@
Kunick (18.03.2026 20:03): Tak pokiaľ viem, tak Herbert mal rád aj filozofiu a tuším aj lysohlávky. :)
A k tým videohrám, podľa mňa to veľakrát nemusí byť ani nejaký appeasement, skôr 1. do hry dávajú svoje aktuálne politicko-filozofické presvedčenie alebo 2. nevedia sa vymaniť z toho vnímania sveta svojou optikou alebo optikou svojej kultúry. 3. alebo si myslia, že by to bolo pre recipienta príliš exotické a nevedel by sa s tým stotožniť na úrovni, že by mu to vôbec prišlo zaujímavé, lebo by to bolo pre neho neuchopiteľné. Veď práve z takýchto dôvodov sa ľudia utiekajú ku klišé a gýču, keď chcú ľahko identifikovať miesto toho, aby boli nútení spoľahnúť sa na seba v tom, ako zaujmú stanovisko.
Mi to pripomína aj niečo ďalšie s čím som sa viackrát stretol IRL, ale aj na DH, čo sa týka hier, seriálov alebo kníh - ľudia dávali = medzi "kladná/sympatická postava" a "dobre napísaná postava", pričom, keď som o nejakých postavách tvrdil, že sú to fakt výborne napísané postavy, tak boli v rozpakoch, či to myslím vážne, lebo tá postava nebola vôbec kladná. Pre mňa sú typické príklady Durance z Pillars of Eternity alebo Tywin Lannister z Game of Thrones (ktorý bol aj bravúrne zahraný).
Tým chcem vlastne povedať, to, že dnes mám pocit, že je aj problém pre ľudí rozlišovať práve na základe vyššie napísaného to, čo je posolstvom autora alebo jeho názorom a čo je len vykreslením narácie a myšlienok z jeho predstavivosti. Napríklad ak mám v príbehu otrokárov a otroctvo a distingvované správanie "posh" otrokárov, tak to automaticky predsa neznamená, že to schvaľujem alebo, že za tým vystupovaním je niečo, s čím sa morálne stotožňujem.