Napriek tomu že mi kedysi pradávno visel na stene plagát Raziela zo Legacy of Kain: Soul Reaver 2, nikdy som sa sérii nevenoval, i keď mi táto postava prišla vždy cool. Prvý Legacy of Kain: Soul Reaver som istotne hral keď bol ako plná hra v LEVELi (*číslo 94, rok 2002), no dostal sa neveľmi ďaleko, zbabelo som pri prvom záseku na hru zanevrel. To som vtedy nemohol tušiť koľko zásekov ma v hre čaká a koľkokrát sa ešte zbabelejšie uchýlim k nakuknutiu do walkthroughts na youtube. Vôľa hru dohrať bola, ale trpezlivosť na nekonečné blúdenie, hľadanie prehliadnutých detailov a agóniu v zdevastovanom svete Nosgoth som už v roku 2018 častokrát nenašiel. Skutočne si ani netrúfam predstaviť koľko času musela hra zabrať poctivému hráčovi, čo nemal prístup k žiadnym návodom a dovolím si povedať, že pre niekoho bez znalosti hovorenej angličtiny (hra neponúka možnosť zapnúť titulky) je prakticky nehrateľná. Ani počúvať však niekedy nestačí, spočiatku sa k vám prihovára stará entita (tá ktorá môže za to, že je Raziel nažive) a naznačí kam máte asi ísť, čo máte urobiť alebo ako bojovať s bossom. Veľmi veľkú časť hry na vás však žiadny božský hlas nehovorí a ani postava Ariel (stretnete ju na jednom dôležitom mieste a počas hry ju môžete hocikedy navštíviť) mne teda nejako markantne nikdy nepomohla. Takže vám ostáva blúdiť po svete, ktorý je veľký, priestranný a pozor, stále väčší a väčší! Okrem toho, že si postupne odomykáte nové lokácie medzi ktorými sa náš soul upír presúva dimenzionálnymi bránami sa ďalšie lokácie rozrastajú o priestory kam sa dostanete až po získaní novej schopnosti/zbrane po zabití bossa. A keď píšem o dimenziách, vynásobte si celý herný svet x2, keďže dimenzia duší a reálna dimenzia sa od seba mierne líši a do istej miery medzi nimi slobodne prepínate. Herný svet treba poznať a treba sa sústrediť hádam na každý detail, lebo niekedy je jediná možnosť postupu tak nenápadná, že keď prídete na to ako ďalej, tak sa pýtate či to vývojári mysleli vážne. Som však z veľkosti aj rôznorodosti herného sveta nadšený. Crystal Dynamics položili základy fungujúceho open world herného sveta približne 14 rokov pred ich Tomb Raider z roku 2013! Kulisy sú to drsné avšak práve stratenosť je v nich najväčším nepriateľom. Nepriatelia, byť vyzerajú rozdielne, sú rovnako biedni. Boje sa hrajú prakticky stále rovnako a získavané super cool schopnosti nedostali do úplného konca šancu zažiariť a použil som ich len pár krát.

Raziel je sympatický hrdina, pripomína upírskeho dark fantasy Spider-mana a som rád za čas, ktorý som mu venoval. Otvorený koniec zanechal chuť na pokračovanie v tejto sérii~