Poslední komentáře

Až ťažko sa mi verí, že toto bol kedysi môj skrytý počítačový poklad. Hra, ktorú som náhodou objavil v počítači, keď som sa dostal do Norton Commanderu a tak nejako som ako malý chlapec po niečom pátral. Neviem už presne po čom, myslím, že môj bratranec mi kedysi na ten počítač cez DOS nainštaloval Dogfight a tak nejako som zablúdil a našiel toto. Čo ako som neskôr zistil, bolo do mnohých počítačov vložené ako herné promo pre Európsku Úniu. Ale keď som mal 6 alebo 7 rokov, koho také veci zaujímali? Zrazu som našiel hru, ktorú som nikdy predtým nevidel, nikto mi o nej nepovedal a cítil som sa, ako keby som práve objavil Európu. Doslova.

Každopádne roky plynuli ďalej, na existenciu tohto dielka som prakticky skoro zabudol, až dokým som nedávno nepremýšľal nad mojimi hernými začiatkami a zrazu sa mi to nejako vybavilo v pamäti. Snažil som sa to nejakým spôsobom nájsť, no hľadať hru, ktorú som si pamätal len pod názvom Európa bolo náročné. Ale nakoniec sa pošťastilo, opätovne som si túto milovanú klasiku vyskúšal a zhodnotil, že dnes by to celé pôsobilo len vysoko trápne. Každopádne nostalgia vie veci skresľovať, a tak som sa hre rozhodol dať nakoniec celkom primerané hodnotenie. Hra v podstate obsahuje len 5 minihier a kvízové okienka na konci. A musíte samozrejme nejakým spôsobom hospodáriť so svojim rozpočtom, aby ste na konci mohli objaviť všetko, čo hra ponúka. Poďme si teda rozobrať najprv jednotlivé minihry.

Najprv je tu simulácia trhu, v ktorom musíte investovať nejakú čiastku svojho rozpočtu a následne sledovať krivky a nejakým spôsobom presúvať svoje investície, aby ste dokázali správne reagovať na rastúce grafy a opustiť tie, ktoré klesajú. Zaujímavý nápad, no nepôsobí to veľmi dobre ako hra, nakoľko je to len jedno rýchle presunutie čiary z jednej strany na druhú a vy len chodíte po jednotlivých grafoch hore a dole. Ale aspoň bod za kreativitu.

Ďalej tu máme mestečko, v ktorom musíte previezť peniaze v opancierovanom vozidle do banky a zabezpečiť ich nárast. Musíte pritom prejsť cestami mestečka tak, aby ste sa nestretli s dvomi autami, v ktorých sú zlodeji a chcú vám peniaze ukradnúť. Táto minihra by bola fajn, keby vaše vozidlo reálne nebolo neskutočne pomalé a ponúkalo to reálne aj nejaký spôsob, akým môžete sa snažiť vašim protivníkom vyhnúť. Keby sa to trochu doladí, mohlo byť fajn.

Tretia hra je loďka, ktorou máte chytať padajúce peniaze a pritom sa vyhýbať zlodejom v podobe obrovských úst s očami. Táto je celkom fajn a ponúka dokonca aj nejakú tú výzvu, nakoľko vaši protivníci vás budú prenasledovať a snažiť sa k vašim peniazom dostať. Opäť si myslím, že sa to dalo poňať o niečo lepšie, ale ako jednoduchá minihra to funguje v pohode a splní svoj účel.

Potom tu máme hrací automat, z ktorého môžete vytiahnuť ďalšie peniaze. Táto minihra je na dnešné pomery celkom kontroverzná s prihliadnutím na gambling, no čo ju robí pre mňa ešte zaujímavejšou je fakt, že toto je najlepší spôsob, ako navýšiť svoj rozpočet. Vložiť peniaze môžete trikrát a v prípade, že vytočite na automate 3 žlté ECU, dostanete štvornásobok vkladu. Najlepší spôsob ako zarábať je táto hra ale z toho titulu, že je neskutočne jednoduché si správne načasovať, kedy budete zastavovať jednotlivé sektory na automate. Keď si to odsledujete, viete presne kedy zastaviť a navýšite svoj rozpočet ani neviete ako. Tak už len z toho titulu si toto odo mňa odnesie dobrú známku. Lebo to vie pomôcť k tomu, aby ste v hre neskončili rýchlejšie, než očakávate.

No a na záver je tu ešte bludisko, v ktorom musíte zozbierať dostatok kameňov, aby ste ich na konci položili na váhu, ktorá vám určí váš zisk. Čim viac kameňov, tým väčšia výhra. Toto je jednoznačne najlepšie sprogramovaná minihra a aj ako decko ma bavila najviac. Nie je ťažké ju pochopiť a konečne to ponúka aj niečo, čo reálne pôsobí ako hra, ktorá funguje a nepotrebuje doladiť. Navyše, čo robí túto hru zaujímavou je aj to, že počas prechádzania labyrintom vidíte len časť, ktorá je vám najbližšie a všetko ostatné si musíte odhaľovať posúvaním sa ďalej. Takže má to niečo do seba.

Toľko k minihrám. Kvízové otázky sú každopádne aj dnes veľmi zaujímavé, nakoľko sa môžu týkať akejkoľvek látky. Či už geografie, histórie, literatúry, známych osobností a podobne. Nikdy neviete čo sa objaví, a máte 3 možnosti, ktoré môžete zvoliť. Hra vám síce správnu možnosť v prípade nesprávnej voľby neukáže, no minimálne si to môžete dnes už aj vygoogliť a naštudovať. Takže teoreticky sa takto môžete aj niečo nové dozvedieť. Je fajn, že takýmto spôsobom sa môžete niečo zauímavé o krajinách aj dozvedieť, prípadne si oprášite znalosti. Je pravda, že sú tu otázky, ktoré sa pýtajú budúcim časom o udalostiach, ktoré už dávno prešli, ale treba si uvedomiť, že hra vyšla niekedy v roku 1992. Treba z toho vychádzať.

Ostatné ešte rýchlo zhrniem v pár bodoch. Grafika je na svoju dobu fajn, hoci mi prišlo vždy zvláštne, že v čase otázok boli použíté reálne obrázky, ktoré ale dôsledkom nedostatkov technológie na 256 farbách pôsobia veľmi rozpixelovane. Nejde každopádne o hru, ktorá by sa niekedy dočkala asi remasteru, že nie? V tej dobe mi to prišlo pekné na pohľad, dnes to trochu bije do očí, ale s prihliadnutím na dobu, odviedli tu dobrú prácu.

Zvuk na druhú stranu je na dnešnú dobu skutočne nepríjemný. Starý zvuk PC Speakeru, kde všetky zvuky boli jeden ostrý pískajúci tón mi nikdy neboli príjemné a bohužiaľ tu to platí rovnako. Škoda je len tá, že aj tituly, ktoré v tom čase vychádzali už mali aj možnosť spracovať príjemnejšie syntetizátory, ako napríklad Wolfenstein 3D alebo Supaplex. Je pravda, že tie sa priamo spracovávali ako hry, pričom toto bolo len promo pre EÚ vydané ministerstvom zahraničných vecí v Bonne, ale aj tak si myslím, že keby do toho dajú trochu lahodnejší zvuk a nie tie nepríjemné ostré a hlasné zvuky, ktoré si pamätáme skôr z obdobia herných 80-tych rokov, bolo by to príjemnejšie. Každopádne, je to určite spomienka, na akú sa nezabúda a je fajn mať možnosť si ju aspoň takto pripomenúť a zahrať kvôli tomuto komentu znovu. Aspoň viem, že roky sa vždy na všetkom vždy podpíšu a rovnako aj na nás ako hráčoch.

Botany Manor je pre mňa skutočne fascinujúca hra. Keď som pozeral trailer, celkom ma to zaujalo a hovoril som si, že to vyskúšam hneď ako to bude dostupné v Game Passe. No hoci ukážky dokázali celkom navnadiť, vôbec ma nepripravili na to, že budem mať pred sebou jednu z najpríjemnejších hier, aké som posledné mesiace mohol hrať. Premisa je veľmi jednoduchá. Musíte vypestovať 12 unikátnych rastlín, ktoré následne zahrniete do svojho pripravovaného herbára. Človek si povie, čo môže byť také úžasné na vypestovaní nejakej nudnej rastliny? Prekvapivo viac než dosť.

Prvá vec čo ma fakt prekvapila bolo, že hra nepostavila svoje riešenia na absolútnych nezmysloch (hoci to tak môže miestami pôsobiť). Keď trochu začnete zisťovať o tajomstvách flóry, dozviete sa, že všetky fenomény, ktoré sa tu objavia sú postavené na skutočných základoch. Čo sa samotných rastlín týka, tie sú samozrejme vymyslené, no spôsob akým je ich potrebné vypestovať, aké potrebujú podmienky a akými simuláciami to môžete docieliť už vymyslené nie sú. Existujú rastliny, ktoré potrebujú silnejšie teplo, rovnako ako rastliny, ktoré nemajú chloroplasty.

Hrateľnosť je takisto vynikajúca. Bavilo ma hľadať nápovedy a následne si ich skúšať správne spájať vo vašom herbári. Je síce pravda, že môžete to skúšať aj náhodnými kombináciami, no osobne túto metódu počas hrania nepreferujem. Ja som radšej, keď môžem veci spojiť správne na základe určitého pochopenia. Sú tu indície, kde bude zrejmé, že spolu súvisia. Je dobré potom už iba pochopiť, s ktorou kvetinou sú spojené. Počas jednotlivých kapitol totiž budete zbierať nápovedy aj na 3 alebo 4 kvetiny súčasne. A je treba vedieť správne určiť, čo patrí k čomu. Občas to vie vyplynúť priamo z textu (nakoľko sa v ňom potrebná kvetina spomína), no ostatné potom budete musieť priradiť na základe niečoho, čo sa dozviete a ako vám to bude sedieť do konceptu kvetiny, ktorú chcete nechať vykvitnúť.

Hra navyše vyzerá skutočne nádherne. Samotná vila je rozľahlá, jednotlivé miestnosti sú pekne nadizajnované, záhrada je skutočne impozantne spracovaná a scénky, kedy vaše kvety konečne vyrastú sú vždy nádherné. Je radosť sledovať, ako sa vaše vlastné dielko dostáva k životu. A niekedy dokonca k tomu ešte aj náramne skrášli prostredie, v ktorom ste ho vypestovali. Jediná vec, ktorá mi v hre výraznejšie prekážala je skutočnosť, že jednotlivé indície nemôžete nejakým spôsobom kolektovať, alebo si opätovne nahliadnuť skrz nejaký denník, alebo niečo podobné. Miesto toho musíte sa vrátiť na miesto, kde ste ju našli a opätovne si prečítať text alebo preskúmať predmety. Je to trochu otravné, keď potom premýšľate nad niečím, čo vám uniklo a musíte sa komplikovane vracať na miesta, kde ste nápovedy objavili.

V ostatných ohľadoch však ide o skutočne príjemné, farebené a nápadité herné dielko. Hádanky sú primerane náročné, po každom vypestovaní sa v tele objaví ten pocit spokojnosti, že ste niečo dokázali a z jednotlivých miest dokážete skutočne nasať aj tú atmosféru, ktorú sa hra snaží zachytiť. Jeden z najsilnejších tohtoročných titulov. Len tak ďalej.

Verím, že mnohí budú z môjho hodnotenia pre túto hru celkom rozčarovaní. Pravdou je, že ak by som hodnotil Open Roads iba na základe toho, čo nám ponúkol, rating by sa pokojne posunul o 25% vyššie. Pretože v svojej podstate hra dokázala povedať zaujímavý príbeh a využila k tomu silné dve hlavné hrdinky, ktoré navyše nadabované talentovanými herečkami, ktoré boli dosť šikovné na to, aby ich boli schopné predať. Problém však nie je v tom čo hra priniesla, ale v tom, že toho nebolo viac. Ak by išlo o prológ k novej príbehovej adventúre a dočkali by sme sa o pár týždňov (alebo aj mesiacov) druhej kapitoly, mali by sme tu kvalitný začiatok. Takto ale hra necháva na stole veľké množstvo nezodpovedaných otázok, nevyužitého potenciálu na niečo ďalšie a hlavne ma táto skutočnosť výrazne sklamala.

Keď som v minulosti hodnotil hru "Lost In Play" cítil som sa veľmi podobne, nakoľko pred koncom na nás autori vytiahli koláž dobrodružstiev našich súrodencov, ktoré sme nemali možnosť odohrať spolu s nimi. No aspoň sme sa dočkali skutočného záveru, ktorý ich príbeh dostal do finále. Tu sa síce dozvieme odpoveď na najdôležitejšiu otázku, ktorú hra kladie. No všetky ostatné, ktoré počas toho ako spoznávame naše dve hlavné hrdinky ostanú nedoriešené. Na jednej strane je často život práve o tom. Nevieme, čo pred nás budúcnosť postaví. No nemyslím si, že to je to, čo chceli tvorcovia povedať. Jednoducho otázky života sú položené na stole. Ale odpovede sa na ne už nedozvieme. Nevieme tak ako dopadne vzťah Tess s jej otcom. Či za ním nakoniec odletí. Nevieme či sa im podarí zachrániť dom po babke. Či neskončia naše hrdinky ako bezdomovkyne, alebo sa Opal rozhodne prijať pomoc, ktorú jej ponúka jej sestra. Nevieme vlastne ani, či jej dedko vlastne stále žije, alebo nie. Dozvieme sa iba to, kto bol tým tajným mužom, s ktorým si stará mama písala.

Odporúčam preto, aby ste nemali veľké očakávania v rámci toho, čo hra ponúkne. Pokiaľ vám stačí malá príbehová herná jednohubka, ktorá prinesie silný príbeh matky a jej dcéry, toto vás určite poteší. No ak by ste chceli mať komplexnejšie spracovanie tohto príbehu, mať možnosť viac spoznať nové postavy, alebo hlbšie načrieť do studnice tajomstiev, ostanete na konci asi rovnako sklamaní, ako som bol aj ja. Bohužiaľ.