Po vizuálnej stránke návrat k New Vegas – opäť tá vyprahnutá polopúšť s výhľadom do ďalekej pustiny. Pravdupovediac, po Far Harbor, kde nevidno na 20 metrov, mi to už fakt chýbalo.
Začiatok je "úchvatný" – prebojujem sa cez x chodieb plných vybuchujúcich, horiacich a strieľajúcich nástrah, a o pár minút som bossom celého parku, všetkých predajcov a všetkých otrokárskych frakcií. Byť bossom v tomto prípade nepochopiteľne znamená byť pre nich poskokom a plniť spinavé úlohy, samozrejme, zabezpečí to bezpečné voľné pohybovanie po nimi ovládaných územiach. Frakcie sú tri, každá má svoje špecifické spôsoby a hlavne vzhľad brnení, ale všetko sú to proste len nájazdníci a prakticky onedlho začnú nudiť. Frakcie na vás, ako bossa, zaútočia jedine v prípade, že vy fyzicky zaútočite prvý, hovoriť im môžete hocičo. Zozačiatku som sa bavil odmietaním ich ponúk na odstraňovanie donášačov. Zvolenie odmietavej možnosti odpovede vyvolá doslova výsmech zo strany mojej postavy a poriadne vytočenie dotyčného otrokárskeho machra alebo drsňáčky. Je to taká fallouťácka raritka. Ako boss im môžete dávať hocijaké sarkazmy a oni vám nič nemôžu, iba hromžiť a vyhrážať sa. Človek jednoducho nemá žiadnu motiváciu pre nich nezmyselné úlohy plniť, najmä keď tuší, že sa nedožijú konca týždňa. Viacero úloh (takých, ktoré nepošramotia karmu) som pre nich urobil. Dokopy som tým strávil asi 11 hodín. Ale keď odo mňa potom chceli zotročovať moje osady v okolitom svete, všetkých som vyhubil. Ostalo iba zo desať civilov a zopár predavačov s výbušnými obojkami na krkoch, ktoré nemá kto odstrániť, takže aspoň neutečú a ja si budem môcť nakupovať náboje. A... áno, ešte ostal nažive tarzan so svojimi opicami.
Milo ma prekvapili zmienky o akýchsi ekoteroristoch, ktorí si hovorili Animal Friends and Defenders. Túžil som z nich vidieť aj niečo iné ako kostry, dostať ďalšiu dávku dôvodov, prečo postrieľať čo najviac ľudí, a "zoznámiť sa" s Robin. Tie texty z terminálov by sa mali prepísať do nejakej reálnej knihy, ako samostatné sci-fi príbehy z prostredia postapokalyptického Nuka parku.
Chýba tomu nejaký koniec, ale aj tak neostalo nikoho, kto by ma niesol na rukách, takže by to bol aj tak smutný koniec. A zazvonil zvonec.
Začiatok je "úchvatný" – prebojujem sa cez x chodieb plných vybuchujúcich, horiacich a strieľajúcich nástrah, a o pár minút som bossom celého parku, všetkých predajcov a všetkých otrokárskych frakcií. Byť bossom v tomto prípade nepochopiteľne znamená byť pre nich poskokom a plniť spinavé úlohy, samozrejme, zabezpečí to bezpečné voľné pohybovanie po nimi ovládaných územiach. Frakcie sú tri, každá má svoje špecifické spôsoby a hlavne vzhľad brnení, ale všetko sú to proste len nájazdníci a prakticky onedlho začnú nudiť. Frakcie na vás, ako bossa, zaútočia jedine v prípade, že vy fyzicky zaútočite prvý, hovoriť im môžete hocičo. Zozačiatku som sa bavil odmietaním ich ponúk na odstraňovanie donášačov. Zvolenie odmietavej možnosti odpovede vyvolá doslova výsmech zo strany mojej postavy a poriadne vytočenie dotyčného otrokárskeho machra alebo drsňáčky. Je to taká fallouťácka raritka. Ako boss im môžete dávať hocijaké sarkazmy a oni vám nič nemôžu, iba hromžiť a vyhrážať sa. Človek jednoducho nemá žiadnu motiváciu pre nich nezmyselné úlohy plniť, najmä keď tuší, že sa nedožijú konca týždňa. Viacero úloh (takých, ktoré nepošramotia karmu) som pre nich urobil. Dokopy som tým strávil asi 11 hodín. Ale keď odo mňa potom chceli zotročovať moje osady v okolitom svete, všetkých som vyhubil. Ostalo iba zo desať civilov a zopár predavačov s výbušnými obojkami na krkoch, ktoré nemá kto odstrániť, takže aspoň neutečú a ja si budem môcť nakupovať náboje. A... áno, ešte ostal nažive tarzan so svojimi opicami.
Milo ma prekvapili zmienky o akýchsi ekoteroristoch, ktorí si hovorili Animal Friends and Defenders. Túžil som z nich vidieť aj niečo iné ako kostry, dostať ďalšiu dávku dôvodov, prečo postrieľať čo najviac ľudí, a "zoznámiť sa" s Robin. Tie texty z terminálov by sa mali prepísať do nejakej reálnej knihy, ako samostatné sci-fi príbehy z prostredia postapokalyptického Nuka parku.
Chýba tomu nejaký koniec, ale aj tak neostalo nikoho, kto by ma niesol na rukách, takže by to bol aj tak smutný koniec. A zazvonil zvonec.
Age of Empires II: Definitive Edition - Dawn of the Dukes
Pro: ekoteroristi, tarzan, masky frakcie Disciples
Proti: priamočiary dej