Aká je šanca, že človek nebude mať rád túto hru, keď má rád Lego a Harryho Pottera? Tu som išiel na istotu. Lego hry sú samé o sebe fajn a zábavné. Keď si k tomu môže človek ešte vybrať svet, ktorý má rád, tak je to o to lepšie. Zo všetkých, ktoré ponúkajú je u mňa Harry Potter top. Ďalšie veľké pozitívum je, že Steam už ponúka možnosť hrať online hry, ktoré majú len lokálny multiplayer. Ja som veľký fanúšik co-op hier, a to znamená, že táto hra je pre mňa ako stvorená. Našťastie nie je núdzu aj o ľudí, s ktorými to môžem hrať.

Nie je prekvapenie, že v tejto hre budete prežívať prvé 4 diely Harryho Pottera. Príbeh je spracovaný naozaj super. Nie je to 100% verná kópia, ale skôr vtipne upravené určité miesta. Celkovo je hra veľmi zábavná a nasmial som sa pri nej dosť. Najlepšie sú na tom jednotlivé animácie pomedzi herné pasáže, ale zábava nechýba ani pri samotnom hraní. Bude sa tu ničiť, riešiť hádanky, bojovať s nepriateľmi pomocou kúziel, behať po Rokforte a jeho okolí. Kúzla sa učíte postupne, postupne si odomykáte nové postavy a nie všetky pasáže sú dostupné hneď. To znamená, že prejdením príbehu Váš pobyt v tomto parádnom svete ani zďaleka nekončí. Už len príbeh sám o sebe je dostatočne dlhý na takúto hru. Môžete tu kľudne utopiť aj 30 hodín.

Nemá asi zmysel vyjadrovať sa ku grafike. Je to skrátka Lego a je to také, aké to byť má. Hrá býva často v akcii, tak odporúčam kúpiť, keďže ani za plnú cenu sa nemusí hanbiť.

Hneď na začiatok sa musím priznať, že toto vôbec nie je štýl hier, ktorý by ma bavil. Pamätám si, že som ešte kedysi kukal videá a streamy Ori and the Blind Forest a vravel si, že tá hra by ma isto nebavila. A pritom to bola tak ospevovaná hra. A zrazu tento rok vyšiel ďalší diel a nikto nebol prekvapený, že sa vzniesla na túto hru opäť samá chvála. Zhodou okolností som práve v tejto dobe mal zaplatený Game Pass, v ktorom sa obe hry nachádzali, tak som si povedal, že to teda vyskúšam. Rovno som preskočil prvý diel a vrhol sa na ten novší.

Aj napriek veľkej šanci, že ma hra nebude baviť, tak opak bol pravdou. Stačilo pár desiatok minút a nemohol som sa od nej odtrhnúť. Zakaždým, keď som ju hral, tak som mal problém ju vypnúť. Vždy som chcel ešte nejaký kút preskúmať. Prostredie je spracované úžasne a ovládanie jednoduché. Postupom času sa učíte nové pohyby a schopnosti, vďaka ktorým sa dostanete na miesta, do ktorých sa predtým nedalo dostať. Aj keď pre mňa bolo pri konci tak veľa rôznych schopností, že už som sa v tom strácal. Ale to bude tým, že ja takéto hry proste nehrávam. Svet bol dostatočne veľký a rozmanitý. A hlavne nádherný. Rôzne miesta, rôzne ročné obdobia, rôzne možnosti. Všade bolo niečo, čo ma upútalo a bavilo. Hra mi neprišla ani nejak moc ťažká, len niektoré úseky boli na mňa frustrujúce. A trochu mi vadili pasáže, kde som musel rýchlo utekať pred niečím. To bolo vlastne len na štýl pokus a omyl. Inak je v hre naozaj čo robiť. Mne dokončenie zabralo asi 16 hodín a to som zďaleka nerobil všetko, takže aj po prejdení príbehu mám stále veľa možností.

Príbeh nebudem prezrádzať, ale je dobrý a hlavne dojemný, no nie je to prehnané. Úžasne to dopĺňa nádherný vizuál a perfektná hudba.

Som rád, že som dal šancu tejto hre a je veľká pravdepodobnosť, že si zahrám aj jej predchodcu a vrátim sa aj k tejto časti. Jednoznačne odporúčam. Stále by mala byť v Game Passe, takže odporúčam aj ľudom, pre ktorých tento štýl nie je zrovna ich šálka kávy.

Gears Tactics si ma naozaj získala. A to nie len preto, že mám sériu Gears veľmi rád. Autorom sa podarilo spraviť tento štýl tak, aby to bavilo aj mňa, človeka, ktorý tento štýl hier nehráva. A za toto im dávam veľký palec hore.

Už pár krát som si chcel zahrať nejakú hru na štýl XCOMu, ale nikdy ma žiadna dostatočne neoslovila. Vždy sa našlo niečo, prečo som to zabalil. Zrazu bola predstavená hra Gears Tactics a ja som si povedal, že toto by mohla byť hra, ktorá si ma získa. A naozaj bola. Teda je. Prvý krát som sa zažral do tohto štýlu a stálo to za to.

Gears Tactics je pre mňa vyvážená hra. Každý súboj ma bavil a tešil som sa na každú situáciu, ktorú mi hra ponúkne. V jednotlivých leveloch ovládate väčšinou 4 postavy a máte za úlohu ochrániť materiál, zničiť niečo nepriateľom, prípadne zobrať nejaký materiál a zničiť všetky príšery. Plus sú tu ešte misie, kde začínate s dvomi hráčmi a zachraňujete rukojemníkov. Do boja si vyskladávate tím. Ten je tvorený hlavnými postavami a ľuďmi, na ktorých narazíte počas hrania. Väčšinou máte voľnú ruku vo vyskladaní týmu, ale sem-tam nejakú postavu nemôžete použiť z príbehových dôvodov. Sú tu rôzne triedy postáv (sniper, scout, support, ...) a každá má svoj strom schopností. Levelovaním získavate body, ktoré následne môžete minúť na tieto schopnosti. Táto časť je spravená naozaj dobre a kto chce hrať na väčšiu obtiažnosť, tak musí rozmýšľať nad tým, ako bude mať vyskladaný tím a aké schopnosti budú jednotlivé postavy mať. Hraním ďalej získavate bedničky, ktoré obsahujú vylepšenia zbraní a brnenia. Na začiatku každého ťahu má každá postava 3 akčné body, ktoré môže minúť na pohyb, streľbu, prebíjanie, hodenie granátu, sledovanie určitej oblasti alebo na špeciálnu schopnosť. Vďaka špeciálnym schopnostiam a vylepšeniam viete pre nejakú postavu získať aj viac ako 3 akčné body. Hra podľa mňa nie je komplikovaná, ale na druhej strane je tu veľký priestor pre taktiku. Jediné, čo ma tu mrzí je, že sledovanie územia (overwatch) je oveľa účinnejší ako priama streľba na nepriateľa. Keď Vám do tohto územia vbehne nepriateľ v jeho ťahu, tak dostane väčší damage a ešte mu môžete prerušiť akciu. Vďaka tomuto som sa pristihol ako vlastne skoro každú postavu na konci ťahu nechávam v stave sledovania územia, čiže veľakrát som ani priamo neútočil. Naopak, potešilo ma, že autori ponechali systém zrazenia na zem. Aj vy, aj nepriateľ môže byť zostrelený a stále je tu priestor na jeho zachránenie inou postavou. A v neposlednom rade zostali zachované píly a bodce na zbraniach, takže môžete aj tu brutálne likvidovať nepriateľov. Veľké plus za to, že pri streľbe je možné trafiť aj viac postáv pokiaľ sú v palebnej línii. (Dokonca, raz sa mi stalo, že nepriateľ zdvihol svojho zostreleného kolegu a následne pri streľbe na moju postavu zabil práve tohto zachráneného kamaráta.) Ako v iných Gears hrách, ani tu nechýbajú bossovia v podobe veľkých monštier, ktoré Vám zaberú kľudne aj desiatky minút.

K príbehovej stránke by som napísal toľko, že to nepatrí medzi to najlepšie zo série, ale fanúšik sa dozvie zaujímavé veci a netreba zabúdať, že sa jedná o iný štýl hry ako predchádzajúce diely. Naopak grafická a zvuková stránka je naozaj na vysokej úrovni. Animácie v ničom nezaostávajú od posledného dielu Gears 5. Ako v cutscénach, tak aj pri animáciach zabití som si vizuál a zvuk naozaj užíval. Autori príbeh pomocou povinných vedľajších misii natiahli na dobu cez 20 hodín a to je asi trochu na škodu. Náplň vedľajších misii sa opakuje a vyzerá to tak, že sú tam len kvôli umelému natiahnutiu hernej doby. Osobne by som uvítal ich zopár preškrtať aj za cenu toho, že by herná doba bola o pár hodín kratšia. Musím uznať, že tuto som bol aj prekvapený. Napriek väčšiemu počtu misii s rovnakou náplňou tvorcovia dokázali urobiť veľmi dobre prostredie a jednotlivé boje. Každá mapa a rozloženie nepriateľov je iné, takže každý súboj je iný. Nestalo sa mi, že by som mal 2 takticky rovnaké boje. A keď som aj opakoval misiu, tak stačilo zmeniť postup a zrazu to bol úplne iný boj.

Isto by som napísal toho aj viac, ale už sa musím krotiť a ani si asi nespomeniem na všetko, čo by bolo fajn ešte spomenúť. Musím uznať, že celkovo sa jedná o parádnu hru, ktorú som rozhodne nehral naposledy. Aspoň mne osobne tu naozaj všetko zapasovalo a zakaždým som sa tešil na ďalší boj. Len dúfam, že toto nebola posledná hra tohoto štýlu, ktorá si ma získala.

P.S.: Hra sa od svojho vydania nachádza v službe Game Pass pre PC, a keďže sa jedná o hru, ktorá patrí pod Microsoft, tak by tam aj mala ostať. Kto túto službu ešte nevyužil, tak ju môže skúsiť za 1€ na mesiac. Dostatok času na prejdenie minimálne tejto hry. Stojí to za to a to nehovorím o ďalších hrách, ktoré tam nájdete.

Metro séria patrí podľa mňa k tomu najlepšiemu, čo v žánri FPS máme. Síce sa musím priznať, že Metro 2033 som nikdy nedohral. Prvá hra, ktorá sa ku mne dostala je Metro: Last Light. Tá ma dostala hneď. Možno aj to je jeden z dôvodov, ktorý mi zabránil dohrať prvý diel. Buď to bolo tým, že Last Light bolo o dosť kvalitnejšie alebo menej strašidelnejšie. Ja totižto nie som veľký fanúšik hororových hier. No, pri tejto hre som to bol ochotný prekusnúť, lebo som vedel, že to za to stojí. Vedel som, že Exodus tiež nebude prechádzka ružovou záhradou, ale neodolal som a dobre som urobil.

V Metro Exodus sa toho mení dosť oproti predchádzajúcim dielom. Už nebudeme len v strašidelnom uzavretom metre, ale oveľa viac sa dostávame na povrch. V treťom diely budeme vlakom cestovať Ruskom, takže nás čaká viac exteriéru. Lineárne pasáže strieda veľmi dobre spravený otvorený svet. Už len samotná cesta bola zážitkom. Pár krát som len stál vonku na plošine mašiny a kochal sa rýchlo mihajúcim svetom okolo. Aj by ma zaujímalo, kedy by sa to začalo opakovať. Ako cestujeme svetom, tak sa nám menia aj ročné obdobia a stojí to naozaj za to. Pohyboval som sa napríklad aj po horúcom piesku alebo zamrznutom meste. Jednotlivé prostredia sú spravené naozaj úžasne a veľmi ma mrzí, že som nemal čas preskúmať každý jeden kút, prečítať každý jeden dokument a stretnúť každú jednu osobu. V otvorených pasážach je naozaj čo robiť a veľa vedľajších misii som vynechal. To je škoda, keďže hra má viac koncov a práve na Vašich rozhodnutiach a interakcii s ľuďmi sa rozhodne, aký koniec budete mať. Priznám sa, že ja som mal zlý koniec, takže asi sa oplatí preskúmavať okolie. Okrem tejto parádnej mechaniky sa v hre strieda deň a noc. Vy sami sa môžte rozhodnúť, či na niektoré misie alebo prieskum pôjdete počas dňa alebo noci. Podľa toho budú situácie rozdielne. Musím dodať, že otvorené prostredie neznamená, že budete len na povrchu a vytratí sa strach. Nie raz som sa ocitol pod zemou a v temných priestoroch, kde som sa bál urobiť každý krok a pozrieť sa za roh. Niežeby mne takéto miesta chýbali, ale k tejto hre to proste patrí a bez toho by to nebolo ono. Síce už netrávime čas v metre, ale atmosféra tejto hre nechýba.

Príbehu a grafickej stránke nemôžem nič také vyčítať. Škoda, že sa tu našlo zopár bugov, ale mne osobne nepokazili zážitok z hry. Viac ma štve, že aj v tejto časti je Arťom nemý a to mi oveľa viac hrá na nervy. Veď v tejto hre sú všetci taký ukecaný a veľa ľudí sa so mnou rozpráva. V rozhovoroch ma to naozaj vytáča a asi o to viac, že Arťom hlas má, ktorý používa iba pri loadingu. Naozaj veľká škoda. Zapojiť ho do rozhovorov, odstrániť bugy a možno by to bola dokonalá hra.

P.S.: Hra sa v dobe písania komentáru nachádza v službe Game Pass pre Xbox a PC.

Na túto hru som sa veľmi tešil. Toto je presne ten štýl, ktorý ma baví. A Kona ma nesklamala. Raz za čas si chcem zahrať hru, kde sa nebudem náhliť, kde si budem užívať prostredie a sem-tam zapnem mozog. Je síce pravda, že v tejto moc logických hádaniek riešiť nemusíte, ale aspoň si tu musíte dávať dokopy príbeh.

Ako detektív sa ocitám v zamrznutej severnej Kanade a hneď od začiatku som nadšený z prostredia. Autori mi trafili na strunu. Prichádzam do malej dedinky, kde mám vyriešiť problém. Samozrejme, trošku sa to zvrtne. Nikde nikoho a ja som sám ako ihla v kope snehu. Čo sa stalo? Musím na to prísť a tak beriem do ruky mapu. Aj tento detail sa mi páči, nakoľko som tú mapu naozaj neraz musel vyťahovať. Pohybovať sa môžem pešo alebo autom. No, mám taký pocit, že pešo to bude oveľa viac zaujímavejšie. Nemýlil som sa. Takmer celú mapu mám hneď dostupnú. Vidím domčeky a nejaké chatky. Je iba na mne kam sa vyberiem a čo pôjdem preskúmať. Toto sa mi teda páči. Nikde nikoho, vonku len sneh, obydlia prázdne. Rýchlo prichádzam na to, že hra nie je len obyčajná adventúra, ale obsahuje aj survival prvky. Keď som dlho vonku, tak mi začína byť zima a potrebujem teplo. Buď nájdem vonku táborák alebo zapálim u niekoho krb. Za toto palec hore. Survival tu nie je žiadny agresívny a vôbec neobťažuje, naopak príjemne podtrhuje atmosféru miesta. Sem-tam som stretol hladných vlkov, ale ani tí nie sú veľmi nebezpečný a je viac možností ako sa ich zbaviť. A tak sa prechádzam krásnym prostredím, prehľadávam každý možný kút, nachádzam rôzne fotky, dopisy a iné veci, ktoré mi doplňujú skladačku príbehu. Toto je presne to, čo mám veľmi rád, ale problém je, že vo veľa hrách ma stále niekto naháňa a musím utekať alebo sa schovávať. Ja si chcem v pokoji všetko prehľadať a prečítať. Hurá, dostal som presne to, čo som chcel. Hra síce má byť aj hororová a ja moc také hry nemusím, ale tuto som sa teda vôbec nebál a našťastie tu nie sú scarejumpy. Ak teda nerátam loadingy, ktoré tu na mňa vyskakujú, keď ich najmenej čakám. Mapa je rozdelená do neviditeľných uzemí a v momente, keď prejdem do druhého územia, tak sa obraz sekne a musí sa načítať ďalšie územie. Je síce super, že tu nie sú žiadne loading obrazovky, ale aj tak je to trochu otravné, keď som musel niekde častejšie behať hore dole. Toto je asi jediné malé mínus hry.

Hra má celkom zaujímavý príbeh, aj keď koniec je trochu zvláštny. Vedel by som si to predstaviť inak. Pozitívne je, že ak si dáte pri skúmaní naozaj záležať, tak sa herná doba môže vyšplhať aj na 10 hodín, takže hra stojí za tú investíciu. Nemôžem si pomôcť, ale pri tejto hre sa mi hneď vybaví aj Firewatch. Obe hry som naozaj užíval. A napriek tomu, že Kona má asi nulovú znovuhrateľnosť, tak je to hra, ktorú si rád po čase zahrám znova.

P.S.: Hra sa v dobe písania komentáru nachádza v službe Xbox Game Pass.

Overcooked! 2 je hra, ktorá Vás dokáže s partiou kamarátov zabaviť, ale aj rozhádať.

Pokračovanie hry sa moc nelíši od svojho predchodcu. Princíp je ten istý. Spolupracovať pri varení tak, aby ste stihli uspokojiť zákazníkov, a to v najkratšom možnom čase. Tak isto môžete hrať sám a ovládať viac postáv alebo si zavolať na pomoc kamarátov. V predchádzajúcej hre ste mohli hrať len lokálne, ale tu už to ide aj online. Nemusím zdôrazňovať, že sa jedná o asi najlepšiu vec, ktorú autori mohli pridať do hry. Ja osobne by som si sám netrúfol na túto hru. Na toto skrátka potrebujete pomoc.

Overcooked! sme hrali dvaja, ale v pokračovaní sme sa na to nachystali traja. Malo by platiť, že čím viac ľudí, tým to bude jednoduchšie, takže sme čakali, že to bude brnkačka. Na jednej strane je to tak. Sú tu úrovne, kde si skrátka viete veľmi dobre rozdeliť robotu a level zvládnete ľavou zadnou na 3 hviezdičky. Ale do toho sa Vám zamiešajú také úrovne, ktoré nezvládnete ani na 5. krát a máte pocit, že prídete o kamarátov. Level postavený tak, že si dokážete akurát tak zavadzať a nepomôže Vám ani to, že autori pridali do druhého dielu novinku v podobe hádzania jedla. Žiadna taktika nevychádza a Vám sa zdá, že Vy ste zvládli všetku robotu perfektne, takže niekto iný to musel hrozne dobabrať. A začnú hádky. Potom sa zamyslíte, že v tom neskutočnom chaose ste začali aj Vy robiť veci, ktoré ste nemali. Práve o toto tej hre ide. Sem-tam sa zasmejete, sem-tam si zaštekáte, ale nakoniec to nejako doklepete. Náš cieľ bol hru prejsť na 3 hviezdičky a to sa nám našťastie podarilo. Po skončení hry sa odomkne možnosť dať si to znova a skúsiť v každej úrovni získať 4 hviezdičky. Ďakujem, neprosím. Som rád, že ľudia, s ktorými som to hral sa so mnou ešte rozprávajú.

Hra má aj nejaký príbeh, ale musím sa priznať, že som si ho vôbec nevšímal. V podstate je to riešené len rozhovormi medzi úrovňami a tie som ignoroval. Ja som chcel proste len variť a o nič sa nestarať. Grafiku asi tiež nemá zmysel moc rozoberať. O to tu nejde. Samozrejme pribudli nové recepty a inak stavané úrovne. Keďže sa dá hádzať, tak bolo treba nejako donútiť ľudí toto využiť. Prekvapil ma akurát finálny level, ktorý mi prišiel oveľa jednoduchší oproti prvému dielu. V jednotke sme sa na konci naozaj vytrápili dosť.

Ak máte možnosť, tak si túto hru vyskúšajte. Ideálne vo dvojici až štvorici. Podobnú hru asi ťažko niekde nájdete.

P.S.: Hra sa v dobe hrania (2/2020) a písania komentáru nachádza v službe Xbox Game Pass.

Ako som už v pár komentároch spomínal, tak ja mám rád netypické a originálne hry. Teraz tu mám ďalšiu, ktorá sa môže takto označovať. Untitled Goose Game je hra, o ktorej sa dá povedať, že podobnú ste isto ešte nehrali.

Keď niekomu poviete, nech si zahrá hru, v ktorej bude ovládať hus, tak si pravdepodobne pomyslí, že to musí byť totálna capina. Myslel som si to aj ja, ale opak je pravdou. Keď som zbadal kúsok videa z hry, tak som sa hneď rehotal, takže som si povedal, že toto si isto chcem zahrať.

V Untitled Goose Game naozaj celú hru hráte za hus. Viete chodiť, behať, roztiahnuť krídla, prikrčiť sa a hlavne gágať a brať veci do zobáka. Tieto schopnosti sa postarajú o veľa vtipných situácii. Hra sama o sebe je jednoduchá. Prechádzate jednotlivé lokácie a v každej z nich musíte splniť zopár vecí, aby ste sa mohli posunúť ďalej. Väčšinou sa jedná o kradnutie vecí ľudom a ukladaním ich niekde, strašením ľudí gáganím a sem-tam aj nejaké originálnejšie veci. Nie všetko sa mi podarilo hneď. S niektorými úlohami sa dá trochu potrápiť, lebo niektorý ľudia, keď Vás budú zaháňať preč, a hlavne, keď budete mať v zobáku ukradnutú vec.

Základná hra nie je dlhá a môžete ju prejsť za jeden večer, ale po dokončení máte stále čo robiť. Dostanete nové úlohy, alebo môžete plniť úlohy na čas. Aj keď sa jedná o malú hru, tak nepatrí medzi tie, ktoré za 1-2 hodiny prejdete a už nemáte dôvod ju zapnúť znova a to je veľmi pozitívna vec. O grafike poviem len to, že je kreslená, ale veľmi pekná.

Tak, ako je Untitled Goose Game originálna hra, tak je aj zábavná. Rozhodne túto hru vyskúšajte. Myslím si, že sa pri nej zabavíte a aspoň pár krát zasmejete.

P.S.: V čase písania komentáru sa hra nachádza v službe Game Pass na Xbox One.

K The Turing Test som sa dostal vďaka službe Game Pass na Xbox One. Doteraz som o tejto hre ani nepočul a keby ju aj objavím, tak si ju asi nekúpim. Ale keďže mi svietila na Xboxe, tak som si povedal, že prečo nevyskúšať.

Zapínam hru, zisťujem, že ovládam ženskú postavu, z reproduktorov sa ku mne prihovára umelá inteligencia, vstupujem do miestnosti, kde musím za pomoci mojej "zbrane" a logického uvažovania otvoriť dvere do ďalšej miestnosti. Nie, nesekol som sa. Nehovorím o hre Portal. Na The Turing Test naozaj vidno, odkiaľ načerpal inšpiráciu a mám taký pocit, že to ani nechce skrývať. Osobne som sklamaný, že sa autori nesnažili byť trochu kreatívnejší. Zmena tu ale je. S Vašou zbraňou neviete urobiť portál, ale viete zachytávať akési energetické gule. Tie vedia na určitých miestach dodávať energiu. Delia sa na viac typov. Buď dodávajú energiu permanentne, prerušovane alebo iba na nejakú chvíľu. S ich pomocou viete ovládať dvere a rôzne plošiny. Celé to musíte zosúladiť tak, aby ste sa dostali k dverám do ďalšej miestnosti. Tu musím povedať, že mne sa hra zdala až príliš ľahká. Síce sa časom objavujú nové prvky, ale drvivá väčšina hádaniek boli až moc jednoduché (a to aj pri konci hry). Ba dokonca, narazil som aj na také miestnosti, ktoré vyzerali veľmi zložito, ale nakoniec sa dali urobiť veľmi zjednodušenou cestou. Neviem, či to bol zámer autorov, ale naozaj to pôsobilo, akoby urobili ťažkú miestnosť a nevšimli si chybu, vďaka ktorej sa to dalo ľahko vyriešiť. Škoda.

Povedal by som, že príbeh v tejto hre je len do počtu. Hra síce má dva možné konce, ale rozhodujete o nich až v posledných sekundách. A ani to by som nenazval ako dva rôzne konce. Ten naozajstný koniec si musíte predstaviť sami. Teda aspoň ja som to tak bral. Skôr ako príbeh bolo zaujímavejšie prostredie vesmírnej stanice a aspoň minimálne možnosti skúmania predmetov. Škoda.

Ako veľa iných hier, aj The Turing Test mohla byť parádna, ale je tu veľa ale. Autori podľa mňa premárnili príležitosť urobiť logickú hru, ktorá by sa mohla rovnať sérii Portal. Ja osobne mám veľmi rád túto sériu a bavia ma tieto hry, takže ma mrzí, že toto nebolo o niečo lepšie. Keď k tomu ešte prirátam, že The Turing Test stojí viac ako raz toľko, tak kúpu tejto hry naozaj nemôžem odporučiť. Nepomôže ani to, že táto hra je dosť novšia. Škoda.

Ak si chcete zahrať super logickú hru, tak to si naozaj radšej kúpte Portal a Portal 2.

The Long Reach je jedna z hier, ktorú som si kúpil za pár centov v akcii na Nintendo Switch. Keďže mňa tieto 2D pixelové plošinovky bavia, tak som neodolal.

Podobnou hrou, ktorú som naposledy hral bolo The Way a je škoda, že táto nedosahuje jej kvality. Je tu síce psycho príbeh, sú tu logické hádanky, sú tu zaujímavé postavy, ale nie je to ono. Hra nebola zlá a zabavila ma, len škoda, že potenciál nebol viac využitý a hra nebola dlhšia. The Long Reach sa dá prejsť za jeden krátky večer. Väčšina hádaniek je jednoduchých, ale našiel som aj takú, s ktorou som mal problém. Stalo sa mi, že som len skrátka skúšal všetko skombinovať so všetkým a nakoniec mi prišlo, že by som na to logicky ani neprišiel. Možno to tak bolo len u mňa, ale mohli sa s niektorými hádankami viac pohrať. Prípadne predmety, s ktorými sa dá urobiť nejaká interakcia lepšie zvýrazniť, aby ste ich neprehliadli. V rozhovoroch máte aj možnosť voľby, ale prišlo mi, že výber nehrá žiadnu rolu. Hra by mala obsahovať 2 konce, o ktorých ale rozhodujete až v samom závere. A nie som si istý, či sú tie konce až tak rôzne.

Ku grafike je ťažko niečo napísať. Je to typická pixel-art hra a prostredie výskumného ústavu je celkom zaujímavé, ale najväčšie plus musím dať za veľmi dobrý zvuk a hudbu, ktorá dodáva hre super atmosféru.

The Long Reach je síce fajn hra, ale je veľmi krátka a základná cena za túto hru je naozaj prehnaná. Som veľmi rád, že som to kúpil v akcii za pár centov. V opačnom prípade by ma mrzeli vyhodené peniaze.

The Witcher: Enhanced Edition

Bolo to pár rokov dozadu, keď ešte išiel Zaklínač úplne mimo mňa. Nikdy som nebol veľký fanúšik hier, kde sa bojuje s mečmi, seká a mláti. Ani ten svet mi nič nehovoril. Povedal som si, že radšej budem hrať hry z reálnejšieho prostredia a bez príšer. Teraz už viem o čo som prichádzal. Našťastie, jedného pekného dňa bol The Witcher 2: Assassins of Kings zadarmo na Xbox 360. Povedal som si, že asi by som to mohol aspoň skúsiť. Dobre som urobil. V momente som sa do tej hry a sveta zaľúbil. Nečakal som dlho a kúpil som aj ostatné 2 diely. The Witcher 3: Wild Hunt doteraz patrí medzi moje najobľúbenejšie hry.

Hanbím sa, ale až tento rok som sa dostal k tomu, aby som si poriadne zahral The Witcher: Enhanced Edition a priznám sa, že za to môže aj nový seriál od Netflixu. Nebudeme si klamať. Tento seriál spustil veľký boom a hry s Geraltom zažívajú opäť zlatý vek. Väčšina ľudí opäť hrá tretí diel alebo si ho teraz zadovážili, ale ja som si povedal, že začnem pekne od začiatku. Táto hra, tento svet a príbehy si to zaslúžia.

Pre človeka, ktorý hral prvý diel ako posledný je zo začiatku trochu ťažšie sa do toho dostať. Najväčší nezvyk je súbojový systém. 2 meče, každý má 3 typy boja a na nepriateľov musíte klikať v presne stanovený čas, aby ste sa trafili do komba. Mne sa moc tento systém nepáči. Každú chvíľu pauzovať hru a meniť štýl. Tretí diel s ovládačom sa mi hral oveľa lepšie.
Keď už som pri tom kritizovaní, tak mi vadili niektoré dlhé kapitoly, v ktorých som musel behať hore dole po tých istých lokáciach. Zopár questov bolo ešte k tomu spravených tak nešťastne, že buď beháte medzi dvomi ľuďmi alebo prídete k niekomu s informáciou a on Vám povie, aby ste prišli neskôr a takto dookola. Našťastie, tu pre mňa zápory končia.
Ako je zvykom u Zaklínača, tak príbeh a postavy boli super. Najzaujímavejšie je, keď na Vás vyskočí niekto, chce sa s Vami rozprávať a zrazu musíte v dialógu urobiť nejaké rozhodnutie. A tie rozhodnutia bývajú veľké, ktoré budú mať dopad v budúcnosti. Veľa postáv som si obľúbil a niekedy to bolo aj na škodu. Hlavne pri pekných ženách. Odporúčam rozprávať sa s kým sa dá, lebo pár ľudí Vám vie povedať len tak nejaký príbeh, ktorý niekde počul alebo čítal. A zrovna tieto príbehy sú veľa krát veľmi zaujímavé a povedomé. Hlavne, ak už niečo o tomto svete viete alebo ste pozerali seriál. Netreba sa vyhýbať ani vedľajším misiám, ktoré tu zďaleka nie sú len do počtu.
Keďže sa jedná o prepracovanú RPG hru, môžete sa tešiť na levelovanie a vylepšovanie postavy, vylepšovanie mečov a hlavne alchymiu. Práve vyrábanie a používanie odvarov je zaujímavé. Páči sa mi detail, keď nájdete nejaký odvar a neviete jeho účinok, lebo ste doteraz nenašli knihu, ktorá by Vám prezradila čo to je a na čo to slúži. Práve tieto rôzne knihy a zvytky sú pekné spestrenie. Môžete ich nájsť alebo kúpiť a vďaka nim sa dozvedieť niečo zaujímavé alebo naučiť sa niečo vyrábať. Kľudne sa Vám môže stať, že niektoré byliny nebudete môcť zobrať počas celej hry, lebo ste nemali knihu, ktorá by Vám o tej byline niečo povedala.
Bonusom sú minihry. Box je síce nezáživný a jednoduchý, ale pokrové kocky ma veľmi bavili.

Hra obsahuje aj český dabing, ktorý som ja nevyužil, takže sa k nemu nebudem vyjadrovať.

The Witcher: Enhanced Edition mám síce na steame, ale uvažujem, že si kúpim krabicovú verziu (ak zoženiem). CD Projekt RED je úžasné štúdio, ktoré oživili Geralta a zaklínačský svet najlepšie ako mohli. Tieto hry a tento svet odporúčam vyskúšať naozaj každému. Sám som sa mu dlho vyhýbal, no stačilo pár minúť vyskúšať a teraz je to moja srdcovka.

Keď sa v store na Nintendo Switch objavila hra My Memory of Us v akcií za pár centov, tak som bol nadšený. Túto hru som si chcel zahrať už odkedy vyšla, nakoľko mám veľmi rád tento typ hier.

My Memory of Us je logická 2D plošinovka, kde ovládate 2 postavy. Každá z nich má iné schopnosti a niektoré viete preniesť aj na druhú postavu držaním sa za ruky. Nie každá postava sa dokáže dostať na určité miesta a striedaním postáv budete musieť riešiť logické hádanky a navzájom si pomáhať. Hádankám napomáha veľmi šikovne zakomponovaná červená farba do inak čiernobieleho sveta. Nestalo sa mi, že by som sa niekde zasekol alebo musel zapnúť závity na plné obrátky. Hra je nenáročná, no niekedy, keď bolo treba urobiť niečo rýchlo a hlavne ešte prepínať postavy, tak sa mi v tej rýchlosti pomýlili tlačidlá. Dobre, že som to nehral na klávesnici.

Väčšina hry sa odohráva počas 2. svetovej vojny počas okupácie Poľska. Deduško z kníhkupectva rozpráva dievčatku príbeh o svojich zážitkoch počas tohto obdobia a hlavne príbeh o nádhernom priateľstve. Je cítiť, aké úprimné je toto priateľstvo, vďaka tomu, že sa odohráva medzi dvoma malými deťmi. Hrôzy 2. svetovej vojny tu vidieť a cítiť na na každom kroku, ale vďaka nahradeniu nacistických vojakov robotmi sa podarilo autorom parádne vniesť humor do inak smutného sveta. Červená farba implementovaná do čiernobieleho vizuálu sa okrem hádaniek veľmi dobre hodí aj do príbehu. Počas animácii budete príbeh počuť z úst rozprávača, ktorého sa ujal Patrick Stewart. Jednotlivé postavy sa vyjadrujú pomocou bubliniek s obrázkami, podobne ako to bolo v hre Machinarium. Mňa tento štýl baví a nič mi tam nechýbalo.

My Memory of Us je krásna a milá oddychovka na jeden alebo dva večeri. Priznám sa, že na konci som aj slzu uronil. Ten príbeh ma skrátka dojal. Poprosil by som si ešte takúto hru, len by mohla byť trošku dlhšia a mať aspoň lokálnu kooperáciu. Pri tomto štýle hrania si to hra priam pýta.

Unmechanical je jedna z hier, ku ktorej som sa dostal vďaka službe Xbox Game Pass. Je dosť pravdepodobné, že by som si túto hru sám nekúpil, ale to neznamená, že som si ju neužil. Som rád, že sa mi naskytla príležitosť zahrať si ju.

Jedná sa o klasickú logickú plošinovku, kde ovládate malého lietajúceho robotka. Vašou úlohou je plnenie logických hádaniek, aby ste sa mohli dostať do ďalšej úrovne. Väčšinou sa jedná o jednoduchšie hádanky, ale 1-2 možno trochu potrápia. Nie je to nič hrozné a celú hru zlupnete za chvíľku. Unmechanical je hra na jeden večer a to aj pokiaľ chcete nazbierať všetky achievementy, ktoré sú naozaj jednoduché, takže hra je super pre achievement hunterov.
Prostredie je prevažne chladné, nakoľko sa nachádzate v jaskyni a sám, no vizuálny štýl spolu s hudbou sa mi veľmi páčil, ale príbeh tu moc nečakajte. Asi 2x sa mi stalo, že som sa zasekol pri nejakej prekážke, takže musel prísť reštart.

Unmechanical je príjemná a milá jednohubka. Keď prirátame, že sa momentálne nachádza extended edícia v službe Xbox Game Pass a nie je problém uloviť všetky achievementy, tak môžem len odporučiť.

Po dokonalej hre Batman: Arkham Asylum tu je pokračovanie Batman: Arkham City. Hovorte si, čo chcete. Pre mňa Arkham séria Batmanovských hier patrí k tomu najlepšiemu čo som hral. Hlavne teda prvé dva diely. Rocksteady Studios už pri prvej hre ukázalo, ako má vyzerať perfektná hra a v druhom diely v ničom nezaostávajú. Dokonca, možno ho aj posúvajú ďalej.

Ako názov napovedá, Batman sa presúva z ústavu do Arkham City. Čaká tu na Vás celé mesto. Viac typov nepriateľov, viac hádaniek, viac všetkého. Príbeh je opäť špičkový a stretneme kopec známych postáv. V tejto časti si zahráme aj za Catwoman, čo považujem za veľmi dobré spestrenie hry. Nepriatelia sú od minula ešte nebezpečnejší, lebo sa dokážu na Vás lepšie pripraviť. Likvidovanie nie je také jednoduché, ale o to zábavnejšie. Tentokrát Vám môžu nastražiť pasce na sochy vo výškach, prípadne niektorý majú nočné videnie, vďaka ktorému Vás ľahšie nájdu. Pripravte sa na viacej taktizovania. Aby ste sa nezľakli, Batman dostal nové a vylepšené gadgety. Je ich naozaj dosť a zažijete kopec zábavy pri ich používaní. Opäť sa tu zabavíte aj pri klasickom mlátení poskokov, ktorý sú tiež rôzne vybavený. Majú zbrane, štíty, elektrické obušky a iné. Chýbať nebudú ani súboje s bossmi, ktoré sú zakaždým iné. Okrem toho je tu veľa iného. Hádanky a rôzne vedľajšie nepovinné misie, ktoré zabavia na naozaj dlhú dobu. Tu sa skrátka asi ani nedá nič zlé napísať.

Batman: Arkham City podľa mňa naozaj patrí medzi najlepšie hry. Má neuveriteľný zmysel pre detail, perfektnú hrateľnosť, zábavu, dobrý príbeh a aj v dnešnej dobe slušnú grafiku. Jediná škoda, že na konzolách nemá českú lokalizáciu (na PC sa dá stiahnúť). Kto sa k tejto hre ešte nedostal, tak odporúčam všetkými desiatimi. Prípadne sa dá zohnať verzia Batman: Return to Arkham, ktorá obsahuje Arkham Asylum, Arkham City a nejaké bonusy k tomu.

Na The Outer Worlds som sa tešil už dlhšiu dobu. Pre fanúšika Fallout hier sa táto hra radila medzi tie, ktoré si chcem isto zahrať. A keďže za hrou stojí Obsidian Entertainment, tak som sa tešil ešte viac. Čerešničkou na torte bolo, že hra sa hneď od vydania nachádzala v službe Game Pass.

The Outer Worlds je RPG z pohľadu prvej osoby odohrávajúcej sa na rôznych planétach, prípadne vesmírnych staniciach.
Keď už svet je v troskách, tak je niekoľko výnimočných ľudí zmrazených a vyslaných do vesmíru hľadať lepšie miesto pre život. Na planétach žijú ľudia, ktorým vládne korporácia, ktorá síce sľubovala úžasný život, ale ako to býva zvykom, "nie je všetko zlato, čo sa blyští". Jedného pekného dňa Vás šialený vedec rozmrazuje, lebo vy ste jedinou nádejou. Na začiatku si vytvoríte postavu podľa svojho obrazu a vydávate sa na cestu. Dostávate vlastnú loď, ktorou cestujete medzi jednotlivými planétami. Po lodi sa viete voľne pohybovať, upravovať si zbrane, rozprávať sa s posádkou. Práve toto sa mi na hre veľmi páčilo. Pokiaľ si dáte tu námahu a rozprávate sa s ľuďmi môžete občas natrafiť na niekoho, kto sa chce ku Vám pridať. Takto si môžete vyskladať vlastnú crew, ktorá má viac členov a pri vystupovaní z lode si zvolíte dvoch, ktorý Vás budú sprevádzať. Vaši členovia Vám pomáhajú v boji, zapájajú sa do rozhovorov a dokonca Vám môžu dať aj svoj vlastný názor na vzniknutú situáciu. V hre plníte rôzne misie, kde sa neraz musíte prikloniť na nejakú stranu. Hra totižto ponúka možnosť voľby v rozhovoroch. Je len na Vás komu pomôžete a proti komu sa postavíte. Každý má svoje argumenty a práve tu vie pomôcť aj Vaša posádka. Členov posádky môžete dokonca aj prepustiť, keď už ich budete mať dosť alebo sa Vám nebude páčiť ich názor. Pri nastavení ťažšej obtiažnosti môžu v boji permanentne umrieť. Jednotivé situácie dokážete vyriešiť pomocou zbraní, ale pokiaľ si svoje získané body viete dobre rozdeliť medzi jednotlivé schopnosti, tak sa z problému dokážete aj vykecať. Hra by sa mala dať prejsť bez jediného zabitia, pokiaľ Vám ide stealth. Mne nejde, resp. na to nemám nervy, takže neviem potvrdiť, či to je naozaj tak. Perky majú aj spoločníci, ktoré im priraďujete vy. Môžete im aj dať lepšiu zbraň, poprípade brnenie a jednoduché príkazy (tam choď, použi špeciálnu zbraň). Hra ponúka aj veľa vedľajších misií, ktoré sú miestami zaujímavejšie ako tie hlavné.
Bohužiaľ, sú tu aj mechaniky a funkcie, ktoré som nevyužil. Pri najťažšej obtiažnosti musíte aj jesť a spať. Pokiaľ si ju nenastavíte, tak je zbieranie veľa predmetov bezpredmetné. Raz za čas na Vás môže vyskočiť nejaká fóbia, ktorú môžete prijať alebo odmietnuť. Ak ju potvrdíte, tak sa Vám zhoršia niektoré vlastnosti, ale dostanete 1 bod na perk. Osobne som túto možnosť nevyužil a vôbec mi nechýbali nezískané perky.

Grafika hry síce nie je najdokonalejšia, ale tu ide o ten štýl. Prostredie sa mi naozaj páčilo, či už to bol exteriér planét alebo interiér vesmírnej stanice. Opustené budovy, havarované lode, pozostatky a mŕtvoly, ktoré majú svoje príbehy. Veľa ľudí vyčíta hre jej dĺžku, no pre človeka, ktorý má rodinu a nemôže od rána do večera hrať bola dĺžka hry postačujúca. Pokiaľ človek chce splniť všetky hlavné misie, vedľajšie misie, rád komunikuje aj s vedľajšími postavami, číta si rôzne dokumenty, zápisky, počúva nahrávky a snaží sa preskúmať každý detail, tak bude mať zábavku na desiatky hodín. Nakoľko sa v hre nachádza možnosť voľby, tak hra priam nabáda, aby ste si ju po dohraní pustili znova. Viac krát sa mi počas hrania a hlavne rozhovorov stalo, že ma zaujímalo aj iné riešenie situácie. Je veľká škoda, že hra neobsahuje české titulky. Pri takejto hre je to pre veľa ľudí rozhodujúce.

The Outer Worlds je hra, ktorá si podľa mňa zaslúži byť minimálne nominovaná na hru roka. Ja som si ju užíval, bavil som sa pri nej a naozaj si želám, aby som mal oveľa viac času na preskúmanie každého detailu v hre.

Remake a remaster je v hrách niečo špeciálne. Ja osobne vnímam 2 skupinky hráčov. Buď ich hráči nenávidia, alebo milujú. Jedna skupinka tvrdí, že vývojári nimi ľahko zarábajú peniaze. Nemusia nič vymyslieť, len upravia grafiku a môžu to predávať ako novú hru za plné peniaze. A potom sú tu asi ľudia ako ja. Ľudia, ktorí tieto hry hrávali ešte niekedy na základnej škole a hra pre nich dýcha silnou nostalgiou. Keďže do tejto skupinky patrím aj ja, tak neviem, či tento komentár bude objektívny.

Keď ohlásili remake hry MediEvil, tak som bol veľmi nadšený. Túto hru som hrával ako malý chlapec v dobe, keď som bol na základnej škole, takže pre mňa sú všetky takéto podobné hry neskutočný návrat do starých čias. O to viac je to umocnené tým, že som ako dieťa ja sám nikdy nemal PlayStation, takže som sa vždy neskutočne tešil, keď som mohol ísť do herne alebo ku kamarátovi. MediEvil je jedna z mála hier, v ktorej som si niektoré časti doteraz vedel presne predstaviť. Aj keď momentálne mám pôvodné PS1 a vedel by som si túto hru zahrať tam, tak je to zase niečo iné vyskúšať si takúto hru vo vylepšenej grafike. A keďže sa jedná o remake, tak hra ponúka aj niečo naviac.

MediEvil je humorná hack and slash hororová adventúra. Aj keď je na hre vidno, že je staršieho dátumu, tak si myslím, že aj teraz dokáže naozaj zabaviť. Vy, ako Sir Daniel Fortesque, sa preberáte zo 100 ročného spánku, aby ste bojovali proti hordám príšer zo záhrobia a zachránili Váš milovaný Gallowmere. Viac Vám z príbehu prezrádzať nebudem, pretože aj po takejto dobe ma stále bavil a zasmial som sa viackrát. Plus k tomu je, že hra okrem češtiny obsahuje aj kompletný český dabing, ktorý je zvládnutý veľmi dobre.
Hra obsahuje 22 levelov a nemôžem povedať, že by ma nejaký nudil. Každý level bol niečím výnimočný a v každom leveli vedeli autori niečím prekvapiť. Aj napriek tomu, že sa jedná o staršiu hru, tak nečakajte, že Vám stačí presekať sa jednotlivými úrovňami a hotovo. Pokojne sa Vám môže stať, že si niečo v nejakom leveli nevšimnete a o pár úrovní ďalej nebudete vedieť pokračovať, nakoľko okrem zabíjania musíte zbierať runy a artefakty. Mimo hlavnej náplne je tu aj vedľajšia, ako napríklad zbieranie kalichov za určitý počet zabitých nepriateľov. Oproti pôvodnej verzií tu autori ešte pridali zachraňovanie duší. Táto možnosť sa Vám odomkne pri konci hry a duše Vás opäť náhodne prevedú po jednotlivých leveloch. Ak sa Vám podarí zachrániť všetky duše, tak získate odmenu, ktorou je...ale veď to skúste. Nebudem Vám to kaziť.
Nepriateľov je v hre slušná kopa a zabudnite na nejaké nastavenie obtiažnosti. Žiadny easy mód nehľadajte. Jedinú možnosť máte, či chcete zapnúť novú alebo načítať uloženú hru. Hra sa ukladá po každom leveli a nenájdete tu ani žiadny checkpoint. Pokiaľ sa Vám podarí umrieť na konci úrovne v súboji s bossom, tak idete pekne celý level odznova. Takto sa mi to páči. Toto nie je žiadna nová hra, ktorá Vás vedie za ručičku a pomáha Vám na každom kroku.
Jednotlivé úrovne sú zaujímavo spravené a rozmanité. Jediné, čo Vám môže sem-tam kaziť zážitok je kamera, s ktorou pracovať nie je najjednoduchšie. Pre mňa je toto jediná vec, ktorú by som hre vytkol.

MediEvil je síce hra, ktorá tu už bola, ale momentálne je ľahko dostupná pre všetkých. Či už si chcete zaspomínať na staré časy alebo ste ju ešte nehrali a nebojíte sa menšej výzvy. Cena je naozaj dobrá a hra podľa mňa má čo ponúknuť. Mňa osobne vrátila o pekných pár rokov v čase a bol to úžasný zážitok. Ani chvíľku som sa nenudil, bavil som sa, smial som sa a sem-tam aj zapotil.

Už po pár minútach hrania je jasné, že toto bude strašná haluška. A veru je. Nikdy som asi nehral bláznivejšiu hru ako je toto.

Na hre Manual Samuel je najbrutálnejšie ovládanie. Po nehode, ktorá sa Vám prihodí na začiatku hry, to vyzerá tak, že je s Vašim životom koniec. Prichádza si pre Vás smrť, ktorá vyzerá ale trochu zvláštne. Je to nejaký mantavý týpek, ktorý ale pôsobí v pohode. Dozvedáte sa, že máte ešte jednu šancu ako sa zachrániť. Podmienka je, že musíte prežiť celý jeden deň s manuálny ovládaním Vášho tela. Na každú končatinu, na nádych, výdych, žmurkanie a chrbticu máte pridelené tlačítko. Zrazu sa aj bežný deň stáva neskutočnou výzvou. Sprcha, obliekanie, jedenie, šoférovanie auta a iné veci zamestnajú Vaše prsty tak, že si budete myslieť, že zahrať na klavíri Beethovena je oproti tomuto brnkačka. Ale práve vďaka tomuto som sa pri tejto hre pučil od smiechu. Animácie, ktoré na Vás čakajú, keď niečo urobíte zle alebo na niečo zabudnete sú parádne. A toto ešte podtrhuje vtipný komentár rozprávača a toho mantavého týpka, ktorého ste stretli na začiatku. Zábavné sú aj ďalšie postavy a svet okolo. Nič normálne sa v tejto hre ani nedá očakávať.

Manual Samuel je krátka, ale veľmi zábavná hra. Keby je herná doba dlhšia, tak by to bolo asi iba na škodu. Ak máte dokonalú kontrolu nad Vašimi prstami, tak by Vás ani nemusela frustrovať a pokiaľ Vám nevadí čierny humor a máte radi trošku bláznivé koncepty, tak smelo do toho.

P.S.: Hra sa v dobe písania recenzie nachádza na Xboxe v službe Game Pass. Na steame sa dá v akcii kúpiť za 1,99€.

Musím povedať, že v poslednej dobe ma chytili hry ako je What Remains of Edith Finch. Hry ako Firewatch, Kona a The Vanishing of Ethan Carter som si užíval, a inak to nebolo ani pri tejto. Som rád, že sú tu hry, v ktorých si môžem naplno užívať príbeh. Nemusím sa sústrediť na nič iné, nemusím premýšľať nad ťažkými logickými hádankami alebo vyvraždiť pol zemegule. Netvrdím, že také hry nehrám, ale raz za čas by človek mal vyskúšať aj niečo takéto.

V hre WRoEF prichádzate v koži Edith k starému rodinnému sídlu, ktoré čaká na preskúmanie. Sídlo je naozaj velikánske a už pri pohľade naň viete, že sa máte na čo tešiť. A to na Vás vnútri čaká ešte oveľa viac. Jednotlivé časti domu Vám budú odhaľovať príbehy obyvateľov domu. Prostredie je fascinujúce a každá časť domu niečím výnimočná. Nebudete len chodiť po chodbách a otvárať dvere. Čakajú na Vás rôzne cestičky, tajné cesty a skrýše. Príbehy bývalých obyvateľov nie sú len nudne rozprávané alebo si o nich neprečítate v knihe. Každý člen zomrel nejakou zvláštnou náhodou a Vy sami sa ocitáte v koži jednotlivých postáv a dozvedáte sa ich netypický príbeh. Vďaka tomu na Vás čaká aj iné prostredie ako len interiér domu. Všetko toto bolo krásne spravené. Izby, ktoré zostali v pôvodnom stave a aj jednotlivé príbehy. Len škoda, že tie príbehy nemohli byť veselšie. Už od začiatku Vám je jasné, že sa nejedná o komédiu. A kedže ja sám mám dieťa, tak niektoré príbehy neboli najľahšie na sledovanie.
Hra zaberie cca 2 až 3 hodiny. Je to síce dosť málo, ale aspoň sa nemusíte báť, že by Vás to prestalo baviť. Pri takýchto hrách je veľmi ťažké neprekročiť túto hranicu a táto hra ju isto neprekročila.

Hra sa v dobe písania komentáru nachádza na Xboxe v službe Game Pass.

Keďže môj vek už prekročil hranicu 30 rokov, tak je jasné, že mená Bud Spencer a Terence Hill sú mi veľmi známe. Ba dokonca, táto dvojka ma neskutočne bavila. Aj keď nie som veľký fanúšik mlátičkových hier, tak som si túto hru proste musel zadovážiť.

Bud Spencer & Terence Hill - Slaps And Beans je retro pixelová záležitosť v 2D prostredí. Ako názov napovedá, hlavnými hrdinami hry bude asi najobľúbenejšia televízna dvojica, ktorá nás neskutočne zabávala pri svojich likvidáciách nepriateľov. Nebude teda žiadne prekvapenie, keď poviem, že hlavou náplňou hry bude pobiť nekonečný zástup nepriateľov. Osobne nemám rád, keď to v hrách vyzerá tak, že nepriateľov za rohom vyrábajú na bežiacom páse, ktorý sa nedá vypnúť, ale pri ich mlátení v tejto hre som sa náramne bavil. Samozrejme, keby sa jedná o obyčajnú mlátičku v náhodnom prostredí, tak by to ani hlavný protagonisti nezachránili. No v tejto hre sa pozrieme do starých známych lokácii z filmov, ktoré sme nie raz videli v TV. Prostredie, scénky z filmov, soundtrack a rozdávanie rán robí túto hru presne takou, aká má byť.

V hre môžete ovládať jednu z postáv a počas hry ľubovolne prepínať, ale druhú postavu môže ovládať aj Váš kamarát, ktorý ale musí byť pri Vás. Každá postava má svoje špecifické ťahy a hmaty, takže hranie za ne je odlišné. Okrem mlátenia rukami, viete použiť aj veci, ktoré sa Vám pripletú do cesty. Nájdete napríklad panvicu s fazuľami alebo pivo na doplnenie života, tak prečo nevyužiť prázdny riad na tresnutie zlého uja po hlave alebo to rovno po ňom nehodiť. Okrem toho, že pobijete nemalé množstvo poskokov, tak Vás tu čakajú súboje s bossmi, súťaž v jedení párkov, jazda na ikonických motokárach, jazda na motorkách a veľa ďalšieho. Pri tom všetkom je škoda, že vývojári ešte trochu nepredĺžili hernú dobu a nepridali toho trochu viac. Toto a zopár quick-time eventov mi prekážalo najviac na tejto hre. Na Nintende Switch sa ešte k tomu vedeli FPS prepadať v náročnejších scénach.

Bud Spencer & Terence Hill - Slaps And Beans je veľmi dobre spracované to, čo sme ako deti sledovali v TV. Veľa hráčov sa pri tejto hre zabaví a to viac to patrí pre tých, ktorým je už trošku viac rokov. Plná cena je síce trochu väčšia, ale pokiaľ to kúpite v akcii (ako ja), tak by ste nemali ľutovať. Mňa trochu mrzí, že som hru nepodporil už na Kickstartery, cez ktorý bola úspešne financovaná.

Pre mňa, ako fanúšika konzôl Nintendo a človeka, ktorý drtí hry už viac ako 20 rokov, je tento anglicky hovoriaci taliansky inštalatér pochádzajúci z Japonska srdcovka. Vďaka môjmu známemu sa mi teraz do ruky dostalo Nintendo DS Lite, takže som hneď vedel, po akej hre vyštartujem.

V hre New Super Mario Bros. sa Nintendo vrátilo ku klasickým 2D levelom, kde bežíte zľava doprava. Jeden by povedal, že takýto štýl je už dávno preč a nemôže to byť zábavné. Opak je pravdou. Toto je zábavné a veľmi. Nájdete tu 8 svetov, z ktorého každý obsahuje určitý počet levelov. Na konci každého sa aj teraz nachádza hrad, kde musíte poraziť bossa, no tentokrát sa tento boss môže nachádzať aj v menšom hrade uprostred sveta. Okrem toho sa tu nachádzajú aj špeciálne miestnosti, ktoré si môžte otvoriť pomocou nazbieraných mincí a získať tam nejakú špeciálnu schopnosť. Okrem klasického zväčšenia a strieľania sa tu nachádzajú aj hríby, ktoré Vás môžu zväčšiť, zmenšiť alebo Vám pridajú pancier. Hra umožňuje mať aj jedno vylepšenie v zálohe a použiť ho v prípade potreby. Vďaka tomu sa môžete dostať na tajné miesta a miestností, do ktorých by ste sa inak nedostali. Prechádzanie levelov a zbieranie mincí vyzerá zo začiatku ľahko, ale obtiažnosť postupne stúpa a neskôr zistíte, že Mário nie je hra pre deti. Nájsť niektoré mince je naozaj ťažké. Ak sa budete chcieť dostať všade a vyzbierať všetko, tak budete musieť hrať niektoré levely viackrát a byť naozaj pozorný. Okrem klasickej kampane sa tu nachádza aj celá rada mini hier a pokiaľ máte kamaráta, ktorý má tiež Nintendo DS, tak si môžte prepojiť konzoly a súťažiť spolu alebo hrať proti sebe v režime Mario vs. Luigi. Vďaka tomuto všetkému viete v New Super Mario Bros. utopiť pekný počet hodín.

Príbeh je tu nečakane rovnaký ako v každej hre s týmto inštalatérom. Princezná Peach bola opäť unesená a Mario je jediný, kto ju môže zachrániť. Ani grafika nie je iná. Je to tá typická Nintendovsky-Mariovská. A vadia tieto veci niekomu? Ja si myslím, že nie. Táto hra je proste milá sranda s perfektnou hrateľnosťou, ktorá len tak ľahko neomrzí.

New Super Mario Bros. je pre oldschool gamera parádny návrat do starých čias. A pokiaľ ste sa s Mariom ešte nestretli, tak to vyskúšajte v tejto hre. Toto je dôkaz, že ešte stále môžu existovať perfektné hry na 2D štýl.

Na Late Shift som narazil až teraz na Xbox One, takže ide mimo mňa celá tá kino záležitosť s aplikáciou. Pre mňa to je skrátka hra, ktorá vyzerá ako film a môžem tento film ovplyvňovať.

Hra Late Shift ma nikdy nejako nelákala, ale nakoľko som si povedal, že tento rok sa budem snažiť zahrať si čo najviac hier a využiť Game Pass na Xboxe, tak prišla rada aj na toto. Oplatilo sa? Za mňa jednoznačne áno. Takto nejako si predstavujem interaktívny film. Autorom sa to podarilo. V hre ovplyvňujete hlavného hrdinu, ktorému pomocou volieb určujete, čo má povedať a ako sa má zachovať. Je pravda, že väčšina rozhodnutí je len kozmetických. Síce daná scéna bude prebiehať trochu inak, ale skončí rovnako. Je to pochopiteľné, nakoľko by bolo veľmi náročné a zdĺhavé urobiť každé rozhodnutie zásadné a film by sa potom nemohol uberať smerom, ktorým sa má uberať. Samozrejme, čakajú na Vás aj rozhodnutia, ktoré môžu výrazne zmeniť dej. Hra obsahuje 7 rôznych koncov a na prvý krát neuvidíte ani všetky scény vo filme. Jediná nevýhoda rozhodnutí je, že na ne máte dosť krátky čas, takže pri prvom hraní sa Vám môže stať, že si nestihnete vybrať možnosť, ktorú by ste chceli. Celý film zvládnete za niečo viac ako hodinu, čo nie je veľa, ale vďaka viacerým koncom si to budete isto chcieť znova zopakovať. Na druhý krát to beriete už inak a bude Vás to baviť možno ešte viac. Problém nastáva, pokiaľ budete chcieť vidieť všetkých 7 koncov. Žiadna scéna sa nedá preskočiť a po treťom alebo štvrtom raze už môže prísť nuda.

Príbeh Late Shift je urobený zaujímavo a bavilo ma ho sledovať. Vy ste študent, ktorý si privyrába po nociach prácou strážnika na parkovisku, jednu noc sa to trošku zvrtne a ocitáte sa ako rukojemník v lúpeži starého čínskeho porcelánu. Nechýba tu akcia, napätie, krásna a nebezpečná žena, zákerná mafia a nečakané zvraty. Dej sa odohráva v Londýne počas jednej noci. Spracovanie je na veľmi dobrej úrovni. Kamera, strih, scenár. Nič nie je odfláknuté. Výkony hercov sú naozaj dobré. Sebastiana mi bolo naozaj ľúto, keď sme ho boli pozrieť v nemocnici. Jeho výkon ma naozaj dostal a vryl sa mi do pamäti.

Late Shift môžem iba odporúčať. Má síce nejaké chybičky a je krátka, ale vďaka znovuhrateľnosti sa predlžuje a isto si ju budete chcieť zahrať (pozrieť) viackrát.

Strange Brigade je minuloročný počin štúdia Rebellion. Jedná sa o strieľačku z tretej osoby, ktorú si môžete zahrať až s tromi kamarátmi.

Strange Brigade Vás zavedie do Egypta okolo roku 1930. V klasickej príbehovej kampani na Vás čaká 9 levelov, kde by ste sa mali prestrieľať hordami nepriateľov a zničiť bossov. Hru môžete zdolať sami, alebo si na pomoc zavolať priateľov, a tak sa až vo štvorici vybrať na túto dobrodružno-akčnú výpravu. Na výber je tu z celkom veľkého počtu zbraní. Do jednotlivých levelov sa vyberiete s jednou hlavnou zbraňou, pištolkou, granátom, svojími rukami a amuletom so špeciálnou schopnosťou. Tento arzenál môžete obmieňať v prípade, že ste si na ďalšie vybavenie zarobili dostatočný obnos peňazí. Počas hry narazíte na truhlice, kde môžete objaviť rôzne super silné zbrane alebo gemy, ktoré Vám vedia vylepšiť zbraň a pridajú im nejaké schopnosti. Nepriateľov je tu naozaj veľa a narazíte aj na rozličné typy nepriateľov. Každý ma iný útok a inú výdrž, ale na normálnej obtiažnosti by ste nemali mať moc veľké problémy s nikým. Samozrejme, musíte sa naučiť ako s nimi bojovať a je dobré mať po ruke aspoň jedného komplica. Aj vo dvojici nám dala hra miestami poriadne zabrať. Dokonca miestami mi prišlo, že horšie ako bossovia boli miesta, kde Vás hra zavrela na nejakom priestore a púšťala na Vás desiatky nepriateľov. V týchto prípadoch Vám hra ani na chvíľku nedá vydýchnuť. Na druhej strane sa tu nachádzajú aj kľudné pasáže, kde Vám hra dá priestor na hľadanie rôznych sošiek, zápisníkov, tajných miestností a lúštenie hádaniek. Toto je prvok, ktorý mňa osobne v hre bavil najviac. Nájsť jednotlivé predmety nie je vôbec jednoduché a dívať sa musíte naozaj všade. Naopak hádanky boli podľa mňa veľmi jednoduché a otvoriť dvere do tajných miestností vôbec nebolo komplikované. Tu by som uvítal trochu väčšiu výzvu. Okrem klasickej kampane sa v hre nachádzajú aj 2 mody. Buď na Vás môžu útočiť vlny nepriateľov, alebo skúsite pokoriť levely za čo najrýchlejší čas.

Príbeh je jednoduchý a ničím výnimočný, ale jeho prítomnosť poteší. Ste člen týmu, ktorý bol vyslaný do Egypta zastaviť faraónku Seteki, ktorej duša bola vypustená z hrobky. Ona na Vás posiela všemožné stvorenia, ktoré Vám v tom majú zabrániť. Bonus v rozprávaní príbehu je najmä rozprávač, ktorý Vás sprevádza celou hrou a má prichystané plné vrece vtipných hlášok. Stačí, keď sa len na chvíľku zastavíte a nič nerobíte, tak na Vás začne sypať rôzne hlášky a môžete ho aj naštvať. Prostredie Egypta je naozaj pekné a zaujímavé. Čakajú na Vás vonkajšie prostredie a pozriete sa aj do rôznych jaskýň a hrobiek. Nenarazíte na moment, ktorý by Vám pripadal opakujúci sa a nudný. Grafika mne osobne vyhovovala. Hral som hru na Xbox One a prostredie som si naozaj užíval spolu s výhľadmi po okolí.

Ak máte radi hordy nepriateľov a hľadanie rôznych predmetov, tak Vás Strange Brigade bude baviť. Pokiaľ si budete užívať tieto dve veci, tak hra ponúkne veľmi dobrú dĺžku. Čím viac Vás bude, tak tým viac sa zabavíte. Možno by hra mohla byť trochu lacnejšia. Niekomu sa to môže zdať veľa za takúto hru, ale videl som oveľa horšie hry za rovnaké peniaze. To je ale už vecou vkusu.

P.S.: Hra sa momentálne (01/2019) nachádza v Game Pass.

Ku hre The Gardens Between som sa dostal náhodou a som tomu rád. Jedná sa o veľmi milú, graficky peknú, zaujímavú a netypickú adventúru.

Táto logická adventúra patrí medzi zaujímavé hry hlavne vďaka netypickému gameplay-u. V hre sú len 2 postavy a tieto postavy ovládate Vy. No ani tak nie úplne ovládate a to je na tom super. Každý level má určenú cestu odkiaľ a kam sa máte dostať. Postavy idú samé a musia prekonať rôzne prekážky, aby sa dostali do cieľa. Vy ovládate čas. Pokiaľ nič neurobíte čas stojí. Ovládate posun času dopredu, dozadu a môžete prikázať postavám, aby niečo stlačili, zobrali alebo položili. Tieto schopnosti musíte skombinovať tak, aby ste si prerazili cestu až na koniec. Jednotlivé úrovne nie sú komplikované, takže hra je vhodná aj pre neskôr narodených. Vo väčšine logických hier sa náročnosť hádaniek stupňuje, ale tu tomu tak nie je. Je to škoda, nakoľko hra je veľmi krátka a nízka náročnosť jej nepredlžuje hrací čas.

Grafiky sa jedná o krásnu hru a nejaký príbeh by som tu moc nehľadal. Hrou putujete s dvomi postavami v plťke medzi ostrovmi. Každý ostrov predstavuje určitú spomienku, ktorú odhaľujete práve prechodom úrovne. Postavy nerozprávajú, všetko je vyjadrené zvukmi a okolím.

The Gardens Between ma veľmi milo prekvapilo. Je to naozaj pekná a zajímavá hra, ale veľmi krátka. Plnú cenu sa za túto hru neoplatí dať. Našťastie hra sa momentálne (01/2019) nachádza na Xboxe v službe Game Pass, takže ak túto službu využívate, rozhodne si tento kúsok nenechajte újsť. Poprípade počkajte na nejakú dobrú akciu.

P.S.: Hra je ideálna pre achievement hunterov. Mne sa podarili nazbierať všetky bez najmenšieho problému. :)

Halo 5: Guardians je najnovší diel jednej z najepickejších herných serií na Xboxe. Príbeh tejto série sa môže radiť k tým najlepším, aké sme tu v hernom svete mali. Všetko to začalo v roku 2001 na prvom Xboxe a ešte stále to neskončilo.

Halo 4 a Halo 5 už nemá pod palcom Bungie, ale 343 Industries. Tí ukázali v štvrtom diely, že sa neboja pokračovať v takto dobre spravenej hernej sérií a bola to jedna z najlepších Halo hier. No, podarilo sa im to zopakovať?

Najnovší diel nadväzuje na ten predchádzajúci. Nováčikovia si pravdepodobne užijú hrateľnosť, ale s príbehom to už bude horšie. Odporúčam zahrať si aspoň Halo 4, ale myslím si, že väčšina hráčov tejto hry budú fanúšikovia, ktorí už predchádzajúce diely majú za sebou. Príbeh síce nie je najlepší zo série, ale stále je veľmi dobrý a vďaka nádherným a prepracovaným cutscénam si ho budete užívať. Mňa osobne potešil obsadený Nathan Fillion do jednej z hlavných rolí. Hrateľnosť je vynikajúca, ako to je už u tejto série zvykom a autori ešte pridali do hry nové zbrane a nepriateľov. Veľké plus pre mňa je, že kampaň môžu hrať až 4 hráči v kooperácii, no s tým sa spája aj jedno veľké mínus. Tentokrát si už nezahráte s kamarátmi v splitscreene. To je veľká škoda, nakoľko túto možnosť som v Halo hrách považoval za jednu z najlepších. Multiplayer nesklamal ani v tomto diely. Halo vždy bola hra, ktorá mala perfektný multiplayer a toto zostáva zachované. Dokonca pribudol aj nový mód Warzone, kde si svoje sily zmerá naraz až 24 hráčov.

Grafika v tejto hre možno nedosahuje kvalít iných veľkých titulov, ale to neznamená, že je zlá. Hra má ten svoj grafický štýl, ktorý skrátka patrí k tejto sérii a mala by po celý čas bežať na 60 FPS. Keď si k tomu pripočítate parádne cutscény, úzasnú hudbu, tak tu máte naozaj super hru.

Halo je proste Halo. Táto hra síce neosloví každého, ale séria má svojich fanúšikov a tí by nemali byť sklamaní. Nie je to najlepšie Halo, ale som rád, že je a už teraz sa teším na nový diel.

Ako fanúšika konzôl Xbox ma neobišla séria Halo. Bohužiaľ, začínal som až 4. dielom, takže teraz ma potešilo, keď vyšlo Halo: The Master Chief Collection, kde sa náchádza 5 dielov tejto Xbox klasiky. Konečne sa môžem od začiatku ponoriť do tohto univerza.

Halo: Combat Evolved je prvý diel tejto série. Hra vyšla na prvú generáciu konzôl Xbox v roku 2001 a priniesla revolúciu. Je veľká škoda, že som sa k tejto hre nedostal už vtedy. Teraz už predsalen je na nej vidieť zub času. Verím tomu, že zážitok z hrania bol v dobe vzniku minimálne o stupeň vyššie aj napriek tomu, že Anniversary edícia dostala vylepšenú grafiku. V tejto edicí si viete grafiku hocikedy prepnúť zo starej na novú a naopak. Toto je super možnosť. Je fajn pozerať v jednotlivých lokáciách, ako sa grafika posúva.

Halo je FPS strieľačka, kde v úlohe hlavného hrdinu Master Chiefa zachraňujete celú galaxiu. Hra sa odohráva na prstencovom objekte menom Halo. Vašou úlohou bude zistiť, čo je vlastne Halo, a čo s ním treba urobiť. Exteriér je v hre veľmi dobre spravený a misie, ktoré sa neodohrávali v budovách ma bavili. Problém nastal, keď som musel chodiť po interiéri. Tu je už silno vidieť, že hra je staršieho dátumu. Interiérové lokácie sa opakujú, väčšinou chodíte po rovnakých chodbách a miestnostiach. Toto celé zhoršuje ešte fakt, že v takýchto misiách sa po splnení úlohy musíte vrátiť po rovnakej ceste späť. A aby toho nebolo málo, tak sa autori rozhodli vrátiť do lokácií aj v neskorších misiách. Recyklácia prostredia veľmi škodí hre. Je to asi jedno veľké mínus tejto hry. Keby na tomto zapracovali, mohla to byť hra 10/10. Príbeh sa radí medzi špičku v hernom priemysle a hra obsahuje mechaniky, ktoré boli naozaj zábavné. Okrem klasického strieľania môžete jazdiť na vozidlách, vznášadlách a iných mimozemských technológiach. Pred nepriateľmi Vás chráni štít. Ten sa môže vybiť, a potom Vám začne klesať zdravie. To sa nedobíja automaticky, ale musíte hľadať lekárničky. Príbeh obsahuje aj kooperáciu pre dvoch hráčov. Tá spolu s parádnym multiplayerom sú to najlepšie na tejto hre. Multiplayer vyzerá síce obyčajne, ale aj po rokoch dokáže zabaviť. Najmä, ak máte kamarátov, s ktorými si to môžete zahrať, dokonca aj v splitscreene.

Halo: Combat Evolved je celkovo dobrá hra. Ak jej odpustíte opakujúce sa prostredie v interiéri, tak si hru užijete. O to viac, ak ju budete hrať s kamarátom v coope. Príbehu sa nedá nič vytknúť a hrateľnosť je parádna (pokiaľ sa naučíte ovládať vozidlá). Predsalen je to prvá casť naozaj skvelej hernej série, ktorú dopĺňajú aj knihy. Hra je síce staršia, ale oplatí sa jej dať šancu. A ak Vás vtiahne príbeh, tak Vás už nepustí.

P.S.: Ja som to hral na najťažšej obtiažnosti vrámci hernej výzvy. Miestami to bolo veľmi ťažké. Hordy nepriateľov sa na Vás valia stále a všade. Kedže som naozaj veľakrát opakoval niektoré časti a pripočítal k tomu opakujúce sa prostredie, tak hra bola miestami frustrujúca a kazilo to zážitok. Ak si ju chcete vychutnať, tak neodporúčam najvyššiu obtiažnosť.

Portal sa radí medzi ďalšie hry, ktoré mi zapasovali, nakoľko mám rád niečo netypické. Keď vyšiel Portal, tak priniesol niečo nové. Portal som hral už dávno, ale vďaka výzve som sa k nemu vrátil.

Portal je logická hra, kde pomocou špeciálnej zbrane dokážete vytvoriť 2 portáli. Tie môžete umiestňovať na stenu, strop alebo zem a pohybovať sa medzi nimi. Toto Vám pomôže dostať sa cez jednotlivé úrovňe. Teda, za predpokladu, že Vám to aspoň troch páli. Sem-tam natrafíte aj na nejakého statického strieľajúceho robotka, ale vďaka portálom sa s nimi dokážete vtipne vysporiadať. Nemusíte sa ale ničoho báť. Portal je síce logická hra, ale nie nejako moc náročná, takže by som povedal, že je vhodná aj ako oddychovka. Nájde sa tu zopár levelov, ktoré potrápia, ale nenatrafil som na nič, čo by vo mne vyvolalo nervy a neprišiel ani žiadny moment, ktorý by ma donútil vypnúť hru. K tomu prispieva aj dĺžka. Hra je naozaj krátka. Toto spolu s faktom, že hra v sebe ukrýva veľký potenciál, ktorý je nevyužitý, sú jediné zápory tejto hry.

Na logickú hru je príbeh slušný a vtipne podaný. Vaša postava je žena, ktorá sa ocitá zavretá v nejakom špeciálnom zariadení na testovanie. Celú hru nepoviete ani slovo, ale počúvať budete umelú inteligenciu, ktorá Vás sprevádza celou hrou. Hra je už staršia, takže je to poznať aj na grafike, ale myslím si, že táto hra nepotrebuje top grafiku. Zabaví aj bez nej.

Portal je parádna hra na jeden večer. Krátkosť a jednoduchosť z nej robia príjemnú oddychovku. Po prejdení máte možnosť hrať aj rôzne výzvy a ťažšie varianty máp alebo si stiahnúť nejaké komunitné mapy. Tam už môžete naraziť na väčšiu obtiažnosť.

P.S: Valve vydalo aj Portal 2, ktorý naplno využil potenciál jednotky. Autori hru posunuli ešte ďalej. Hra je krajšia, dlhšia, komplikovanejšia a pribudla kooperácia pre dvoch hráčov.

SUPERHOT je hra, ktorá prináša niečo špeciálne. Pokiaľ ste už unavený z nekonečnej záplavy klasických hier, tak toto je hra, ktorú treba vyskúšať.

Tento počin od Poľského štúdia ma naozaj zaujal a bavil. Už hneď po zapnutí ma prekvapilo riešenie menu. Všetko je to robené v retro štýle a nápadne sa to podobá na Norton Commander. Program, ktorý bežal kedysi na systéme MS-DOS. Norton Commander vo mne vyvolal úžasnú nostalgiu, keďže práve s ním som začínal v mojej 486tke. Hra pozostáva z menších levelov, v ktorých sa nachádza určitý počet nepriateľov. Vy ich musíte zabiť. Znie to ako otrepaná klasika. Po spustení prvého levelu ale zisťujete, že toto nie je klasická FPS strieľačka. Máte tu síce rôzne strelné zbrane, meče, kladivá a kopec iného, ale to špeciálne je ako tu funguje čas. Čas beží len pokiaľ sa hýbete. Ak stojíte a nič nerobíte, tak čas skoro úplne stojí. Predstavte si, že ste Neo v Matrixe. Pokiaľ na Vás nepriateľ vystrelí, tak vidíte kadiaľ poletí náboj. Každý pohyb si musíte dobre premyslieť, lebo nepriateľov môže strieľať naraz viacej. Nepriateľov môžete zastreliť, umlátiť zbraňou v ruke alebo po nich niečo hodiť. Podľa ich pohybu si ale musíte dobre premyslieť, ako to urobíte, aby ste ich trafili. Nepriatelia sú všade, dokonca aj za Vami. Hocikedy sa môže stať, že sa otočíte a tesne pred hlavou uvidíte vo vzduchu náboj a Vy už budete vedieť, že máte problém. Chyby sa tu trestajú. Tak ako im, aj Vám stačí jedna rana a je koniec. Niekedy budete musieť proste obetovať pár pokusov, kým prídete na to ako na nich. No je parádny pocit, keď vidíte spomalene ako náboj letí presne na nepriateľa a vy viete, že za chvíľku bude po ňom.

Príbeh je krátky, ale celkom zaujímavý. Podaný je pomocou rozhovoru Vášho priateľa s Vami a aj tu je cítiť nádych filmu Matrix. Po prejdení príbehu je tu možnosť hrať rôzne výzvy a porovnávať sa so známymi. Môžete opäť hrať jednotlivé levely, ale s rôznymi úpravami. Hra dokáže zabaviť na pár hodín aj po odohraní príbehu a to je veľké plus. Grafika je netypická ako samotná hra. Prostredie levelov je z najväčšej časti biele, zbrane a použiteľné veci sú čierne a nepriatelia sú červený a kryštalický. Takáto grafika do hry sedí a je veľmi príjemné pozerať sa, ako sa nepriateľ rozletí na malé kúsky po zásahu.

SUPERHOT je noazaj niečo iné a netypické. Kto rád vyhľadáva takéto hry, tak by si to mal vyskúšať. Ja osobne doporučujem, nakoľko ma hra naozaj bavila a vždy som sa tešil na nový level.

P.S.: Túto hru som mal možnosť zahrať si aj na VR na PC s plným snímaním pohybu celého tela a musím povedať, že je to jedna z najlepších hier aké som na VR hral. Stretol som sa s veľa negatívnymi reakciami na túto hru, ale treba si uvedomiť, že táto hra je primárne robená na VR a komu sa zdala slabá, tak by si ju mal vyskúšať na VR. Mal som možnosť vyskúšať viac VR hier, ale až v tejto malo snímanie celého tela naozaj význam. Pre mňa SUPERHOT VR je dokonalý VR zážitok. (10/10)

A Way Out je kooperačná akčná adventúra pre dvoch ľudí. Ani viac, ani menej. Musíte mať kámoša, s ktorým si to zahráte. Buď bude sedieť vedľa Vás alebo ho pozvete do online hry. Veľké plus je to, že stačí pokiaľ túto hru bude vlastniť iba jeden z Vás a toho druhého môže do hry pozvať.

Keďže ja som veľký fanúšik kooperačných hier, tak som sa oznámeniu tejto hry veľmi potešil. Podľa ukážky to vyzeralo tak, že to bude stáť za to. Že by konečne mohla prísť parádna hra pre dvoch hráčov. A tak sa naozaj stalo. Vo väčšine hier Vám kamaráti pomáhajú vystrieľať nepriateľov, sem-tam obaja naraz stlačíte tlačítko alebo zatiahnete za nejakú páčku. Celý čas máte obrazovku rozdelenú (v prípade, že sedíte vedľa seba) alebo vidíte celý čas tú svoju obrazovku. Toto je úplne iný zážitok. Táto hra ukazuje ako má správna kooperačná hra vyzerať.

Na začiatku sa dohodnete kto bude Vincent a kto Leo. Toto sú 2 hlavné postavy, ktoré sa na začiatku hry nepoznajú. Obaja majú rozdielne povahy. Jeden už sedí v base dlhšiu dobu a ten druhý sa do nej akurát dostal. Najprv hráte každý to svoje. Rozprávate sa s väzňami a plníte jednoduché úlohy. Stretávate sa až po nejakom čase a nakoniec si nájdete spoločný cieľ. Spolu sa rozhodnete ujsť z väzenia. Pri tomto úteku sa musíte dopĺňať, pomáhať si a hlavne komunikovať. A práve tu sa mi páči riešenie tejto hry. Niekedy máte rozdelenú obrazovku na 2 rovnaké časti a každý robí niečo iné. Inokedy spolupracujete na spoločnej obrazovke. No nachádzajú sa tu aj pasáže, kde vždy niekto iný je v hlavnej úlohe a druhý sa môže len tak obzerať po okolí a flákať sa. Vtedy nastanú prípady, keď je obrazovka rozdelená v nerovnomernom pomere. A práve aj tieto časti sú spestrením, nakoľko to v iných hrách len tak ľahko neuvidíte, ak vôbec. V hre sa nachádzajú QTE časti, no nekazia zážitok z hry. V pár prípadoch sú 2 cesty a vy sa budete musieť dohodnúť, kto pôjde ktorou. Toto a fakt, že sú momenty, keď každý robíte niečo iné je také malé plus, ktoré Vás môže dotiahnúť hru si zahrať ešte aspoň raz, nakoľko každý robí niečo iné.

Grafika hry je na vysokej úrovni a príbeh je podľa mňa dobre napísaný. Nejedná sa o niečo, čo sme tu ešte nemali, ale do postáv sa naozaj vžijete. Toto všetko zakončuje super kamera a dabing, ktorý Vás do príbehu ešte viac vtiahne. Veľká škoda, že autori nenatiahli trochu hernú dobu. Cca 6 hodín je trošku málo a takáto kvalitne urobená hra by si zaslúžila aj viac. Na druhej strane sa nemusíte báť, že by Vás hra prestala v nejakom momente baviť. Nudiť sa nebudete a hru si celú užijete. A keď k tomu prirátame super cenu a možnosť spoluhráča pozvať do hry bez toho, aby hru vlastnil, tak to je jednoznačne must have hra.

A Way Out je konečne perfektne spravená kooperačná hra. Pre mňa to bola nutnosť a odporúčam ju každému, kto nerád hrá sám. Pomer cena/výkon je skrátka super.

Forza Horizon 4 ma dostala už na E3 v roku 2018. Nikdy som nebol fanúšikom závodných hier a ani ma nikdy nebavili, ale keď som videl video na túto hru, tak som vedel, že si ju chcem zahrať. Dočkal som sa. Hra vyšla pred niečo viac ako dvomi mesiacmi a ja už mám v týchto arkádových závodoch nahraných viac ako 50 hodín. Som vďačný za Game Pass, lebo som si túto hru mohol zahrať už v deň vydania bez toho, aby som musel vyhodiť ďalšie peniaze naviac.

Najväčšia obava z pokračovania Horizon série bola, že po naozaj super treťom diely sa hra už skoro ani nemá kam posunúť. Playground Games dokázali, že vedia posúvať latku stále vyššie a vyššie. Ak niekto hral predchádzajúci diel, tak zistí, že 4. časť je ešte o veľký kus ďalej. Lepšia grafika, väčšia mapa, viac možností. V hre je naozaj veľa možností a aktivít. Ani neviem, ako to napísať, aby som na nič nezabudol.

Forza Horizon 4 sa odohráva vo Veľkej Británii. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tento výber nie je najlepší, ale akonáhle sadnete za volant a začnete spoznávať mapu, tak prídete na to, že tvorcovia urobili dobre. Máte tu Edinburgh, malé dedinky, pláže, kopce, lesy, lúky, pamiatky, jazerá, rieky a veľa iných zaujímavých miest. Najväčšou novinkou novej Forzy je pre mňa jednoznačne striedanie všetkých 4 ročných období. Vďaka tomuto si niekedy ani nevšimnete, že cestou, po ktorej idete, ste už niekedy išli. Hral som 2 rôzne závody, kde asi 90% trate bolo na rovnakých cestách, ale keďže som každý závod išiel v inom ročnom období, tak som si to ani nevšimol. Zmena ročného obdobia prináša naozaj veľkú zmenu v hratelnosti. Okolie pôsobí inak a samozrejme aj autá sa správajú inak. Keď k tomu prirátam nádhernú grafiku, tak zážitok z jazdy je naozaj perfektný. Mapa by síce mohľa byť väčšia, pokiaľ to budeme porovnávať s podobnou hrou The Crew, ale tvorcovia to zachránili spomínanou zmenou ročných období.

Vo Forze Horizon 4 sa môžete voľne pohybovať po mape a jazdiť od závodu k závodu. Okrem toho je tu veľa iných aktivít. Kupujete tu domy, ktoré Vám dávajú odmeny. V domoch si môžete nakupovať a upravovať autá. Mne osobne sa páči funkcia, kde si môžete Vaše auto obzerať zo všetkých strán, zapnúť svetlá otvoriť kufor alebo nastúpiť do neho a naštartovať. Na mape sa môžete baviť hľadaním a rozbíjaním tabuliek rýchleho cestovania a vplyvu, navštevovaním pamiatok, skákaním na skokoch, prekonavaním rýchlostí na radaroch, zbieraním bodov za šmykovanie a búranie okolia, objavovaním ciest, hľadaním skrytých stodôl so špeciálnymi autami. Aktivít je v tomto svete naozaj veľa. Nemusíte ani závodiť a dokážete prejazdiť v tejto hre stovky kilometrov.

Čo sa týka samotných závodov, tak ich máte na výber niekoľko. Sú tu bežné závody ako jazda po asfaltkách, závody na poľných cestách, šprint atď. Ďalej tu nájdete špeciálne závody, kde sa snažíte predbehnúť vlak alebo vznášadlo. Mne, ako fanúšika série HALO, učarovala misia, kde sadnete za volant Warthoga a prostredie sa úplne zmení. Naozaj máte pocit, ako by ste boli v hre HALO, a to najlepšie je, že budete počuť vo vysielačke Cortanu, ktorá Vám zahlási pár super hlášok. Parádny zážitok. Potom sa tu nachádzajú aj príbehové misie. Každý príbeh má 10 misií a svoju tému. V jednom príbehu sa snažíte robiť kaskadérske kúsky s rôznymi autami, v ďalšom sadnete do ikonických áut zo starých závodných hier (Ridge Racer, Crazy Taxi, Test Drive a iné). Tvorcovia sa pri vymýšľaní závodov naozaj vyšantili.

Toto všetko samozrejme dopĺňa multiplayer, ktorý je podľa môjho názoru parádne zvládnutý. Na mape sa môže pohybovať až 72 hráčov, ktorými môžete závodiť v co-op režime, pvp režime, vyzvať ich na rýchly súboj, alebo sa pripojiť do špeciálnych hier. V špeciálnych hrách hrajú proti sebe 2 týmy v rôznych režimoch. Je tu klasický capture the flag, naháňanie kráľa alebo zombie režim. Najväčšia zaujímavosť celého multiplayeru je možnosť zapauzovať hru alebo použiť vrátenie času. A to naozaj aj vtedy, keď závodíte online s inými hráčmi. Na nich to nebude mať samozrejme vplyv.

Áut nájdete v hre naozaj veľa. Malo by ich byť cez 450. Okrem toho, že si autá môžete kupovať v obchode, tak si ich môžete vydražit v aukcii, vytočit v kolese "šťastia" alebo nájsť v stodole. Narozdiel od iných hier, kde pomaly celú hru jazdíte na jednom alebo dvoch autách, ich v tejto hre môžete mať, koľko chcete. Na každý závod sa Vám hodí iné auto. Autá sa dajú upravovať ako Vám len napadne. Okrem vylepšovania motora, brźd, kolies, tlmičov a veľa iného, si môžete aj vytvárať vlastné polepy a dizajny. Dizajny si viete stiahnuť aj od iných hráčov, takže sa Vám kľudne môže stať, že budete závodiť v dodávke s logom UPS alebo ikonickým mini autíčkom, na ktorom jazdil Mr. Bean. Jediná škoda pre nás na Slovensku a v Čechách je, že sa do tejto hry ešte nepodarilo dať značku Škoda. Noazaj by som uvítal zajazdiť si na autách od tejto značky. Či už na nových alebo veteránoch.

O Forze Horizon 4 by sa dalo písať toho naozaj veľa. Je obrovská a možností v hre je neúrekom. Okrem možností zaujme samozrejme aj grafikou a hernou dobou. V hre môžete stráviť desiatky hodín a stále budete mať čo robiť. Pre mňa to bola jedna z najočakávanejších hier tohto roka a aj napriek faktu, že nehrávam automobilové hry, ma Forza chytila a už nepustila. Microsoft momentálne ťahá v exluzivitách asi za kratší koniec, ale na Forzu Horizon môžu byť naozaj hrdí. Spolu s Gears of War a HALO je toto hra, pre ktorú sa nájdu ľudia, ktorí si kúpia Xbox One. Za mňa je to jednoznačne najlepšia závodná hra, aká tu doteraz bola.

Forzu Horizon 4 si zahráte na Xboxe a na PC s Windowsom 10. Patrí do skupiny Play Anywhere hier, takže pokiaľ si ju zakúpite na Microsoft Store, môžete ju hrať aj na PC aj na Xboxe. Hra sa od vydania nachádza aj v službe Game Pass a je to jedna z hier, ktorá ukazuje, ako má naozaj dobrá herná platená služba vyzerať.

TIP: Kto ešte neskúšal Game Pass, tak si ho môže na Xboxe alebo na Windowse 10 aktivovať na 14 dní zadarmo, a to Vám dáva dostatočne veľa času na vyskúšanie aj práve tejto hry. Neoľutujete.

Toto bude komentár na asi najbizarnejšiu hru, akú som kedy hral. Ak sa to dá nazvať hra. Ja ani sám neviem, či som tú hru hral alebo sa tá hra hrala so mnou. Sám neviem ako tento počin definovať a obdivujem ľudí, ktorí dokážu o tejto hre napísať článok, ktorého prečítanie mi zabralo viac času ako prejdenie hry.

Plug & Play je black & white niečo. Ale čo? O čo v tejto hre ide? Neviem. O čo tejto hre ide? Neviem. V tejto jednoduchej a super krátkej hre ovládate myškou nejaké divné postavy, ktoré majú namiesto hlavy zástrčky a zásuvky. A potom ovládate zástrčky a zásuvky. A sem-tam nejaký vypínač. Hra Vám neukáže čo máte robiť a ako to máte robiť. V podstate ani neviete, či niečo robíte alebo to robí hra. Klikáte, ťaháte, zapájate, odpájate, prepínate. Ja som žiadny význam v tejto hre nenašiel. Ani neviem, či tá hra má príbeh. A to aj napriek tomu, že tam narazíte na nejaký ten rozhovor, kde vy môžete rozhodnúť ako bude pokračovať. Alebo nemôžete? V tejto hre ide asi o spájanie a oddeľovanie. Možno o lásku a nenávisť. Niekto v tom môže vidieť veľa, ale niekto v tom neuvidí nič. Niekto túto celú hru prejde nechápavo s otvorenými ústami, niekto sa bude stále smiať a niekto bude asi veľmi znechutený. Nechcem toto napísať veľa, aby som nedával moc spoilerov a aby si prípadný záujemca mohol tento počin vychutnať naplno.

Plug & Play odporúčam každému, kto má rád absurdity. No je to asi len pre ľudí, ktorých len tak hocičo nerozhádže a nepohorší. Možno je to len pre silnejšie žalúdky, kedže hra obsahuje sexuálne scény. Ak od toho nič nebudete čakať, tak nebudete sklamaný.

Golf With Your Friends je hra, o ktorej sa nedá asi ani veľa písať, ale zapnete si ju a môžete pri nej stráviť aj desiatky hodín.

Je to klasická online hra, ktorú si môžete zahrať s kamarátmi. Je to mini golf. Asi netreba vysvetlovať, o čo v tejto hre ide. Samozrejme okrem klasických pravidiel minigolfu, si môžete pravidlá aj trochu poupravovať. Pri obyčajnom režime sa proste naučíte ako zahrať prvý ťah a máte to vyhrané. Potom Vám ale obyčajná hra môže prísť príliš ľahká a nudná, a preto si môžete nastaviť napríklad kolíziu loptičiek, náhodné umiestnenie loptičky na začiatku hry alebo skákanie pomocou tlačidla. Zrazu hráte úplne inú hru. Na jednu jamku pustí hra až 12 hráčov, a až keď si zapnete kolíziu, tak sa začína ozajstná zábava. Môžete byť zákerný a naschvál triafať súperov, aby ste ich posunuli do nevýhodných pozícií. A pokiaľ sa Vám aj toto bude zdať málo, tak namiesto loptičky môžete mať mať napríklad štvorec alebo ihlan. No upozorňujem, že pri takomto režime už môže nastúpiť frustrácia a nervy. Hra obsahuje aj 2 špeciálne módy. Hokej a basketbal. Pri hokeji triafate loptičku (alebo teda Vami zvolený tvar) do bránky, v ktorej sa pohybuje brankár a pri basketbale sa triafate do koša s obručou umiestneného vo vzduchu. Máp a jamiek je v hre dosť a hra podporuje aj workshop a editor, takže si môžete sťahovať stovky ďalších alebo vytvoriť svoje vlastné.

Golf With Your Friends je minigolf ako sa patrí. Zabaví, potrápi, nahnevá. Vyblázniť sa pri ňom dá poriadne. Najlepšie je ho hrať s kamarátmi, ale treba si dať pozor, aby ste tých kamarátov mali aj po hre. :)

Ako fanúšik série Life is Strange som bol veľmi potešený, keď som sa dozvedel, že mi francúzske štúdio Dontnod skráti čakanie na druhú sériu. O to viac, že to bude zadarmo.

Life is Strange je hra, vďaka ktorej si moja žena (nie je hráčka) sadla vedľa mňa a hltala celý príbeh so mnou. Mal som radosť, že sa to zopakuje. The Awesome Adventures of Captain Spirit obsahuje síce iba jednu časť s jedným krátkym príbehom, ale vzhľadom na cenovku sa to nedá hre moc vyčítať. Na druhej strane si môže človek povedať, že hra, ktorá bude zadarmo asi nebude moc kvalitná. Opak je pravdou. Fanúšikovia LiS nebudú sklamaný.

Hlavným hrdinom je tentokrát 8 ročný Chris, ktorý žije s otcom. O mamu prišiel pri autonehode a jeho otec to neznáša práve najlepšie. Prišiel o prácu a väčšinu času trávi pred televízorom s fľaškou v ruke. Možno práve preto si Chris vytvoril svojho vlastného hrdinu a uteká do svojho vymysleného sveta. Tentokrát si môžete upraviť aj vzhľad Vašej postavy. Dej sa odohráva jedno zimné poobedie v prostredí Vášho domu a dvora. Pozadie príbehu odhaľujete pomocou hľadania dokumentov a dopisov. Vďaka Chrisovej fantázií sa v hre môže auto zmeniť na kozmickú loď, bojler na príšeru alebo snehuliak na úhlavného nepriateľa, takže sa nudy bát nemusíte. Napriek tomu by som uvítal v hre viacej postáv, ktoré by mohli ešte vylepšiť príbeh.

The Awesome Adventures of Captain Spirit by som odporúčal vyskúšať každému. Pre fanúšikov Life is Strange a TellTaleoviek je to povinnosť a pre ostatných je to úplne iný zážitok, na aký nie sú zvyknutý. Príbeh síce nie je výnimočný a dĺžka je naozaj krátka, ale hru si užijete, vychutnáte príbeh ako sa patrí a zabavíte. A to všetko zadarmo.