Counter-Strike: Condition Zero sprevádzala od úplného začiatku dramatická vývojárska telenovela. I keď som o hre v dobe jej vydania iba čítal, vedel som, že sa napriek podpriemerným hodnoteniam za ňou skrýva zaujímavý príbeh. Niekto by čakal, že myslím hernú storyline, keďže toto malo byť singleplayerové CSko, paradoxne práve kampaň jedného hráča absolútne žiadny príbeh nemá a to sú tu „kampane“ dokonca dve.
Už to znie ako scenár zvláštnej, nepodarenej telenovely? Poďme poporiadku~
CS 1.6 je najznámejšia herná modifikácia ever a ešte dlho tento status mať bude. Napriek jej popularite však stále nad sebou v nejakej forme niesla nálepku Half-Life a idea hru osamostatniť v jej najlepšej podobe sa zdá byť brilantná, nie len z marketingového hľadiska. Matne si pamätám na preview, ktoré sľubovalo príbehovú kampaň s obľúbenými zbraňami a vyšperkovaný, vyladený multiplayer jednašestky, to všetko vo vylepšenej grafike…
Valve však malo plné ruky práce s vývojom Team Fortress 2 (ktorý mal mať podobne ako prvý diel kulisy realistického boja), vývojom nového engine a prípravou redefinície distribuovania hier; služby Steam. Čiže malo nulové podmienky na to sa venovať Condition Zero a tak sa CSCZ varilo od roku 2000 až kým sa úplne prevarilo.
Rogue Entertainment mali iste cenné skúsenosti s vývojom datadiskov pre Quake, no s Valve vypiekli potom čo producent Jim Molinet fledol do Sony a vývoj CSCZ dostali do rúk Gearbox Software, ktorí do hry priniesli istú mieru inovácii, no vývoj aj tak trval príliš dlho, čo viedlo k ďalšej zmene vývojára. Ritual Entertainment dostali za úlohu vytvoriť kampaň dlhú 20 misií a šibenične krátky čas na vývoj. Úplne vidím ten cringe na tvárach Valve niekedy v roku 2003 pri pohľade na predbežné, priemerné hodnotenia tejto kampane, čoho dôsledkom bolo značne zúfalé rozhodnutie celú túto kampaň škrtnúť a vrátiť sa k verzii od Gearbox, vývoj ktorej dostalo na starosť štúdio Turtle Rock Studio, ktoré tento neforemný paškvil malo dostať konečne do finálnej, predajnej podoby. Našťastie sa niekto niekde zľutoval a kampaň od Ritual bola do hry dodatočne pridaná pod názvom Deleted Scenes a obsahovala 18 misii + jednu tréningovú.
V CS 1.6 som nijako neexceloval takže som originálnu kampaň s dovolením vynechal. Condition Zero singleplayer je v podstate tréning s botmi s notoricky známymi úlohami ako napríklad získať určitý počet zabití, zneškodnení bômb, vyhraných kôl, zachránených rukojemníkov… v troch úrovniach obtiažnosti, za čo je možné získať rovnako tri medaily. Levely sa odohrávajú na klasických multiplayerových mapách z jednašestky. V dobách keď nebol internet samozrejmosťou to možno ako-tak obstálo, uznávam. Grafika je vylepšená úplne zanedbateľne, keďže len o pár mesiacov vychádza Half-Life 2 na Source engine a CSCZ stále vizuálne pripomína skôr prvý Half-Life.
Predmetom môjho záujmu a zvedavosti sa stali práve Deleted Scenes. Akčná kampaň má 12 rôznorodých misii a ďalšie skrýva vo World Map, kde si môžete všetky misie zahrať a vidieť svoj progress. Výber lokalít je solídny, od ľadového Sibíru cez púštny stredovýchod, ďaleký východ (viem, že táto časť Ázie nemá toto označenie veľmi v obľube, ale všetci vieme ktorú časť sveta mám na mysli :)) po dažďové pralesy južnej Ameriky. S prehliadnutím zastaralého engine sú niektoré lokality nostalgický veľmi pekné. Úlohy sú rôznorodejšie a objavujú sa nové modely postáv, či už spojencov alebo nepriateľov a nové predmety. Niektoré misie sú orientované prísne na stealth postup, väčšina je však primárne o otvorenej streľbe. Na chvíľu sa stanete aj falošným obchodníkom s drogami. To že morálne stojíte na strane spravodlivosti, či už ako policajt alebo vojak, je akosi pochopiteľné. Menej pochopiteľné je ale napríklad prečo počujete teroristov v Kolumbii rozprávať fluent nemčinou. Prepojenie hry s realitou je veľmi slabé, s týmto faktom sa je treba zmieriť. Kampaň sa nedá brať vážne a ani hra ako taká úplne nie. Ako správny drsniak som všetky misie hral na Hard obtiažnosti a jediné hard bolo sa preniesť cez AWP headshoty, ktoré nepriatelia zvyknú s prehľadom prežiť, náhodné sa objavujúci nepriatelia z ničoho, maximálna priamočiarosť a obmedzenosť lokácií, zasekávanie sa do objektov a prekážok, neschopnosť nepriateľov, ktorí sa raz za uhorský rok zmôžu na granát alebo vôbec na prenasledovanie… Strelnica na polotupé terče s niekoľkými svetlými momentami, ktoré hru vyťahujú z dna, ktorého sa takmer dotýka. Tieto momenty sú však asi tak rare ako objavenie sa raketometu v hre presne 1x na zničenie presne jedného tanku. Hru som dokončil a bavila ma, lebo silno pripomína éru FPS, ktorú som zažil a stále mám veľmi rád. Buď si ju zahráte zo srandy, z nostalgie, ako extrémny fanúšik CSka alebo ju nehrajte a venujte svoj čas niečomu lepšiemu. Rozlúčka s GoldSrc engine predpovedajúca koniec jednej éry kým Source engine, predstavený v rovnakom roku, nastolil nový řád.
Faktické informácie som si doplňoval z wikipédie a internetu podľa najlepšieho úsudku.
Verzia doplnená o screenshoty: https://medium.com/@daniel.wanderer/coun ... on-zero-1f1edffb2166
Už to znie ako scenár zvláštnej, nepodarenej telenovely? Poďme poporiadku~
CS 1.6 je najznámejšia herná modifikácia ever a ešte dlho tento status mať bude. Napriek jej popularite však stále nad sebou v nejakej forme niesla nálepku Half-Life a idea hru osamostatniť v jej najlepšej podobe sa zdá byť brilantná, nie len z marketingového hľadiska. Matne si pamätám na preview, ktoré sľubovalo príbehovú kampaň s obľúbenými zbraňami a vyšperkovaný, vyladený multiplayer jednašestky, to všetko vo vylepšenej grafike…
Valve však malo plné ruky práce s vývojom Team Fortress 2 (ktorý mal mať podobne ako prvý diel kulisy realistického boja), vývojom nového engine a prípravou redefinície distribuovania hier; služby Steam. Čiže malo nulové podmienky na to sa venovať Condition Zero a tak sa CSCZ varilo od roku 2000 až kým sa úplne prevarilo.
Rogue Entertainment mali iste cenné skúsenosti s vývojom datadiskov pre Quake, no s Valve vypiekli potom čo producent Jim Molinet fledol do Sony a vývoj CSCZ dostali do rúk Gearbox Software, ktorí do hry priniesli istú mieru inovácii, no vývoj aj tak trval príliš dlho, čo viedlo k ďalšej zmene vývojára. Ritual Entertainment dostali za úlohu vytvoriť kampaň dlhú 20 misií a šibenične krátky čas na vývoj. Úplne vidím ten cringe na tvárach Valve niekedy v roku 2003 pri pohľade na predbežné, priemerné hodnotenia tejto kampane, čoho dôsledkom bolo značne zúfalé rozhodnutie celú túto kampaň škrtnúť a vrátiť sa k verzii od Gearbox, vývoj ktorej dostalo na starosť štúdio Turtle Rock Studio, ktoré tento neforemný paškvil malo dostať konečne do finálnej, predajnej podoby. Našťastie sa niekto niekde zľutoval a kampaň od Ritual bola do hry dodatočne pridaná pod názvom Deleted Scenes a obsahovala 18 misii + jednu tréningovú.
V CS 1.6 som nijako neexceloval takže som originálnu kampaň s dovolením vynechal. Condition Zero singleplayer je v podstate tréning s botmi s notoricky známymi úlohami ako napríklad získať určitý počet zabití, zneškodnení bômb, vyhraných kôl, zachránených rukojemníkov… v troch úrovniach obtiažnosti, za čo je možné získať rovnako tri medaily. Levely sa odohrávajú na klasických multiplayerových mapách z jednašestky. V dobách keď nebol internet samozrejmosťou to možno ako-tak obstálo, uznávam. Grafika je vylepšená úplne zanedbateľne, keďže len o pár mesiacov vychádza Half-Life 2 na Source engine a CSCZ stále vizuálne pripomína skôr prvý Half-Life.
Predmetom môjho záujmu a zvedavosti sa stali práve Deleted Scenes. Akčná kampaň má 12 rôznorodých misii a ďalšie skrýva vo World Map, kde si môžete všetky misie zahrať a vidieť svoj progress. Výber lokalít je solídny, od ľadového Sibíru cez púštny stredovýchod, ďaleký východ (viem, že táto časť Ázie nemá toto označenie veľmi v obľube, ale všetci vieme ktorú časť sveta mám na mysli :)) po dažďové pralesy južnej Ameriky. S prehliadnutím zastaralého engine sú niektoré lokality nostalgický veľmi pekné. Úlohy sú rôznorodejšie a objavujú sa nové modely postáv, či už spojencov alebo nepriateľov a nové predmety. Niektoré misie sú orientované prísne na stealth postup, väčšina je však primárne o otvorenej streľbe. Na chvíľu sa stanete aj falošným obchodníkom s drogami. To že morálne stojíte na strane spravodlivosti, či už ako policajt alebo vojak, je akosi pochopiteľné. Menej pochopiteľné je ale napríklad prečo počujete teroristov v Kolumbii rozprávať fluent nemčinou. Prepojenie hry s realitou je veľmi slabé, s týmto faktom sa je treba zmieriť. Kampaň sa nedá brať vážne a ani hra ako taká úplne nie. Ako správny drsniak som všetky misie hral na Hard obtiažnosti a jediné hard bolo sa preniesť cez AWP headshoty, ktoré nepriatelia zvyknú s prehľadom prežiť, náhodné sa objavujúci nepriatelia z ničoho, maximálna priamočiarosť a obmedzenosť lokácií, zasekávanie sa do objektov a prekážok, neschopnosť nepriateľov, ktorí sa raz za uhorský rok zmôžu na granát alebo vôbec na prenasledovanie… Strelnica na polotupé terče s niekoľkými svetlými momentami, ktoré hru vyťahujú z dna, ktorého sa takmer dotýka. Tieto momenty sú však asi tak rare ako objavenie sa raketometu v hre presne 1x na zničenie presne jedného tanku. Hru som dokončil a bavila ma, lebo silno pripomína éru FPS, ktorú som zažil a stále mám veľmi rád. Buď si ju zahráte zo srandy, z nostalgie, ako extrémny fanúšik CSka alebo ju nehrajte a venujte svoj čas niečomu lepšiemu. Rozlúčka s GoldSrc engine predpovedajúca koniec jednej éry kým Source engine, predstavený v rovnakom roku, nastolil nový řád.
Faktické informácie som si doplňoval z wikipédie a internetu podľa najlepšieho úsudku.
Verzia doplnená o screenshoty: https://medium.com/@daniel.wanderer/coun ... on-zero-1f1edffb2166
Pro: rôzne prostredia, GoldSrc engine v plnej paráde, pár pekných herných momentov
Proti: grafika, umelá inteligencia, béčkový obsah kampane, bugy, priamočiarosť...