Môj tretí revisit Battlefield 3 vydaného v dobe písania komentáru pred takmer 13 rokmi nastal potom, čo som hru uvidel za necelé 2€ v EA Steam výpredaji. Prišlo mi na mieste cinknúť mincou, keďže na Origin, momentálny EA app, som titul už dávno získal zdarma. Prvýkrát som hru spustil ako benchmark nového pracovného notebooku pred asi dekádou, nahajpovaný z gameplay ukážok singleplayeru, ktoré sa zdali too good to be true. A oni tie ukážky skutočne neklamali za predpokladu, že ste sa držali scenára a pozerali iba tým smerom kam vývojári mienili. Hlavne multiplayerový titul som pre hru viac hráčov paradoxne hrať nemienil a kto si kúpil hru za plnú cenu iba kvôli kampani nebol veľmi obligated complainovať jej dĺžku a (nepopierateľné) kvality. Dodnes si pamätám rozčarovanie 12 ročného mňa, ktorý v časopise mini Level videl pri Battlefield 1942 zlatú hviezdu a pri hraní zistil, že ho iba dostupný multiplayer vôbec nebaví. 2vojku a ďalšie vydané neskôr som tým pádom bez pardónu odignoroval. Kto však šiel do hry s jazvami a motiváciou z predošlých 1942, 2 & 2142 na PC, dostal naviac 5-6 hodinovú showcase schopností Frostbite 2 enginu v podobe interaktívneho akčného filmu alá Komando (čili ja vs. všetko živé čo strieľa mojim smerom) s príbehom, ktorý mňa osobne nijako neurazil. Ba priam naopak, kolekcia misii má všetky bells and whistles a dohral som ich v priebehu rokov spomínaných 3 krát. Ruku na srdce, táto válečná FPS má momenty, ktoré sa zapísali ako nezabudnuteľné ba až kultové, či sa jednalo o misiu so stíhačkou, zneškodnenie strelca raketou so zdemolovaním značného kusu viacposchodovej budovy alebo eyes melting halo jump. Druhýkrát som kampaň prešiel na Hard obtiažnosti, čo ma milo prekvapilo, že si hra pamätala pri treťom, nedávnom spustení po zakúpení na Steame. Tretie ťaženie malo byť čisto oddychové na jeden-dva večery kedy som zabelecky zvolil obtiažnosť Easy a hru dohral s Xboxovým ovládačom, ku ktorému sa uchyľujem čoraz častejšie, i keď som bol dlhé roky veľmi skeptický k jeho využitiu pri FPS. Piánko, hoci tankové misie som hral radšej aj tak na myši a klávesnici, lebo môjmu mozgu prišlo zbytočné sa na takú chvíľu učiť ovládací pattern s ovládačom. Mimoriadne som si užil všetky výpravy do Teheránu, ktorý som v roku 2015 navštívil v reálnom živote a bol i navrchu dominanty Bordž-e mílád neboli Milad Tower, ktorú je v hre vidno z viacerých perspektív. Ako púštnym vetrom ošľahaný vandrák môžem povedať, že áno; Irán je tu spracovaný tak ako Irán vyzerá a má aj tú správnu atmosféru, i keď je moja životná skúsenosť rozhodne mierovejšia, peržania sú k cudzincom veľmi priateľskí a dobrosrdeční, čo budem vždy hlásať pri akýchkoľvek pochybách. Grafika je skvelá a necháva o rok skôr vydaný Medal of Honor v minulom storočí. Každý jej aspekt sa dá pokladať za silnú stránku; svetlá, interiéry, exteriéry, výbuchy, oheň a je vidno, že autori kurátorsky nezanedbali ani jeden z týchto prvkov. Ak ma niečo na FPS pred BF3 nebavilo, tak to boli spravidla nočné misie, kde hráč videl z hry prd, no tu je zážitok aj z nich vybičovaný na maximum. Audio; zvuky, dabing hudba sú top notch, o čom nebolo a ani do budúcna nebude pochýb.

Do multiplayeru som nakukol hlavne kvôli tomu, že jediné achievementy v PC verzii hry sú práve iba za zásluhy v ňom. Moju zvedavosť premohol ten jeden tajný, o ktorom som sa dopátral, že je skutočne low effort a keďže Steam PC verzia je Premium, skočil som si poň zo Ziba Tower, pričom som si na mape parádne zastrieľal. Tak parádne až ma to prekvapilo, z rýchlosti a deštrukcie prostredia som bol očarený a uvedomoval si každým momentom, o čo všetko prichádzam, že tieto mulťaky nehrávam. Aj ďalšie zaujímavé achievementy ma motivovali vyskúšať si vybrané mapy, no mnohé sú veľmi ťažko získateľné práve pre nedostatok hráčov v širokej ponuke najrôznejších herných módov. Už len fakt, že sa hra stále aktívne hrá aj po 13 rokoch a x ďalších hrách k dispozícii, si zaslúži krátky potlesk.

Výhrady mám momentálne k technickým problémom, na ktoré naráža mnoho hráčov s modernejšími systémami a aj nenávidený Battlelog cez prehliadač mi tiež hodil polienko pod nohy. Môj recept na úspešné spustenie hry v roku 2024 spočíval v tom, že som si musel stiahnuť PunkBuster z externého zdroja, lebo hra si ho pri spustení cez Steam nevedela stiahnúť sama. Ďalej v tom, že som sa síce prihlásil do Battlelog-u, no tlačidlá v ňom boli hluché, čo rieši prihlasovanie sa cez režim inkognito v Chrome (vraj funguje aj vypnutie všetkých rozšírení prehliadača, s čím som sa zahrávať nechcel a radšej sa pracne prihlasoval so všetkými overovaniami) a nastavenie grafiky som bol nútený robiť cez PROF_SAVE_profile file, pretože v in-game Options kliknutie na Graphics spôsobovalo tvrdý crash celej hry. Na matchmaking cez prehliadač by som si zrejme zvykol keby skutočne musím. Nutnosť mať spustené naraz Steam aj EA app mi nijako neprekážala.

V roku 2013 som hru ohodnotil 70% a s týmto hodnotením sa momentálne neľahko stotožňuje, pretože by som singleplayerovej kampani & aged well audiovizuálnej stránke pre ich dopady na žáner, snáď aj viac ako 10% pridal. Relatívnu krátkosť kampane kritizovať nebudem, lebo konzum sa vyvinul do doby Reelsovej a 6 hodinový príbeh (4-5 pokiaľ sa ponáhľate a kašlete na kochanie sa vizuálmi a lokáciami) je dnes napríklad v porovnaní s takým MW3 2023 nadpriemer. Multiplayerovú časť nie som z pozície Private First Class 2 Star dostatočne erudovaný hodnotiť, pretože som v nej strávil nedostatočný čas na to vynášať akékoľvek verdikty, no tých pár matchov bolo veľmi fajn.