@
Fritol (08.04.2025 09:07): Ako človek, čo počúva dosť orchestrálnej hudby, si dovolím nesúhlasíť. Hlavne v prípade toho Final Fantasy. V prvom rade nie všetko predsa musí byť experimentálne. Mne osobne ide v prvom rade o to, či má hra silné a zapamätateľné motívy a to ten Final Fantasy má. Neviem, či si to len preklikal alebo aj počúval, lebo z preklikania sa to dá sotva posúdiť. Pri hraní som si však spätne uvedomoval, že na pomery hier a toho, že sa jedná o dlhú hru s mnohými skladbami, to má extrémne sveľa silných melódii, či už pre jednotlivé postavy, pre záporákov, bojové témy, konkrétne lokácie atď. Mne príde, že dať zvukovú identitu niečomu špecifickému je hlavná úloha soundtracku. Ale inak takých "obzvláštnení" elektronikou/rockom ako si postoval
je práve vo FF dosť. A potom napr.
Airbuster je taký "vypalovák", prípadne
táto elektronická verzia bojovej témy. Ten soundtrack je fakt bohatý a pestrý, nehovoriac o produkčných kvalitách. Pochopím ak to niekomu nesadne, ale určite sa o ňom nedá povedať, že by bol melodicky alebo interpretačne generický.
Ale súhlasím, že 99% filmovej a videohernej hudby je veľmi konzervatívnej a opatrnej a minimálne pri tých hrách v porovnaní s 90. rokmi, kedy sa experimentovalo celkom dosť. Netreba však ani zabúdať na to, že mnohé tieto experimenty sa stali vlastne odvtedy niečím tradičným (napr. adaptívna a výrazne perkusná hudba Monkey Islandov alebo industriálny štýl Franka Klepackiho pri Westwood stratégiach). Každopádne hoci Final Fantasy VII remake pracuje primárne s motívmi pôvodnej hry z roku 1997, ten bol na svoju dobu inovátorský. Každopádne ten remake pracuje okrem orchestrálnej hudby aj s rockom, metalom, jazzom, elektronickou hudbou, folkom a aj hiphopom.
Tak jasné, že ten Battlefield bude znieť (prekvapivo) zaujímavo, keď to robila, v dnešnej dobe už populárna islandská experimentátorka Hildur Guðnadóttir. Pamätám si ešte jej albumy, ktoré pred vyše 15 rokmi vydávala pod menom Lost in Hildurness, tie boli veľmi fajn. :)
Ten Blasphemous 2 soundtrack stojí celý za to. Niektoré skladby sú fakt také typicky flamenco španielske, iné ako napr. tá druhá, čo som postoval prepašovali úplne synergicky elektrickú gitaru s reverbom, prípadne tam má autor aj temnejšie ambientné kúsky a niektoré budú ľuďom pripomínať diablo a
táto temná variácia na Asturias Isaac Albéniza je top. :)