sebe? V priebehu dokopy 30 minút? Neviem, asi desatinové? Myslím, že táto úvaha mi trvala dlhšie ako vývoj hry samotnej. Dopredu som si o nej nič nezisťoval, spravil si kávu, pohodlne sa usadil a po 20 minútach som uvidel drzý oznam "To Be Continued" a návrat do hlavného menu. Pokladám otázku sám sebe; skutočne? Áno skutočne. Way of Hero je o zúfalom úteku 'Teba'. Hlavný hrdina označený ako 'You' freneticky uteká potom čo sa preberie na ešte zúfalejší ženský výkrik. Beží interiérom, beží hornatou krajinou, beží jaskyňou... Strieľa vojakov a jednom úseku dokonca zombíkov. Strieľa ich viacnásobne do hlavy a oni sú stále schopný vás naháňať a streľbu opätovať...

Druhý krát som si hru prebehol "na čas" a na koniec som sa dostal v priebehu 5 minút! Nechcem aby vám čítanie tohto komentáru zabralo viac času ako dohratie celej hry (dokonca bez jediného výstrelu/zabitia!), preto snobsky ohrňte nos alebo si nájdite online verziu hry, ktorú môžete dohrať zadarmo. Toto by žiaľ bolo najhoršie investované 1€ roku 2017.

Pro: kampaň sa dá pacifisticky dokončiť bez jediného killu či výstrelu, nízke nároky na hardware, "nízka cena"

Proti: úplne všetko, cena (že to má vôbec odvahu niekto predávať)

+10

Hero of the Kingdom

  • PC 70
Hoci je moje národnostné cítenie studené ako islandská voda v jazere vo febrúari, hernú výzvu 2017 "Nad Tatrou sa blýská!" som prijal so cťou. Kedže nesledujem každý pohyb na indie game poli, netušil som, že táto hra je slovenský produkt, no o jej existencii som nejaký čas vedel. Tak som toto klikacie peklo rozbehol na plné obrátky a i keď som po štyroch hodinách videl blackscreen s nápisom Konec, ďalšie 3 hodiny mi vzal sústredený lov všetkých achievementov (možno aj menej keby som skôr vedel, že po vypnutí hry sa reštartujú pozície hľadaných predmetov, vďaka čomu si ich môžete skôr všimnúť). Solídna porcia oddychovej fantasy zábavy za záchranou otca a neskôr aj celého herného sveta ma potešila a hlavne skutočne chytila, s malými prestávkami som si na hre zgustol v priebehu jedného dňa.

Nie je to stratégia, aj keď na prvý (izometrický) pohľad by sa tak hra mohla javiť, nie je to RPG aj keď máte plný inventár typickych predmetov práve pre tento žáner. Je to logická klikačka, v ktorej nehrozí žiadne nebezpečenstvo (nie je možné umrieť) akurát občas porozmýšľať kde a ako zarobiť nejaké zlaťáky, lebo aj týmto svetom samozrejme hýbu peniaze. Nemôžem si pomôcť ale zážitok z hry mi najviac vystihuje prívlastok; "príjemný" a som určite otvorený druhému dielu.

Pro: pútavá a zrorumiteľná hrateľnosť, príjemný herný svet a príbeh, 38 achievementov, ozvučenie, pomer cena/kvalita

Proti: zdĺhavý pixelhunting pri plnení "pozbieraj X vecí" výziev, všetky úlohy a situácie ste si už prežili nespočet krát v iných fantasy hrách

+12

New York Taxi Simulator

  • PC 5
Pred neuveriteľnými sedemnástimi rokmi vyšla závodná simulácia z žijúcom meste Chicago; Midtown Madness. A v roku 2016 “seriózna“ simulácia vodiča taxíku vo veľkej jablku. Prečo? :( Ako je možné, že za dĺžku jedného života po pubertu, herná obed dovolí aby sa do komerčného predaja dostalo niečo ako New York Taxi Simulator? Aj na budgetový titul príšerný, ťažkopádny engine bez fyzikálneho modelu poškodenia. To v praxi znamená, že hranie nie je plynulé a pri náraze zastavíte akoby ste narazili do skaly na ceste a úplne zastavíte. Časové limity na jednotlivých zákazníkov nie sú úplne šibeničné ale zasekávanie sa a rozbiehanie je strašne otravné. Situácia sa trošičku lepší každým rýchlejším autom, no za málo peňazí neprináša muziku ale skôr utrpenie. Nie je to ani simulácia, ani arkáda a ani len zlý vtip. Mimochodom, za dvojnásobok ceny hry môžete mať GTA III, v ktorom sú taxi misie aspoň 2x tak zábavné :).

Pro: modely vozidiel sú podľa reálnych predlôh, z rodičovského hľadiska možno to, že v hre nie je násilie, nemôžete zraziť chodcu

Proti: zastaralá grafika, príšerná fyzika vozidiel aj prostredia, nulový model poškodenia, zasekávanie sa do neviditeľných rohov budov, kvalita a dĺžka hry (~2 hodiny a robíte dookola to isté) nezodpovedajú cene a tak ďalej

+7

Z

  • PC 85
Rozmýšľam či som sa vôbec niekedy poctivo venoval niektorej z už legendárnych stratérii. Napadá ma Dune 2000, ktorú som zbabelo vzdal. Prešiel som staršie hry na steame v záujme sa doškoliť a práve Z podporuje steam achivevements, čo mi dodalo istotu, že na modernom stroji 20 rokov stará hra pôjde minimálne dobre. A dokonca s podborou widescreen rozlíšenia :).

20 misii, jedna ovládateľna „rasa“ robotov pri rovnakým robotom inej farby. 5 prostredí a vždy rovnaká úloha; zničiť hlavnú budovu protivníka. Na rok 1996 asi stačilo a podobne ako archívne víno prináša unikátny zážitok aj v roku 2016. Originalita tkvie v hernom postupe a hlavne nemáte možnosť stavať budovy ak za nepočítame statické turety. Hneď od začiatku misie sa rozbehne Hra o územia/továrne. Továrne majú pevnú pozíciu a výrobu ovláda hráč ktorý má územie pod svojou vlajkou. Delia sa na dva druhy; továreň ja pešie jednotky a továreň na bojovú techniku. Jediné čo ovládate je druh vyrábanej jednotky a jedinou surovinou je tu čas výroby. To prináša príjemný, hlavne bojový, zážitok z hry. Grafika je pre každého vaporwave alebo retro fanúšika labúžko :). Detailíky ako granáty či možnosť zabitia vodiča tanku/jeepu a vozidlo si vziať potešili, miestami trošku tupota vlastných jednotiek a nie úplne plynulé ovládanie (scrollovanie mapy) vrátili do reality, že hold sme už trochu rozmananý ;).

General Zod ŠÉFUJE!

Pro: originálny postup, humor, video sekvencie medzi misiami... skrátka aj po 20 rokoch radosť hrať :)

Proti: trochu nešikovné ovládanie, relatívne krátka kampaň, občas AI

+12

Race The Sun

  • PC 70
Keď som bol sopliak mal som od kamaráta požičanú VHS s filmom Hackeri a musel som ju vrátiť myslím do troch dní, za tie tri dni som ten film videl asi 10 krát :D. Spomínam si na scénu kedy mladá, krátkovlasá Angelina Jolie prekoná najvyššie skóre hlavného hrdinu v akejsi rýchlej, závodnej, sci-fi arkáde. A presne táto scéna sa mi po dlhých rokoch vybavila keď som si náhodne vybral Race The Sun, asi hlavne pre calm vyzerajúce screenshoty.

8 hodín poctivého prekonávania samého seba a zlepšovania reflexov na stále ťažších a ťažších tratiach ma priviedlo k najvyššiemu dosiahnuteľnému 25. levelu v hre. Šialené úlohy ako prejsť dve trate po sebe len použitím smeru doľava hraničili z počiatku s nesplniteľnosťou, no čím viac sa hre venujete a dostávate ju do krvi, tým viac prekvapujete samého seba. A to je hlavné pozitívum; každých 10 minút, ktoré v hre strávite sa odzrkadlí na vašom výkone a cítite zlepšenie a spokojnosť po vždy lepšom výkone. Aby sa zabránilo tomu, že sa dokonale naučíte hru poznať, každých 24 prebieha automaticky reset mapy a vy hráte každý deň úplne unikátny svet. Za plnenie úloh počas letu získavate levely, za levely odmeny a vylepšenia.

Arkáda ako má byť!

Až na jednu vec; pokiaľ ste dosiahli maximálny level, úlohy na hernej trati končia a vy môžete už len prekonávať svoje najvyššie skóre (alebo prísť o nervy v pekelne ťažkom apokalypse móde, ale ten je prakticky o tom istom). Je to škoda, úlohy dávali na pohľad jednoduchej, rýchlej hre nový rozmer a osobne ma bavili.

Nuž do získania steam achievementov mám tak ďaleko, že týchto pokladám kauzu Race The Sun za uzatvorenú, 8 hodín strávených pri hre tohto žánru však o jej kvalite svedčí.

(najvyššie dosiahnuté skóre: 1 970 079)

Pro: rýchly arkádový balet, zábavné úlohy počas levelovania, príjemná grafika

Proti: po dosiahnutí maximálneho levelu nijaká motivácia v hre pokračovať (okrem pekelne ťažkých steam achievementov)

+7

OMG Zombies!

  • PC 85
Vzhľadom na to, že som veľmi spokojný s výberom titulu v retro štýle, ktorý zahŕňa zombies, povedal som si, že na záver roku 2014 pustím chlp a podelím sa o názor, ktorý Vás možno dovedie k tejto ;) veľmi zábavnej hre.

Kedže som bol zvyknutý znudene pár minút skúšať desiatky indie titulov, ktoré vo väčšine prípadov čakal uninstall, nejako som úvodu hry nevenoval pozornosť, čo bola (ako sa neskôr ukázalo) chyba. Posadený pred hernú mapu vidím zameriavač a asi dva tucty lenivých zombies. Informácia o stave munície hlása 3 náboje. Hmm... Vystrelím po zombíkovy niekde v dave a prrrsk! Iné citoslovce ma nenapadlo, ale úbohý infikovaný obyvateľ vybuchol a v rámci neho vybuchli aj jeho najbližší spoluobčania. Pekný výsledok na jeden výstrel! Podobne utratím ostatné dva náboje a s nadpriemerným výsledkom získanam prvé doláre a medaily. Vravím si no super! No asi 5 úvodných mapách zisťujem kde na mape vlastne som! Nie je to podstatné ;). Moje ďalšie zistenie a to že za herné doláriky si vylepšujem distančné, kvantitatívne a deštrukčné vlastnosti dokopy až 8 rôznych, originálnych typov zombies, dopomohlo k tomu, že si hra udržala moju pozornosť kým... ...som neprešiel všetkých 100 levelov s platinovými medailami! Proste sa nedá prestať a pocit z úplne vyčistenej mapy s bárs aj 120 zombies s použitím jediného náboja je návykovou motiváciou.

Čo ma zamrazilo, ale nevyčítam to priamo hre, je jeden zo steam achievementov, pre ktoré splnenie musíte hru štýlom 100 levelov na 100% prejsť 20 krát. Zábava to je, ale venovať hre možno 150 hodín času, to je.... No áno, je to výzva.

Grafická stránka je pre mňa osobne ohromná, HD pixel hell v otieňoch sivej a červenej s komixovými vsuvkami. Môže byť. Po niekoľkých hodinách môže začať liesť trochu na nervy hudba čo je ale pochopiteľné a odpustiteľné...

Pro: unikátny systém stavaný na hráčovom levelovaní nepriateľov, platinové výhry sú zážitok aj po 100tý raz, 8 typov zombies, krásna retro grafika, nízka cena

Proti: niektoré z posledných levelov sú založené viac na štastí ako skille alebo zakúpených upgrades

+6

Chaser

  • PC 40
Je veľký rozdiel písať názor na hru, ktorá je tesne po dátume vydania, prípadne sme ju v tej dobe hrali a po (v tomto prípade 10tich) rokoch si ju z nostalgie prejdete opäť, aby ste si pripomenuli tie skvelé, bezstarostné časy a medzi tým, že sa pustíte do titulu, ktorý sa už dá bez výčitiek označiť za starý a vy len nemo pozeráte, že čo to za skameneliny sa kedysi nadšene hrali.

Dobre, žiadne urážky takto od začiatku, Chasera som po prekvapivo dlhých 15tich hodinách dohral a ak chcem byť v jeho zhrnutí objektívny, jediným možným merítkom sú hry rovnakého žánru z rovnakého roku. Rok 2003 priniesol prvé Call of Duty, český masterpiece Vietkong, originálnu XIII a napríklad Monoliťácky Tron 2.0...
Môžem skončiť? Treba povedať viac? Už pred 10timi rokmi vznikali výborne vyzerajúce a hratelné hry, ktoré sa stali legendami a vznikol aj slovenský Chaser, ktorý dohrať je istá národná povinnosť.

Sci-fi zápletka z neďalekej budúcnosti je načrtnutá v popise a len zvedavosť Vás núti zistiť niečo viac o minulosti Johna Chasera, nie nejaké ohúrenie. Nijako tomu nepomáhajú ani infantilné cut-scény, ktoré sú dabované a napísané horšie ako treťotriedny Céčkový americký akčný film. Všetky tie zrady, intrigy, ach... Nehovorím, že svetlé momenty sa neobjavia, ale chýba im "predohra", priestor aby vás nejaká situácia skutočne chytila za srdce. Nepríjemnou bodkou je bodka záverečná. Či už hrateľnostná (to kde musíte vliesť aby ste sa dočkali záverečnej cut-scény, je proste zlý vtip) ako aj príbehová. Niekto to nazýva otvorený koniec, ja by som sám seba nazval asi blbcom, lebo mi to fakt celé doteraz nedochádza.
V poriadku, je mnoho strieľačok, čo to na skvelý príbeh neuhrávajú a predsa ich zachraňuje to najpodstatnejšie a to gameplay.

Zachráni(l) aj Chasera?

Hrdina, ktorého dostávate pod myš a klávesnicu je zbraň hromadného ničenia, proste bytosť, ktorá by mohla ovládnuť celý vesmír a brutálny masový vrah, ktorého takto tituluje ďalšia vlastnosť hry, ktorá nenadchne a to umelá inteligencia. Umelá neinteligencia, umelá demencia, nájdime si najlepší výraz. B*tch please! Zakrývať tupotu AI masívnym množstvom oponentov, to sa hodí v Painkillerovi alebo Serious Samovi, kde sa na Vás nepriatelia aspoň rútili a je zábava ich znášať zo sveta, tu sa však ani nepokúšajú Vás prenasledovať (občas majú nejaké waypointy a niekam dôjsť dokážu, ale pravidlom to rozhodne nie je). Výzvu predstavuje akurát to, že v menších priestoroch je ich muška celkom presná.

Dvojsečnou zbraňou, no tentoraz skôr pozitívnou je možnosť spomalenia času (aj keď Max Payne 2, ktorý vyšiel v rovnakom roku je skrátka lepší aj v tomto smere), ktorá hru na jednej strane o dosť uľahčuje, no na strane druhej prináša zábavný element, ktorý Vám dáva možnosť, po vstupe do miestnosti so troma-štyrmi nepriateľskými jednotkami, rozpútať na pár sekúnd skutočne medový balet. Vyhýbanie sa letiacim raketám má svoje čaro tiež.

Zase prejdime k tomu ku kritike, ktorá tentoraz padne na grafickú stránku hry, mnohí sa vyjadrujú v tomto smere o hre pozitívne, avšak osobne tomu nerozumiem, pretože ako som hore spomenul, v porovnaní s vtedajšími hrami je Chaser nepekný, prázdny, repetetívny (čo je cítiť hlavne pri dĺžke úrovní, ktorá je netradične... ehm... dlhá), hranatý... To že nám tvorcovia poskytnú možnosť pozrieť sa skutočne na rôzne miesta; od Marsu po tundru, nie je žiadny zázrak, o tri roky starší No One Lives Forever to dokázal tiež a lepšie. Osobne by som ocenil viac kvality na úkor kvantity.

Samostatnú kapitolu si zaslúži design jednotlivých úrovní. Ten sa delí na dve kategórie; priamočiary postup shoot'em up! a zúfalé blúdenie. Budete skutočne prekvapený čo všetko dokážete, kam a po čom dá liesť a mnoho krát niečo vykonáte len jediný raz za celú hru, čiže zvykať si na nejaké postupy je úplne zbytočné, sám som musel nazrieť aj do walkthrough-tu na youtube a skutočne som "čumel" ako *****. Vedel by som vyselektovať pár dobrých momentov (útok na pevnosť rebelov na Marse nasledovaný kráterom ktorý prekonať bolo ako pokus o vlámanie sa do extrémne zabezpečeného post-apokalyptického vaultu...), vynechať dosť veľa vaty a bola by to dobrá hra.

Nejaké pozitívum na záver? Už len v krátkosti; výber zbraní, super... Na Zemi a Marse sa arzenál príjemne kozmeticky mení a nie často si máte možnosť zastrieľať s puškou OICW, tu si ju užijete! A soundtrack, áno hudba je skvelá a keď už si pustím čisto len soundtrack, niečo to znamená...
Vidím, že som sa opäť celkom rozpísal, no snáď som priniesol cenné subjektívne svetlo do (snáď už navždy uzavretého) prípadu Chaser.

Pro: spomaľovanie času, variabilita prostredia, výber zbraní, soundtrack, pár pekných momentov, nadštandartná herná doba, i keď v tomto prípade si nie som úplne istý, či je to "Pro"

Proti: spôsob rozprávania príbehu, kvalita dialógov a dabingu, grafika, umelá demencia, dizajnové kixy spôsobujúce blúdenie, skutočne divný koniec, automatické zatváranie všetkých dverí v hre je hrozne otravné, často headshotom zo sniperky nezabijete nepriateľa

+11 +12 −1

Judge Dredd: Dredd vs Death

  • PC 75
Rebellion bol pre mňa zafixovaný so sériou Sniper Elite a Judge Dredd ako hrdina z európskeho komixu, ku ktorému som sa chcel v budúcnosti dostať.
"Budúcnosť je práve teraz!" (strašne sa mi tu teraz hodilo podobne veľkolepé vyhlásenie :D)
...a zhliadol som film Dredd. Pozornosť sa zostrila a hneď ako Indie Royale prinieslo príležitosť, jediná "poriadna" hra so Sudcom, zobrala niečo nad 6 hodín môjho života.
Stáli za to? Nadpriemerné hodnotenia a grafika, po ktorej žiaden mladý pes neštekne (...).
Starší, disponujúci abilitou technického vžitia sa do určitého roku však technickú zastaralosť prepáčia, ba priam až ocenia, lebo engine je svižný a má jasné jednoduché pravidlá, čiže po pár minútach beháte neohrozene medzi strelami zúfal(ej AI)ých nepriateľov a pri zombíkoch a upíroch rozpútate elegantný krvavý balet. Ako za starých čias, keď sa na realitu veľmi nehralo ;).
Jednoznačne hodnotiteľné prvky som rozdelil na úplný záver a chcem aby sa o tejto hre vedelo v prvom rade to, že úprimnejšiu víziu NIE fašistickej ale "demokratickej" po vzore momentálneho smerovania vlády USA. Dredd je antihrdina, v ktorého koži budeme zneužívať moc, vymáhanie práva a veľkolepo predvádzať policajnú brutalitu "v mene zákona", ktorý vás, aj za fajčenie na verejnosti alebo hlučné správanie, môže pripraviť o slobodu. Mega-City One je klietka kde sa obyvatelia kŕmia tak sladkou Soya Colou, že ich to môže zabiť (najlepšia herná reklama dosiaľ) a žijú v strachu niekedy viac zo sudcov ako zo skutočných zločincov...
Pripomína vám to niečo?

*hoci mám rád dohrávanie do úplného konca, Arcade levely s (atraktívne znejúcou kulisou, napr.; vyvraždi mafiánsku rodinu, zabi zmagorených robotov pre získanie súčiastok...) úlohami zabi toľko a toľko, zatkni toľko a toľko, urážajú môj dojem z hry, ktorá sa vždy aspoň snažila každý level vytvoriť zaujímavý. Bodka.

Pro: graficky skutočne podarené pozadia Mega-City One, výborné zbrane, dokonca aj pištole, teda hlavne tá Dreddova ;), zatýkanie za úplne absurdné činy, hlášky & reklamy (Soy Cola, Mega Mall...), hudba

Proti: krátke, lineárne s občasnými grafickými bugmi/zásekmi a tragickými zlyhaniami AI

+11

Zombie Shooter

  • PC 65
Aby som mal čisté svedomie, hneď sa priznám, že i keď celú sériu hier Alien Shooter vlastním, nikdy som ani jeden diel nehral a Zombie Shooter som si nainštaloval lebo ho mám ako posledný v abecede na steame a skutočne som nevedel podľa akých iných kritérií si od nudy vybrať hru...
A hoci zážitok trval necelé štyri hodiny (znie to rozhodne lepšie ako "niečo viac ako tri hodiny"), pobavila jednohubka kráľovsky. Stačí si spomenúť na hry ako Fallout, Fallout 2, Fallout Tactics: Brotherhood of Steel, Arcanum: Of Steamworks and Magick Obscura..., proste ne-fantasy izometrické legendy a len dostať chuť vymaľovať všetky miestnosti vo frenetickom tempe do oboch farieb komunizmu a za pomoci masívneho arzenálu potešiť oko fanúšika kapiel ako Cannibal Corpse alebo Devourment (obe sa osvedčili ako skvelý soundtrack k samotnému hraniu :)).

Pro: neskutočne zábavné, jeden z najväčších zombie masakrov v hernom svete (100+ na jednu obrazovku), veľmi pekná retro grafika, tempo

Proti: krátke, nepríjemné zasekávanie sa do a o objekty bez možnosti samovraždy (dokáže naštvať do nepríčetnosti, áno lagy robia ľudí násilnými!), Drake McMannis je rozmaznaný debil

+10

Postal 2: Apocalypse Weekend

  • PC 55
Nerozumiem tomu, že vývojári výnimočného titulu, akým Postal 2 rozhodne je, vzhľadom na to do koľkých hráčských sŕd sa zapísal, môžu dopustiť, že pod nejakým tlakom vydajú "niečo" v tomto prípade datadisk, ktorý dokonale znehodnocuje to čo na pôvodnej hre bolo skutočne dobré...

Zvýšiť brutálnosť už beztak dostatočne násilnému titulu o 120% nie je umenie a vytvárať misie tipu; zabi určitý počet/všetkých nepriateľov taktiež nie je vrchol vývojárskeho umu. Mestečku Paradise samozrejme zombíci pristanú, nové násilnosti s kosou a kladivom potešia každého gore milujúce oko, ale extrémna priamočiarosť vyplnená hlucho-nemým prebojovávaním sa hordami nepriateľov, to sme videli v každej doomovke pred aj po vydaní tohto titulu.

Trefný výsmech americkej spoločnosti nahradili preudo hororové a bad tripové momenty, ktoré pokiaľ odpustíme máme skrátka krátku, tupú strieľačku v atraktívnych kulisách skvelej hry... ...ešteže je boj tentoraz vybalansovanejší a hádzanie nožníc do rotujúcich mačiek stojí fakt za pozornosť ;).

Pro: nové zbrane (kosa a kladivo), neskutočne násilný obsah misii, zombíci!

Proti: nevyvážená obtiažnosť, priamočiarosť a "už iba" násilný humor

+9

Postal 2

  • PC 70
Všetky dostupné názory sa zhodujú v neustálom odkazovaní sa na brutalitu Postal 2 a skutočne už je tak mizivý počet ľudí, ktorí by nevedeli, že do čoho presne idú keď si niektorú z hier so séria Postal zadovážia. Preto sa s odstupom času (~10 rokov) pozrieme na dohratie pracovného týždňa istého Dude-a/Típka niekto z Arizonskej prd*le sveta, ako na hru, ktorá je stále krásnou ukážkou reálneho "amerického sna".

Dude v pedo-koženom kabáte vylezie zo svojho karavanu, vopchá do vreciek všetko čo by sa mohlo hodiť (a to toho fakt odnesie! žiadne limity :D) a vyráža uspokojiť rutinné záležitosti ako hlad, byrokraciu a rozmary svojej ženy, pričom každý deň je "deň blbec" kedy sa pos*rie všetko čo sa len posr*ť dá,

*tá miliónkrát počutá pasáž aká je hra brutálna, anti moslimská, nekresťanská, skazená a že v nej krv strieka všade dookola, hlavy praskajú ako vlašské orechy a s úžasom pozeráte na chrbticu cez krk umierajúcemu prostestujúcemu proti ničeniu stromov, tak, že bude aj s kolegami páliť knihy v knižnici*

Pri slobodnom prechádzaní mestom vidíte len obyčajných, miestami celkom tučných ľudí, prostitútky, políciu, ktorá vám nikdy nepomôže, nejaké tragické billboardy, ktoré sa už ani nesnažia zakryť výsmech z americkej sedľače a všetky typické budovy obyčajného mesta...

Paradise je proste miesto, ktoré by ste chceli vystrieľať a to pekné je práve to, že tu môžete. Za všetky tie rady, ktoré ste museli vystáť a počúvať pritom nadávajúcich ľudí, môžete virtuálne potrestať cirkev potom, čo vám hra naloží úprimnú situáciu kedy; [/spoiler]sa idete vyspovedať a farár sa vás spýta, či ste pri vstupe zaplatili do pokladničky. Vy poviete, že áno a on, že vám je odpustené.[/spoiler]

Kto nemá predsudky, zabaví sa proste zabaví (aj po 10tich rokoch).

Pro: nadčasový, sarkastický humor, skvelé misie, zbrane & predmety, sloboda v plnení úloh, atmosféra amerického zapadákova a všetky tie nohy, hlavy, krv, zvratky, hovna a šťanky... :)

Proti: veľmi krátka kampaň, grafické bugy, niekedy veľmi hlúpa AI

+11 +12 −1

Way

  • PC 85
Priznám sa, že už som istý čas potichu dúfal (ale nijako nevynucoval) v príjemné prekvapenie v mori video hier všeobecne. I keď mám pred sebou hŕbu indie titulov z bundlov, Way som si predsa len stiahol a po vyhľadaní spoluhráča som len tupo pozeral na odpudivú grafickú stránku a jednoduchého, červeného rag-doll panáčika v kŕči (smutne znejúca kombinácia, čo poviete?). Držiac sa pokynov preskáčem na miesto, kde sa obrazovka horizontálne rozvojí a vidím podobného tvora ako je moje virtuálne ja, len je modrej farby.

O pár sekúnd...

Rozhadzujem rúčkami môjho zverenca a nemo sa snaží vysvetliť tomu de*ilovi (!), niekde z opačnej strany planéty, že má najskôr skočiť doprava, potom vyskočiť na plošinku a z nej dvakrát doľava... Na mieste "slepého" snažím sa identifikovať, z pohybu pripomínajúceho navigátora lietadiel na MDMA, kam mám do šľaka ísť?!

Hlavné pozitívum je určite to, že sa nebudete snažiť o to aby ste hru rýchlo s kolegom prešli, ale že sa hráč skutočne baví a čerešnička na torte v podobe mapovej tabule, kde si môžete so spoluhráčom napísať pár slov po dohraní hry, skutočne zahreje pri každom hráčskom srdci.

Pro: originálna a skvelá zábava, citlivo navrhnuté obrazovky, záver, vyjadrovanie emócii pri dobrom/mizernom postupe

Proti: slabšia grafická stránka

+7

Eversion

  • PC 60
Vývojári (hlavné tí málopočetní/jednočlenný) radi spomínajú presne na ten čas, kedy sa hry delili na príbehové kúsky plné rozhodovania s jednoduchučkou grafikou a na farebné, rýchle skákačky s infantilným príbehovým podmazom, no s o to intenzívnejšou a svižnou hrateľnosťou. Taký Mario od ťamana je modla, ktorú sme proste dohrali všetci a nie je nás málo, čo sme klampiara preháňali stále dookola. Dnes keď máme k dispozícii tonu nástrojov, je výroba takého Mario-klonu celkom jednoduchým a pritom dobrým rozohriatím sa pred ambicióznym vývojom „veľkých hier“.

Keďže takýto nápad bude mať určite veľa jednotlivcov, je viac ako nevyhnutné vymyslieť to „niečo“ vďaka čomu sa hra neutopí v mori šedivých kópii, „to“ pre čo si pre seba povieme, že „keby tak táto hra bola takto skvelá v dobách keď bol jej výzor aktuálny“.

Má to „to“ Eversion? Rozhodne sa na prvý pohľad nedá odhadnúť, čo za temnota Vás čaká. Áno, prudko farebný prvý dojem naznačí, že sa musí jednať o infantilný titul nepredstavujúci žiadnu výzvu, no čím viac temných a temnejších dimenzii preskáčete, tým viac (niekedy skutočne krvavých) koncov Vašej existencie Vás čaká. Pri troche cviku však klišovitú Princeznu dosiahnete a spokojne si môžete pogratulovať k ďalšiemu dohratému kúsku.

Skutočne?

Koho poháňa túžba po achievementoch, ten objaví logické kúzlo titulu, ktorý sa na prvé dohratie tváril ako čistokrvá reflexná skákačka s dôrazom na presnosť... Prvá snaha o získanie všetkých 240 gemov Vás prinúti objavovať skutočne až neuveriteľné kombinácie dimenzii, ktoré stále rovnakú mapu dokážu úplne zmeniť a odhalia Vám cesty, o ktorých sa Vám ani nesnívalo. Keď pred tým stačila trocha cviku, teraz je nutné sa skutočne snažiť. Ono nejaký ten alternatívny koniec si musíme proste zaslúžiť ;).

Kto rád spomína a na plošinovky nedá dopustiť, ten sa vyskáče do sýtosti. Ostatní venujú svoj čas pravdepodobne inej hre/činnosti a pravdepodobne Eversion vzdajú skôr ako v ňom objavia „tú“ skutočnú výzvu.

Osobne som sa preskákal len z najjednoduchšiemu záveru, no poctivo spätne hľadám na mapách všetky gemy a až teraz som si začal Eversion celkom užívať, čize záverečné hodnotenie sa ešte môže zmeniť ;).

Pro: demotivačné hlášky po smrti, dizajn máp v prípade, že sa snažíte o získanie všetkých gemov, zaujímavé a stále temnejšie dimenzie

Proti: nedá sa vypnúť/stíšiť ten šialený retro zvuk, niektoré objekty sú graficky doslova hnusné, pôsobí ako freeware titul, krátkosť príbehu

+3

Chrome

  • PC 65
Bude mať siahodlhý komentár lepšiu výpovednú hodnotu ako pár zmyslu plných viet vychŕlených jedným dychom?

Rok výroby Chrome je časom hier, ktorých vízia naráža na technické hranice. Niečo ako obchody vo východnom Nemecku pár rokov pred jedným významným pádnom betónového oplotenia. Biely priestor, kopa poličiek, monotónne sršiace (inak ten zvuk nazvať neviem :D) neónky a predsa regály takmer prázdne, no s kusom šťastia nájdete všetok základný tovar.

Nejdem tu ťahať Far Cry, pre mňa Far Cry vyšiel proste o rok neskôr ako Chrome (aj keď vyzerá a hrá sa o aspoň pol dekády lepšie, to mu neuprieram). Techland započal dôležitú éru svojho enginu a vlajková loď prichádza s obrovskými mapami, ktorým ich rozmer paradoxne ubližuje najviac. Okrem úvodnej misie, kde z lúčky pribehnete do lesíka, na ktorého druhom konci je strážený most a kúsok ďalej za kopcom nepriateľská základňa sú mapy kruto jednotvárne a pôsobia veľmi mŕtvolným dojmom. To, že sa opakujú budovy a interiéry je možno len tým, že zúčastneným stranám sa v ďalekej budúcnosti nechcelo zamestnávať architektov, tak v rámci účelnosti sú budovy na jedno brdo ;).

Technická stránka sa „odpustiť“ dá i keď detaily ako neviditeľné steny (už míny ohraničujúce mapy pôsobia určite menej rušivo, ale to by som narážal na Far Cry, čomu sa stále snažím vyhnúť :)) sú už dosť tragickým prežitkom. Čo sa však odpúšťa ťažšie je AI; sila nepriateľa závisí od počtu. Presila je to čo Vás čaká počas celej kampane a i keď sú vojaci (a nejaká dinosauria zver, ktorá sa mihne asi 3 krát za celú hru) tupí a nevedia mieriť, sniperi sú až desivo presný a niekedy treba pár loadov, aby ste sa vôbec pohli z miesta, pretože to čo nedokážu desiatky pešiakov, čo po Vás vystrelia milión nábojov (a keď ich prehľadáte majú jeden zásobník :P), zvládne sniper dvoma nenormálne presnými výstrelmi ani neviete odkiaľ.

Doteraz som sa snažil odpúšťať a ospravedlňovať nedostatky dátumom vydania alebo dostupnými technológiami. Žiaľ dobré príbehy sa píšu už desiatky rokov a scenár Chrome je ako sci-fi pre prvý stupeň základných škôl. Honba za bohatstvom, zrada, vesmírny piráti, zachránená ženská, ktorá je náhodou úplne top hackerka v galaxii... Áááááách. Stačí, rozhorčenie iste cítite, netreba hovoriť viac. To, že dostanete možnosť veľkých morálnych rozhodnutí tesne pred koncom kampane je pre poriadneho hráča úplne zbytočné, pretože aj tak si všetci chceme užiť všetky tri konce, ktoré hra má.

Bol som doteraz veľmi zlý? Trpezlivosť, to je to, čo ma previedlo 16 hodinovou kampaňou a priniesla svoje ovocie. Napriek všetkému som sa v konečnom dôsledku bavil a preto si nechávam dôvody nadpriemerného hodnotenia nakoniec. S odstupom času sa mi na Chrome páči hlavne to, že priniesol pár vychytávok, ktoré sme tak zbožne žrali o pár rokov neskôr pri Crysis. Implantáty a ich obmedzená doba používania spôsobená tým, že si na ne telo zvyká a čím ďalej sa dostávate, tým dlhšie si ich výhody dokážete užívať. Rýchly pohyb dáva predátorský pocit pri behu lesom, džungľou, medzi palmami, proste všade, očný implantát pre lepšie mierenie dáva pocit moci nad situáciou a možnosť kráglovania početných skupín nepriateľov skôr než k Vám stihnú dobehnúť, spomalenie času a tak ďalej a tak ďalej. Všetko samozrejme s mierou, pretože ak „pozapínate“ všetok tuning svojho tela, dostanete pekne bolestivú ranu. Zábava graduje a kulisy už nemáte to srdce nazývať zastaranými, ale skôr si začnete starú školu nostalgicky užívať.

Stačí to na jeden dych? Ja som na jeden dych Chrome dohral desať rokov po vydaní a aj keď dokonalosť je slovo pre túto hru neexistujúce, je to zaujímavý míľnik v hernej histórii...

Pro: dlhá kampaň, old-school atmosféra, taktický postup = základ úspechu, veľké mapy sú s Matson ACC (sniper rifle) zábava, implantáty, tri konce

Proti: tupota nepriateľov, jednoduchý príbeh plný klišé, niektoré zbrane na blízko, pre ktoré proste nie je v kampani uplatnenie, neviditeľné steny

+13

Nexuiz

  • PC 55
Poznáte kapely z malých miest či dedín? Na severe Slovenska sú Kysuce, kde sa často nájde pár ľudí, čo sa naučia pár notoricky známych pesničiek plus zložia jednu-dve svojpomocne, prídu ich zahrať do najbližšieho väčšieho mesta, možno dajú jednu šnúru aj za hranice svojho kraja (vzácne aj svojej krajiny) a potom sa stretnú raz za pol roka, aby si zaspomínali na pocit "slávy" a na ich koncert príde len pár ľudí, s ktorými sa osobne poznajú alebo ich majú v rodine...

Prečo takýto úvod? Pretože počas obdobia kedy som Nexuiz hrával som aj celkom sledoval vývojárov z Illfonic, ktorý občas zorganizovali dáky turnaj vo svojej hre (vzhľadom na šedivú neoriginalitu, o ktorej sa dočítate v prípade tejto hry úplne všade, musel byť dotovaný okrúhlou čiastkou zelených šupín pre najlepšieho hráča, pretože by sa pravdepodobne prihlásilo úplne mizivý počet hráčov ;)) a ich aktivitou na sociálnych sieťach sa dosť neúspešne snažili zakryť hnilobný zápach nad titulom, ktorý skrátka nikto nehrá.

Očiam lahodí, herný systém zo starej školy je už tak osvedčený, že nie je čo pokaziť a skutočne všetko funguje ako má, oficiálne mapy sú svižné a šikovne navrhnuté a ani cena už nie je nijako závratne vysoká... ...ale to nič nemení na to, že sú takmer totožných desiatky hier a stovky módov, v ktorých sú aspoň kulisy niečím netradičné. Súboj červených proti modrým povrchne odôvodnený vzájomnou antipatiou je skrátka úplne nič.

Taká perlička, pokiaľ lovíte achievementy a chcete v tomto prípade všetky, "tešte" sa na to, že na sústavne prázdnych serveroch je to úplne nemožné. Ja osobne som našiel jedného z mála ľudí na celom Steame, čo hru hral a po vzájomnej dohode sme sa k medailám a následne aj achievementom prestrieľali, no šlo len o rozmar, veľmi zábavne strávený často to žiaľ nebol...

Pro: svižnosť, miestami grafika, dobré (avšak nijako prevratne dokonalé) mapy, niektoré mutátory (čert vie ako sa to skloňuje)

Proti: šedivejšie priemernú hru nájdete len ťažko, nič nové pod slnkom, z čoho vyplýva nezáujem hráčov a prázdne severy, niektoré pseudo vtipné mutátory (ten čo mení zvuk streľby na prdy ma skutočne dojal)

+4

Alien Hallway

  • PC 55
Pre fanúšikov rôznych indie bundle akcii malá, skôr nešťastná, anekdota k tomu ako som vlastne Alien Hallway získal do svojej zbierky (ostatný prejdite na ďalší odstavec :)). Ak niekomu hovorí Indie Face Kick, tak možno vie, že poprvé; už ukončili svoju činnosť a podruhé; každý ich viac menej výhodný balík hier sprevádzali rôzne absurdné problémy. Niekoľko týždňov som ani nedúfal, že za môj $1 niekedy nejaké kódy uvidím, pretože platba strhnutá bola, v mojom profile sa nespárovala a komunikácia s "podporou" bola pekný beh na dlhú trať. Až raz prišiel nečakáný e-mail, že je zrazu všetko vyriešené k mojej spokojnosť a tak som...

...Alien Hallway dohral. Nenáročné hry sú zvláštna kategória vo svete videohier čisto len na zabitie času, kde sa hráč často nerozhoduje ani len medzi príbehom, či využitím vlastných schopností a reflexov. V tomto prípade taktiež nezíska ani jedno. V zásade celú hru ovplyvňujete dvoma činnosťami a ak si obtiažnosť nevybičujete čo najvyššie, je úplne jedno; 1. ktoré jednotky upgradujete za získane zlato po splnení misie & 2. ktoré jednotky pošlete proti zástupom nepriateľských mimozemštanov. Áno, chápete to správne, naklikáte čo najviac robotov, ktorý pre Váš ťažia energiu na výrobu jednotiek a vždy keď "máte dosť" postavíte čo najsilnejšiu jednotku až vďaka početnej a silovej prevahe skrátka vyhráte. Dobre, uznávam, že na najťažšej obtiažnosti využijete ešte jednu vlastnosť a to, že niektoré jednotky vedia hádzať granáty. Ak vás teší pocit zo záchran celých galaxii, máte príležitosť byť relatívne ľahko za ďalší takýto zárez pochválený.

Pro: celkom zábavné a nenáročné preklikanie sa k víťazstvu, jednoduché ovládanie, rôzne druhy jednotiek

Proti: drasticky znížené FPS pri preplnenosti obrazovky jednotkami, nulová znovuhrateľnosť, žiadny hlbší herný zážitok

+6

Dinner Date

  • PC 60
Prisahám, že Dinner Date je tá najzvláštnejšia hra akú som kedy (do)hralj.
Nepredstavuje výzvu, skrátka len veľmi krátko rozširuje obzor v rámci možností herného dizajnu.
Rozporuplný dojem doplnil rýchly koniec, ktorý nastal kúsok po vyfajčení cigarety, ktoré bolo stvárnené tak realisticky, že som dostával abstinenčné príznaky až som otvoril okno do nočného mesta, aby som si zapálil tiež.

Pro: grafika bytu, realistické spracovanie rutinných činností

Proti: grafika rúk a interaktívnych objektov, dĺžka hry, aj keď nízka, vzhľadom na obsah stále vysoká cena

+11

Super Hexagon

  • PC --
Jedna z takzvaných "acidových" hier. Kto už niekedy natrafil na psychedelické videá na youtube a dokázal sa do nich ponoriť, toho Super Hexagon vtiahne do svojej hĺbky.
Intenzívna jednoduchosť, ktorá sa nespolieha nespolieha na hráčsku predstavivosť ale pripomína doby, kedy hra dokázala úplne sebestačne precvičiť postreh a reflexy a úplne hráča do seba vtiahnuť.
To, že po pár desiatkach minút budete mať pocit, že vaše zreničky získali tvar trojuholníka a steny okolo vás sa zvláštne hýbu je len malá obeť za vyčistenú myseľ schopnú presne a rýchlo reagovať nie len vo video hrách ;).

Pro: farebné, intenzívne, rýchle

Proti: pekelne ťažké

+15