Milá ekologická hra, v ktorej nemôžete prehrať, nie je tam nič na čas, takže je všetko bez stresu, nikto vašej postave nemôže ublížiť, v podstate nemáte čo svojim hraním v príbehu pokaziť, ale to neznamená, že sa poriadne nenabeháte. Hráte za dievčatko Albu, ktoré príde na letné prázdniny za svojimi starými rodičmi, a uvedomí si, že na ostrove, kde žijú, sa deje niečo nekalé; Zvieratká sú zraňované kusmi odpadkov a chemickým znečistením, v ohrození je aj miestna prírodná rezervácia – developer v jej bezprostrednej blízkosti chce totiž postaviť hotel. Tomuto všetkému musí Alba zabrániť! A tak opravuje informačné tabule, fotografuje rôzne druhy zvierat na ostrove, v snahe o zmonitorovanie miestnej fauny, upratuje odpadky, zachráni uviaznutého delfína, a zažíva aj iné dobrodružstvá.

Ocenil som aj jednoduché ovládanie a prakticky žiadne bugy. Krásne na tom všetkom je aj to, že vydavateľ sľúbil, že za každú kúpu hry v rámci projektu Ecologi.com dá zasadiť jeden strom, a sľub dodržal – vďaka tejto hre už bolo zasadených viac ako milión stromov!

Zozačiatku som bol príbehom milo prekvapený, páčili sa mi všetky tie ekospiritualistické / mytologické motívy, environmentalisti, duchovia lesa, vlkodlaky a prostredie. Užíval som si ničenie zariadení a zamestnancov nepriateľskej korporácie ničiacej Gaiu, a v očakávaní som sa tešil, čo bude ďalej. Vždy poteší, ak môžem hrať za "eko-teroristu". Nezmyselné achievementy ako "Complete a mission without killing civilians" som nemal šancu dosiahnuť, veď aj tí civili boli zamestnaní v korporácii.

Menej ma tešilo konzolové ovládanie, keď počas boja začala moja postava v rámci niekoľkosekundového komba máchať pazúrmi do vzduchu, hoci nepriateľ bol už úplne inde a sekal ma odzadu. Ešte menej ma tešilo, že v ďalších fázach hry ma už bojové strety začali omŕzať. Zabité nepriateľské jednotky začali ožívať a meniť sa v akési zmutované príšery, liezli mi krkom, boje ma prestávali baviť, snažil som sa čo najviac bojov riešiť formou stealth módu, aby nebol spustený alarm a nezačali vychádzať ďalšie príšery nezmyselne v troch kolách za sebou. Čím viac sa hra blížila ku koncu, tým viac to bolo celé primitívnejšie, čoraz viac sa príbeh vytrácal do absurdít a nahrádzali ho nekonečné boje s mutantmi, posledná 3/4 hodina nebola už doslova o ničom inom. Keď po porazení "bossa" (neskôr som sa dozvedel že to bol už predposledný) sa o dve minúty na to zjavil ďalší, v tom momente som znechutený hru vypol a odinštaloval, ani som sa neráčil poraziť ho. Ako skvelo to začalo, tak idiotsky to skončilo. Dávam 80 % za prvú polovicu hry, 20 % za druhú.

Nenáročná hra, v ktorej si cez počítač vo svojej kancelárii vyhľadávate psy a mačky, ktoré potrebujú pomoc a ktoré vám do útulku dovezú vaši anonymní kolegovia. Vy ich musíte dať do poriadku – nakŕmiť, napojiť, vyliečiť, umyť, vyčesať a pomaznať, aby boli spokojné, a umiestniť do výbehu alebo do klietky. Potom po nich poupratovať cikanice a exkrementy, ktoré vyrobia. Zdá sa to možno zložité, ale keď získate prax, celý tento proces v rámci jedného zvieratka vám nebude trvať dlhšie ako 4 minúty.

Dôraz je kladený na budovanie útulku, postupne si budete apgrejdovať vaše budovy a exteriér obohacovať kvetinami, kríkmi a dekoráciami. Jednotlivé lieky, hygienické potreby, žrádlo, hračky a iné veci si budete tiež sami kupovať cez internet – doručí vám ich dron v krabici rovno pred kanceláriu.

Počet zvierat, ktorý môžete mať v útulku, závisí od úrovne, ktorú získavate reputačnými bodmi, ktoré získavate adopciami. Najvyšší počet zvierat v mojom útulku naraz bol 52, ale to som už mal vtedy DLC Puppies & Kittens a len som zo srandy skúšal hranice. Zvieratá nemajú žiadne interakcie navzájom medzi sebou – aj z tohto dôvodu mať ich toľko naraz je úplne zbytočné. Najlepšie je mať v útulku naraz len 2-3 mačky alebo 2-3 psy – máte potom na ne čas a nenabeháte sa.

Absentuje možnosť kastrácie, ktorá by mala byť samozrejmosťou každého útulku. Aspoňže pri procese adoptovania musíte dbať na to, aby vlastnosti zvieraťa zodpovedali požiadavkám potenciálneho majiteľa a aby stav potenciálneho majiteľa zodpovedal potrebám zvieraťa (aký veľký má dom, či má záhradu, deti atď). Systém hry bohužiaľ tieto vlastnosti generuje náhodne a preto sa častokrát stane napríklad, že niekto si chce adoptovať psíka, ktorý nemá rád hračky, nerobí hluk, nie je rozbláznený a nie je pažravý, a on sám má už doma psa aj mačku a nemá čas, pretože veľa cestuje – takí vždy "potešia".

Po 35 odohraných hodinách mi neuhynulo ani jedno zvieratko (čím som prišiel o jeden achievement, ale taký achievement ani nechcem). A 35 mi tak akurát stačilo.

Neviem, ako je možné, že som sa k tejto hre dostal až 13 rokov po jej vydaní; Má to ale jednu výhodu – Final Cut verzia je už takmer bez bugov.

Mňa samozrejme na tejto hre zaujal najmä scenár, celý príbeh sa totiž odohráva v duchu klimatickej katastrofy – a táto tematika je v hrách ojedinelá; Tímy vedcov prišli strojom času z budúcnosti s cieľom odvrátiť globálnu klimatickú katastrofu. Fosílna a jadrová energia musí byť vraj nahradená energiami zo siníc a rias, aby sa katastrofe predišlo. Ale kde je skutočne pravda? Zvraty a konšpirácie neprichádzajú len zo strany lobistov, ktorí tieto alternatívne energie diskreditujú a sabotujú, ale aj zo strany samotných vedcov. Doposiaľ som nehral žiadnu 2D adventúru s podobným príbehom (existuje taká?).

Hra nie je stresujúca – v tom zmysle, že nemôžeme zomrieť, a ani pokaziť niečo v rozhovore. Ak si dobre pamätám, v hre boli len tri momenty, v ktorých som si mohol zlou alebo pomalou voľbou zablokovať postup vpred, v ostatných prípadoch sa netreba nikam ponáhľať, a navyše je kedykoľvek dostupný veľmi rýchly save / load. Hra je tak na 10 hodín hrania a to je tak akurát. Bavilo ma to.

Relaxačná 3D adventúra odohrávajúca sa v príjemnom podmorskom svete plnom života. V tejto hre nemôžete prehrať ani zomrieť, nemusíte sa pred ničím skrývať, ani sa ničím stresovať, počas misií máte času koľko len chcete na prebádanie morského dna, koralov, skál a rôznych druhov živočíchov (asi 47) vrátane hviezdic, medúz, lastúr, krabov, chobotníc, korytnačiek, delfínov, žralokov, veľrýb... Vašou úlohou je tieto zvieratá skenovať špeciálnym foťákom v rámci monitoringu a oceánskeho výskumu – a je to prekvapivo pútavé. Do toho všetkého hrá v pozadí pokojná ambientná hudba, ktorá dopĺňa atmosféru bez toho, aby prehlúšala zvuky oceánu.

Hra má aj ekologický podtext; Počas misií narazíte na desivé zvuky, ktoré plašia zvieratá, a ktorých stopy vedú k dôkazom o ilegálnych ťažbách surovín.

Ak sa nepotápate, útočisko máte vo svojej ponorke, kde môžete četovať so svojimi kolegami a so svojou dcérou, na tablete pozerať videá súvisiace s vašim výskumom (ktoré sú robené pôsobivou formou dokumentárneho filmu a účinkujú v nich významné osobnosti ako napríklad Sylvia Earle), alebo si pustiť z MP3 prehrávača alternatívny rock.

Dĺžka hry je 6-7 hodín, no po skončení poslednej misie môžete hrať ďalej a zbierať zvyšné achievementy – to máte na ďalšie 1-2 hodiny.

Po prvom zapnutí som si myslel, že to rovno aj odinštalujem, že tam je nejaký bug v grafike, všetko bolo nezaostrené, presvietené. Ale po hodine som si zvykol, a pretože nie som náročný hráč, som si to zahral rovno 2x hneď po sebe.

V hre máme dve ideologicky protichodné zelené skupiny. Prvou sú antropocentrickí progresívci pohybujúci sa okolo korporácie NanoCell, ktorá problematiku preľudnenia chce vyriešiť transformáciou modernými eko-technológiami tak, aby planéta dokázala uživiť všetkých ľudí – teda de facto na nich nie je zelené nič, pretože sa nesnažia zachrániť planétu, ale iba druh Homo sapiens. Hráč hrá rolu technickej pracovníčky práve tejto korporácie. Druhou skupinou sú neomaltuziáni, ktorí chcú planétu zachrániť tak, že vyhubia druh Homo sapiens, ktorý je pre ňu smrteľnou záťažou. Ekologické pozadie deja je v 3rd person akčných adventúrach ojedinelé a preto ma potešilo, no jeho potenciál v hre bol využitý nedostatočne. Neomaltuziáni boli priamočiaro vykreslení ako nekompromisní teroristi, nebol umožnený žiaden dialóg s nimi, žiadne morálne voľby a už vonkoncom nie možnosť, na koho stranu sa dať – tieto interakčné RPG prvky mi chýbali.

(V niektorých anotáciách sa uvádza ešte tretia skupina – utopickí kornukopiáni, no ja nechápem, kde na nich recenzenti narazili, lebo ja som nepostrehol v hre ani len zmienku o nich.)

Najväčším failom bol stupídny respawn ešte stupídnejších nepriateľov: preplavujem úplne zatopenú chodbu, narýchlo, aby som sa neutopil, a zrazu natrafím na maltuziána v balaclave, ktorý má asi žiabre a kľudne si tam chilluje pri stene. Vystrelím po ňom, on po mne, ale nemám čas ho zabiť, lebo by som sa utopil, tak preplávam okolo neho, a iba počujem, ako si za mojim chrbtom hovorí: „False alarm.“ a potápa sa bez kyslíkovej masky pokojne ďalej.

Pozitívne je to, že prostredie nie je moc stereotypné, každá úroveň má vlastnú atmosféru. Na pár hodín zabaví, ale tretíkrát sa do toho už púšťať nebudem.

Trochu kopírka staršieho známeho Shelteru, ale nevadilo mi to. Pokojné putovanie po obnovujúcej sa postcivilizačnej prírode sa zmení v dramatickú snahu o záchranu svojej mamy a sestry. Príbeh je obohatený sprievodným rozprávačom, ktorý znie úplne ako David Attenborough.

Hra je dohratá do štyroch hodín, ale dá sa hrať aj po skončení hlavného deja – môžeme potom zbierať zvyšné achievementy, dokonca môžeme používať fast travel na mapke, alebo si zahrať relaxačný mód Exploration, v ktorom sa môžeme vžiť do ďalších zvieracích druhov, avšak v tomto móde už neplníme žiadne úlohy, len beháme po zelenej krajinke – ako poznáme z Meadow. Na zopár hodín to zabaví.

Rok 2038. Svetová populácia: 10 miliárd. Priemerná teplota stúpla na Zemi od roku 2000 o 3 °C. Plocha pralesov sa od roku 2000 znížila o 79 % a plocha koralových útesov o 58 %. Včely sa oficiálne stali vyhynutým druhom. Androidy, ktoré boli vytvorené, aby slúžili ľuďom, sa začínajú osamostatňovať spod ich nadvlády. Stávajú sa "deviantmi".

Pútavý, emocionálny príbeh troch úplne rozdielnych androidov, ktorých cesty sa postupne spájajú. O týchto cestách rozhodujeme my. Hráme na preskáčku za každého zvlášť a svojimi rozhodnutiami rozvíjame nasledujúci dej. Ciest a možností je strašne veľa. Každá z postáv (a nie len z hlavných, ale celkovo) má svoj špecifický charakter, ktorý je dôkladne prepracovaný. Nie je problém si niektoré postavy obľúbiť. Môžeme konať mierumilovne alebo agresívne, a kľúčovo tým ovplyvňovať budúcnosť. Svet však nie je otvorený - nemôžeme ísť, kam chceme, máme vyčlenený priestor výlučne pre plnenie konkrétnej úlohy, pričom žiadne bočné úlohy v tejto hre neexistujú.

Iritovala ma absencia rýchleho uloženia - neexistuje v hre nič také ako load. Záchytné body sa ukladajú až po dokončení celej kapitoly. Počas rozhovorov alebo akcií všetko pokazíme veľmi ľahko proste tým, že klikneme na nesprávne tlačítko. Znenie možností, ktoré sú na výber, neprezrádza nasledovný dej - je niekedy nepredvídateľné, čo vzíde z našej voľby. Nie je to na štýl napr Falloutu, kde máme zobrazené celé znenie odpovedí, ktoré sú na výber, a navyše máme na kliknutie svojho výberu len pár sekúnd. Boje sú priame strety, z ktorých sa nedá ujsť, nedá sa nič popredu premyslieť, stačí 2x kliknúť zle a naša hlavná postava je mimo hru (mŕtva, zatknutá a pod). Môžeme sa potom jedine vrátiť do hlavného menu a celú kapitolu hodinu hrať odznova a dúfať, že tentoraz klikneme správne, alebo že neposerieme niečo iné. Ja som to dohral katastrofálne, prežili len Markus a revolucionárka North, a fakt som už nemal nervy na to po piatykrát celú poslednú kapitolu opakovať. Hoci ma príbeh, prostredie aj atmosféra naozaj dostala, toto bolo pre mňa neprekonateľne frustrujúce a nedal som to.

Počas príbehu som sa viackrát musel zamyslieť - čo je správne a čo nie? Ako by som sa rozhodol v reáli? Bude rok 2038 vyzerať podobne? Neprekročilo ľudstvo hranice už dávno? Hovorí sa, že násilie plodí násilie. Správne - to je ten dôvod, prečo v mojej hre násilné potlačenie nenásilných Markusom vedených protestov vyústilo do ozbrojenej revolúcie. Tak kde sú tí devianti? Chcem sa pridať.

Tak toto je fakt celkom netradičná a zložitá hra. Máme za úlohu do určitého času udržať v dvanástich svetových regiónoch podporovanie našej medzinárodnej organizácie, a dosiahnuť do toho času vždy nejaký určitý cieľ. Napr v misii Fuel Crisis je úlohou zabezpečiť, aby sa do roku 2120 globálne neoteplilo o viac než 3 stupne a aby index ľudského rozvoja (HDI) v každom regióne bol nad úrovňou 0,5. Alebo v misii The Flood je úlohou zabezpečiť, aby do roku 2200 nezomrelo viac než 10 miliónov ľudí v dôsledku klimatickej migrácie a viac než 1,5 miliardy v dôsledku preventívnych opatrení.

V každom regióne máme k dispozícii svoje vlastné orgány - úrad pre ochranu životného prostredia, technologický úrad, energetický úrad, úrad pre sociálne veci, úrad pre politické záležitosti a kancelárie pre rôzne projekty. Na každom z týchto orgánov máme na výber 10 - 20 možností a z nich všetkých si môžeme vybrať dokopy celkovo 6 zvlášť pre každý región. Môžeme napríklad podporovať organické farmárstvo (bez využívania pesticídov), rozšíriť produkciu biopalív, spustiť osvetovú kampaň v oblasti klimatickej zmeny, zaviesť politiku jedného dieťaťa, zaviesť v regióne bezuhlíkové energie, spustiť dlhoročné programy zalesňovania, atď.

Vôbec však nestačí naťukať si zelený program a čakať na víťazstvo. Regióny sú totiž postihované aj ekologickými katastrofami, ako povodne, znečistenie a lesné požiare, ktoré treba riešiť. Stavy rôznych oblastí regiónov sú poskytované prostredníctvom správ, grafov a štatistík, ktoré treba každý ťah sledovať. Miestni obyvatelia nás tiež zamestnávajú svojimi vlastnými požiadavkami, ktoré sa do plánu vôbec nehodia - chcú riešiť nezamestnanosť, výstavbu ciest, zabezpečovanie pitnej vody, dovoz liekov a potravín, inak začnú byť nespokojní. Začnú sa, nevďačníci, búriť napríklad aj vtedy, keď zavedieme opatrenia na ochranu prírody a ohrozených druhov (obmedzí to farmárčenie a lov), alebo keď zavedieme vegetariánsku revolúciu.

My potrebujeme zelený svet, ale zelený svet môže redukovať možnosti a blahobyt ľudí - a ľudia chcú blahobyt. Našťastie máme páky aj na situácie, keď začnú príliš vyskakovať - môžeme najať si vlastné tajné ozbrojené zložky, ktoré budú dočasne zabezpečovať naše ciele. Alebo tajne zafinancovať miestne povstalecké skupiny. Alebo napustiť antikoncepčné prípravky do zdrojov pitnej vody, a následne spustiť kampaň Baby Boom, v ktorej sa budeme tváriť, že sa tešíme z nových detičiek - zvýši to popularitu. A ak sú lídri nejakého regiónu nespokojní s našou ekologicko-humanitárnou organizáciou, môžeme zaťahať za nitky a skúsiť ich vymeniť. Najkrajnejšou možnosťou je vyvinúť biozbrane, ktoré budú usmrcovať miestne populácie druhu homo sapiens. Všetky nepopulárne praktiky zároveň môžeme zahaliť nekonečnými vlnami správ o celebritách a bulvárom, v rámci mediálnej dezinformačnej kampane. Napriek týmto možnostiam Fate of the World však nie je nič také ako Depopulation alebo Plague Inc, nekalé metódy k výhre zďaleka nestačia - a ak ich miestni odhalia, naša organizácia môže byť v regióne úplne zakázaná, a môže byť na jej riaditeľa dokonca spáchaný atentát (podobne ako v Democracy 3: Extremism) a tým hra okamžite končí prehrou.

Napriek tomu všetkému, čo som písal - napriek tomu, že táto hra je obalená ekologickými tematikami, nejde o žiadnu zelenú agitku! Je to len taký podnet vložený do strategickej klikačky, ktorá je náročná na trpezlivosť. Ale výhodou je, že v každom ťahu máme neobmedzený čas, teda si môžeme pomaličky prejsť každý región zvlášť bez toho, aby nás súrilo nejaké odpočítavanie. Navyše si môžeme každý ťah sejvovať a v prípade potreby sa teda vrátiť o pár ťahov naspäť. A verte tomu, že toto potrebovať budete.

Po dohraní brutálne ťažkého UnderRailu mi postapokalyptická Krai Mira padla ako skvelá oddychovka. Je to atmosférou a hrateľnosťou také niečo medzi The Fall a ATOM RPG. Na rozdieľ od týchto zmieňovaných hier tuto nemôžeme nič pokaziť pri tvorbe postavy, nebudeme mať problém s platidlami a nebudeme mať zmätok v tom, kam ísť a čo robiť. Hra je naozaj pomerne jednoduchá, s obmedzeným počtom predmetov (hoci typov zbraní je takmer 50, ak počítame aj pasce). O predmety počas hry niekoľkokrát prídeme, takže ani nie je vhodné si vo svojom invertári robiť nejakú zbierku. Nemáme žiadne miesto, kde by sme si svoje veci odložili a vrátili sa po ne, a v batôžku máme minimalizovaný priestor.

Na mapke existuje 5 miest (pričom len 2 z nich majú viac než 20 obyvateľov) a 21 iných lokalít, vrátane podzemných laboratórií. Polovica z týchto lokalít sú ale úlohové, takže inak sa v nich nedá nič robiť. Sú medzi nimi ale aj také, v ktorých si môžeme prevetrať svoje zbrane, napríklad Tábor nájazdníkov, Tábor kanibalov alebo Oáza. Nechýbajú ani náhodné stretnutia s priateľskými alebo nepriateľskými bytosťami.

Tak, to je môj stručný opis stručnej hry, ktorú máte dohratú za 25-30 hodín. Dá sa ale ešte hrať aj po dokončení hlavného deja - môžete si zbierať zvyšné achievementy... a nájsť svojho strateného psíka Rudiho! :)

Potenciál táto hra má, ale ponúka málo možností. Prakticky nevieme nič o našej agentúre (Agende), nemôžeme si vybrať politický ani ideologický smer, ktorým sa bude riadiť a ktorý bude šíriť do sveta. Teda nepoznáme ciele agentúry, pre ktorú pracujeme. Negatívom je aj to, že rôzne regióny ovládnete za približne rovnaký čas, nie je tam preto veľa priestoru pre nejaké stratégie. Trošku mi to štýlom a jednoduchosťou pripomenulo hru Depopulation, ale tá je trošku o inom a má škaredšiu grafiku.

Keby sa do hry Agenda aspoň zčasti zakomponovali možnosti, aké poznáme z Fate of the World: Tipping Point alebo z Democracy 4, mohla by sa volať Agenda 2030, a bola by to pecka. Bohužiaľ, absencia týchto možností zapríčinila, že ma to po troch hodinách hrania prestalo baviť.

Nemáme možnosť hrať za vzbúrencov a poraziť nimi našich polovojenských a kapitalistických diktátorov. Nemôžeme si vybrať politický smer, stranu, ideológiu, rovnako ako nevieme nič o vzbúrencoch, proti ktorým bojujeme - nemáme preto motiváciu proti nim bojovať, najmä keď majú podporu u samotných miestnych obyvateľov, ktorých zabíjajú napr zablúdené strely našich stíhačiek. Máme síce na výber pár možností, ktoré nám počas hry vyskakujú na obrazovke - schváliť voľby, schváliť práva ženám; ale to má vplyv len na mieru podpory od miestnych obyvateľov. V skratke, chýbali mi politické možnosti, aké ponúka napr Democracy 3. Jedinou dôležitou voľbou pri ceste k víťazstvu máme - podpísať so vzbúrencami mier, alebo ich vojensky úplne vytlačiť z krajiny.

Tomu, kto by si chcel zahrať radšej za vzbúrencov (hoci nenásilných), odporúčam hru People Power: The Game of Civil Resistance.

Tento diel je v porovnaní s predošlými prepracovanejší, čo sa možností voľby týka. Napr už v úvode máme na výber viac politických strán (ja som mal na výber až z piatich rôznych environmentálnych strán), doteraz som však nikde nevedel zistiť, do akej miery má názov strany, ktorú si vyberieme, vplyv na voličov. 

Hra je v porovnaní s predošlými dielmi zároveň aj ťažšia, pretože sú v nej zakomponované aj aktuálne problematiky dneška, ako imigrácia, preľudnenie a klimatická zmena, a riešenie týchto problematík vždy poriadne naštve určité časti obyvateľstva. Zatiaľ, čo v trojke som s jasným volebným náskokom viedol svoju stranu pod ideológiou zelenej ľavice, tuto mali moje rozhodnutia výraznejšiu podporu, z neznámych dôvodov, od pravicových voličov. Jedno sa ale nezmenilo - stále ma najviac nenávideli kapitalisti a motoristi.

Vyhral som v niekoľkých krajinách s jasným náskokom a so všetkými ekologickými a vegánskymi oceneniami v podobe achievementov (Ecotopia, No Salad Left Behind, Healthy Living). Celkovo mám ale z hry rozporuplné pocity, a na tomto stave nepridáva ani poriadne odfláknutý soundtrack. Z celej série mi asi najviac sedela tá trojka.

Začiatky mojej politickej kariéry v Democracy 3 boli ťažké, asi nie som rodený demokrat, lepšie by mi išlo niečo s názvom Dictatorship Simulator. Ale hneď ako som porozumel populistickej užitočnosti kompromisov, moja ľavicovo-environmentalistická Strana zelených vyhrala po sebe všetky voľby s jednoznačným náskokom a so všetkými možnými eko-oceneniami v podobe achievementov (Kyoto Award, Green Utopia, a pod). V Democracy 2 sa mi toto nikdy nepodarilo, takže úspech. Na výber je veľa možností, ako urobiť svet krajším: zakázať veľkochovy, frackovanie (a aj iné typy ťažieb fosílnych palív), predaj GM potravín, pokusy na zvieratách, lov líšok, komerčný lov veľrýb, rozširovanie letísk. Okrem zákazov môžeme zaviesť povinné recyklovanie, zaviesť emisné limity, podporovať obnoviteľnú energiu, zrušiť výstavby nových ciest a atómových elektrární, zaviesť rôzne ekologické dane (zdanenie bohatých, korporácií, benzínu, letov, cigariet, plastových tašiek, vlastnenia motorových vozidiel), a iné skvelé veci. Musel som si deaktivovať DLC Extremism, aby na mňa motoristi a kapitalisti furt nepáchali atentáty. Ale inak v pohode, členov Warriors Of Gaia som mal isto vo svojej Strane.

Zazelenal som všetky dostupné krajiny: Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, USA, Kanadu, Austráliu, a potom som to odinštaloval. Hrať za iné politické smery sa mi nechcelo. Načo?

„Zničil som celé civilné kórejské dediny - myslíš, že sa zlaknem TEBA?!" spýtal sa ma vojak tesne predtým, ako som mu extrahoval mozog. Trefné sarkazmy a satirické narážky na tradičné západniarske (americké) myslenie je vlastne takým základom NPC postáv celej hry a robí takú správnu, veselú atmosféru. Obyvatelia keď vás, mimozemšťana, zbadajú, tak kričia také hlášky ako: „Aha, KOMUNISTA! Dajte mi brokovnicu!", srandovné je aj ľuďom čítať myšlienky (policajt: „Bože, ak ani dnes nikoho nezastrelím, tak mi vybuchne hlava!")

Je to proste taká oddychovka s pomerne jednoduchým ovládaním, cca tak na 20 hodín hrania. Zabíjanie ľudí nebolo ešte nikdy také zábavné, prezident bol už len čerešničkou na torte.

Hráte za týpka, ktorý nenávidí všetkých a chce preto všetkých eliminovať. Postal 2 je hra, ktorá ľuďom napadne, keby som im toto povedal. Grezzo 2 je ale trochu o inom, príbeh je tu ešte o niečo slabší, grafika detto, je to skrátka premódovaný ArmageDooM a Brutal Doom, až na to, že nelikvidujete démonov, ale otravných kresťanov, kňazov a celebrity, pričom váš cieľ je Vatikán a Ježiš. Zabíjate najrôznejšími typmi zbraní mnoho typov nepriateľov, od babičiek s chodúlikmi po militantných mníchov s kalašnikovmi. Hra je z produkcie fetošskej punkovej kapely KarashoW, niet sa čomu čudovať, že niektorým pekne hryzie nervy. Mňa bavila, ale bohužiaľ som už asi na to starý, takže ma bavila len 3/4 hodinu. Fanúšikom pitomostí ako Redneck Rampage sa bude páčiť.

Prostredie je lokalizované do oblasti bývalého, málo zaľudneného štátu Západná Virgínia – nečakajte ruiny veľkomiest, aké sme videli vo Washington, D.C., Vegase a Bostone. Na prvý pohľad vidno, že faune a flóre sa tu darí omnoho lepšie, čo robí inú atmosféru.

Dejová línia spočíva v tom, že sa rozhodnete zachrániť a obnoviť svet ľudí vo vašom okolí, pretože máte proste asi dobré srdiečko. Svet roku 2102 je po atómovej vojne človekom zničený a rádioaktívne zamorený. V oblasti je niekoľko prázdnych vaultov. Vy, namiesto toho, aby ste ľudí z okolia zvolali do týchto vaultov, kde by boli v bezpečí, opúšťate ten svoj, ktorý je úplne prázdny, čistý a funkčný, a vyrážate von viesť vojnu s miestnou faunou, mutantmi a nájazdníkmi, ktorí sa aj tak každých pár minút respawnujú naspäť.

Prítomnosť online hráčov je veľkým spestrením, ale na druhej strane, questy kvôli tomu logicky nemôžu mať viditeľný efekt, keďže každý hráč hrá nejaký iný a zmenami v krajine by sa zákonite navzájom ovplyvňovali. Hra preto prakticky nemá žiadny dej, ani koniec. Questy sú skutočným skvostom sprostosti. Pre ukážkový príklad uvediem quest Something Sentimental: Slečna Maggie vám povie, že v bani Monongah jej pred 27 rokmi (!!) zavalilo otca, ale sutiny sú ťažké na to, aby sa dali vytiahnuť a vyslobodiť ho. Tak vás poprosí, aby ste z vojenského strediska odpálili na súradnice bane atómovú bombu (!!), lebo výbuch sutiny povolí. A vy to naozaj spravíte a sutiny povolia. V bani zistíte, že otec zmutoval, má asi tak 5 metrov, 3 hlavy, 4 ruky a pľuje na vás akýsi sliz. Čo viac dodať? Možno to, že rozhodne to nie je jediná atómová bomba, ktorú vy alebo vaši spolubojovníci v boji za lepší svet na svet zhodíte. (Pripomínam, že svet, ktorý údajne obnovujete, bol zničený atómovou vojnou.) Počas celého deja v skutočnosti nemáte možnosť podniknúť ani jediný čin, ktorý by reálne mohol významnejšie pomôcť ľudstvu. Celý príbeh je jeden obrovský logický nezmysel.

Okrem hlavných questov máte k dispozícii bočné úlohy, denné questy, eventy, výzvy (challenges) a Steam achievementy. Robotickí rendžeri a skauti, ktorých stretávate, na vás opakovane otravne kričia, aby ste trénovali "na boj s komunistickou hrozbou". Pre tréning vám zadávajú úlohy ako Zabi jeleňa kušou, Zabi medveďa brokovnicou, Zabi vlka nožom. Alebo vás robot pošle uloviť "beštiu" – a vy sa s očakávaním doplížite na miesto a nájdete tam pokojne sa kŕmiaceho leňochoda. (Ono, čo sa tých komunistov týka, predstavte si, že 25 rokov po vojne skutočne objavíte pod zemou tajnú základňu plnú čínskych komunistických vojakov! LOL, americká paranoja z komunizmu je nekonečná.)

Všetko, čo sa hýbe, môžete zabiť a vždy za to máte body. Je jedno, či to na vás útočí, alebo nie, v rámci boja za krajší ľudský svet môžete zabíjať neagresívne bezbranné veveričky, žabky, zajace, sliepky, svätojánske mušky, mačky, bobry, brahmíny (dvojhlavé kravy), líšky, vačice, alebo sovičky. Samozrejme ich môžete aj jesť, zo sovičky si dokonca môžete uvariť nugetky (Owlet Nuggets), dopĺňať si energiu takýmto spôsobom je ale úplne neefektívne, lebo mäso obsahuje radiáciu, a stimpaky (injekcie na dopĺňanie energie) sa váľajú všade naokolo, že ani neviete, čo s nimi. A ak máte radi zvieratká, sú tu pre vás perky Animal Friend a Wasteland Whisperer, a tie vám pomôžu k tomu, že nebudete musieť zabíjať ani útočné stvorenia, pretože už budete ich kamarátičkovia.

Uvariť alebo urobiť bez tepelnej úpravy si môžete vyše 90 pevných jedál (ďalších 80 môžete už nájsť hotových na priamu konzumáciu v pustatine) a vyše 25 druhov polievok, vrátane paradajkovej alebo tofu polievky. Z pevných jedál sú viac než dve pätiny bezmäsité a takmer trištvrte polievok sú čisto vegánske! Okrem toho môžete na doplnenie si energie a tekutín priamo konzumovať aj niekoľko druhov ovocia a zeleniny (10), strukov a semienok (4), húb (6) a iných rastliniek (24). Bohužiaľ, neexistuje k tejto hre nijaký vegan achievement a preto ste všetky informácie v tomto odseku čítali úplne zbytočne.

Rovnako ako vo Fallout štvorke si môžete budovať svoj Kemp. V rámci neho dokonca vlastný vault, ktorý ale nemá okrem imidžu absolútne žiadne využitie, podobne ako ani rôzne odporné dekorácie, ktorými si ho môžete obohatiť: Mounted Owlet (zabitá sovička nacapená na dreve), hlava psa, hlava gorily, Frog Habitat (živá žabka natlačená v zaváraninovej fľaši), propagandistické patriotické plagáty, atď.

Frakcie boli nevýrazné, Bratstvo oceli v žiadnych iných Falloutoch nemalo takú zbytočnú úlohu (edit: novým apdejtom Steel Dawn bol tento nedostatok trochu napravený), podobne je na tom Enkláva. The Free States bola jediná organizácia, ktorá ma ako-tak oslovila, a to pre svoju idealistickú anarcho-individualistickú ideológiu, ktorá v postapokalyptickom svete potenciálne mohla mať uchytenie. Škoda, že jej to Bethesda neumožnila. Ciele ostatných frakcií som nepovažoval za dôležité, hoci som aktívne pomáhal Osadníkom (The Settlers).

Odohral som, ani neviem ako, 370 hodín. Svet som nezachránil, dávam uninstal.

Atom RPG nemá takú zelenú postapo atmosféru ako napr Wasteland 2, podobá sa skôr na Krai Mira. Nebol dobrý nápad príbeh situovať do alternatívnej súčasnosti, oveľa efektnejšie by pôsobilo, keby to bolo do budúcnosti, ale budiž. Atmosféra je skvelá, dopĺňa ju monotónna dark ambient hudba, ktorá nenápadne ticho hrá stále v pozadí.

Na začiatku je dôležité vytvoriť si kvalitnú hlavnú postavu. Na výber je 7 charakteristických vlastností (characteristics) sťaby okopírovaných z Fallouťáckych S.P.E.C.I.A.L., 20 špecifických vlastností (distinctions), vyše 50 perkov (ability tree) a 16 zručností (skills). Čo sa týka skillov, je najlepšie sa venovať iba jednému typu zbraní, nesnažiť sa body rovnomerne prerozdeľovať. Ja som investoval do 'Rifles & Shotguns', čo sa mi vyplatilo. V hre sa k vám postupne do týmu môžu pripojiť až traja spolubojovníci (plus pes). Jednému som vložil maximum tam, kde mne, druhému do 'Pistols and SMG' a tretiemu do 'Automatic Firearms'. Ručné zbrane sa mi hodili iba nazačiatku hry a vrhacie zbrane som nepoužíval. Dôležité je rečníctvo (speechcraft), obchod (barter) a prežitie (survival), pre niektoré bočné úlohy a achievementy v pokročilejšej fáze hry je nevyhnutné aj páčenie zámok (lock picking), kradnutie (pickpocket), technologické zručnosti (technology) a craftovanie (tinkering). Môžete ovládať iba svoju hlavnú postavu, preto je vkladať spolubojovníkom body do skillov iných než zbraní úplne zbytočné.

Hra obnáša 50 rôznych lokalít (ak počítame aj malé úlohové lokality a podzemné stanice metra), pričom mnohé z nich majú svoju špecifickú atmosféru, obývajú ich rozliční ľudia a rôzne bandy. Bohužiaľ, jedinci, ktorých existencia mi bytostne prekážala, sa nedajú len tak eliminovať bez toho, aby sa proti mne obrátilo celé mesto. Títo sa dajú zahubiť jedine otrávením nikotínom. Odstránil som takýmto spôsobom prevádzkovateľa psích zápasov v Peregone, ale nič som tým nevyriešil, ľuďom okolo bolo jedno, že leží bezvládne na zemi a ďalej povzbudzovali psov, nech sa hryzú. Zasluhovali si zomrieť všetci, ale to by museli následne zomrieť aj ostatní obyvatelia mesta. Menej benevolentnosti som mal k otrokárom v Thug Fortress a kryplom z Old Scrapyard a Cirkusu (hoci to bol cirkus bez zvierat), tieto lokality zostali ľudoprázdne. Lov zvierat mi prekážal, našťastie väčšinou nebol nevyhnutný; za zabíjanie medveďov, vlkov a zajacov mali byť penalty, a nie body.

V hre sa nachádza veľké množstvo predmetov, ktoré môžeme predávať alebo craftovať (použiť ich pri výrobe iných predmetov). Predať môžeme napríklad aj rozbité fľaše, ktoré vytiahneme kupujúcemu z jeho vlastného smetného koša. Craftovanie na obtiažnosti easy a normal nie je príliš dôležité, ale craftovaním môžeme získať niektoré dobré zbrane a jointy. Na výber je vyše 70 druhov strelných zbraní a asi 30 druhov iných zbraní (od tehiel, cez nože, po dynamit). Na dopĺňanie energie je na výber 8 druhov zeleniny a ovocia, biskvit, roláda, syr, 6 druhov chľastu, ale aj nejaké to mäso, vrátane ľudského, avšak špecifická vlastnosť "kanibal" (cannibal) bohužiaľ znižuje charakteristickú vlastnosť "osobnosť" (personality) o dva body, a to je príliš veľká daň.

Postup misií nie je kompatibilný s pribúdaním skillov a perkov, čiže mi to dopadlo tak, že najlepšie brnenia, prilby a zbrane sa mi podarilo zadovážiť si až po odohratí predposledných, najťažších misií, a potom som ich už nemal kde poriadne využiť. Poslednú misiu, ktorá býva na nete označovaná za najťažšiu, vraj kvôli údajným ťažkým bojom, som spravil za 4 minúty bez jediného výstrelu, stačí k tomu vysoký stupeň osobnosti a rečníctva. Počas deja sa stretávame s rozdielnymi požiadavkami ľudí, a máme možnosť, či im pomôcť alebo nie, a na ktorú stranu sa nakloniť. Rozhodnutia vplývajú na nasledovný dej a na reakcie NPC. Hlavná dejová línia je ale priamejšia, na výber máme miestne mestské autority, organizáciu ATOM a tajnú sektu Mushroom Cult (Mycelium), o ktorej sa podstatné veci dozvieme až úplne na konci.

Riešil som najprv všetky bočné úlohy a až potom hlavný dej. Na rázcestie som sa dostal až v momente, keď mi Mycelium nakázal, že mám podrezať prasiatko miestnemu politikovi a zastrašiť ho tým. Prasiatko som nechal žiť a prešiel som na vlastnú, drahšiu a ťažšiu cestu, za pomoci Informera z kasína v meste Krasnoznamenny. V tejto dobe som dokonca rozmýšľal o likvidácii Myceliumu. Nasledovné koncové rozuzlenie však všetko mení... dospeje k dvom možnostiam – Mycelium alebo ATOM – a ani jedna z nich nie je pre ľudstvo vôbec pozitívna. Dozvieme sa totiž, že na Zem má v nasledujúcich dekádach dopadnúť 20 kilometrov veľký asteroid, ktorý zničí takmer všetok život, vrátane civilizácie, ktorá je už aj tak v troskách.

Čo je vlastne ATOM? Je to akási polovojenská organizácia, ktorá sa snaží obnoviť ZSSR, udržať región v stabilnom stave bez obchodníkov s drogami, pašerákov zbraní, gangov a otrokárov, nevie ale urobiť nič s asteroidom. Členovia Myceliumu sú ľuďmi iba telom, mysle ovládli organizmy, ktoré majú úplne iný cieľ; vedia sa stopercentne organizovať, telepaticky na diaľku komunikovať, nie sú medzi nimi žiadne rozbroje, nepotrebujú jesť ani spať. Dovoliť im vpustiť do zdrojov pitnej vody svoje spóry znamená preriedenie druhu homo sapiens, ale čo z toho, keď ho preriedi tak či tak asteroid? Mycelium ho dokáže zneškodniť. Morálna dilema: brániť živočíšny druh, ktorý takmer zničil vlastnú planétu, a nechať, aby dielo dokonal asteroid, alebo dať šancu niekomu ďalšiemu, asteroid odvrátiť a zachovať život na Zemi? Pred správnym rozhodnutím ešte môžete cez terminál v riadiacej miestnosti v Death Tunnel zhodiť atómovú bombu na Kaliforniu, Wales, alebo Singapur – aby bolo v novom svete menej tých nových, čudných "ľudí". Nie nadarmo je meno mojej bojovníčky Nemesis.

Prvá hra odohratá za 110 hodín. Zahrám si ešte raz.

Plague Inc: Evolved je originálna hra, v ktorej netradične nemáte za úlohu zachraňovať svet, ale vašim cieľom je zničiť ľudstvo. Ekologicky, za pomoci miniatúrnych organizmov. Na výber je baktéria, vírus, spóry húb, parazit, prión, nanovírus, biozbraň, mozgový červ (Neurax worm), Necroa virus, Shadow Plague (patogén spôsobujúci smäd po krvi), alebo filmovo známa epidémia Simian Flu, prenášaná opicami. Až na posledné tri, ktoré sú trochu sci-fi, sú to všetko až príliš reálne kruté potvorky. Keď si vyberiete tú svoju (jednu z uvedených), musíte jej vytvoriť vhodné podmienky na šírenie sa. K tomu je potrebné starostlivo a v správnom poradí skombinovať niektoré z jej vlastností: prenosov (transmissions), schopností (abilities) a príznakov (symptoms). Každá z potvoriek má v priemere po dvanásť z každej vlastnosti.

Dokopy všetkých je na výber približne 125 možností prenosov, vrátane základných – prenos vetrom, vodou, hmyzom, hlodavcami, hospodárskymi zvieratami, vtákmi a krvou. Schopností je dokopy asi 100 a je dôležité obdarovať nimi vašu potvorku, lebo pôjde prakticky o jej schopnosť prežiť v chladných a horúcich podmienkach, spomaliť jej zabíjanie liečivami, a rozširovať sa v takýchto podmienkach. Finálnym bodom sú väčšinou príznaky, pomocou ktorých ľudí definitívne likvidujete; geneticky vylepšujete svoje potvorky, čím vytvárate veci ako nauzea, nespavosť, chudokrvnosť, zápal pľúc, paranoja, hľuza, hemofília, pľúcny edém, žalúdočné vredy, nádory, slepota, pľúcna fibróza, imunosupresia, ochrnutie, sepsa, vnútorné krvácanie, úplavica, nekróza, hemoragický šok, kóma, pľúcne krvácanie, zlyhanie orgánov a ďalších takmer 120 nemocí.

Charakteristika a účinok každej z týchto stoviek vlastností je aj poriadne popísaná a vy musíte použiť svoj mozog, aby ste ju skombinovali správne. Nie je to také ľahké. Ľahko sa môže napríklad stať, že vytvoríte taký smrteľný vírus, že zabije všetkých infikovaných skôr, než stihnú nakaziť ďalších, čo znamená, že prehráte, lebo vírus sa nebude mať ako šíriť ďalej.

Príklad hry: V Simian Flu máte za úlohu prevziať opicami vládu nad ľuďmi a nakoniec ľudstvo úplne zničiť. Začnete útekom skupiny opíc a zničením laboratória na genetické experimenty. V priebehu hry budete skupinou inteligentných opíc likvidovať aj ďalšie laboratóriá a mobilizovať tlupy menej inteligentných opíc. Opice obdarujete schopnosťami ako Ape Rampage (opice získajú schopnosť priamo sa postaviť ľuďom, útočiť na ich laboratóriá a oslobodzovať uväznené opice), Primal Hunt (opice sa naučia využívať zložitejšie taktiky a budú schopné operovať v rámci väčších skupín), Weapon Creation (opice sa naučia používať nástroje k vytváraniu sečných a vrhacích zbraní) plus asi 29 ďalších možných. Do toho priradíte možnosti prenosu, napr Extreme Haemoaerosol (vírus bude schopný prežiť dlhú dobu v krvi vytečenej z tela – výrazne sa zvýši nákazlivosť), Hominidae Bridge (umožní medzidruhový prenos vírusu a zvýši šance jeho mutácií) a asi 10 ďalších. A to všetko skombinujete ešte s príznakmi ako zápalová hnačka (akútne hnačkovité ochorenie – v krajinách tretieho sveta môže viesť k úmrtiam z následku dehydratácie), meningitída (akútny zápal ochranných membrán okolo mozgu a miechy), vodnateľnosť mozgu (cerebrospinálna tekutina sa nahromadí v mozgových dutinách zvyšujúc intrakraniálny tlak), hyperkoagulabilita (výrazne znížená zrážanlivosť krvi s následkom ťažkého vonkajšieho krvácania), mozgová smrť (nenávratné zlyhanie všetkej mozgovej činnosti) a cca 21 ďalšími. Možných kombinácií je dosť.

Okrem týchto jedenástich základných singleplayer hier je ešte na výber 26 oficiálnych misií (najzaujímavejšia z nich je Global Warming) a tisíce fan misií (vytvorených hráčmi celého sveta). Niektoré z nich stoja za to: Cannibal Plague, Overpopulation, alebo Nature's Revenge („Pri pokusoch o navrátenie Zeme do jej pôvodného stavu vláda tajne vytvorila syntetický vírus, ktorý mal upravovať myslenie ľudí tak, aby konali viac ekologicky. Avšak, jeden slabo zabezpečený kodón kódu podstatne zmenil jeho cieľ...“)

Počas hrania bežia v ľavom hornom okienku správy zo sveta, napr keď hráte za Necroa virus, ktorý oslabuje funkcie mozgu, dostanete správu: „Zástancovia teórie plochej Zeme oznámili, že majú svojich ľudí už v každej krajine.“ Trefné, no potešilo by aj, keby v pokročilejšom štádiu retardácie prišlo ešte oznámenie: „Popierači klimatickej zmeny stále tvrdia, že za ekologický kolaps môže Soros.“

Trochu mi na tejto hre prekážal jeden nasledovný logický nezmysel, ktorý ani po nových apdejtoch nezmizol. Hra začína textom: „Aby si vyhral, musíš vyvinúť a rozšíriť neliečiteľnú epidémiu a vyhladiť ňou všetkých ľudí.“ Tesne pred koncom však vyskočí víťazný oznam „Tvoja epidémia úspešne eliminovala všetok život na Zemi“ a úplne na konci potom vidíme obrazovku s titulkom „Svet zničený“. Je to absolútny rozpor a som z neho sklamaný. Moja epidémia predsa neeliminovala život na Zemi, ale len ľudí, čím umožnila záchranu sveta, nie jeho zničenie. Tento komentár píšem v dobe, keď som sám doma PN s ťažkou angínou, a preto som so zosnulými nútený trošku súcitiť. Trošku. Ale keď svet mám tak rád...

PS: Na túto hru existujú aj tri zjednodušené verzie vhodné pre ajfóny a tablety: Plague Inc., Pandemic 2 a The Collapse – End of Society Simulator!

Depopulované zazelenané lokality majú svoju špecifickú postapo atmosféru – takú, akú som chcel. Cca 40 lokalít, v ktorých potešila možnosť voľby komu pomôcť a nepomôcť, koho zabiť a nezabiť, s akou frakciou uzavrieť nepodpísané spojenectvo alebo ju vyhladiť z povrchu Zemského, dá sa napríklad aj urobiť revolúcia v anarcho-kapitalistickom Hollywoode. Okrem Rangerov, za ktorých hráte /mali by ste hrať, je v hre ešte asi 10 frakcií. Ja som polovicu z nich zničil. Ak nepočítam najmenej dve frakcie nájazdníkov, po mojich čistkách ostala z Kaňonu Titána jedna veľká dymiaca diera v zemi (a po jej vládcoch - Šialených mníchoch - nič), no oveľa viac ma bavilo hubiť božích bojovníkov z God's Militia jedného po druhom. Neznášam pánbožkárov, preto som chcel vyčistiť aj kanibalskú Anjelskú veštiareň; Keď som však s pomocou miestneho doktora, vegetariána Edwinsona dokázal dokázať škodlivosť konzumácie ľudského mäsa, vodca Manners vyhlásil plošný zákaz konzumovania mäsa (akéhokoľvek) "až do odvolania", rozmyslel som si to nakoniec s tou čistkou. Počas deja sa stretávame s mnohými príbehmi ľudí, zápletkami, morálnymi rozhodnutiami, ale aj zvratmi a konšpiráciami. Občas bol však dej veľmi zamotaný, párkrát mi musel pomôcť Google, aby som vedel, kam mám vlastne ísť.

Dal som si celkom záležať na tvorbe svojho týmu, vrátane výzoru postáv, prekážalo mi na NPC postavách, že každá vyzerala v dejisku na mapke a v rozhovorovom invertári inak. Je veľmi dôležité každej vašej postave priradiť špecifické vlastnosti, charakteristiky a perky, jednému z týmu investovať body do inteligencie a jednému do charizmy, z niekoho urobiť ošetrovateľa, z iného pyromana, atď. Je toho veľa na výber (na štýl Fallouťáckych S.P.E.C.I.A.L.), ale najdôležitejšie je mať v základnom týme (štyria ľudia) snajpera a aspoň jedného človeka so zameraním na útočné pušky. Brokovnice sa mi neosvedčili, energozbrane sú účinné len na robotov a tie sú len v závere hry, samopaly som nepoužíval vôbec. Počas hrania sa k vám môžu pridať až traja ďalší spolubojovníci; mne sa osvedčil domorodec Takayuki so zameraním na ostré zbrane a kyborg Lexcanium so zameraním na boj zblízka.

Pri konci sa "uměláci" (Deti Citadely) stavajú do inej pozície ako počas hry. Počas hry stále hovorili, že chcú zničiť všetky tvory, vlastne celý živý svet, no pri konci zrazu hovoria už len o druhu homo sapiens: Proč se bojíte lidskosti? –Proč jste očekávali něco jiného? Dali jste nám cítění a přístup ke všem vědomostem nashromážděným lidmi. Známe vaši historii. Je to historie masivního vraždění, ničení a strachu z ostatních... Ak v úplnom závere s Rangermi utečiete a neodpálite bombu, v epilógu sa dočítate, že roboty (a Deti Citadely) zničili druh homo sapiens, ale vôbec nič o tom, čo sa stalo so svetom.

Moje prvé odohranie trvalo takmer 70 hodín, vrátane loadov. Je to celkom dosť, lebo snažil som sa splniť aj čo najviac bočných úloh, napriek tomu sa mi podarilo nazbierať iba 20/46 achievementov. Škoda, že sa nedá pokračovať v hraní po dokončení hlavného deja. Podobné hry: Fallout 2, Krai Mira, The Fall.

Plniť misie za demokratických hrdinov v modrých baretkách ma nebavilo ani zďaleka tak ako likvidácia nepriateľských základní. Aj keď nová nádejná modrá prezidentka mi nebola o nič nesympatickejšia než červený diktátor, zhodil som mu všetky základne a usadlosti dávno predtým, než som sa pustil do misií. Hoci to nebol tradičný postup, dodatočne sa mi to oplatilo, lebo mnohé misie bolo potom oveľa jednoduchšie splniť.

Najlepšie na celej hre je pekná grafika, zelené prostredie, nie až tak zložité ovládanie, záchytný hák, ale hlavne úplne voľný pohyb po mape. Mínusom bol príbeh, ktorý v podstate ani nebol. Niektoré lokality sú dosť zbytočné (Boom Island), ale niektoré zase vynikajú nestereotypnosťou, napr povrchová baňa Cava Grande (ničiť tie prekliate obrie rýpadlá a pevné dumpre bolo balzamom na dušu). Rúcania tu nie je nedostatok.

Všetko mi to pripomína hru Mercenaries 2, "príbehom" aj bugmi, napr občasnými respawnami nepriateľov na vami obsadených základniach, ale inak fajn. Steam mi napočítal 41 hodín do konečného odohrania - tak akurát.

Je paradoxné, že ja ako fanúšik šialeností typu Hatred a Postal Redux som vyše 50 hodín dokázal stráviť pri takejto hre. Veľa večerov a pokračujem v tom. Pôsobí na mňa totiž extrémne upokojujúco, najmä po štipke THC, jednom Persene a poháriku domácej. Má potom správny efekt to behanie po magickej krajinke bez stresu z času, zhonu, limitov, smrti, odpornej ľudskej prítomnosti a jej smradu, s vedomosťou, že nemôžem nijako prehrať, zomrieť, prísť o body, ale iba v rytme relaxačnej hudby a upokojujúcich hlasov zvieratiek preskúmavať okolie, zhromažďovať esencie nachádzaním rôznych druhov rastliniek, húb, kryštálov a plodín (ovocia, orieškov), a postupne tým získavať ďalšie zvieratká, zvuky, skiny, achievementy, nové možnosti pohybu a smajlíky na komunikáciu s ostatnými hráčmi. Každá nájdená vec dodá niečo iné. Na výber je postupne 5 zvieratiek, v prípade vlastníctva Paws, Shelter 1 a Shelter 2 až 9.

PS: Vhodné pre vegánov.

„Na planéte je príliš veľa ľudí. Takmer všetci ničia a znečisťujú, priamo alebo nepriamo. Budúcnosť nie je vôbec ružová. Jediná cesta ako sa vysporiadať s týmto problémom, je zabiť miliardy ľudí, aby ľudstvo mohlo začať opäť žiť udržateľne. Môj problém je, že nedokážem zabiť ani jedného človeka, nie ešte miliardy. Potrebujem psychopata. Preto najímam teba.“ hovorí v prológu bezmenný miliardár, a vy v jeho službách sa púšťate do záchrany sveta. Máte dve možnosti ako zastaviť znečisťovanie, ktoré má za následok totálne zničenie životného prostredia: Vyhubiť väčšinu ľudstva, alebo vojensky obsadiť 80 % krajín sveta (kde následne - ale mimo hry - zavediete totálnu ekologickú diktatúru). Pozemné vojsko, politická propaganda, atómové bomby, politika jedného dieťaťa, potraty, eugenika, povinná recyklácia, brutálne zdraženie potravín, armáda smrtiacich dronov, ale aj vysadenie bilióna stromov, premenenie púští na lesy, zazelenanie miest, to sú všetko vaše možnosti ako urobiť svet krajším.

Na tejto jednoduchej hre mi vadilo, že každá krajina má približne rovnaký počet obyvateľov a rovnaké vojsko, takže s nejakým taktickým dobíjaním sveta vôbec nepočítajte. Čína má rovnaký počet obyvateľov ako Tuvalu, a armádou štátu Nauru dobijete Rusko, USA a celý svet. Svet som zachránil dvakrát a potom som hru odinštaloval.

Neznášam transhumanizmus a kyborgov, takže som bol od začiatku naklonený anti-korporačným hacktivistom Juggernaut Collective a anti-technologickým teroristom Purity First. Zároveň ale ani nemám rád ľudí a nevidím dôvod dávať im druhú šancu, a preto som bol trochu zmätený. Koho zabiť a koho nie? Na túto otázku netreba rozmýšľať pri tejto hre, lebo hoci dej zvykne byť spájaný s možnosťami morálnych volieb hráča, žiadne reálne morálne voľby v skutočnosti v hre nie sú, ak nepočítame úplný záver. Nie je možnosť prikloniť sa za transhumanizmus, alebo proti, dej je priamočiary, aj keď sa hrá, že nie je. Spomínam si, ako sa hlavný hrdina Jensen v prvej časti v nejakom rozhovore rozčuľoval, keď mu dotyčný hovoril o zlých stránkach transhumanizmu (v hre to nazývajú "augmentácia"). Jensen mu sarkasticky povedal niečo ako: „Uvedomujete si, že keby neboli tie technológie, tak by som už nežil?“ Jensen, taký informovaný a sebavedomý človek (alebo skôr robot?) pozabudol, že keby neboli technológie, nebolo by ho vôbec treba oživovať, lebo by ho nemalo čo prizabiť.

Príbeh je plný konšpiračných teórií o iluminátoch, spája sprisahania rôznych korporácií, gangov a rebelov, ako aj reálnych organizácií ako Svetová obchodná organizácia (WTO), FEMA, OSN, Bilderberg Group. V týchto kruhoch nič nie je tak, ako chceme veriť, že je. Kto nechce len bezmyšlienkovito hrať, ale aj čítať príbeh, príde si na svoje, je to prepracovanejšia stránka hry. Prepracovanejšia než čo, vlastne? Som kyborg, ale batériu môjho telesného obvodu si musím dobíjať energetickými tyčinkami. Mestská časť je od ostatných oddelená jednou úzkou uličkou neprechodne zahádzanou odpadkami. Kadiaľ sa ľudia presúvajú? Kadiaľ chodia dodávky do obchodov? Ako tie mestá fungujú? Na architektonickú stránku sa v Deus Ex-och nikdy nehľadelo. Pojem "voľný pohyb", o ktorom viem, že býva spájaný s touto hrou, považujem v tomto prípade za vtip, pretože to by potom mohol byť považovaný za voľný pohyb aj Quake 2, alebo hocičo. Dá sa síce niekedy skrátiť si cestu z jednej časti štvrte do druhej prelezením cez strechu paneláku, ventilačné šachty, alebo podlezením cez kanalizácie, ale svet rozhodne nie je otvorený. Pohyb po mape je však plynulý a bez akýchkoľvek bugov. Za spestrenie môžeme vďačiť bočným úlohám, ktoré sú niekedy zábavnejšie ako hlavný dej.

Nepriatelia (alebo aj tí, čo nie sú nepriatelia, ale nechcete, aby existovali) sa dajú likvidovať na viacero spôsobov – počas celej hry nemusíte ani len vystreliť (iba na hlavných bossov – tí sa inak poriešiť nedajú), ale môžete ísť s ťažkými zbraňami po ulici ako Terminátor a všetko živé likvidovať. Zlatá stredná cesta je tá moja, tiché zabíjanie spoza skrytu. Obľúbené zbrane: poloautomatická pištoľ Zenith (10 mm) s tlmičom a laserovým zameriavaním a ostreľovačská puška Longsword 202 ERASER. Nevyhnutnosťou je samozrejme tiché plíženie sa a omračovanie / pobodanie obetí zozadu. Ťažké zbrane nemám rád, zaberajú príliš veľa miesta v invertári. Hneď v prvej časti, ktorá sa odohráva v Detroite, som na znak solidarity k výtržníkom protestujúcim proti augmentácii vyhubil všetkých policajtov v štvrti a s nimi aj všetkých anti-protestantov z radov civilistov. Trochu som to robil z rozkoše a trošku aj preto, lebo som čakal nejaký achievement "liberátor", alebo také niečo. Ale nič. Dokonca ani kredity nie. Nakoniec som zahubil aj mnohých protestantov, pretože nerobili nič, keď boli oslobodení a začali mi liezť na nervy. NPC postavy celkovo neprejavujú žiadnu interakciu na dianie okolo (ani počas hlavných úloh). Smutné.

Po prvom dohratí celej hry sa v menu objaví nápis "NEW GAME +", čo je nová hra, ale so všetkými systémovými apdejtmi (skillmi) z predošlého hrania. Využil som túto možnosť kvôli nazbieraniu si zabudnutých achievementov (zvládol som získať 53 z 59).

Tak... aký koniec ste zvolili? William Taggart (odoslanie Taggartovej správy ľudstvu, ktorá obsahuje fakty o únosoch ľudí na experimenty a korporačných machináciách, ale sú z nej starostlivo povystrihávané všetky zmienky o konšpiráciách, ktoré by mohli poškodiť anti-transhumanistické hnutie), alebo Hugh Darrow (odoslanie Darrowej správy, ktorá obsahuje všetky fakty o sprisahaniach, s cieľom oboznámiť ľudstvo s pravdou a dúfať, že sa samo a dobrovoľne spamätá a výskum augmentácie zastaví)? Po krátkom rozhodovaní som zvolil Taggarta. Urobil by som to aj v reály. Rád som si zahral. Dvakrát. Stačilo. Snáď rok 2027 nebude vyzerať takto.

Otvorený svet, kde voľný pohyb je možný takmer kamkoľvek, s takmer nulovým počtom bugov, ktoré nijako nebránia v plynulom plnení úloh a spoznávaní krás krajiny; V meste Harran vypukla neznáma vírusová epidémia, akási patogénna mutácia besnoty. Mesto bolo uzavreté do karantény. Hráč v roly hlavného hrdinu je poverený humanitárnou organizáciou GRE identifikovať miestneho vodcu gangu Raisa, ktorý destabilizuje oblasť, kradne liek (Antizin) a vlastní dôležitý spis patriaci GRE, a takisto brániť Ministerstvu obrany mesto zbombardovať. Aké sú skutočné ciele GRE a Raisa, sa dozvedáme počas deja.

V hre je 11 typov infikovaných, ktorí majú svoje špecifické vlastnosti. Od nenásilných bolterov až po extrémne agresívnych volatileov, plus niekoľko špeciálnych infikovaných, ktorí tam ani nemuseli byť. Za skákanie po strechách, lozenie po stenách, zabíjanie infikovaných a iné činnosti sú získavané body, za ktoré sa získavajú zručnosti (skilly), ktoré radikálne menia spôsob hrania. Napríklad, kým zozačiatku som mal hrôzu z viralov a myslel som si, že sa pred nimi nedá zachrániť inak než útekom, neskôr, s pribúdajúcim stupňom skillov, som im rozkopával hlavy ako melóny (vďaka bohu za Stomp skill), a v trištvrtine hry som im už pokojne chodil naproti a hladko im sekal hlavy. Podobným spôsobom, hoci na viac rán, som neskôr dokázal zlikvidovať dokonca aj volatilea (na normal obtiažnosti a za pomoci UV baterky). So zbraňou na úrovni damage 1700 sa už žije ľahšie. Plynulý a rýchly pohyb po krajine je radosť, veľakrát som len tak behal po oblastiach a bezcieľne skákal po autách a po hlavách infikovaných. Skill Camouflage Attack umožní natrieť sa krvou zabitého a zakamuflovať sa tak, potom stačí chodiť medzi infikovanými a odzadu im lámať väzy (Takedown skill). Veľa času som na tom minul a veľa bodov som tak získal.

Človek si v zápale hry ani neuvedomí, koľko možných variant zbraní má vlastne k dispozícii – takmer 160 variant zbraní na boj zblízka (sekier, krompáčov, pálok, mäsiarskych sekáčov, páčidiel, kladív, dýk, mačiet, tyčí, lát, obuškov, lopát, kosákov a francúzskych kľúčov), niekoľko variant vrhacích zbraní (granátov, zápalných fliaš, hviezdic, nožov) a vyše 30 variant palných zbraní (pištolí, revolverov, samopalov, brokovníc a útočných pušiek), z ktorých prakticky všetky sa dajú ešte vylepšovať pomocou blueprintov. Moja prvá hra (odohratá za 60 hodín) mala na svedomí 4000 zabití infikovaných ľudí (nepočítam 22 odohratých hodín a 1500 zabití vo Followingu). Potešilo, že v hre sa nevyskytujú žiadne zvieratá, ktoré treba zabíjať. Vo väčšine podobných hier sú a nemám to rád, nerád zabíjam zvieratá.

Harran sa delí na dve základné štvrte, ale to som pri prvom hraní nevedel. Preto keď som sa po odohratí základných úloh v Slamoch úplne nepredpokladane ocitol v štvrti Old Town, bol som prekvapený. Táto štvrť prináša do hry novú dimenziu lezenia po domoch, podobnú ako som poznal z Assassin's Creed. Taktiež presun pomocou záchytného háku (grappling hook) pridáva do hry úplne nový rozmer. Výzor tureckého mesta robí správnu atmosféru, krásnym odľudneným lokáciám chýbal už iba mach na stenách a burina na vodorovných plochách, ale viem, dej sa neodohráva zas až tak dlho po vypuknutí epidémie. Do Old Townu by som za starých čias zašiel na dovolenku (mimo sezóny). Vládol tam vegetariánsky obchodný reťazec Nate, fungovali tam aj Vega Restauranty a vegetariánske pizzérie, to všetko v pomere 2:1 k obchodom a reštikám so zmiešaným tovarom. Predajne, ktoré spomínam, sú už mimo prevádzky, spomínam to len zo zaujímavosti. Faktom je, že konzumovateľné výrobky, ktoré sa dajú počas blúdenia po krajine nájsť a dopĺňať si nimi zdravie, sú všetky nemäsité: baklava, chalva, sušienky, sušené ovocie, energetické tyčinky, oriešky, pita a dokonca cukríky. Na obaloch nájdeme nápis Lorem, čo je názov firmy distribuujúcej vege organické výrobky. Výnimkou nie sú ani Slamy, kde máme strešnú zeleninovú záhradu hneď na základňovej Veži (The Tower). Žiadne prasacie farmy ako v Metro 2033! BTW, Old Town je miesto, kde som prvýkrát v živote zaškrtil decko. A potom ešte veľa ďalších. V bytoch v Old Towne sa totiž skrývajú infikované deti, screamery. Prvé stretnutie s tou obludou vyvolalo u mňa zimomriavky. Jeho plač, ktorý počuť cez tri poschodia, ešte ďalších desať krát.

Nerozumiem zmyslu množstva odevov, ktorý je na výber. Mimo multiplayeru je táto možnosť absolútne zbytočná a ani v multiplayeri nie je taká dôležitá. Napriek tomu je v hre na výber asi 45 rôznych typov oblečenia. Ja som používal odev s názvom Tree Hugger. Pretože som tree hugger. Multiplayer nehrávam, lebo trpí rovnakým hendikepom ako Versus mód v Left 4 Dead 2, kde hráči s vyšším bodovaním a ktorí sa poznajú, proste ostatných zo serverov vyhadzujú.

Osudová scéna s Jade mi zlomila srdce, túžil som vyvolať nejaký rage, vyhubiť Raisovych ľudí, zastreliť guvernéra Asaniho, tú sliepku z GRE a preventívne niekoľkých z Ministerstva obrany, nakŕmiť nimi bolterov, vyhodiť do vzduchu Priehradu, zbúrať mosty, kostol Embers' Tower, Fish Markety, Fresh Chicken a Kebab shopy. Vytúženého záveru som sa nedočkal. Ten bol stupídny, gýčový a nedomyslený. Rais nepochopiteľne nechal svojich ľudí napospas bez Antizinu a jednoducho spáchal samovraždu tým, že ma k sebe sám nalákal. Po odohratí hlavného deja sa hra nekončí, dajú sa ešte dokončovať bočné úlohy, vypĺňať achievementy, prípadne čistiť karantény a zvyšné Bezpečné zóny, ale na dlho to už nie je. Neviem, čo by som napísal, že by mi v hre chýbalo. Existencia nejakých reálnych frakcií a možnosť sa k nejakej z nich pripojiť (podobne ako vo Fallout: New Vegas), alebo možnosť deštrukcie objektov (ako v Red Faction: Guerrilla) by hru určite spestrila a ešte viac ju priblížila k dokonalosti. Chcel by som priveľa, no aspoň tie okná na autách a budovách pod paľbou praskať mohli. V porovnaní s podobnými hrami ako Dead Island (2011) je ale Dying Light na neporovnateľne vyššej úrovni. Epidémia nebola zastavená, rozšírila sa až do Európy! Vidíme sa v Dying Light 2!

Už je to dávno, čo som túto hru hral, ale pamätám si dobre, že v mojom ekoparku bolo vždy viac stromov, kríkov a kvetinových záhrad než atrakcií, žiadne stánky s mäsovými srajdami (takže ľudia jedli hranolky, pukance a cukrovú vatu), že vandalov, čo ničili lavičky a rozbíjali lampy, som topil v jazere vedľa kačičiek a často som experimentoval s niečím, čo by zodpovedalo názvu The Euthanasia Coaster. Napriek všetkým zdanlivým nedostatkom boli moji návštevníci skoro vždy nadšení, ak nepočítam tých, čo zomreli. Celkovo to je roztomilá hra plná detského smiechu a zelene. Zabil som pri nej ôsmu triedu na ZŠ.

Chytľavá hra. Za 4 dni som odohral asi 30 hodín, všetkých 6 kampaní (vrátane DLC Crash Course a The Sacrifice) singleplayer na normal obtiažnosti aj multiplayer, získal som 35 z 73 achievementov a v survival móde 8 zlatých medailí (to znamená, že v 8 z celkových 16 levelov som prežil 10 minút). Zabil som 12 000 infikovaných ľudí.

Potešilo ma veľmi jednoduché ovládanie – je to ideálne pre mňa, lebo pri iných hrách nikdy nemám náladu a trpezlivosť sa učiť používať xx kláves. AI postáv je bez bugov, nestalo sa veľakrát, že by išli inam ako som chcel – akurát čo párkrát poštvali čarodejnicu, spustili alarm na aute alebo sa nechali ogrcať boomerom práve vtedy, keď to bolo najmenej vhodné, inak s nimi nebol problém, kryli chrbát.

Komu prekáža grafická stránka predmetov, nechápem, prečo si nenainštaluje mód na jej vylepšenie (napríklad L4D Beta Textures Pack 1). Ja som takéto módy nepotreboval. Jediný mód, ktorý som použil, bol Sexy Zoey 2.0 (skúsil som aj Leopard Bikini Zoey L4D1, ale potom som sa už vôbec nemohol sústrediť na strieľanie a Zoey ma musela stále zotavovať).

Hudba je podarená, robí požadovanú atmosféru. Nerád porovnávam hry, ale ak už porovnám hudbu s takým Serious Sam, je Left 4 Dead seriózna temnota. Po tejto štvordňovke som taký oblbnutý, že aj keď som mimo počítača, počujem čarodejníčkyn spev a trúby hlásajúce príchod hordy. Psychiatria.

God is dead!

Po tom, čo malý diabolský Lucius vyvraždil svojich opatrovateľov a zapálil svoj dom (prvý diel), je zavretý na psychiatrickom oddelení. Musí využiť naplno svoj intelekt, ovládnuť svoje schopnosti a naučiť sa narábať s nástrojmi, aby unikol na slobodu a všetkých v nemocnici a okolitých uliciach potrestal svojim hnevom za to, že sú.

Najľahší spôsob ako to učiniť je poškodiť elektrické vedenie a obeť naň vlákať, alebo nechať explodovať kanister s benzínom (alebo hocičím iným čo exploduje v teple). Avšak benzín a prístupné káble nie sú po ruke vždy a preto využiť musí omnoho sofistikovanejšie metódy. Rozliať olej pri otvorenej výťahovej šachte alebo pri roxoroch trčiacich zo steny, prepísať liečebné diagnózy pacientom a nechať nech ich zabijú sestričky samé nesprávnymi liekmi, naliať niekomu kyselinu do hrnčeka s kávou, plynové fľaše použiť ako delo, vyrobiť si vzduchový kanón s drevenými hrotmi, ovládnuť mysle ľudí a vojsť s nimi do ohňa alebo ich donútiť, aby sa posekali motorovými pílami, sekerami alebo kosami, alebo jednoducho využiť hydrant, klincovačku alebo cirkulárku.

Bohužiaľ, to sú jediné plusy hry. Príbeh je hlboko v pozadí, nevtiahlo ma to do deja, celé sa to strašne vlečie najmä vďaka nepohodlnému ovládaniu. Nápad zaujímavý, potenciál nevyužitý.

„Wow, humans really did screw things up royally.“

Bol som pôvodne odhodlaný túto hru dohrať až do konca, ale po 70 odohraných hodinách, kedy som zhodou okolností náhodou nachvíľku vytriezvel, som zistil, že život si môžem vziať aj zábavnejším spôsobom. Questy sú hotovými perlami pre každého nenáročného hráča: V miestnosti na prízemí stojí samica ghúla, ktorej niekto ukradol bejzbalovú rukavicu, o poschodie vyššie stojí veselý zlodej, ktorý tvrdí, že rukavicu, ktorú ukradol, mu niekto ukradol, a na treťom poschodí zabijete krtkopotkana a z jeho mŕtvoly vezmete rukavicu. Misia je vyriešená, môžete ísť domov. Architektonickú stránku miestností objektov Bethesda neriešila asi absolútne nijako. Z jednej strany steny dvere – z druhej okno, alebo banská štôlňa s koľajnicami ktoré vedú do dverí vedľajšej miestnosti ktorou je vysvietené laboratórium... proste to všetko vyzerá tak, ako keby pri načítavaní questu proste program generoval miestnosti a do nich halabala nezmyselne nepriateľov a fonty. Okrem questov sa dá ešte klikať na level-up u dwellerov (usadlíkov) a vypĺňať veľavravné achievementy ako Urob 25 detí.

Vault je prakticky chovná stanica. Pokiaľ ešte nie je vybudovaná rozhlasová stanica, z ktorej sa pasívne zvolávajú noví usadlíci, je potreba pripúšťať samice. Pri stave nedostatku pracovnej sily stačí na plodenie vyčleniť jednu samicu, bez okolkov sa v množiarni (ubikácii) spári s každým samcom (okrem najbližších pokrvných príbuzných). Mláďatá sú dlhú dobu úplne neužitočné a najlepšie je ich hneď po dosiahnutí reprodukčného veku pripustiť a až potom ich zaradiť do práce. Pozor, gravidné samice majú obmedzené schopnosti, nedokážu, napríklad, držať hasiaci prístroj v prípade požiaru. Prácu v reaktore, alebo dvíhanie činiek v posilňovni však zvládajú, zdá sa, bez časových deficitov.

Nejaký čas sa oplatí venovať S.P.E.C.I.A.L. tréningu expedičných tímov (questy) a osadenstva prvých dvoch miestností, ktoré eliminuje útoky nájazdníkov, ghúlov a deathclawov. Pri dobrej obrane útočníci neprejdú ani cez vchodovú miestnosť. Členov tímov som si premenoval pre lepšiu orientáciu, napríklad, tím 1 tvorili usadlíci THX 1138 1EB, THX 1138 2EB a THX 1138 3EB, nie je dobré nechávať im normálne mená – človek by sa na nich mohol upnúť. Čo sa zbraní týka, jednoznačne odporúčam guľomety Vengeance a Lead Balcher. Okrem útokov Vault často ohrozujú infestácie, ktoré mi pekne liezli na nervy. V nejakej miestnosti proste vylezú z panelovej podlahy šváby, krtkopotkani, alebo dvojmetrové radškorpióny. Kým počas questu v miestnosti traja usadlíci zabijú 4 radškorpiónov za 30 sekúnd, vo Vaulte pri infestácii jeden radškorpión poprelieza 5 miestností a prizabije 20 plne vyzbrojených usadlíkov (každý jeden usadlík v mojom Vaulte má zbraň nad úrovňou 11 a patričnú zbroj).

„Starting to think humans should never come up to the surface. Like, ever.“

Hudobný doprovod vôbec neutvára postapo atmosféru, ktorá sa tak trochu očakáva. Depresívnu ambient hudbu cez neprestajné pípania a oznamové zvuky vôbec nepočuť. Po obsahovej stránke tiež nula bodov. Zhrnutie: Fallout Shelter je bezduchá odklikávačka. V podstate, jak to teraz takto píšem, sa mi to v hlave nejak poskladalo, a nechápem, prečo som to vôbec hral. Idem na pivo.

„Ever feel like life is just an illusion?“ „Yeah! Like we're all just pawns in some game...“

Singleplayer Reduxu obsahuje balíky Excess Postage a Rampage, ktoré obsahujú vynovených 16 lokalít pôvodnej hry plus 6 lokalít nového balíku Super Delivery. Multiplayer ponúka okamžité pripojenie na server, na ktorom tiež čistíte spomínaných 22 lokalít, spoločne s ďalšími online hráčmi. Prostredie lokalít sa príliš neopakuje; navštívite vlakové nádražie, farmu, baňu, zábavný park, obchod, zbohatlícky rezort, vojenskú základňu, a pod.

Hlavné úlohy sú stručné a jasné: nedrž sa len jednej zbrane počas svojho výjazdu, porozdávaj zopár ohnivých darčekov, najlepšie nástroje ležia pri poli – nájdi ich a použi, a pod. Ešte zaujímavejšie zneli zadania vedľajších úloh, ktoré boli v podobe achievementov: vyhoď do vzduchu hudobný sprievod, vyhlaď odporcov hier v Ghette, vykonaj 13 popráv, zabi 4 alebo viac ľudí jednou strelou z raketometu, zabi 30 ľudí plameňometom, keď vzbĺkneš zapáľ niekoho tým že na neho nabehneš... Najväčšou šialenosťou je čistenie obchodu Ez Mart (zabezpeč padajúce ceny, padajúcich zamestnancov, padajúcich zákazníkov, riadené strely a kaluže krvi). Jednoduchosť nadovšetko.

V každej lokalite pobehuje 50 – 100 ľudí, na ktorých sa dá vyskúšať samopal, brokovnica, automatická brokovnica (spray cannon), raketomet, plameňomet, granátomet (napalm launcher), revolver, plus granáty, molotovove koktaily, míny, časované míny a šrapnelové míny.

Za 6 hodín som mal úspešne odohraný Excess Postage, Rampage, Multiplayer a získaných 17 z 25 achievementov. V tejto dobe píšem aj tento komentár, ale v hre pokračujem ďalej. Hatred ostáva o niekoľko priečok vyššie, no oproti pôvodnej hre veľký pokrok, nie len po grafickej stránke.

Po rozbitej ceste odchádza karavána, niekde z diaľky počuť dozvuky streľby, vedľa pri rádioaktívnej rieke sa dajú zazrieť mirelurkovia ako sa kŕmia... okolitý svet si žije vlastný život a otvorenosť prostredia navodzuje správnu atmosféru. Niečo sa ale zmenilo. Na prvý pohľad vidno, že flóre sa tu darí omnoho lepšie ako vo Washingtone a Vegase, a tým je scenéria na úplne inej úrovni. Nehovorím, že na vyššej. Na inej. Nie je to už tá klasika, kde sa postavíte na vyvýšeninu a vidíte do ďalekej pustiny skrz postapokalyptickú polopúšť. Veľká časť krajiny je posiata polomŕtvymi stromami, ktoré sa kývu vo vánku, výnimkou je juhozápad mapky, ktorý vyzerá, ako by tam padla atómová bomba pred pol hodinou – totálne mŕtvo, iba z atómovej hmly vybehávajú ghúli. Polomŕtva flóra moje myšlienky donútila k predstave zelenej odľudnenej krajiny – veď bomby padli už pred 210 rokmi! Preto som vyskúšal mód Grasslands, ktorý krajinu trochu ozelenil, a potom aj Ressurection Mod, ktorý navodil skutočný magický pocit z krás zániku.

Ako sa scenéria prostredia môže zdať rozmanitejšia, tak je hlavná dejová línia priamočiarejšia. Bokovky nemajú spojitosť s hlavnou úlohou, ktorou je nájsť si decko, a bavili ma viac. A bavili by ma ešte viac, keby som popredu vedel, kto je to decko zač a čo mi povie na našom prvom stretnutí po 210 rokoch. „Inštitút je jedinou nádejou ľudskej rasy. Preto ju musíme nahradiť robotmi. Prepáč, že sa ťa naše roboty pokúšali celý ten čas čo si ma hľadala zabiť, ale vieš, oni musia chrániť tajomstvá Inštitútu. To, že zabili otca, nebolo správne, ale pochop to a pridaj sa k nám.“ Poviem to na rovinu, to decko malo umrieť skôr. Inštitút som vyhodil do vzduchu a srdce mi nezmäklo len preto, že synáčikove roboty vo vnútri boli naprogramované na priateľskú komunikáciu. Inštitút bolo akési futuristické vyumelkované zariadenie a zároveň jedna zo štyroch frakcií, za ktoré sa dalo hrať. Boli tam ešte usadlíci Minutemeni a staré známe Bratstvo oceli – hierarchická polovojenská frakcia ktorá likviduje všetko živé okrem čistokrvných civilov a Minutemenov. Bolo to práve Bratstvo, s ktorým som zaútočil na Inštitút. Počas výpravy som to ale viackrát oľutoval, keď som sa pozeral na ich robota Liberty Primea a počúval jeho kecy tak strašne stupídne, že som mal chuť vyhlásiť Bratstvu totálnu vojnu. Tuším som trochu nerozhodný. Štvrtou frakciou boli Railroad, ktorých by som definoval ako slniečkársku guerillu, ktorá bojovala za oslobodenie robotov spod nadvlády Inštitútu. Škoda rečí. Nechápte ma zle, mne nevadí nahradenie človeka iným druhom. Lenže nie robotmi!

Čo sa týka spoločníkov, jednoznačným víťazom je psík Dogmeat alias Žeryk, ktorý so mnou putoval až dovtedy, čo som sa zaľúbil do feťáčky Caity, ktorú som ošetril nejakými skrášľovacími módmi, pretože Bethesda výzor postáv totálne odflákla, a tričkami Commonwealth Shorts Vanilla-CBBE z Nexusu. Seklo jej to! Žeryk sa odvtedy spokojne vyvaľuje v búde v rodnom Sanctuary. Iných spoločníkov som so sebou zásadne neťahal, niektorých som dokonca v zápale boja zastrelil.

Craftovanie na nižších stupňoch obtiažnosti je v podstate zbytočné, ale kulinári si prídu na svoje. V krajine rastie mnoho druhov zeleniny, hríbov, byliniek a iných rastliniek určených na priamu konzumáciu, alebo na uvarenie si polievky či vegánskej kukurično-neviemakej kaše (vegetable starch). Apdejt Vegan Adhesive Glue pridá osem nových receptov na výdatné vegánske postapokalyptické vodové žbrndy zhustené poriadnou dávkou škrobu alebo melasy. Keďže zvieracie mäso zásadne nejem, k plnohodnotnej strave chýbal už len šťavnatý steak z čerstvo zabitej nájazdníčky, a aj tento kalorický problém som ľahko vyriešil – True Cannibal Overhaul umožní vziať si z mŕtvoly človeka, ghúla a supermutanta (to sú všetko v podstate tiež ľudia) kožu na šitie, a mäso a krv na jedenie alebo varenie, môžem si uvariť napríklad Human Stew (guláš s ľudským mäskom a zeleninkou), alebo Mutant Kebab. Cait sa ale nepáčilo, keď som jedol ľudí, tak som to obmedzil. Jeden z najchápavejších postojov k jedeniu ľudí zaujal Nick Valentine: "Now I understand why people end up vegetarians."

Craftiť sa dá aj oblečenie. Vôbec, toto je asi jediná hra, v ktorej má americká vlajka nejaký zmysel. Dá sa z nej ušiť tričko. Dokonca aj predmety ako čeľusť (human jaw), stehenná kosť (femur) a iné časti ľudského tela sú využiteľné ako craftable items. Tam, kde sa zužitkuje všetko a nič nevyjde navnivoč, tam treba ísť. Apgrejdnúť na mnoho spôsobov sa dajú aj zbrane, ja som sa sústredil na automatické a ostreľovačské pušky. Stačia ku ním správne perky a problém vyriešený. Problémy sa ale dajú riešiť aj nenásilne, napríklad pre milovníkov zvierat sú tu perky Animal Friend a Wasteland Whisperer, alebo mód Less Aggressive Animals. Módy a patche sú nevyhnutnosťou. Zabíjajú veľa múch. V Nexus Mod Managery som si ich napočítal skoro 40. Najdôležitejšie sú tie, čo upravujú výzor postáv, počnúc Caliente's Beautiful Bodies Enhancer. Nakoniec čerešnička Killable Children. V predošlých dieloch Falloutov som toľko nemódoval, to znamená, že mi tu niečo chýbalo. A chýbala mi aj nejaká alternatíva v podobe Modifikovaného FEV vírusu, alebo niečoho podobného, ktorá by zabezpečila, že by sa história už neopakovala.

Po vizuálnej stránke návrat k New Vegas – opäť tá vyprahnutá polopúšť s výhľadom do ďalekej pustiny. Pravdupovediac, po Far Harbor, kde nevidno na 20 metrov, mi to už fakt chýbalo.

Začiatok je "úchvatný" – prebojujem sa cez x chodieb plných vybuchujúcich, horiacich a strieľajúcich nástrah, a o pár minút som bossom celého parku, všetkých predajcov a všetkých otrokárskych frakcií. Byť bossom v tomto prípade nepochopiteľne znamená byť pre nich poskokom a plniť spinavé úlohy, samozrejme, zabezpečí to bezpečné voľné pohybovanie po nimi ovládaných územiach. Frakcie sú tri, každá má svoje špecifické spôsoby a hlavne vzhľad brnení, ale všetko sú to proste len nájazdníci a prakticky onedlho začnú nudiť. Frakcie na vás, ako bossa, zaútočia jedine v prípade, že vy fyzicky zaútočite prvý, hovoriť im môžete hocičo. Zozačiatku som sa bavil odmietaním ich ponúk na odstraňovanie donášačov. Zvolenie odmietavej možnosti odpovede vyvolá doslova výsmech zo strany mojej postavy a poriadne vytočenie dotyčného otrokárskeho machra alebo drsňáčky. Je to taká fallouťácka raritka. Ako boss im môžete dávať hocijaké sarkazmy a oni vám nič nemôžu, iba hromžiť a vyhrážať sa. Človek jednoducho nemá žiadnu motiváciu pre nich nezmyselné úlohy plniť, najmä keď tuší, že sa nedožijú konca týždňa. Viacero úloh (takých, ktoré nepošramotia karmu) som pre nich urobil. Dokopy som tým strávil asi 11 hodín. Ale keď odo mňa potom chceli zotročovať moje osady v okolitom svete, všetkých som vyhubil. Ostalo iba zo desať civilov a zopár predavačov s výbušnými obojkami na krkoch, ktoré nemá kto odstrániť, takže aspoň neutečú a ja si budem môcť nakupovať náboje. A... áno, ešte ostal nažive tarzan so svojimi opicami.

Milo ma prekvapili zmienky o akýchsi ekoteroristoch, ktorí si hovorili Animal Friends and Defenders. Túžil som z nich vidieť aj niečo iné ako kostry, dostať ďalšiu dávku dôvodov, prečo postrieľať čo najviac ľudí, a "zoznámiť sa" s Robin. Tie texty z terminálov by sa mali prepísať do nejakej reálnej knihy, ako samostatné sci-fi príbehy z prostredia postapokalyptického Nuka parku.

Chýba tomu nejaký koniec, ale aj tak neostalo nikoho, kto by ma niesol na rukách, takže by to bol aj tak smutný koniec. A zazvonil zvonec.