Život na Zemi bol absolútne zničený v dôsledku činov ľudstva. Živočíchy vyhynuli a všade je vidieť následky zásahov do voľnej prírody. Aby bol planéte navrátený pôvodný lesk, musí preto Gaia prejsť nástrahami sveta a oslobodiť stratené duše všetkých živočíchov. Pod všetkým však vidíme aj smutný príbeh ľudí, z ktorých sa stali nakoniec len obrovskí požierači života.
Cieľom v tejto 3D plošinovke je, aby Gaia objavila uväznené duše kľúčových tvorov, ktoré sme mali na tejto planéte. Počas svojej cesty sleduje zásahy ľudí a bude musieť prekonať jednotlivé nástrahy, ktoré tento beznádejný a čierny svet ukrýva. Samotná hra sa inak odohráva v otvorenom svete pozostávajucom z ôsmich odlišných oblastí. Tie však okupujú aj nepriateľskí duchovia, proti ktorým je nutné bojovať a poraziť ich, aby Gaia priniesla nádej na nový život.
Vivaldi
Na After Us som sa celkom solídne tešil, nakoľko ma hra už z trailerov výrazne zaujala svojim temným a špinavým vizuálom, do ktorého tvorcovia pridali mali element svetla v podobe našej hlavnej hrdinky Gaie. Skúmať svet, ktorý postihla obrovská apokalypsa a z ľudí sa stali len obrovskí požieračí všetkého živého okolo bolo niečo, čo som chcel vyskúšať. Dokonca natoľko, že som si k hre kúpil extra ovládač. Pretože hra je síce dostupná aj pre PC hráčov, no nepodporuje ovládanie prostredníctvom myši a klávesnice. To bolo pre mňa síce jedno väčšie sklamanie, no v prípade, že by všetko ostatné fungovalo skvele, išlo by o investíciu, ktorá by podľa mňa aj stála za to. Okrem toho, ten Xbox ovládač od Logitechu predsa využijem aj počas hrania iných titulov, než len After Us.
Vo výsledku môžem povedať, že som spokojný. Okrem teda už toho spomínaného vizuálu ma na hre bavilo, že nebolo nutné ju prejsť nalinajkovanou trasou. Od určitého bodu ste sa dokopy sami mohli rozhodnúť, do ktorej časti sveta pôjdete ďalej. Okrem toho hru robí zaujímavou aj to, že v každý svet vám prináša aspoň malé odchýlky v oblasti hrateľnosti a pôsobí ako taký samostatný koncept, ktorý sa do toho rozhodli zapracovať. Vďaka tomu som nikdy nemal pocit, že by som sa pri hraní začal nudiť a všetko bolo dokopy o tom istom.
Nanešťastie to spustí trochu iný efekt, s ktorým ale bude treba počítať. V hre sú oblasti, ktoré vďaka tomu pôsobia zaujímavejšie, a ktoré naopak pôsobia menej zaujímavo. Priznávam, že časti v elektrárni ma napríklad bavilo hrať viac, než prechádzať sa vyrúbaným národným parkom, alebo sa snažiť prejsť oblasti vidieka, v ktorom prší nepríjemný kyslý dážď, pred ktorým sa treba ukrývať. Nemôžem povedať, že by ma nejaká oblasť vyslovene otrávila, no rozhodne je treba priznať, že časti v oceánoch, elektrárni alebo meste boli pre mňa predsa len v niečom zaujímavejšie.
Kritiku na absenciu klávesnice a myši som už dal, no samotné ovládanie pomocou ovládača je nakoniec celkom fajn. V rámci plošinoviek síce After Us neradím medzi tie najkvalitnejšie, no aj skrz veľké množstvo zbytočných pádov a smrtí som sa s ním naučil pracovať dobre. Navyše je tu zabezpečený dobrý systém check-pointov a vďaka tomu sa (väčšinou) nestane, že by ste sa vracali nejako veľmi ďaleko od posledného miesta. Záverečné časti jednotlivých oblastí však pre mňa osobne vynikali najviac. Tu sa tvorcovia mohli pohrať s tým, čo mali k dispozícii... a vytvorili tak kvalitnú prekážkovú dráhu. Všetky tieto pasáže sú úplne iné a dostatočne zapamätateľné.
Plus je pre mňa aj nenápadne vložené ľudské príbehy, ktoré môžete počas hry postupne odblokovať. Väčšinou si pri hľadaní týchto spomienok tak nejako uvedomíte, že skrz všetko čo ľudstvo koná, ako to koná, a že nás možno takáto budúcnosť čoskoro čaká, nič z toho, čo sme vytvorili bolo kvôli nejakým zlým úmyslom. Táto hra tak ukazuje nielen tých požieračov, ktorí sa z ľudí stali, ale rovnako ukazuje aj to pekné, ktoré sme v sebe mali, a dôvody, prečo určité veci vlastne vznikli a ako sa stali. V každej lokalite tak budete môcť objaviť nejaký ten ľudský príbeh, ktorý celkom vie aj zarezonovať, keď odhalíte všetky spomienky.
Hra však pre mňa zlyháva v pár zásadnejších elementoch. V prvom rade sú to akčné scénky, kde budete musieť čeliť niekedy aj hordám ľudí, ktorí vás chcú zožrať (ako posledný zdroj života ich vaša prítomnosť priťahuje k sebe)... no tieto momentky nie sú nikdy dobre zapracované a dokopy je to skôr o utekaní a strieľaní, než akejkoľvek inej taktike. Okrem toho ak vás aj chytia, väčšinou sa viete veľmi rýchlo vyslobodiť a dokopy len pokračujete ako predtým. Veľmi rýchlo je to únavné a nezaujímavé.
Taktiež by bolo lepšie, keby ste nejako viac mohli využiť svet samotnej Gaie, kde sa môže stretávať s už oslobodenými dušami zvierat, alebo len tak prechádzať po svete, v ktorom je ešte život. Dokopy však nemáte žiadny dôvod sem ísť, než zabiť čas. Momentky, keď ste sem teleportovaní po úspešnom oslobodení kľúčovej duše nepočítam. No tento svet dokopy ani nemáte dôvod nejako výraznejšie skúmať. Neobsahuje žiadne zaujímavé secrety, ani v ňom neuvidíte niečo, čo by stálo za preskúmanie. dokonca ani nefunguje ako bezpečnostná zóna, kde sa môžete teleportovať a vyliečiť. Je to len miesto, ktoré existuje.
No a na záver už spomínané lokality. Niektoré sú zaujímavé, no iným netrvalo dlho, aby som stratil záujem sa nimi plahočiť. Jediné, pre čo som to robil bolo získať achievmenty a dokončiť hru. Hra je otvorená a dokopy môžete ísť skoro kamkoľvek. No hovorím skoro, lebo tu nájdete aj kopec neviditeľných stien, no súčasne si myslím, že keby hra bola koridorovejšia (s výnimkou možnosť prejsť všetky lokality v akomkoľvek poradí), bolo by to zaujímavejšie, lebo niektoré miesta pôsobia neuveriteľne nudne a prázdno. Ako spomínaný národný park, ktorý je len obrovské rúbanisko s agresívnymi ozubenými kolesami. Alebo obrovské smetisko na vidiekoch, alebo vyprahnuté farmy... a podobne. Tie miesta dokopy pôsobia príliš prázdno a neprinášajú nič ani v oblasti hrateľnosti, čo by stálo nejako výraznejšie za zmienku. Budete mať postupne pocit, že celá oblasť vyzerá absolútne rovnako prázdno.
Výsledok je ale pre mňa uspokojivá hra, ktorá hlavne svojim pekným záverom ukazuje, že možno ešte máme nádej a možno si zaslúžime druhú šancu. Prial by som si síce, aby hra mala možnosť získať alternatívny koniec a tento by bol spustený len v prípade, že by ste získali všetko potrebné, no som s výsledkom spokojný. Myslím si, že ak máte PC a k nemu aj herný ovládač, pokojne si hru vyskúšajte. Ak ste chceli skúsiť silný dystopický titul s myšlienkou ochrany prírody, toto by vás mohlo dostatočne uspokojiť. Ak ale ovládač nemáte a nikdy ste ho kupovať nechceli, hra nie je natoľko úžasná, aby som vám kvôli tomu ovládač kupovať. Som rád, že som hru konečne vyskúšal, možno by som si ju niekedy prešiel aj znova, no nemám pocit, že ide o titul, ktorý stojí za to, aby ste kupovali k nemu aj nový hardware.
Vo výsledku môžem povedať, že som spokojný. Okrem teda už toho spomínaného vizuálu ma na hre bavilo, že nebolo nutné ju prejsť nalinajkovanou trasou. Od určitého bodu ste sa dokopy sami mohli rozhodnúť, do ktorej časti sveta pôjdete ďalej. Okrem toho hru robí zaujímavou aj to, že v každý svet vám prináša aspoň malé odchýlky v oblasti hrateľnosti a pôsobí ako taký samostatný koncept, ktorý sa do toho rozhodli zapracovať. Vďaka tomu som nikdy nemal pocit, že by som sa pri hraní začal nudiť a všetko bolo dokopy o tom istom.
Nanešťastie to spustí trochu iný efekt, s ktorým ale bude treba počítať. V hre sú oblasti, ktoré vďaka tomu pôsobia zaujímavejšie, a ktoré naopak pôsobia menej zaujímavo. Priznávam, že časti v elektrárni ma napríklad bavilo hrať viac, než prechádzať sa vyrúbaným národným parkom, alebo sa snažiť prejsť oblasti vidieka, v ktorom prší nepríjemný kyslý dážď, pred ktorým sa treba ukrývať. Nemôžem povedať, že by ma nejaká oblasť vyslovene otrávila, no rozhodne je treba priznať, že časti v oceánoch, elektrárni alebo meste boli pre mňa predsa len v niečom zaujímavejšie.
Kritiku na absenciu klávesnice a myši som už dal, no samotné ovládanie pomocou ovládača je nakoniec celkom fajn. V rámci plošinoviek síce After Us neradím medzi tie najkvalitnejšie, no aj skrz veľké množstvo zbytočných pádov a smrtí som sa s ním naučil pracovať dobre. Navyše je tu zabezpečený dobrý systém check-pointov a vďaka tomu sa (väčšinou) nestane, že by ste sa vracali nejako veľmi ďaleko od posledného miesta. Záverečné časti jednotlivých oblastí však pre mňa osobne vynikali najviac. Tu sa tvorcovia mohli pohrať s tým, čo mali k dispozícii... a vytvorili tak kvalitnú prekážkovú dráhu. Všetky tieto pasáže sú úplne iné a dostatočne zapamätateľné.
Plus je pre mňa aj nenápadne vložené ľudské príbehy, ktoré môžete počas hry postupne odblokovať. Väčšinou si pri hľadaní týchto spomienok tak nejako uvedomíte, že skrz všetko čo ľudstvo koná, ako to koná, a že nás možno takáto budúcnosť čoskoro čaká, nič z toho, čo sme vytvorili bolo kvôli nejakým zlým úmyslom. Táto hra tak ukazuje nielen tých požieračov, ktorí sa z ľudí stali, ale rovnako ukazuje aj to pekné, ktoré sme v sebe mali, a dôvody, prečo určité veci vlastne vznikli a ako sa stali. V každej lokalite tak budete môcť objaviť nejaký ten ľudský príbeh, ktorý celkom vie aj zarezonovať, keď odhalíte všetky spomienky.
Hra však pre mňa zlyháva v pár zásadnejších elementoch. V prvom rade sú to akčné scénky, kde budete musieť čeliť niekedy aj hordám ľudí, ktorí vás chcú zožrať (ako posledný zdroj života ich vaša prítomnosť priťahuje k sebe)... no tieto momentky nie sú nikdy dobre zapracované a dokopy je to skôr o utekaní a strieľaní, než akejkoľvek inej taktike. Okrem toho ak vás aj chytia, väčšinou sa viete veľmi rýchlo vyslobodiť a dokopy len pokračujete ako predtým. Veľmi rýchlo je to únavné a nezaujímavé.
Taktiež by bolo lepšie, keby ste nejako viac mohli využiť svet samotnej Gaie, kde sa môže stretávať s už oslobodenými dušami zvierat, alebo len tak prechádzať po svete, v ktorom je ešte život. Dokopy však nemáte žiadny dôvod sem ísť, než zabiť čas. Momentky, keď ste sem teleportovaní po úspešnom oslobodení kľúčovej duše nepočítam. No tento svet dokopy ani nemáte dôvod nejako výraznejšie skúmať. Neobsahuje žiadne zaujímavé secrety, ani v ňom neuvidíte niečo, čo by stálo za preskúmanie. dokonca ani nefunguje ako bezpečnostná zóna, kde sa môžete teleportovať a vyliečiť. Je to len miesto, ktoré existuje.
No a na záver už spomínané lokality. Niektoré sú zaujímavé, no iným netrvalo dlho, aby som stratil záujem sa nimi plahočiť. Jediné, pre čo som to robil bolo získať achievmenty a dokončiť hru. Hra je otvorená a dokopy môžete ísť skoro kamkoľvek. No hovorím skoro, lebo tu nájdete aj kopec neviditeľných stien, no súčasne si myslím, že keby hra bola koridorovejšia (s výnimkou možnosť prejsť všetky lokality v akomkoľvek poradí), bolo by to zaujímavejšie, lebo niektoré miesta pôsobia neuveriteľne nudne a prázdno. Ako spomínaný národný park, ktorý je len obrovské rúbanisko s agresívnymi ozubenými kolesami. Alebo obrovské smetisko na vidiekoch, alebo vyprahnuté farmy... a podobne. Tie miesta dokopy pôsobia príliš prázdno a neprinášajú nič ani v oblasti hrateľnosti, čo by stálo nejako výraznejšie za zmienku. Budete mať postupne pocit, že celá oblasť vyzerá absolútne rovnako prázdno.
Výsledok je ale pre mňa uspokojivá hra, ktorá hlavne svojim pekným záverom ukazuje, že možno ešte máme nádej a možno si zaslúžime druhú šancu. Prial by som si síce, aby hra mala možnosť získať alternatívny koniec a tento by bol spustený len v prípade, že by ste získali všetko potrebné, no som s výsledkom spokojný. Myslím si, že ak máte PC a k nemu aj herný ovládač, pokojne si hru vyskúšajte. Ak ste chceli skúsiť silný dystopický titul s myšlienkou ochrany prírody, toto by vás mohlo dostatočne uspokojiť. Ak ale ovládač nemáte a nikdy ste ho kupovať nechceli, hra nie je natoľko úžasná, aby som vám kvôli tomu ovládač kupovať. Som rád, že som hru konečne vyskúšal, možno by som si ju niekedy prešiel aj znova, no nemám pocit, že ide o titul, ktorý stojí za to, aby ste kupovali k nemu aj nový hardware.
Pro: grafika, hudba, hľadanie duší a spomienok, niekoľko zaujímavých oblastí
Proti: nepodporuje klávesnicu a myš, svet Gaie je zbytočnosť, slabá akcia, niekoľko menej zaujímavých lokalít