Rok 2038. Svetová populácia: 10 miliárd. Priemerná teplota stúpla na Zemi od roku 2000 o 3 °C. Plocha pralesov sa od roku 2000 znížila o 79 % a plocha koralových útesov o 58 %. Včely sa oficiálne stali vyhynutým druhom. Androidy, ktoré boli vytvorené, aby slúžili ľuďom, sa začínajú osamostatňovať spod ich nadvlády. Stávajú sa "deviantmi".
Pútavý, emocionálny príbeh troch úplne rozdielnych androidov, ktorých cesty sa postupne spájajú. O týchto cestách rozhodujeme my. Hráme na preskáčku za každého zvlášť a svojimi rozhodnutiami rozvíjame nasledujúci dej. Ciest a možností je strašne veľa. Každá z postáv (a nie len z hlavných, ale celkovo) má svoj špecifický charakter, ktorý je dôkladne prepracovaný. Nie je problém si niektoré postavy obľúbiť. Môžeme konať mierumilovne alebo agresívne, a kľúčovo tým ovplyvňovať budúcnosť. Svet však nie je otvorený - nemôžeme ísť, kam chceme, máme vyčlenený priestor výlučne pre plnenie konkrétnej úlohy, pričom žiadne bočné úlohy v tejto hre neexistujú.
Iritovala ma absencia rýchleho uloženia - neexistuje v hre nič také ako load. Záchytné body sa ukladajú až po dokončení celej kapitoly. Počas rozhovorov alebo akcií všetko pokazíme veľmi ľahko proste tým, že klikneme na nesprávne tlačítko. Znenie možností, ktoré sú na výber, neprezrádza nasledovný dej - je niekedy nepredvídateľné, čo vzíde z našej voľby. Nie je to na štýl napr Falloutu, kde máme zobrazené celé znenie odpovedí, ktoré sú na výber, a navyše máme na kliknutie svojho výberu len pár sekúnd. Boje sú priame strety, z ktorých sa nedá ujsť, nedá sa nič popredu premyslieť, stačí 2x kliknúť zle a naša hlavná postava je mimo hru (mŕtva, zatknutá a pod). Môžeme sa potom jedine vrátiť do hlavného menu a celú kapitolu hodinu hrať odznova a dúfať, že tentoraz klikneme správne, alebo že neposerieme niečo iné. Ja som to dohral katastrofálne, prežili len Markus a revolucionárka North, a fakt som už nemal nervy na to po piatykrát celú poslednú kapitolu opakovať. Hoci ma príbeh, prostredie aj atmosféra naozaj dostala, toto bolo pre mňa neprekonateľne frustrujúce a nedal som to.
Počas príbehu som sa viackrát musel zamyslieť - čo je správne a čo nie? Ako by som sa rozhodol v reáli? Bude rok 2038 vyzerať podobne? Neprekročilo ľudstvo hranice už dávno? Hovorí sa, že násilie plodí násilie. Správne - to je ten dôvod, prečo v mojej hre násilné potlačenie nenásilných Markusom vedených protestov vyústilo do ozbrojenej revolúcie. Tak kde sú tí devianti? Chcem sa pridať.
Pútavý, emocionálny príbeh troch úplne rozdielnych androidov, ktorých cesty sa postupne spájajú. O týchto cestách rozhodujeme my. Hráme na preskáčku za každého zvlášť a svojimi rozhodnutiami rozvíjame nasledujúci dej. Ciest a možností je strašne veľa. Každá z postáv (a nie len z hlavných, ale celkovo) má svoj špecifický charakter, ktorý je dôkladne prepracovaný. Nie je problém si niektoré postavy obľúbiť. Môžeme konať mierumilovne alebo agresívne, a kľúčovo tým ovplyvňovať budúcnosť. Svet však nie je otvorený - nemôžeme ísť, kam chceme, máme vyčlenený priestor výlučne pre plnenie konkrétnej úlohy, pričom žiadne bočné úlohy v tejto hre neexistujú.
Iritovala ma absencia rýchleho uloženia - neexistuje v hre nič také ako load. Záchytné body sa ukladajú až po dokončení celej kapitoly. Počas rozhovorov alebo akcií všetko pokazíme veľmi ľahko proste tým, že klikneme na nesprávne tlačítko. Znenie možností, ktoré sú na výber, neprezrádza nasledovný dej - je niekedy nepredvídateľné, čo vzíde z našej voľby. Nie je to na štýl napr Falloutu, kde máme zobrazené celé znenie odpovedí, ktoré sú na výber, a navyše máme na kliknutie svojho výberu len pár sekúnd. Boje sú priame strety, z ktorých sa nedá ujsť, nedá sa nič popredu premyslieť, stačí 2x kliknúť zle a naša hlavná postava je mimo hru (mŕtva, zatknutá a pod). Môžeme sa potom jedine vrátiť do hlavného menu a celú kapitolu hodinu hrať odznova a dúfať, že tentoraz klikneme správne, alebo že neposerieme niečo iné. Ja som to dohral katastrofálne, prežili len Markus a revolucionárka North, a fakt som už nemal nervy na to po piatykrát celú poslednú kapitolu opakovať. Hoci ma príbeh, prostredie aj atmosféra naozaj dostala, toto bolo pre mňa neprekonateľne frustrujúce a nedal som to.
Počas príbehu som sa viackrát musel zamyslieť - čo je správne a čo nie? Ako by som sa rozhodol v reáli? Bude rok 2038 vyzerať podobne? Neprekročilo ľudstvo hranice už dávno? Hovorí sa, že násilie plodí násilie. Správne - to je ten dôvod, prečo v mojej hre násilné potlačenie nenásilných Markusom vedených protestov vyústilo do ozbrojenej revolúcie. Tak kde sú tí devianti? Chcem sa pridať.
Planet of the Apes: Last Frontier