Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Komentáře

Commander Keen: Keen Dreams

  • PC 25
Hra, ktorá mne osobne nikdy nesadla. Rešpektujem všetkých, ktorí to majú radi a nebudem im vyhovárať ich dojmy. Prečo ja v tom klube nie som? Nuž... viacero dôvodov.

Prvá vec, nepriatelia. Nechápem koho napadlo, že našimi najväčšími nepriateľmi sa tu majú stať ovocie a zelenina a zbierať máme cukríky a čokolády. Ak chcete deťom hovoriť o zdravej strave, tak tento projekt je vysoko kontraproduktívny. Nieže by sme v hrách tohto typu sladkosti nezbierali aj v minulosti, no tento kontrast ma vždy neskutočne fascinoval. Neviem dodnes čo si mám o tom myslieť.

Druhá vec, zbrane. Nechápem prečo Keen vyhodil svoju laserovú pištoľ za semienka, ktoré našich nepriateľov zmenia na vzdychajúce kvety? A prečo sa potom premenia naspäť? A prečo je potrebné vyzbierať proti finálnemu bossovi inú muníciu, no reálne toto zistíme, až keď sa proti nemu postavíme? Najmä keď vôbec nevieme koľko tých bômb vlastne budeme potrebovať. A okrem toho, prečo sa vlastne do boss levelu môžeme dostať aj skoro úplne na začiatku keď reálne si ešte muníciu nevyzbierame? Ten by sa mal odblokovať na konci.

Tretia vec, absencia pogo tyče. Hry Commandera Keena sú pre mňa bez jeho ikonickej pogo tyče skutočne smutné. Niečo tomu chýba. Nie je tu možnosť liezť, pridržať sa niečoho a podobne. Nie je často ani jasné kam vlastne budete skákať... a kvôli neefektívnej zbrani vlastne ani nemôžete správne určiť, či keď sa niekam dostanete, či neskočíte do náruče priamo nepriateľovi.
Môžeme sa síce hádať, že to isté platilo aj v minulých tituloch, no tam aspoň existovala možnosť sa ich zbaviť a keby ste sa vrátili, tak ste mali aspoň aký taký pocit bezpečia. Tu som ten pocit nemal nikdy. Nevedel som vôbec určiť čo bude ďalej..

Čo pozitívne viem o tomto povedať? Napadá mi iba, že napriek kontraproduktívnosti hlavnej myšlienky s vražedným ovocím a zeleninou sme sa dočkali aspoň veľkej dávky rôznych nepriateľov s rôznymi metódami útoku. A tak vás niektorí vedia občas celkom slušne prekvapiť. A vie to občas trošku potrápiť. A aspoň to trošku odzvláštňuje levely. Tie sú inak nadizajnované tiež celkom okey. Má to ten svoj 90s Apogee štýl, ktorý sa mi páčil. A tiež oceňujem, že hra sa dá ukladať. Nemusíte ju začínať tým pádom od začiatku. A loady fungujú. To je všetko, čo viem na tomto asi pochváliť.

Za mňa jedna z najfrustrujúcejších hier môjho detstva a dodnes nerozumiem jej existencii. Možno to malo trošku odzvláštniť hry a dobrodružstvá komandéra Keena, no u mňa to malo úplne opačný efekt. Nikdy ma to nebavilo a to sa asi ani rokmi nikdy nezmení. Najmä pre ten zvláštny dojem, že vlastne nás to odhovára od stretu s ovocím a zeleninou. Alebo je to len môj pocit? Ak áno, beriem.

Pro: hra sa dá ukladať, dostatok variácií nepriateľov, dizajny levelov

Proti: chýba laserová zbraň, chýba pogo tyč, pôsobí to ako antireklama na ovocie a zeleninu

+6

Supaplex

  • PC 100
Dostal som sa asi do levelu 102, pričom som si niektoré náročnejšie neskôr pozrel na YouTube, aby som pochopil ako to tvorcovia vlastne vymýšľali a čo je reálne potrebné spraviť. Pretože asi tak od levelu 86 začínajú také lahôdky, čo si neviem predstaviť ako by takí bežní hráči dokázali zvládnuť. Ale aby to neznelo, že som si to celé odpodvádzal, tak dlhú dobu som sa snažil jednotlivé problémy riešiť vlastnou hlavou. Pretože ten pocit, keď prejdete s Murphym do vysnívaného východu bol skutočne na nezaplatenie. To si musíme priznať.

Takže keď som už skončil celkom ďaleko a začínal som mať pocit, že moje mozgové bunky už na to nestačia, a tiež som pri hre nechcel stráviť ďalšie stovky hodín, kým by som to vyriešil (Myslíte si, že vytiahnuť všetky diskety na začiatku levelu 67 je hardcore? Skúste si to v leveli 100.), tak som sa na to podujal tým jednoduchším spôsobom. Na druhú stranu ale v prípade tejto hry je jedna vec, keď sa na niečo pozriete. Pretože odohrať si to musíte už sami. Takže jedna vec je pochopiť, druhá vec je zvládnuť.

Keby som moc chcel, možno by som ešte takýmto spôsobom tie zvyšné levely nejako dobojoval, no na druhú stranu už nejako necítim tú potrebu to nejako výrazne dokončiť. Bolo by to super? Určite. Ale súčasne si hovorím, že aj keď by som si ten pocit eufórie určite znovu užil, v princípe už asi nič nové z titulu ako takého nezískam. Každopádne dávam hre plný počet. Za hudbu, gameplay a tú neskutočnú dávku kreativity, ktorú tvorcovia pri tom mali. Plus aj veľké množstvo ďalších máp, ktoré potom spravili fanúšikovia a hráči. Je to nesmrteľný titul, ktorý má aj po rokoch čo ponúknuť a úprimne verím, že aj dnes by tento titul potrápil aj tých najšikovnejších. Tie hlavolamy sú tu skutočne dobre vymyslené a klobúk dole pred všetkými, ktorí na tomto pracovali. Pre mňa legendary hra.

Pro: hudba, kvalitne vymyslené hlavolamy, možnosť preskočiť levely, motivujúce skúšať znovu

Proti: ku koncu je to skutočne veľmi náročné

+11

Polda 7

  • PC 75
Odjakživa platí, že som bol veľkým fanúšikom série Polda. Prvá hra možno nebola najlepšia, no má veľmi pekné animované pozadia a niekoľko absolútne legendárnych hlášok, na ktoré nedám dopustiť. Druhá, tretia a štvrtá hra sú pre mňa absolútne klasiky, ktoré milujem a vždy budem za nimi stáť. Päťka bola naopak celkom slušný pokles s veľmi primitívnym humorom a slabo podaným príbehom, ktorý bol asi viac pre fanúšikov série Horké Léto (hoci aj to mi prišlo viac na úrovni a vtipnejšie) a považujem ju za najslabší článok série. Hrať sa to dá, občas to pobaví a má to svoje momentky a rozhodne to nie je najhoršia hra čo som kedy hral, ale rozhodne to nemalo to čaro čo prvé 4 hry. Návrat série v šiestom pokračovaní ma ale úprimne potešil. Hra bola o niečo jednoduchšia, no pôsobila viac ako návrat ku koreňom a zábave. Jediná škoda bola tá, že sme na hru museli čakať dlhých 9 rokov.

A teraz o ďalších 8 rokov neskôr je na svete siedmy príbeh s našim obľúbeným detektívom Pankrácom. A so všetkými ukážkami, ktoré nám Zima Software na čele s Petrom Svobodom priniesli na YouTube skrz ich "Denník Vývojáře" ma poriadne nadchli. Vyzeralo to, že pôjde o skutočne silný titul, ktorý si všetci milovníci Pankráca užijeme naplno. A hneď ako som hru dostal ako darček, pustil som sa do hrania. Keď som došiel na koniec, vo výsledku som mohol povedať, že som neostal sklamaný. No ide o jeden z najlepších titulov v sérii? Tak vysoko rúbať nemôžem. Myslím, že viac by som mohol odporúčať predošlú časť. Čím to je? Poďme si to rozobrať.

Začnem pozitívnymi aspektami hry. Teší ma dĺžka titulu. Myslím si, že toto je rozsahom najväčšia Polda hra, akú sme tu mali. To je super. Máme tak možnosť si tento svet užiť na plnú parádu. Rovnako super je, že okrem Pankráca tentokrát máme možnosť ovládať aj ďalšiu postavu v podobe Moniky. Neskôr dokonca tvorcovia dajú možnosť si postavy aj medzi sebou prepínať a posúvať si veci z inventára. Z určitých dôvodov akurát Monika nechce Pankrácovi posielať peniaze. Asi by ich minul na mlieko, že?

Vizuálny štýl hry je rovnako dobrý. Pankrác dostal oproti minulej časti menší upgrade. No stretneme aj pár známych tvárí, ktoré vyzerajú v podstate rovnako ako naposledy. Tak nejako sa tvorcovia prvýkrát snažia lepšie previazať jednotlivé tituly so sebou a máme tak možnosť vidieť aj pár osobností, ktoré už poznáme. Ako Paris, Annu Bezkloboukovou alebo Rambouska. A vyzerá to dobre. Uznávam.

Humor tu síce nie je najsilnejšou stránkou, ale keď ma hra rozosmiala, tak som sa úprimne bavil. Myslím si, že vietnamec je tu kapitola sama o sebe. S ním si užijete zábavu a jeho songy budú podľa mňa aj po rokoch legendary. Alebo Pankrác v tanku. Vrátila sa aj možnosť kombinovať veci priamo v inventári a nie je treba hľadať pracovný stôl. To je super. Dabing je stále kvalitný, hoci je treba pripustiť, že tentokrát už celkom cítiť, že Luděk Sobota nie je úplne najmladší. Možno aj preto sa tvorcovia rozhodli priniesť do hry novú postavu. A žezlo hlavného hrdinu tak v budúcnosti dostane niekto nový. Možno práve Monika. Tomu by som sa vôbec nebránil. No hoci sa tvorcovia snažia niektoré veci previazať dobre, inde to trošku nefunguje.

Ako príklad by som mohol uviesť, že neviem prečo sa do hry nedostal Pankrácov syn Fanouš. Neviem prečo sme sa od nášho obľúbeného mimozemšťana nemohli dozvedieť niečo o agentke Mucovej, ktorú piata hra celkom sprosto vyhodila von a stále čakám, že by sme ju niekedy mohli vidieť znova. Prosím. Rovnako mi tu chýba aj Pankrácov kocúr Lenny. Ak som jediný, tak sa ospravedlňujem, ale vidieť ako sa Lenny v minulej hre objavoval raz tam a raz inde ma vždy bavilo. A čakal som, že bude aj tu. Ale nestalo sa.

Rovnako ma mrzí, že často spomínaný Celebritycon sa tu stane doslova obrovským epicentrom celej hry. A tak sa potom variabilita prostredí trošku stratí a budeme mať často pocit, že sa motáme v kruhu. Je super, že ponúka celkom dosť miestností, no z celkovej hry nakoniec zaberie skoro 60% celej hry. A ja som naopak mal rád v starších tituloch, že sa môžeme posúvať rôznymi miestami a neustále objavovať ďalšie a ďalšie lokality. V tomto smere sa síce aj päťka neustále vracala na základňu PRČA, no na druhú stranu počas každej návštevy sme museli riešiť iné problémy a atomsféra sa tam trochu zmenila. Tu budete mať dlho pocit, že sa točíte v kruhu.

Keď sa o tom hovorilo v spomínanom denníku, mal som veľkú radosť z toho, že tvorcovia nám opäť prinesú minihry. V trojke boli zábavné, v štvorke sme dokopy poskladali jeden krížnik a mali súboj myslí. Ale bolo to spracované dobre. No v prípade týchto minihier môžem povedať, že najlepšiu z nich sme už v minulosti hrali. Americké oči. A aj v tom prípade poviem, že variant z trojky je podľa mňa spracovaný lepšie. Hudobné disko s Pankrácom mi nepríde veľmi zábavné, chôdza páva na móle je ok, ale je to len vyslovene stláčanie šípok ako keby máme tancovať. A toto nie je niečo čo by ma chytilo. Box, na ktorý som sa tešil mi ale príde ako veľké sklamanie, nakoľko sa naučíme iba blokovať. Tu som čakal oveľa viac. A čo sa týka laserov, tak tam som sa zdržal asi na hodinu a už som bol skutočne na nervy. Skladanie rozbitých karikatúr prispievateľov je ale tiež celkom fajn a ponúka trošku väčšiu výzvu nakoľko je treba zložiť 5 obrázkov naraz. Záverečná minihra s flaškami je pre mňa ale ďalší slabý moment hry, kde som mal pocit, že nás tvorcovia chceli viac frustrovať než baviť.

Hra ešte okrem toho prináša aj hlasy dvoch známych youtuberov. Fifqa a Flygona, ktorí s dabingom teda moc skúseností určite nemajú. To nie je vyslovene ich chyba a chápem o čo tvorcom išlo, no keď človek počúva ich dialógy a spôsob, akým postavy komunikujú, vzniká často silný pocit, že reálne spolu nikdy nehovorili a herecky to predať nevedia. Proste len svoje vety nahrali. Hre ako takej to ale veľa nepridáva a len pôsobia ako päsť na oko.

Toľko teda k mojim dojmom. Som s hrou spokojný? Áno. Stálo tých 27€ za to? Určite. No myslím si, že všetci sme čakali trošku viac. Nie je to sklamanie ako v prípade päťky, ale rozhodne sa nekoná návrat v najlepšom kabáte ako v prípade trojky alebo štvorky. Ak máte radi Pankráca a jeho dobrodružstvá, myslím si, že hru si pokojne čeknite. Stojí to za tých pár hodín. A pokiaľ vás minihry nebavia, tak si dajte ľahšiu obtiažnosť hry a jednoducho ich preskočte. My ostatní si to užijeme na hard mode.

Pro: vizuálny štýl, dabing, Pankrác a Monika, možnosť prepínania postáv, easy a hard mode, dĺžka hry

Proti: veľmi silno zamerané na Celebritycon, nevyužité možnosti, slabé minihry, Fifqo a Flygon dabing veľmi nedávajú

+14

The Suicide of Rachel Foster

  • PC 75
"The Suicide Of Rachel Foster" by som najjednoduchšie asi opísal tak, že toto je podľa mňa hra, ktorú mnohí očakávali počas hrania "Gone Home". Prázdne miesto, ktoré skrýva záhadu, no súčasne to má silnejšie hororové prvky. Opäť ale platí, že hra je dosť krátka a okrem toho nemá podľa mňa taký švih ako spomínané Gone Home. Čo táto hra prináša navyše a buduje do atmosféry trošku stráca vo svojej hrateľnosti a niektorých ovládacích prvkoch.

Povedzme si to takto. Gone Home prináša veľmi jednoduchý príbeh, ktorý odhaľujete skrz odkazy, listy a rôzne momentky, ktoré nám ponúkajú trošku obraz toho, čo sa vo vašej rodine udialo a kde všetci sú. A keď to na konci celé pochopíte, ostane vo vás (podľa mňa) dobrý pocit. Pri tejto hre je to celkom komplikovaný príbeh, kde sa snažíme pochopiť, čo sa vlastne skutočne udialo Rachel, prečo sa zabila a ako s tým všetkým vlastne súvisí vaša rodina. No musím povedať, že vo finále som už bol už teda v poriadnej dávke napätia a dokonca som si dával otázky, ktoré mi logicky nijako nevychádzali. A keď prídete k finálnej scénke, neviem čo to vo vás vnútri zanechá, no pre mňa to bol teda celkom slušný hardcore. Sedieť vo svojom aute s hadicou a mať ako jediný možnosť naštartovať... ugh. Mal som úprimne dosť.

Tentokrát tu tiež nie sme úplne sami. Hoci je hotel opustený a nikto v ňom dokopy nie je, máte tu aspoň hlasový doprovod v podobe Irvinga. Ten je vašou najväčšou oporou počas hry. A tak sa tam napriek počasiu a plesnivým stenám aspoň necítite úplne sami. Ale možno máte vo svojom hoteli aj ducha nebohej Rachel? Alebo to bude niečo iné? Atmosféru to rozhodne malo a hlavne počas posledných troch dní som z toho ostal úplne prekvapený.

Mne však tu trošku vadili určité mechanizmy. Ako napríklad vaša baterka, ktorú musíte neustále nabíjať, aby vám na pár sekúnd osvietila cestu. Alebo keď kráčate, pôsobia vaše pohyby trošku zvláštne. Neviem. Nemal som z kráčania ani bežania tak dobré pocity. A možno aj preto hre trošku nejaké body musím zobrať. A možno by som sa nebránil ani tomu, aby to celé mohlo pôsobiť ešte kúsok viac strašidelné. Možno by to trošku pokazilo ten pocit, že ide len o opustený hotel... no aj tak si myslím, že mohlo to celé byť ešte o niečo silnejšie. Zase ale nepotrebujem, aby vás tu naháňal Slender Man alebo niečo podobné. Ale dalo sa ísť s atmosférou ešte o trošku vyššie.

Pro: silný psychologický príbeh, dialógy a dabing, celková atmosféra

Proti: mechanické prvky, celkom krátke

+10

Lost In Play

  • PC 70
Nebyť jedného rozhodnutia, ktoré tvorcovia urobili, dal by som hre oveľa vyššie hodnotenie. Možno až o 15%. No nemám rád, keď sa niekto rozhodne do hry priniesť "druhý trailer", kde máme možnosť si pozrieť, čo všetko naši hrdinovia absolvovali, no my sme pri tom neboli. Neviem či to súvisí s časom alebo peniazmi, alebo majú v pláne priniesť ešte DLC k hre, no keby sa rozhodli celú tú asi 30 sekundovú videosekvenciu na konci hry jednoducho z hry vyhodiť, nemal by som žiadne väčšie dôvody ísť s ratingom nižšie.

Realita je taká, že som si Lost In Play úprimne užil. Hra, ktorá nás vracia do detských čias, má sympatických dvoch hlavných hrdinov a nejde o titul, kde by ste sa pri hraní niekde mohli nejako výraznejšie zaseknúť. Maximálne pri niektorých minihrách, ale k tomu sa dostanem za chvíľku.

Oceňujem nápad, že sa dostaneme do sveta fantázie našich súrodencov, animácie sú absolútne nádherné. Okrem toho spracované v tak krásnych farbách, že celý svet na vás žiari. Okrem toho však dizajny postavičiek sú veľmi dobré. A nemyslím tým len našich súrodencov. Ale úplne všetkých. Po skončení hry si budete schopní vybaviť asi úplne všetky postavičky, ktoré ste videli. Je v tom kus charakteru.

Počas hrania som rovnako nešetril smiechom. Je síce pravda, že hra má aj trošku infantilnejší humor, no vezmite si fakt, že všetko je podané skrz oči dvoch malých súrodencov. Takže to hre nijakým spôsobom neubližuje. A hoci je tu aj niekoľko trápnejších momentov, tak si nevybavím ani jeden, pri ktorom by som prevrátil očami a povedal si, že tu to tvorcovia zabili. Ale áno, nie všetky fóry fungovali na sto percent.

A na záver sú tu ešte minihry a hlavolamy. V prípade hlavovlamov si myslím, že vás nejako výraznejšie nezdržia. Logika v nich funguje, nie sú nejako výrazne komplikované a myslím si, že aj mladší hráči ich bezproblémovo zvládnu. Čo sa minihier týka, niektoré sú lepšie a iné celkom slušne potrápia vaše závity. A môže pôsobiť celkom frustrujúco, keď nebudete vedieť poraziť pána čajku a vytvoriť štvoricu krabov skôr ako on. Alebo keď budete musieť naháňať vo finále žabiaka, ktorý pred vami bude vytrvalo utekať. Toto sú momenty, ktoré asi najviac natiahnu váš herný čas.

Inak však nemám hre moc čo vytýkať. A ako som povedal, keby tam nie je to 30 sekundovú video sekvenciu, ktorá pôsobí ako ukážka všetkého čo si nezahráme no chcel som zahrať, hodnotenie by išlo minimálne o 10 - 15% hore. Takto sa ale bude musieť zmieriť s výsledkom, ktorý som jej udelil.

Pro: nádherné animácie, postavy, vizualizácia fantazijného sveta našich hrdinov, titulky

Proti: niektoré minihry vedia zdržať, pôsobí to, ako keby chýbala určitá dávka contentu

+11

Way of the Hunter

  • PC 65
Aj vy poznáte tie hry, ktoré vnútorne chcete mať radi? Kde chcete povedať, že ste si ju užili so všetkým, no bolo by to klamstvo? Tak by som v skratke zhodnotil svoje dojmy z Way of the Hunter.

Kým na jednu stranu výrazne chválim zvukovú stránku hry, ktorá je zvládnutá na perfektnú úroveň a rovnako si ma hra získala aj svojimi krásnymi vizuálmi americkej prírody, vnútorne som si uvedomoval, že tvorcovia dali realistickosť nad reálnu zábavu a vo výsledku som tak bol miestami z hry frustrovaný a nešťasný. Kvalitným lovcom som sa rozhodne nestal, no aspoň môžem hre uznať, že som takto bol schopný zistiť, že asi by som sa ani stať nechcel. Možno za to môže aj fakt, že nepatrím medzi ľudí, ktorí by dokázali mať na určité veci veľkú dávku trpezlivosti a hry berie ako príjemný oddych alebo inú možnosť sa ponoriť do zaujímavého príbehu. Tu som sa reálne nedočkal ani jedného.

Kým spôsob, akým hra príbeh podáva mi nesedí a dokopy máme všetko podané skrz listy alebo telefonáty, v hre som mal neskutočný pocit izolácie. Ako keby som proste žil niekde na samote pri lese, kde nikto moc nechodí. Chýbal mi celú dobu pocit, že by sme tam mohli objaviť aj nejaký iný ľudský život. Možnosť navštíviť reštaurácie, pre ktoré sme plnili objednávky. Stretnúť sa v iných chatách s rôznymi obyvateľmi... proste niečo, čo by mi dalo pocit, že tu nie som úplne sám obklopený len flórou a faunou. Možno by to bolo lepšie, keby som to hral s viacerými hráčmi. No sólo to sktuočne vo mne vyvolalo obrovský pocit samoty.

A hoci som sa to spočiatku snažil nepripúšťať, tak postupne mi všetky tie grafické bugy a glitche začali liezť na nervy. Niektoré boli vtipné, pri iných som ostal zúfalý, lebo to absolútne kazilo dojem z celej hry. Tiež ma mrzelo, že posedy sa nedali využiť ako miesto na spanie. Nerozumiem prečo. Urobilo to možno hru trošku jednoduchšiu, no rovnako by to dalo hráčom ako som napríklad aj ja možnosť sa trošku viac zabaviť. Ak by som lov pokašľal, bol by to môj problém. Ale prečo je potrebné si to vždy k ním vyšlapať buď od chaty alebo táborov? Hm?

Je pravda, že môžem hru pochváliť pre mnohé elementy, ktoré sem tvorcovia dali. Ako je veľmi užitočná mapa, využitie loveckého inštinktu, encyklopédia, alebo aj fakt, že pri love samíc môžete spôsobiť úbytok zveri. Sú tu spracované veľmi dobré nápady a rovnako je super aj, že spoznáme nejaké zaujímavé lovecké tradície. Ako napríklad aj vzdanie úcty mŕtvym zvieratám prostredníctvom vetvičiek. Prial by som si len to, aby som si to vedel vnútorne nejako viac užiť a nezápasil by som neustále s tou obrovskou dávkou frustrácie. Je pravda, že po splnení niektorých úloh som pociťoval obrovskú radosť. Radosť, že sa mi niečo skutočne podarilo a dosiahol určený cieľ. Ale kým sa človek k tomu pocitu dostane, tak ho najprv čaká niekoľko hodín snaženia sa, ktoré môžu vyjsť úplne navnivoč. Hra asi nebola robená pre ľudí ako som ja, ale s tým už asi nič nespravím. Jediné čo môžem povedať je, že držím palce Nine Rocks Games palce v ich ďalšom produkte. Pretože potenciál v nich rozhodne je. A aj preto by som Way of the Hunter doprial, aby si našlo svoje publikum.

Pro: vizuálna a zvuková stránka hry, veľké množstvo rozličných zvierat, mapa, lovecký inštinkt, encyklopédia

Proti: obrovská frustrácia v určitých momentoch, grafické bugy a glitche, slabé využitie posedov, vyžaduje vysokú mieru trpezlivosti

+10

As Dusk Falls

  • PC 95
As Dusk Falls možno na konci roka ohodnotím ako najväčší herný zážitok roku 2022. Tento interaktívny film ma chytil od úplného začiatku a nepustil až do samotného konca. V tých dvoch knihách, kde má každá 3 kapitoly som úprimne našiel veľmi silný príbeh s kvalitnými postavami a rovnako aj veľmi silnými a zaujímavými zvratmi.

Je ťažké hru okomentovať bez toho, aby sa človek nevyhol nejakým spoilerom, no budem sa snažiť. Dôležité je poznamenať, že všetky rozhodnutia, ktoré budete počas hrania robiť sú dôležité. Všetko so sebou neskôr bude súvisieť a vo výsledku vám môže priniesť úplne iné smerovanie hry. Čo dáva tomuto titulu možnosť si kompletnú hru niekoľkokrát zopakovať. A vyskúšať, čo by sa stalo keby sme sa rozhodli urobiť niečo inak. Ale aj keby ste sa rozhodli, že hru prejdete len raz a ostanete s vašim výsledkom, myslím že sa dočkáte veľmi kvalitného príbehu, ktorý ostane ešte nejaký čas rezonovať.

Postavy sú napísané vynikajúco. Zapamätáte si všetkých, o každej sa niečo dôležité dozvieme a mnohé budú aj formovať náš další osud. Dokonca je tu možnosť aj skutočne kvalitnej love story, ktorú považujem za úprimný highlight hry. Akurát to zakončenie určitých desivých línii a fakt, že niektoré detaily ostanú trošku odignorované vie zamrzieť. Keby sa vychytalo ešte pár menších otázok, mohlo ísť skutočne o plnohodnotný zážitok. No i tak si myslím, že napísané je to skvele, a dáva to hre veľkú dávku možností a rôznych ciest. A nepôsobia nasilu ani ako keby ste urobili zle rozhodnutie. Príbeh sa skratka vyvinie inak.


Čo sa týka grafickej stránky, ja som problém nemal. Podľa mňa vyzerá hra unikátne, dáva jej to vlastnú identitu a nepôsobí to ako lacná technika. Ako som povedal, ma to potenciál byt hrou roka.

Pro: Príbeh, postavy, zvraty, vizuálny štýl, pôsobí veľmi prirodzene

Proti: Občas nedotiahnuté detaily ohľadom niektorých udalostí

+11

Paradigm

  • PC 85
Tak Paradigm je pre mňa ukážka, ako to môže vyzerať, keď sa rozhodne priniesť adventúru niekto, kto má kvalitný zmysel pre humor a vie z neho vyťažiť absolútne maximum. Ja som sa na tomto nasmial tak, ako už dávno nie. A myslím si, že ešte dlho po dohraní si budem pamätať úžasnú rapujúcu chladničku, ktorej hit som si musel pustiť počas hry minimálne 20x. To je niečo tak unikátne, tak kreatívne... a navyše obohatené o vynikajúci text s vetami typu: "and I´m relaxing, the coolest of the coolest". Takže toto musím spomenúť hneď teraz.

Čo sa týka príbehu, tak sa dostávame do role nášho hlavného hrdinu Paradigma. Zmutovaného tvora, ktorý má na hlave ešte obrovský rozprávajúci nádor. Ten mimochodom slúži aj ako pomocník v prípade, že by ste sa nejako v hre zasekli. A poskytne vám nejakú nápovedu. So svojim nezabudnuteľným mrmlajúcim hlasom, ktorý ma vie celkom pobaviť. Pôsobí to, že sa s vami nechce nejako extra vykecávať a najradšej by to všetko povedal čo najrýchlejšie, aby vás mal z krku. Je to celkom zaujímavé.

Veľmi dobré sú aj vedľajšie postavy, ktoré sú podľa mňa miestami ešte pamätnejšie ako samotný Paradigm. Máme tu Paradigmov počítač John 3000, majster beatu a jeho podnájomník Doug (ktorý je baklažán zasadený v kvetináči), náš zloduch leňochod Olof, superhrdina Coneman, rytierka sektretérka, ajťák, ochladzovač vody, bojler čo túži po rodine... a mnohí ďalší.

Ako som už naznačil, hra má veľmi dobrý zmysel pre humor a prináša obrovskú dávku fórov, ktoré drvivú väčšinu času fungujú a pobavia nadmieru. Je tu toľko originálnych vtipov a nápadov, ktoré mi reálne ani nenapdli, že niekedy budem mať možnosť vidieť. A pritom to do celého tohto absurdného sveta tak geniálne zapadá. Myslím si, že časť keď sme v ajťáckom väzení (alebo escape room) alebo na vesmírnej stanici, kde v každej časti rozprávame iným jazykom a podobné vychytávky tu fungujú fantasticky.

Nechcem toho veľa prezrádzať, no každopádne je treba uznať, že či prostredia, či postavy, či riešenia problémov vás vedia často veľmi dobre pobaviť a prinesú vám niečo, čo asi žiadna iná hra v sebe nemá. Čo teda vlastne Paradigm drží vzadu? Je tu dokopy len jedna vec, ktorá mi nejako výraznejšie prekážala a to je dabing samotného Paradigma. Nemám pocit, že by to bolo vyslovene zlé, no oproti všetkým ostatným pôsobí absolútne najviac znudene a viac-menej len komentuje jednotlivé situácie. No ak by som ho mal aspoň v niečom pochváliť, tak musím povedať, že ma veľmi baví, že môžete pozdraviť úplne čokoľvek a tváriť sa, že ide o úplne normálnu vec.

Dokonca je skvelé, že na konci si môžete vybrať až 5 rozličných koncov. Pričom niektoré sú tak geniálne, až som tlieskal. A hoci skutočný je iba jeden, máte možnosť si ich pozrieť všetky. Môj osobne najobľúbnejší je, keď sa Paradigm spojí s Olofom a naplní jeho plán o spojení glam metalu s wrestlingom. To je tak úžasné zakončenie, že to vystihne snáď len slovo: Woooow. :D

Netreba asi písať viac, myslím si, že pre fanúšikov point click adventúr a kvalitného humoru je toto povinnosť. Myslím si, že vás to bude baviť.

Pro: Humor, postavy, rapujúca chladnička, originálne momentky

Proti: nie najlepší dabing Paradigma

+14

Cult of the Lamb

  • PC 85
Cult Of The Lamb je pre mňa solídna animovaná akčná hra, ktorá však okrem spomínanej akcie prináša aj zaujímavý svet, v ktorom sa stávame pánom vlastného kultu. Na nás je, aby sme sa o našich nasledovateľov starali, udržovali priestory čisté, zabezpečili stravu, upevňovali vieru a podobne. Rovnako si prostredníctvom chrámu vylepšujete svoje schopnosti a odblokujete rôzne rituály a zase energia a oddanosť načerpaná z modly vám umožní vylepšiť váš malý kult a rozrásť ho o veľké množstvo budov, ktoré plnia rôzne funkcie.

Nebudem v tomto smere zachádzať do nejakých veľkých detailov, myslím si, že každá budova plní svoj účel. A nesúhlasím úplne s postojom, že pokiaľ to zahráte správne, nebudete niektoré vôbec potrebovať. Vaši nasledovníci vám môžu zadať úlohu, aby ste do svojich radov prijali niekoho z heretikov a je lepšie mať dostupné väzenie, kde ho môžete zatvoriť, než riskovať, že ho niekto z ostatných členov zabije v spánku. Alebo naopak bude schopný niekoho presvedčiť, že nie ste tak úžasní, ako si všetci myslia.

Za seba môžem povedať, že staranie sa o kult, venovaniu sa mojim nasledovníkov, vidieť ich zostarnút, absolvovať rituály a všetko toto ma bavilo na hre najviac. Dala mi vnútorne pocit, že sa mám o niečo skutočne starať a venovať svojim nasledovníkom svoj čas. Napriek tomu, že o nich nič moc nevieme a ich charakterové črty sú viac menej len okrasná záležitosť, začal som sa o nich reálne zaujímať a uvedomil som si, že mi bude ľúto, keď začnú zomierať. A musím hre zatlieskať, že niečo také dokázala.

Akčné časti hry sú pre mňa momenty, kde to trošku kríva. Nepáči sa mi, že si nemôžete zvoliť zbrane, ktoré si chcete vziať, ale hra ich vám počas vstupu do arény náhodne vygeneruje. Nemôžete tak nejakým spôsobom si určiť moc taktiku, pretože vždy to bude úplne iné. Ale páči sa mi, že jednotlivé časti hry majú rozličné variácie nepriateľov a tiež, že jednotliví biskupi sa vás budú snažiť nejakým spôsobom vydierať alebo sa snažiť, aby ste sa rozhodli svoje úmysly zmeniť a neútočiť. A vždy si to potom odskáču vaši nasledovníci. Buď ich nechajú vyhladovať, alebo im privolajú nejakú chorobu a podobne. Prípadne vám môžu aj upraviť vašu hernú mapu počas útoku a trošku vám skomplikovať prístup. Takže tvorcovia rozhodne mysleli na veľkú dávku detailov, keď na tejto hre pracovali.

Myslím si, že ako komentár to úplne stačí. Ja som s hrou veľmi spokojný, plánujem pokračovať ďalej a teším sa, až môj kult bude ďalej rásť. Za seba otvorene hovorím, že ak vás hra svojim trailerom alebo nápadom zaujala, myslím si, že budete s výsledkom spokojní. Čeknite si ju sami a uvidíte.

Pro: Animácie, veľké množstvo detailov, starostlivosť o kult

Proti: zbrane sú generované náhodne, ovládanie na PC mohlo byť lepšie

+11 +12 −1

Gone Home

  • PC 90
Gone Home je dodnes titulom, ku ktorému sa rád vraciam. Je to jedna z mála hier, ktorá je dokopy len o tom ako chodíte po dome, a dávate si dokopy pomaly skladačku toho, čo sa udialo, kým ste boli preč. Je to síce krátke, ale napriek tomu som si tu hru zapamätal, má podľa mňa úžasnú dávku energie, niekoľko veľmi zaujímavých momentov a na svoju dobu mi prišla ako celkom slušný unikát.

Áno, mali sme už vtedy aj hru ako "Amnesia: Dark Descent" ale hrať vyslovene hru, ktorá neskrýva v sebe žiadne ohrozenie, bez NPC, bez kapitol, bez možností, aby ste sa k všetkým informáciam dostali v správnom poradí... to bolo niečo nové. V podstate jediné čo vás sprevádza sú veci, ktoré v dome nájdete. Listy, odkazy, vaše pohľadnice, kazety a keď objavíte niečo podstatné, ozve sa vám hlas Sam (ktorá nám zanechala finálnu nahrávku), pri ktorej si vypočujete časť príbehu a všetkého čo s tým súvisí.

Pre mňa je to nezabudnuteľná hra. Práve pre tú svoju tajomnosť, práve pre tú daždivú atmosféru, práve pre to obrovské prázdno zovšadiaľ. Ktoré súčasne rozpráva nezabudnuteľný príbeh. A ukazuje ako sa čas, ktorý ste vy strávili niekde vo svete posunul ďalej a ľudia okolo vás sa zmenili a posunuli. Chápem všetkých čo toto neocenili. Vlastne to všetko dáva zmysel. Ale to neznamená, že to nemuselo dať niečo niekomu inému a za mňa je toto niečo, čo som nikdy dovtedy nezažil. A práve tá jedinečnosť tohto titulu je pre mňa dôvod, prečo mu dávam tak vysokú známku. Myslím si, že tento spôsob podania príbehu už nikto nikdy nebude môcť zopakovať bez toho, aby som nemal pocit, že vykráda "Gone Home".

Pro: na svoju dobu revolučné, príbeh, celková atmosféra

Proti: krátke

+21

1954 Alcatraz

  • PC 70
Adventúry od Daedalic Entertainment sú pre mňa tak trošku už povinnosť. Mám rád ich hry, prinášajú mi dobrú dávku zábavy a pritom od toho nemusím nikdy očakávať nejako extra veľa. a "1954 Alcatraz" možno nevyzerá z ich hier najlepšie, ale na druhú stranu má niekoľko veľmi dobrých elementov, ktoré podľa mňa skvele fungujú.

V prvom rade je super, že hra sa síce otvorí s našim hlavným hrdinom Joeom v Alcatraze, no v tej dobe ešte ani nevieme, že v tejto hre bude mať veľkú rolu aj jeho manželka Christine, ktorá je našou druhou hrateľnou postavou. A môžeme sa medzi nimi striedať a sledovať jednotlivé nitky príbehu v rôznych miestach. Je trošku škoda, že v určitých bodoch je to trošku naskriptované za koho musíme hrať, aby sme sa mohli s inou postavou pohnúť ďalej (príklad: keď Joe skončí na samotke, musí Christine skrz doklady vybaviť, aby ho mohli pustiť naspäť medzi väzňov), ale zase je to o to zaujímavejšie, že sa nám tým hra oveľa viac otvára. Prostredie si neužijeme len v Alcatraze ale máme možnosť si obzrieť aj San Francisco. A tu toho máme sprístupneného oveľa viac.

Mimochodom vedľajšie postavy v hre ma bavia rovnako. Sú veľmi zapamätateľné, mnohé veľmi vtipné a dokážu dať hre poriadnu dávku energie. Obzvlášť postava "autora". Neviem čo mám k nemu povedať iné, než - spoznajte ho sami. A pochopíte. V rámci point click adventúr mi príde táto jedna z tých jednoduchších. Je tu možno pár miest, kde sa dá trošku zaseknúť, ale v prípade, že si nahliadnete všetky aktívne miesta a využijete aj možnosť preskúmania, nemali by ste sa tu stratiť. Všetko je podľa mňa celkom jasné. Kombinovanie predmetov nepôsobí nelogicky, riešenia situácii nie sú v nijakom momente absurdné alebo stupídne. Takže celkovo to funguje.

Hra možno nevyzerá najlepšie, ale to mi v prípade takýchto titulov nikdy nejako nevadí. Podstatné sú tu iné veci. A z toho čo som si to odohral to bolo dobré. Takže ak máte radi point click adventúry, pokojne si to pozrite. Myslím si, že za tých pár hodín času tento titul stojí.

Pro: príbeh, postavy, logické riešenia situácií

Proti: slabé animácie, ku koncu začne byť moc akčné.

+13