Po rokoch som sa rozhodol si dať znovu NFS Carbon, keďže som mal chuť na nejakú nenáročnú závodnú hru, dohral som ju síce aspoň 5 krát, ale napriek tomu, že je to považovaný za horší diel série ma na nej vždy niečo bavilo.

Začnem s prezentáciou, grafika vyzerá na rok vydania slušne, ale to že hra z roku 2006 nepodporuje widescreen nepoteší, našťastie na to ale existije patch. Oproti Most Wanted, kde bolo všetko rôzny odtieň žltej a hnedej je Carbon viac farebnejší a vracia sa do noci z Underground 1 a 2. Každá časť mesta má osobitú architektúru, máme tu napr. priemyselnú, obytnú alebo kasínovú časť. Autá sú modelované s dostatočným detailom, tak verne pripomínajú svoje reálne podoby. Jedinou slabou stránkou grafiky sú modely tvárí postáv, počas hry neuvidíte skoro žiadne, ale tí vymodelovaní bossovia vyzerajú oproti ich hraným verziám naozaj smiešne, hlavne na nižších detailoch.

Zvuková stránka hry je tiež na dobrej úrovni, autá vydávajú autentické zvuky a zvuk takého BMW M3 GTR je rovnako ikonický ako auto samo. Dabing je podobne ako cutscény extrémne béčkový, čo by nevadilo, keby sa hra nesnažila brať tak vážne, okrem vašeho prvého spolujazdca sú všetci hrozne suchí.
To, čo je ale najdôležitejšie je hudba, ktorá sa skladá z niekoľko častí. Prvá je tu hudba z menu, tá je pomerne nevýrazná a mení sa podľa toho, aký máte typ auta, ale o tom budem hovoriť neskôr. Hudba pri policajných naháňačkách je úplne rovnaká ako v Most Wanted.

Narozdiel od predchádzajúcich hier teraz hrá vo väčšine pretekov len pár generických inštrumentálnych skladieb a licensované skladby budete počúť oveľa menej, tie hrajú len v checkpointoch a voľnej jazde. Sú rozdelené do troch kategórií podľa toho aké auto používate, tak ak budete jazdiť len s jedným typom auta, tak veľa z nich nebudete počúť vôbec.
Prvé tu sú hip hop skladby, ktoré boli totálne mimo môj vkus, hlavne skladby od Tigarah a Lady Sovereign, tie dve skladby od Dynamite MC boli ale fajn.
Druhé sú elektronické skladby, kde nájdeme známych interpretov ako Ladytron, Goldfrapp, Vitalic a dokonca aj Junkie XL Remix od Maďara menom Yonderboi a vtedy 20 rokov starú skladbu od Garyho Numana. Tie sú lepšie, ale sú tam aj slabšie skladby.
Tretiu kategóriu tvorí mne najbližší rock, kde sú napríklad The Bronx, Eagles of Death Metal, Wolfmother, Priestess a Kyuss.
Moja obľúbená skladba z hry ale vtedy bola "Signs of Life" od Every Move a Picture, (neskôr som zistil, že to je jediná skladba, ktorá od nich ale za niečo stojí). Celkovo je teda soundtrack kvalitou nevyrovnaný, ale páčil sa mi viac ako ten v Most Wanted, kde bol samý industrial a nu-metal.

Príbeh pokračuje presne tam, kde skončil Most Wanted, vraciate sa do Palmont City vo svojom novom BMW, ale pochopiteľne sa niečo pokazí a na ceste stretnete starého známeho, ktorý vaše auto pošle do šrotu. Teraz si musíte postupne vybudovať meno a ovládnuť všetky územia v meste, pričom stretnete ďalších známych ľudí. Mesto teraz ovládajú 3 bossovia, ktorí si myslia, že ste po pretekoch utiekli s peniazmi a nevidia vás veľmi radi. Príbeh je celkovo dosť slabý a predvítateľný a hlavný nepriateľ je jasný už od začiatku, ale na pomery závodných hier celkom zabaví.

Autá sú teraz rozdelené do troch tried a troch kategórií, pričom trieda 1 je najpomalšia a 3 najrýchlešia. To je rozdiel oproti Most Wanted, kde neboli triedy a počas kariéry ste skúšali omnoho viac vozidiel.

Prvé sú tu Tuner, tieto autá sú skoro všetky Japonské a disponujú dobrou ovládateľnosťou a slušnou cenou, ale sú aj najpomalšie, tak preto ich odporúčam len tým, čo chcú výzvu.
Druhé máme Americké Muscle, tieto majú najlepšiu akceleráciu, ale na druhú stranu sa ťažšie ovládajú. Napriek tomu, je to ale moja najobľúbenejšia trieda áut v hre, prvé autá nie sú až tak dobré, ale Corvetta a Viper sú jednoznačne najviac OP voziflá v hre.
Posledné sú Európske exotic, tieto sú najviac vyvážené a majú najvyššiu rýchlosť, ale sú aj najdrahšie.

Ako som spomínal, v meste sú teraz 3 hlavné gangy a 8 vedľajších, ktoré si medzi sebou rozdelili preteky a územia. Tento nápad podobný tomu zo San Andreas je síce zaujímavý, ale nie dostatočne dotiahnutý, takže v hre len vy sami preberáte územie. Výnimkou je len, keď občas váš vedľajší gang vyzve na preteky a ako to nepríjmete tak ich vyhrá on.

V meste je niekoľko rôznych typov pretekov. Prvé sú tu štandardné šprinty a okruhy, ktoré nepotrebujú popis, potom checkpointy, kde pretekáte o čas, speedtraps z Most Wanted, kde sa snažíte cez tachometre po ceste prejsť najvyššou rýchlosťou, pribudli aj drifty z Underground, kde sa šmykmi snažíte získať najviac bodov a boli odstránené napínavé drag preteky. Tou najzaujímavejšou novinkou sú ale preteky v kaňonoch, v týchto úzkych cestách sa konajú šprinty, drifty a hlavne napínevé duely proti bossom, kde je vašim cieľom držať sa v jednom kole čo najbližšie k súperovi, aby ste nazbierali čo najviac bodov a v druhom čo najďalej aby vám nedošli, dajú sa ale vyhrať aj rýchlo ak v prvom kole predbehnete súpera a udržíte si náskok 10 sekúnd. Tieto preteky sú naozajstnou skúškou hráčových schopností, na každom rohu číhajú ostré zákruty so zvodidlami a ak z nich vyletíte, začínate odznovu. Ten posledný duel v hre mi dal riadne zabrať a roky mi trvalo kým som ho vyhral. Po tom, čo prejdete kariéru si môžete vyskúšať série rôznych výziev a zbierať odmenové karty, ktoré vám odomknú rôzne kolesá, spoilery, vinyly a autá. Carbon je ale celkovo o dosť kratkší ako Most Wanted, MW mi trval prejsť vyše 20 hodín, Carbon mi teraz trval len 5.

Ďalšou novinkou v hre sú spolujazdci, celkovo ich je v hre 6 pričom 3 získate po porazení bossov. Delia sa na 3 kategórie, prví sú blockeri, ktorí blokujú súperov a sú najužitočnejší, ale málokedy sa im to podarí, druhí sú scouti, ktorí odhaľujú skratky na ceste, tí sú najskôr užitoční, ale ja mapu mesta poznám tak dobre, že som ich už nepotreboval. Poslední sú drafteri, ktorí vám pomáhajú naberať rýchlosť ak jazdíte za nimi, v meste je ale veľa zákrut a málo rovných ciest, tak ich moc často nevyužijete. Podobne ako samotné gangy to je koncept, ktorý postráda hĺbku, ale stále pobaví.

V hre stále zostala polícia z Most Wanted, ale oproti predchádzajúcej hre je menej agresívna a nehrá podstatnú rolu, predtým ste museli s nimi ísť do kontaktu, aby ste mohli vyzvať bossov, ale teraz sú skôr na obtiaž a snažíte sa im vyhýbať. Naháňačky teda stojí za to robiť len pre reward cards.

V hre je stále otravný rubberbanding, ktorý spôsobuje, že aj keď máte pred súperom náskok 10 sekúnd, tak vás tesne dobehne pred cieľom a ťažké SUV predbehne vaše Lamborghini.

Najzábavnejšou časťou Carbon je ale pre mňa úprava áut, nemáte tu repráky a rôzne blbosti ako v Underground, ale máte tu autosculpt, ktorý vám umožňuje inštalovať a upravovať kolesá, blatníky a spoilery. Auto môžete zdobiť celým spektrom farieb a množstvom vinylov a nechýbajú ani súčiastky, ktoré zlepšujú váš výkon, a tie si môžete upravovať tak, aby vám zlepšili jazdné vlastnosti.

Celkovo je Carbon dôstojným pokračovaním a pravdepodobne poslednou dobrou hrou zo série. Hot Pursuit a Shifty boli dobré tiež ale neboli to Need for Speed.

Po slušnom, ale pre mňa nie veľmi zaujímavom datadisku z prostredia Indiánskych kmeňov The War Chiefs vyšiel o rok neskôr druhý datadisk, na ktorom spolupracovali tvorcovia Rise of Nations.

Narozdiel od originálnej hry a War Chiefs, kde sme sledovali osudy fiktívnej rodiny Blackovcov, tak v tomto rozšírení sú všetky tri kampane založené na histórii (teda až na tu Čínsku, ktorá sa zaoberá hypotézou, že ako prví objavili Ameriku). Japonská kampaň je podobná tej z The Conquerors, kde ako mladý generál pomôžete Shogunovi Tokugawovi zjednotiť Japonsko a Indická sa zaoberá oslobodením od Britskej ríše. Bohužiaľ sú dosť predvídateľné a krátke a každá má len 5 misií, ale celkovo to dáva rovnaký počet ako v rozšírení War Chiefs.

Čo sa týka nových národov, tak Číňania podobne ako Rusi stavajú skôr na početnosti armády ako jej sile, jednotky trénujú vo skupinách a majú vyšší populačný limit.
Zato Japonci sú veľmi silný národ s nebezpečnou armádou, ktorý disponuje napríklad lukostrelcami, lepšími mušketiermi a samurajmi. Nemôžu loviť zvieratá, ale stavajú svätyne, ktoré pomaly generujú suroviny. Navyše môžu väčšinu zásielok z mesta poslať dvakrát.
Indovia dostávajú dedinčanov ku každej zásielke z mesta a ich výroba stojí drevo. Pochopiteľne nemôžu zabíjať kravy, namiesto toho majú špeciálnu budovu, kde kravy pridávajú experience points. Na začiatku hry sú slabší, ale v neskoršej fázi hry môžu trénovať bojové slony, ktoré za sebou zanechajú veľké škody.
Každá nová národnosť tiež postupuje do novej doby tak, že stavia zázračné budovy, ktoré im dávajú rôzne bonusy namiesto toho, aby dostali došasnú zásobu vojakov a surovín. Tieto národy majú navyše špeciálnu budovu konzulát, kde môžu zamieňať štvrtú surovinu export za rôzne vylepšenia a jednotky zo západných krajín.

Okrem toho tu máme nové herné módy a mapy, ktoré obohacujú hratelnosť a poskytuje veľa zábavy aj v single aj v multiplayeri.

Takže s obidvoma rozšíreniami tu máte až 14 rôznych civilizácii kde každá je odlišná a poskytuje hráčovi iné možnosti a štýl hry. Celkovo teda ide o naozaj hodnotné rozšírenie hry ktoré by som rozhodne odprúčal tým, ktorých bavila pôvodná hra.

(Hodnotené podľa Android verzie)

Framed je hra, ktorá vás okamžite zaujme svojim minimalistickým grafickým spracovaním. Noirovú atmosféru tiež dotvára štýlová jazzová hudba (aj keď sa tam stále opakuje len pár skladieb).

Herný nápad je tiež veľmi originálny. Hráte za nemenovaného muža, ktorý bol krivo obvinený z vraždy a je teraz na úteku pred políciou so záhadným kufríkom. Vašou úlohou je poprehadzovať komiksové panely tak, aby sa vaša postava vyhla všadeprítomným policajtom a dostala sa ďalej.

Sú tu ale dva problémy. Ten prvý je, že na začiatku je hra dosť jednoduchá a dajú sa predpovedať výsledky, ale neskôr je často pokrok založený na pokuse a omyle, hlavne keď tie isté panely potrebujete použiť viackrát. Nikdy som ale nemal pocit, že by hra bola náročná, vždy sa dalo na riešenie prísť pomerne rýchlo. A ten druhý je dĺžka, celá hra je veľmi krátka a zaberie sotva hodinu. Nevadia mi krátke hry, napríklad Monument Valley trvala len dve hodiny, ale bol to pre mňa výrazne silnejší zážitok. Táto hra skončila práve vtedy, keď začala byť zaujímavá.

Framed sa bude najviac päčiť hipsterom a ľuďom čo chcú v hrách štýl namiesto substancie, ja som ale od jednej z naojoceňovaňejších mobilných hier roka čakal rozhodne viac.

Pamätáte si na sériu browserových klikacích adventúr Submachine? Tieto hry si získali veľkú obľubuvďaka svojim záhadným prostrediam a deju a zaujímavým hlavolamom.

Hry od štúdia Rusty Lake by sa dali označiť za duchovného nástupcu tejto série, keďže majú podobné grafické spracovanie, ale majú v sebe výrazne viac prvkov surrealizmu, ktoré sú ako vystrihnuté z Lynchovej tvorby.

Po sérii krátkych adventúr Cube Escape je Rusty Lake Hotel prvým plnohodnotným plateným titulom štúdia. Dej je na prvý pohľad jednoduchý, na návštevu vám prijde 5 zvieracích hostí a vašou úlohou je pomôcť šéfkuchárovi pripraviť im večeru (pričom netušia, že na večeru sú oni). Celé to ale skončí veľmi zvláštne a hráč netuší čo a prečo sa vôbec stalo.

Našťastie hlavolamy sú na výbornej úrovni, ich riešenie je časo absurdné, ale nie príliš náročné, takže návod som na ne nepotreboval skoro vôbec. Na prípravu každého pokrmu môžete ale tiež nazbierať ďalšie dve ingrediencie, ktoré vám pridajú počet hviezd. Najskôr sa hľadajú ľahko, ale v ďalších úrovniach ich je veľmi ľahké prehliadnúť.

Celkovo ide o slušnú krátku adventúru, ktorá vás pekne potrápi na 2-3 hodiny.

(Hodnotené podľa Android verzie)

The House of Da Vinci je viacmenej Slovenský klon série The Room, tá patrí medzi absolútnu špičku mobilných hier, takže ide o dobrú inšpiráciu, ale pri hraní má hráč stále pocit, že vývojári stáli na ramenách obrov.

Našťastie ale toto nie je úplne odfláknutá kópia ako je zvykom u väčšiny mobilných hier. Grafika a zvukový design sú na vysokej úrovni. Dosadenie hry do malebného renesančného prostredia hre rozhodne prospelo.

Hrateľnosť je oproti The Room takmer identická. Ako učeň majstra Leonarda prechádzate rôzne záhadné priestory a chodby a snažíte sa zistiť, čo sa s ním stalo. Máte tu dokonca aj špeciálnu šošovku, s ktorou môžete vidieť cez niektoré steny a cez iné miesta môžete nahliadnuť v čase.
Obtiažnosť hlavolamov je rovnako primerane nastavená, pričom sa adekvátne zvyšuje. Hra sa váš vždy snaží postupne nenápadne naviesť k správnej ceste ak ste stratení, ale hinty nie ste nútení používať.
Ovládanie na dotykovj obrazovke funguje dosť dobre, ale nie tak hladko ako v The Room sérii. Na hre mi najviac vadilo len, že niektoré texty sú ťažko čitateľné.

Najviac na hre zaujme, že počas priebehu môžete objaviť autentické modely niekoľkých Leonardových vynálezov ako kníhtlač, lietajúci stroj a most, ktoré aj naozaj fungujú.

Dokončenie hry zaberie okolo 4-5 hodín, čo je slušná dĺžka. Rozhodne ale odporúčam kúpiť mobilnú verziu, tá je o viac ako polovicu lacnejšia a tento typ hier sa tam viac hodí ako na PC.
Napriek mojím výhradám ale môžem túto hru odporúčať a ak ľudia budú podporovať takéto hry namiesto toho, aby míňali stovky na gacha blbostiach, tak budem len rád.

Keď som hľadal nejakú Českú hru do hernej výzvy, tak som náhodou narazil na túto akčnú hru, videl som že trvá vraj len 5 hodín, tak som si povedal že to rýchlo dohrám a napíšem koment.

Graficky hra na rok 2006 vyzerá tak podpriemerne, sú tu pekné fotorealistické textúry, ktoré ani napriek nižšiemu rozlišeniu nevyzerajú najhoršie. Horšie je to ale s plastickými modelmi postáv a ich smiešnymi animáciami. Napríklad vaša postava sa hýbe veľmi divne a nepriatelia po zasiahnutí lietajú.
Ak si ale vezmeme že o rok neskôr vyšiel miľník vo vývoji grafiky Crysis, tak hra jednoducho vyzerá ako zlý vtip.

Zvukovo je na tom ale hra o dosť horšie, ako už povedali iní, hudba v leveloch je otrasná a stále sa z nej opakuje asi 5 sekúnd, najhoršie sú tie dunivé techno skladby, ktoré jednoducho kazia akciu.
Neviem posúdiť kvalitu Českého dabingu, hral som to s Anglickým, ktorý je ale otrasný, problémom je tiež nevyvážený zvuk v niektorých cutscénach.
Zvuky zbraní a výbuchov sú také priemerné akoby ich vývojári zobrali s nejakého sound packu.

Pribeh je aj na pomer akčných hier totálne nudný brak, hráte nejakého chlapa s protidrogového oddelenia a snažíte sa zastaviť Kolumbiiský drogový kartel, čo samozrejme nevyjde podľa plánu, pretože vás niekoľkokrát zradia. Vám je to ale aj tak jedno pretože vám sú všetky postavy ukradnuté.

Hru ale zachraňuje slušný pocit so streľby a pekný, hoci absolútne lineárny level design. Každá misia sa odohráva v inej lokácii. Vývojári sa rozhodli kopírovať hru Max Payne, tak môžete spomaľovať pri streľbe čas a uskakovať pritom do strán. Používanie bullet time je povinnosťou, lebo hra má podivne naprogramovanú detekciu zásahov, kde vás nepriatelia ľahko trafia aj cez dve stodoly. Časté rýchle ukladanie je teda v tejto hre tiež nevyhnutnosťou. Našťastie pri ceste natrafíte na dosť veľa lekárničiek, ktoré vám dávajú zdravie, ktoré sa inak veľmi pomaly obnovuje.

Zo zbraní čo máte naozaj využijete len tie automatické, lebo ostatné sú proti rýchlym súperom na nič, takže pištole alebo brokovnice som v hre použil asi len raz.

Na začiatku to strieľanie a skákanie celkom baví, ale rýchlo dostanete pocit stereotypu, v každej misii robíte to isté a vývojári úplne minuli príležitosť pridať do hry nejaké stealth alebo taktické prvky, v pár misiách máte síce partnerov, ale tí vám skoro vôbec nepomáhajú. Občas narazíte aj na bossov, ale tí sú čisté bullet špongie a narozdiel od bežných nepriateľov nevyžívajú žiadnu lepšiu taktiku.

Technická stránka hry tiež nie je najlepšia, sú tu rôzne bugy, napríklad po načítaní hry sa i raz začala obrazovka triasť alebo som sa pohyboval spomalene.

Hra sa v čase vydania nedočkala u nás ani v zahraničí najlepších hodnotení a teraz zostáva viacmenej zabudnutá, očakávania som teda nemal vysoké, ale celkovo som dostal hru ktorú raz dohráte a potom na ňu zabudnete.
Prijemné prekvapenie ako Chameleon sa teda nekoná.

Stále ma to ale bavilo viac ako dnešné ultra nudné cover based strieľačky ako Inversion, Kane & Lynch: Dead Men a Gears of War.

*Hodnotené podľa Android verzie*

Kto by si kedy myslel že jednoduchá ťahová hra pre mobily bude lepším pokračovaním slávnej stealth série ako Absolution?

Kým čakám na kompletné vydanie nového Hitmana, tak som si kúpil Hitman GO (ktorá nemá nič spoločné so súčasným šialenstvom okolo Pokémon GO), ktorí mnohí chválili ako perfektný príklad prevedenia tejto známej hernej značky na mobily (je tu aj Hitman Sniper, ktorý je slušná hra na ostreľovača, ale nemá tak originálny nápad ako táto vec).

SE Montreal si uvedomili, že urobiť autentickú 3D Hitman hru na mobily by bolo zbytočné, lebo mobilní hráči majú menšiu trpezlivosť a ovládanie na mobilnej obrazovke je oveľa menej presné, čo by robilo extrémne krkolomnú stealth hru, tak sa rozhodli všetko zjednodušiť do formy stolovej hry.

Hra si rozhodne pochvalu za unikátnu vizuálnu prezentáciu, tá je síce minimalistická ale efektná, ako som hovoril, všetko má hru hracej plochy a vy aj vaši nepriatelia ste jednoduchí panáčikovia, ktorí sú ale ľahko rozpoznateľní.
Ozvučenie je tiež jednoduché, okrem pár základných zvukov a hlavnej hudby je tu len ikonická Ave Maria, ktorá hrá v každej úrovni, keď máte zabiť svoj cieľ.

Celkovo tu je 7 misií po 15 kratších úrovniach (Okrem dvoch misií, ktoré majú 8 a sú inšpirované misiami zo starších hier). Ak vám to ale pripadá málo, tak každý level má aj 2 vedľajšie úlohy, ktoré väčšinou nejde splniť naraz, napríklad zobrať kufrík, nezabiť nikoho, zabiť všetkých či prejsť level za menej než určený počet ťahov. To dáva každej úrovni znovuhrateľnosť. Ak ste v hre naozaj stratení a neviete nejakú úlohu splniť, tak vám hra ponúka možnosť použiť hinty, ale tie by používal len blbec, hlavne keď na YouTube je kopec návodov.
Každá misia prináša nejakú novú mechaniku do hry, ako napríklad rôzne druhy strážcov ktorí sa pohybujú iným spôsobom, pištole a sniperskú pušku na likvidáciu nepriateľov, podzemné šachty alebo prevleky na ľahší presun. Tieto mechaniky sa príliš neopakujú, takže pri hraní rozhodne nebudete mať pocit stereotypu. Náročnosť je tiež výborne nastavená tak, že prvé levely sú jednoduché ale postupne sa stávajú komplikovanejšie.
Vadilo mi ale, že narozdiel od starých Hitman hier, kde ste väčšinu levelov mohli riešiť viacerými spôsobmi, tu je väčšinu možné splniť len jedným.

Hlavný problém hry je ale rovnaký ako pri hre The Room, o ktorej som predtým písal, je to skvelá hra na mobily, ale na PC, kde môžete hrať všetky ostatné Hitman hry je to jednoducho zbytočné vydať. Hlavne keď "definitívna" edícia okrem vyššieho rozlíšenia neprináša vôbec nič nové za vyššiu cenu.

Niekomu by mohla aj vadiť pomerne vysoká cena vzhľadom k tomu že dĺžka je pomerne krátka (ak sa nerozhodnete splniť všetky úlohy). 5-6 hodín hrateľnosti za 5-8 eur jednoducho nie je až tak výhodné. Hlavne keď som si pred 2 rokmi kúpil kolekciu prvých 4 Hitman hier za výhodnú cenu 8 eur a získal z toho až 60 hodín, čo s touto hrou nemožno porovnať.

Stále ide ale o skvelú mobilnú hru, ktorá sa už dočkala aj 2 pokračovaní s Larou Croft a Deus Ex.

*Hodnotené podľa Android verzie*

Ako veľkého skeptika mobilných hier ma rozhodne potešilo, že som našiel dobrú hru pre Android ktorá nie je ďalší endless runner, lacný klon populárnej hry, grindfest s mikrotransakciami alebo port starej hry ktorá je už na PC. The Room (ktorá nemá nič spoločné s kultovým filmom od Tommyho Wiseaua) je príjemná oddychová puzzle hra, kde postupne odhaľujete čo sa skrýva v tajomnom trezore.

Audivizuálne spracovanie je na vysokej úrovni a ukazuje že Unity Engine vyzerá skvele, keď s ním vývojári vedia pracovať, najviac sa mi páčilo spracovanie tieňov a výrazné detaily aj pri tých najmenších predmetoch. Hudobný podklad je minimálny, ale perfektne dotvára atmosféru hry.

To hlavné je ale výborná hrateľnosť. Keď som bol menší a hrával väčšinou len browser hry, tak som mal slabosť na point a click adventúry, kde vašou úlohou bolo dostať sa von z miestností alebo niečo odomknúť. The Room funguje na podobnom princípe, len je v úplnom 3D prostredí. Náročnosť bola perfektne zvládnutá, všetky hlavolamy sú primerane ťažké a keď budete naozaj stratení, tak postupne budete dostávať nápovedu. Hlavolamy sú navyše aj originálne spracované a každý sa rieši iným spôsobom, niekedy budete musieť nájsť schovaný kľúč, inokedy zadať heslo alebo nájsť tajnú správu pomocou špeciálneho vízoru.
Za pochvalu stojí aj ovládanie, ktoré bolo perfektne spravené pre dotykové obrazovky a nemal som s ním problémy, predpokladám že podobne funguje aj s myšou.

Jediným výraznejším mínusom je dĺžka, celá hra mi zabrala len dve hodiny, ak ale chcete viac, tak hra už má dve pokračovania, ktoré sú síce drahšie, ale aj dlhšie a náročnejšie.

Celkovo je hru ale trochu ťažké hodnotiť, na pomery Android hier je to skvelá hra za výhodnú cenu menej než 1 Euro, ale na PC, kde to stojí skoro 5 sa to neoplatí hrať. Takže by som Android verziu hodnotil na 90% a PC na 70%, čo dáva priemer 80%.

Najskôr trochu kecov na začiatok:
Ako ďalšiu časť hernej výzvy som si mal vybrať krátku hru na jeden deň, po pár strieľačkách som mal chuť na nejakú závodnú hru, tak som si pozeral diely Need for Speed a všimol som si, že som nikdy nedohral The Run, napriek faktu že singleplayer údajne trvá len 4 hodiny.
Do hry som sa raz pustil ale skončil som asi po 2 pretekoch, ale teraz som si povedal, že je to dobrý adept na výzvu a že ju dohrám.

Pre mňa ale po slušnom Carbon (a pre väčšinu Most Wanted) ďalšie diely NFS nestáli za nič. Výnimkou bol prekvapivo dobrý Hot Pursuit z roku 2010, po ňom sa EA rozhodli nasledovať 2 hrami v ďalšom roku, pokračovaním Shift 2: Unleashed, o ktoré nemám vôbec záujem, lebo ja NFS sériu hrám na odreagovanie pri jednoduchých arkádových pretekoch, nie pre realistickú simuláciu. Druhou bola táto hra.

Na prvý pohľad ide o rozhodne zaujímavý nápad, ste cestný pretekár s veľkým dlhom a mafiou na krku a musíte vyhrať veľké preteky naprieč Amerikou, ale skoro zistíte, že celý nápad EA pokazili. NFS the Run je totiž najlineárnejšia hra, akú som kedy hral, nielen kvôli faktu že prakticky len stále jazdíte z bodu a do bodu B, ale aj kvôli AI súperov, čo spomeniem neskôr.

Spomeniem ale tú najlepšiu vec, a tou je grafické spracovanie. Máme tu 10 rôznych lokácií ako San Francisco, Chicago, Skalnaté Vrchy či Nevadská púšť a všetky sú vďaka novému Enginu detailne zobrazené, plus tu máme rozsiahly vozový park s vyše 100 autami, je až skoro škoda, že je tu tak veľa áut, keď väčšinu z nich nevyužijete.
Tiež zarazí, že hra je uzamknutá na 30 FPS, hoci ja na to nie som tak citlivý ako iní.

Zvuk je oproti tomu dosť nevýrazný, hlavne hudba, ktorá nezaujme ale neurazí, ja som nikdy nebol veľkým fanúšikom soundtrackov so starých NFS hier kde bol väčšinou buď hip hop alebo butt rock.

Ako som spomínal, hra sa snaží mať aj nejaký príbeh, ale ten je absolútne smiešny, nezaujímavý a plný hlúpych klišé, nikto nehrá závodné hry proti príbehu tak ho tam naozaj nemuseli pchať, vaša hlavná postava je úplne nesympatická a takisto sú všetci okolo, našťastie sa dá väčšina zbytočných cutscén preskočiť.

Toto je prvá hra kde je váš vodič viditeľná postava a kde vystúpite z auta a dúfam že aj posledná, stupídne QTE sekcie kde utekáte pred políciou alebo mafiou na nohách do hry nepridávajú absolútne nič a len som ich chcel mať čo najskôr za sebou.

Čo tiež dosť vytáčalo, boli hrozne dlhé loadingy a všeobecne strašne dlho trvá kým sa vôbec dostanem k pretekom, keď spustíte hru tak sa vám ukáže neviem koľko obrazoviek kým sa dostanete k menu a pri hraní sa mi stále zdalo že ma hra prerušovala.

Narozdiel od starších hier, kde vám pomáhal pri jazde spomaľovač času, tu máte funkciu rewind ktorá vás vráti pred posledný checkpoint, čo sa dosť zíde keď nabúrate alebo vás predbehnú, ich počet je ovplyvnený náročnosťou.
Využívať ich ale vôbec nemusíte a ak žiadny nevyužijete tak získate po pretekoch viac skúseností. Áno, do kompletne lineárnej hry pridali XP systém ktorý na hrateľnosti nemení skoro nič.

Ovládanie a jazdný model sú dosť nerealistické, ako je zvykom v sérii, hoci stále treba občas brzdiť pri ostrejších úsekoch. Úplne ma ale dostalo, keď som išiel po zmrznutých cestách po vrchoch a auto išlo v pohode tri-stovkou bez šmýkania po ľade, toto už je čistý bullshit.
Tiež som nechápal prečo je zrýchlenie nastavené na klávesu A a brzdenie na Z, toto som skoro v žiadnej hre nevidel, tak som to hneď zmenil.
V hre mi vadila aj príliš blízka kamera kvôli ktorej som horšie videl okolo seba.

Hra mi stále pripomínala, že na každý typ trate sú lepšie iné autá, že vraj sú exotické lepšie na "technické" trate a Muscles na rovné, ale ja som na to kašľal a skoro celú prvú polovicu hry som prešiel s Audi R8, ktoré je rýchle a ľahko ovládateľné.

Teraz sa dostávame na najhoršej veci v celej hre, ktorou je AI súperov. Ako som spomínal hra je extrémne lineárna, a nielen preto, že stále idete po rovnej ceste a okrem pár skratiek sa nedá nikde odbočiť, ale kvôli spôsobu akým sú preteky urobené a ako sa ostatní pretekári správajú.

V každom preteku máte za cieľ predbehnúť presne určený počet súperov pred cieľom alebo ich prechádzať postupne a udržať si vedenie po určitý čas. AI je naskriptovaná tak, že ju môžete predbehnúť len keď ste asi 3 kilometre od cieľa, ale oni sa vás veľmi rýchlo budú snažiť dobehnúť a preteky často končia rozdielom niekoľko stotín sekúnd. Medzi strednou a vysokou náročnosťou teda nie je skoro žiadny rozdiel lebo AI je rovnako blbo nastavená.
NFS séria je povestná svojim otravným catch up systémom ako nepodarené vytváranie napätia, ale tu to naozaj liezlo na nervy. Hlavne, keď skoro celý pretek prejdete bezchybne a zrazu vás súper predbehne pred cieľovou čiarou.
Okrem toho tu sú aj bežné preteky na čas, kde sa snažíte dobehnúť stratu, ktoré ma bavili trochu viac, lebo tu nebola otravná AI súperov. Tiež občas pretekáte proti pár bossom, ktorí boli trochu ťažší ale zvládnuteľní.

Ako je zvykom na sériu, tak je tu aj polícia, ale tá sa správa úplne nelogicky, ostatných pretekárov úplne ignoruje a ide len po vás, tiež tu stále máme klasickú situáciu, keď vy idete plnou rýchlosťou so super športiakom a využiete všetko nitro a vás predbehne policajné SUV, no proste WTF.

Vrcholom frustrácie boli skriptované časti kde ste utekali pred mafiánskymi autami a vrtuľníkom a oni do vás furt strieľali a okolo vás to všade vybuchovalo ako v nejakom dementnom filme od Michaela Baya. Navyše tieto časti viacmenej prechádzate metódou pokusu a omylu, lebo neviete s ktorej strany na vás čo vyletí.
Jediná z týchto skriptovaných udalostí, ktorá sa mi páčila, bola v Skalnatých Horách, kde som sa vyhýbal lavíne a podarilo sa mi ju urobiť na prvý pokus.

Okrem smiešne krátkej kariéry sú tu našťastie aj rôzne výzvy kde prechádzate staré trate s odomknutými autami, ktoré aspoň trochu predlžujú 4 hodinovú hernú dĺžku, ale na tie som už nemal náladu. Oproti minulému Hot Pursuit, ktorý mal 2 módy kariéry a tie mali spolu dĺžku až 20 hodín je to pekný krok dozadu.

Naozaj teda neviem, pre koho bola robená táto hra, fanúšikovia starých dielov sa jej ani nedotknú, nie je tu žiadny tuning a otvorený svet pre fanúšikov Underground a pre tých čo mali radi policajné naháňačky v Most Wanted a Carbon je tu polícia skôr na obtiaž.

Ak chcete naozaj zábavnú arkádovú závodnú hru, tak si radšej zahrajte Driver: San Francisco z rovnakého roka, pre mňa najlepšiu racing hru za posledné roky.

Nazdar vy banda ko**tov! Volám sa Richard Marcinko a som Americký vojnový veterán Slovenského pôvodu ktorý dostal ku**a mnoho ocenení, ale vy p**dy ma môžete volať len Dick (áno, viem že Dick znamená ko**t po anglicky ale čo už s prezývkami ja narobím).

Túto s**tnú hru o mojom ku***sky tvrdom živote voľne inšpirovanú mojou pop**i auto-biografiou s rovnakým názvom pôvodne malo na pláne Zombie Studios a malo ísť o taktickú tímovú strieľačku. Po rokoch ticha ju ale dokončila banda sk***ysynov, ktorí si hovoria Rebellion. Okrem prvého dielu Aliens vs Predator sú ich hry väčšinou neuveriteľné pi**viny, hlavne Shellshock 2 a konzolový sh*t Neverdead.
Toto tiež nie je žiadna budgetová sra**a, túto hru publikovala veľká firma ču**kov Bethesda, ktorej sa nepáčil pôvodný nápad, ale napriek tomu hra nedostala skoro žiadnu reklamu keď nakoniec vyšla.

Táto hra vlastne nemá s mojou k***a cool autobiografiou ale skoro nič spoločné, lebo tá sa odohrávala vo Vietname, Iráne a v Karibiku, zatiaľ čo tu ma k***ti poslali do severnej Kórey aby som zastavil program balistických striel. Ten príbeh je ale tak k***a nevýrazný, že nestojí za to o ňom hovoriť.

V tejto hre obstaral môj dabing veľý matko***ač Mickey Rourke a naozaj sa dokázal vžiť do mojej roly. Inak je zvukovo táto hra úlne pos**aná, hlavne slabé zvuky zbraní, a otrasný dabing tých šikmookých sr**ov.

Grafika v tejto hre je ale naozaj ku***sky hnusná, za takúto do***anú kvalitu textúr by sa hanbili prvé hry na PS2 a ešte k tomu je všetko buď hnedé alebo sivé a vyzerá to ohavnejšie než v materinej p**i. kvalita animacii je tiež totálne do***aná, najviac ma pobavili animácie instant killov keď som sa priblížil k vojakovi a dobodal ho.

Hrateľnosťou ide o obsolútne najnudnejšiu ku***a strieľačku akú som hral, nielen že moje sk***ené zbrane sú úplne nespoľahlivé ale napríklad sa tu rozhodli dať systém krytia, ktorý vás prepne do third person pohľadu. Ten je ale tak na***u, že ho nestojí za to používať, lebo vás v ňom tí ha**li stále trafia a vy ani nemôžete poriadne mieriť.

Najvtipnejšie ale je, že sa táto hra snaží mať "stealth" prvky, ale tie sú tiež totálne do***ané, lebo AI nepriateľov je tu neuveriteľne spr**tá. Mohol som blízko re***dovaného vojaka hodiť granát alebo jeho priateľa odstreliť a ten si nič nevšimol. Niektoré úrovne sa dajú sa**a prejsť bez jediného výstrelu, stačí ísť k vojakom a použiť k ním instant killy, pretože počas tejto animácie ste nezraniteľní.

A ešte k tomu je celá táto pi***ina zúfalo lineárna a krátka, celé mi to trvalo prejsť menej než 2 hodiny.
Okrem toho je tu nudný multiplayer, ale ten už žiadny k***t ani jeho s**a nehrá.

Takže rebellion jednoducho v tejto hre do***ali skoro všetko čo sa dalo a mali by sa hanbiť.

Keď som bol ešte dosť malý a netušil čo je internet a torrenty, tak som mal len pár hier na CD ktoré som stále hral dokola, hoci som skoro žiadnu neprešiel. Boli medzi nimi Need for Speed II, Tomb Raider Chronicles, The Sims a aj Jazz Jackrabbit 2. Jazz na mňa vtedy zapôsobil svojou pôsobivou komiksovou grafikou a zábavonu kombináciou skákania a strieľania. Dá sa povedať že Jazz bol taký Megaman/Sonic pre PC hráčov.

Jazz Jackrabbit 2 je oproti prvému dielu (ktorý som hral len nedávno), vylepšenie v skoro každom možnom smere. Lepšia grafika, lepšia hudba, lepšie levely, viac zbraní a nepriateľov, už nemáte tú otravnú kameru, ktorá je tak blízko pri vás a vidíte oveľa viac okolo, 4 ročný rozdiel medzi nimi je jednoducho jasne vidieť.

Graficky Jazz vyzerá stále veľmi pôvabne, hlavne preto, že hra je celá v 2D a je známe že 2D grafika starne pomalšie. Veľmi pôsobivá je aj variabilita a detail levelov, kde sa autori naozaj pohrali s rôznymi miestami, takže budete stále zvedaví, kde sa bude odohrávať ďalšia časť. Hra celkovo ponúka 4 hlavné episódy po 6 leveloch v 3 rôznych prostrediach, plus shareware demo s 3 levelmi. Navštívite také miesta ako starý hrad, pláž, svet ako z krajiny Zázrakov, akýsi digitálny svet a aj snežný level.

Hudba od legendárneho Alexandra Brendona (Unreal, UT, Tyrian, Deus Ex) je veľmi chytľavá a perfektne dotvára levely. Ikonická hudba z hlavného menu zostala po prvom dieli.

Narozdiel od prvého dielu teraz máte na výber 2 hrateľné postavy, pôvodný Jazz a jeho vyšinutý brat Spaz. ja osobne odporúčam hrať so Spazom, lebo môže robiť dvojitý skok, ktorý sa vám dosť zíjde, keď sa budete chcieť dostať k niektorým ťažko prístupným miestam. Oproti tomu je Jazzova schopnosť lietať s ušami mierne zbytočná. Okrem toho môžete s Jazzom urobiť úder do výšky a Spaz vie urobiť efektný karate kop do diaľky.

Skákanie v hre funguje takmer perfektne, ovládanie je veľmi jednoduché, ale intuitívne, a nemal som s ním skoro žiadne problémy.

V hre máte veľké množstvo zbraní od predvolenej pištole s nekonečným počtom nábojov po plameňomet, TNT, rakety, zmrazovač a electro blaster. Ku všetkým sa dajú získať powerupy, ktoré zvyšujú ich účinnosť.
Ja som nakoniec ale väčšinou používal len obyčajnú pištoľ, ktorá sa stane veľmi užitočnou, keď nazbierate dosť fastfire upgradov, ktoré zrýchlia jej paľbu. Ostatné zbrane som si šetril na špeciálne bloky a plameňomet som dosť využil proti bossom. V niektorých leveloch môžete oslobodiť papagája s klietky, ktorý vám na krátku dobu pomôže proti nepriateľom.

Okrem nábojov k zbraniam budete zbierať mince, ktoré vám umožnia sa teleportovať do tajných miest,, drahokamy, ktoré životy a rôzne kusy jedla, ktoré vám zvyšujú skóre a ak ich nazbierate dosť, tak sa dostanete do krátkeho módu nezraniteľnosti Sugar Rush.

Táto hra využíva systém životov, ale je viacmenej zbytočný, lebo vždy keď som zomrel, tak som len načítal poslednú hru, keďže po smrti prídete o všetky zbrane s upgradmi. Rozhodne odporúčam hru ukladať manuálne často, lebo tu nie je žiadny autosave.

Jediná vec, ktorá sa mi na hre moc nepáčila, boli bossovia, ktorí boli dosť nezaujímaví, buď boli smiešne ľahkí a zdolal som ich na prvý pokus, alebo boli otravný "bullet sponge" typ, do ktorých som musel nasypať kopu nábojov, kým padli. Najotravnejší bol ten na hrade, s ktorým bitka trvala dosť dlho.

Náročnosťou je to tak akurát, lepším hráčom bude pripadať smiešne ľahká aj na najvyššej úrovni, ale ak táto hra bola myslená hlavne pre deti, tak mi pripadá fér.

Hra nie je veľmi dlhá, singleplayer mi zabral menej než 6 hodín, ale tam zábava vôbec nekončí, okrem editoru levelov totiž hra obsahuje veľé množstvo multiplayer módov ako battle, čo je viacmenej deathmatch, treasure hunt, kde sa snažíte nazbierať viac drahokamov ako oponent, race, kde sa snažíte najrýchlejšie prejsť cez mapu, capture the flag a aj možnosť prejsť celú kampaň kooperatívne. To všetko sa dá cez splitscreen pre 4 hráčov, alebo cez lokálnu sieť až pre 32.

K základnej hre vyšli 2 rozšírenia, jedno s vianočnou tématikou ako v prvom dieli a Jazz Jackrabbit 2: The Secret Files, ktorý ponúkal novú postavu Lori a extra epizódu. Týchto 9 levelov ale nie je vôbec tak dobre navrhuntých ako v pôvodnej hre. Takže ich odporúčam len vášnivým fanúšikom.

Celkovo Jazz Jackrabbit 2 ale obstál skúšku časom výborne a stále je to zábavná hra po takmer 20 rokoch. Len je škoda, že po zrušení 3 dielu Epic Games značku úplne opustili a namiesto toho začali robiť nudnú sériu strieľačiek Gears of War.

Tak hernú výzvu som s oneskorením konečne začal, ako prvú som sa rozhodol vybrať túto experimentálnu indie hru ktorú niektorí popisujú ako najoriginálnejšie FPS za posledné roky.

Ako prvé, grafika je veľmi jednoduchá, ale zaujímavo štylizovaná, kombinácia jasnej bielej farby prostredia a červenej farby nepriateľov mi pripomínala Mirror's Edge. Rozhodne ale nie je odfláknutá, lebo sú tu rôzne naozaj pekné časticové efekty keď zostrelíte nepriateľa alebo rozbijete predmet. Niekomu by mohlo byť ale s tej žiarivej bielej farby zle na oči, tak odporúčam nastaviť nižší jas.

Superhot má pomerne zvláštny meta príbeh, začne ako sa vy rozprávate cez chat so svojim kamarátom o novej hre superhot.exe a postupne sa hacknete do systému a hra sa stane realitou a vy stratíte nad svojím životom kontrolu. Celý príbeh končí dosť zvláštne, ale milo ma prekvapila titulková pieseň od kvalitnej Poľskej post-punkovej skupiny Republika.

Samotná hrateľnosť stojí na veľmi jednoduchom ale efektnom nápade. V superhot.exe čas plynie o dosť pomalšie keď stojíte, čo vám umožňuje likvidovať vlny nepriateľov štylovo ako Max Payne alebo Neo s Matrixu. Môžete k tomu používať vlastné päste, katanu, pálku, 3 strelné zbrane (pištoľ, brokovnica a puška) a aj bežné predmety ako hrnček a kufor, ktoré môžete hádzať a omámiť tak nepriateľov a uchmatnúť im zbraň.

Porovnania hry k Hotline Miami rozhodne nie sú mimo, vy aj váš nepriateľ padnú po jednom zásahu a hrateľnosť funguje hlavne na princípe pokusu a omylu, kde je najdôležitejšie zapametať si pozície všetkých zbraní a nepriateľov (narozdiel od HM tu ale nehrá žiadna štýlová synthwave hudba).

Dosť potom vás vytočí, keď nejaký nepriateľ sa zjaví priamo pred vami a zasiahne vás a vy netušíte kto to bol. V tejto hre je veľmi dôležité dávať pozor na každý roh, hlavne preto, lebo aj keď zoberiete zbraň alebo s nej vystrelíte tak čas začne plynúť trochu rýchlejšie a v tomto momente ste zraniteľnejší. Tiež si je potrebné dávať pozor, lebo po každom výstrele zbrane musíte čakať kým ju môžete znova použiť. Neskôr budete mať schopnosť prevtelovať sa pomocou hotswitch, čo vás určite zachráni keď vás nepriatelia obkľúčia.
Chýba mi, že sa v hre nemôžete skrčiť aby ste sa vyhli guľkám, ale môžete skákať, čo som využil asi 2-krát.

Čo sa týka celkovej náročnosti, tak mi hra neprišila ťažká, hoci na konci bolo niekoľko mierne frustrujúcich levelov, hlavne ten posledný. Veľmi ale uspokojí keď prejdete jednu úroveň a vidíte seba ako ste ju prešli v normálnej rýchlosti zatiaľ čo hlas opakuje SUPER HOT.

Najväčším problémom hry je ale to, že napriek 2 a pol ročnému vývoju a momentálnej cene 20 eur ponúka veľmi málo obsahu. Hlavná kampaň zaberie priemernému hráčovi menej než dve hodiny. A ak nemáte záujem o nekonečný Arcade Mode a rôzne výzvy kde znovu prejdete kampaň pod určitými podmienkami, tak Superhot jednoducho pre vás neponúkne dosť. Rozhodne dúfam že hra dostane v budúcnosti nejaké free updaty s novými mapami a zbraňami.

Takže tu celkovo máme F.E.A.R. s grafikou Mirror's Edge a efektnosťou Hotline Miami. Ide o určite zaujímavý herný experiment, ale ak vás koncept príliš nezaujal, tak z hry veľa nezískate.

Alone in the Dark, Alone in The Dark, táto herná séria je často označovaná za otca survival Horroru a inšpirovala iné úspešné série ako Resident Evil a Silent Hill, za to si táto séria rozhodne zaslúži rešpekt a prvé 3 diely sú klasiky žánru a pokračovanie A New Nightmare bolo dosť slušné, ale posledný Alone in the Dark z roka 2008 bola dosť mizerná hra s bugmi a nedopracovanými mechanikamu, ale oproti tejto novej ohavnosti je to nič.

Alone in the Dark, ALONE in The DARK, čo si hráč predstavuje od názvu tejto hry? že bude SÁM a V TEMNOTE, nie že bude hrať debilnú KOOPERATÍVNU strieľačku ktorá je mizernou kópiou Left 4 Dead a Alan Wake kde sa snažíte zabíjať blbé príšery pomocou SVETLA. O 4 triedach sa a ni nemá zmysel rozpisovať, ani jedna nestojí za nič a ich zbrane sú úplne mizerné a nudné a upgrady sú tiež zbytočné. Keďže túto hru ani nikto nehrá, tak ju ale pravdepodobne budete hrať sám. Príbeh v singleplayeri ani nestojí za zmienku.

A prečo má sakra hra Alone in the DARK podtitul ILLUMINATION?
A aby toho nebolo málo, tak táto hra he Third person strieľačka od vývojára s názvom PURE FPS!

Po katastrofálnom reboote Haunted House z minulého roka a tomto je jasné že Atari absolútne kašlú na meno svojich značiek a len pľujú jeden odpad za druhým aby rýchlo zarobili od pár blbcov ktorí kúpia hocičo kvôli menu.

Slaughtering Grounds je absolútne odfláknutý odpad a len ďalší dôkaz, že Steam potrebuje prísnejšiu kontrolu kvality.

Hrateľnosťou ide o ďalšiu lacnú hru ktorá sa vezie na vlne popularity zombíkov, nič zaujímavé sa tu nedeje, ste hodení do mapy, máte 15 minút a zúfalo málo nábojov a musíte pozabíjať čo najviac príšer a zároveň utekať a hľadať ďalšie zásoby.
Čo je ale absolútne debilné je, že ak zoberiete náboje, tak sa vám prirátajú len do zbrane, ktorú práve nesiete. a v prípade smrti vás hra hodí späť s rovnakým počtom nábojov aký ste mali, toto sú absolútne základné designerské chyby.

Ovládanie je tiež veĺmi kízavé a neprirodzené. Navyše zorné pole je tak hrozne nastavené, že vám z neho bude po chvíli nevoľno.

Graficky hra vyzerá absolútne hnusne, toto by vyzeralo slušne možno na rok 1997, väčšina modelov a textúr je priamo ukradnutých z iných hier, ale najviac ma pobavil efekt krvavej obrazovky pri zranení, kde doslova zobrali prvý obrázok krvi čo našli v Google a ani sa ho nesnažili poriadne vystrihnúť a rovno ho hodili do hry, takže vidno biele okraje.
Mimochodom, aj oficiálny obrázok ku hre je len ukradnutý z Google.

Hudba pozostáva s jednej jedinej extrémne monotónnej hip-hop skladby, ktorú Boh vie kde našli, tá sa stále opakuje dookola a ak sa z nej nezbláznite po 10 minútach (ak dovtedy vydržíte hru hrať), tak ju pravdepodobne sami vypnete. zvukové efekty zbraní boli pravdepodobne tiež ukradnuté z nejakého YouTube videa.

Systém upgradov, je len lacný spôsob ako predĺžiť hrateľnosť aj tak nehrateľnej hrôzy.

Najhoršie na tom je ale to, že podobne ako tvorcovia Day One: Garry's Incident a Guise of the Wolf, [chybný odkaz na vývojáře] sú zbabelci, ktorí sa snažili stiahnuť z YouTube hocakú negatívnu kritiku a dokonca sami nahrali videá kde vulgárne odpovedali na kritiku.

Wow, už som videl všetko možné, ale toto je pravdeopdobne najhoršia hra akú som hral za posledné roky (hoci by som ju hrou ani moc nenazýval), ľahko prekonávajúca aj Ride To Hell: Retribution.

"Hru" urobil nejaký ožratý Rus vo svojej spálni a povedal si že urobí absolútne debilnú a nehrateľnú pakovinu v Unity Engine za menej ako 3 hodiny, dá to na Steam a bude dúfať že to nejakí debili schvália a kúpia, podarilo sa.

To čo za tie 3 hodiny vyšlo sa nedá ani poriadne popísať,ale ja sa o to pokúsim.
Ako popis spomína, má to niekoľko módov hrateľnosti, ale tie na zážitku menia figu borovú. Tak si vyberiem prvý Casual mód 1, ktorý začína akýmsi nezmyselným introm kde vystupuje zombík, viking a chlap v obleku, potom sa dostanete do hry a skutočné utrpenie môže začať. To, že grafika je hnusná a o minimálne 10 rokov pozadu a mnohé zvuky a modely vykradnuté z iných hier je úplná samozrejmosť, ale to, že prvých 10 minút som ani nevedel, čo robiť, to už je moc, nakoniec som ale zistil, že "hra" aj tak žiadny cieľ nemá, len sa opakuje nezmyselné chodenie po lietadle, strieľanie do najblbších teroristov na svete s absolútne hroznými zbraňami, pár primitívne debilných logických hádanok, stupídna kópia Flappy Bird a prechádzanie takými lokáciami, ktoré by nevymyslel ani Snoop Dogg, keby vyhulil 5 jointov naraz. A ešte k tomu to furt padá a má nekonečné loadingy a ak chcete skúsiť ďalší mód, musíte hru reštartovať.

Ale to nie je všetko! ponúkané sú ešte 2 ďalšie módy (a 3. je v príprave). Killjoy mode je absolútne odfláknutá paródia na letecký simulátor, kde neexistuje vôbec žiadna fyzika a Realistic mode je nudná prechádzka v lietadle okolo zmrznuzých ĺudí.

Najhoršie na tom je, že pravdepodobne nejde ani o žart, keďže túto sračku vypustili za nehoráznu cenu 6 Eur, a niektorí idioti si to naozaj kúpili. Sám vývojár reagoval potom na recenzie uživateľov, ktorí povedali, že hra im nejde spustiť a povedal im že potrebuje lepší počítač a mnohí uživatelia kritizujúci kvalitu hry dotali ban.

Táto "hra" je len dôkazom, že Steam potrebuje poriadnu kontrolu kvality, ale to Valve očividne netrápi a GabeN si zatiaľ vypeká svoje šunky a zarába na DotE a TF2 klobúkoch.

EDIT: tak tento odpad nakoniec konečne stiahli s predaja.

Vzhľadom na pomerne nekritické komentáre na túto hru som sa rozhodol napísať vlastný.
Predtým som sa sťažoval na Splinter Cell že prostredia sú nudné a nevariabilné (čo bola hlavne chyba toho že všade bola hrozná tma), ale každá misia sa odohrávala niekde inde ale boli tam i aj nejaké naozaj zaujímavé momenty, v tejto hre sa celkovo opakujú asi 3 nudné mapy a autori vás často posielajú prebehnúť tú istú lokáciu niekoľkokrát. Napriek úplnej linearite sú ale prostredia o niečo otvorenejšie a stále platí, že každá situácia sa dá riešiť viac spôsobmi.

Oproti Chaos Theory, najlepšej hre zo série ktorá vyšla v rovnaký rok ale pôsobí CW naozaj smiešne, detektor svetla sa správa nelogicky, AI je o 5 rokov pozadu a dokonca ani nie je možné zničiť zbraňou svetlá, čo bolo pre SC sériu charakteristické od prvého dielu.

Viem, že od českej budgetovky nemožno čakať kvalitu Splinter Cell, ale aj taký Chameleon ma bavil oveľa viac vďaka lepšej náplní misií a oveľa variabilnejším levelom.

Ďalšie opodstatnenie je, že v hre nehráte za Amerického superagenta, ale za obyčajného novinára, ktorý sa dostal v nesprávny čas na nesprávne miesto, oproti SC mi príbeh pripadal o dosť zaujímavejší, lebo bol priamočiarejší a rozprávaný pomocou celkom dobre vyzerajúcich cutscén. A tu sa dostávame k rozhodne najzaujímavejšej veci hry, a tou je tvorba zbraní a vylepšení z obyčajných predmetov, ako plastové fľaše, konzervy, budík či handry. Vyrábať môžete bomby, prak a rôzne strely doň ako granáty, uspávacie šípky a lepkavé bomby. Okrem toho je skvelou vecou váš špeciálny foťák pomocou ktorého môžete strážcov omračovať bleskom a je to viacmenej taký menej pohodlný predchodca super-vision, ktorý od Arkham Asylum pchajú do každej stealth hry.

Hra sa snaží byť viac realistická, takže ak nepriateľa omráčite, rýchlo sa zobudí a treba ho uspať alebo schovať, ale aj tak sa zobudí, takže je niekedy lepšie všetkých nepriateľov pozabíjať, hlavne, ak vás za to hra nijak netrestá (ak nehráte na špeciálnej náročnosti).

Graficky je hra pekná, nič extra, ale pekne sa na to pozerá, modely postáv a textúry sú pomerne detailné, za to kvalita animácií dosť smiešna.
Čo sa týka hudby a zvuku, tá je absolútne nevýrazná, zvuky zbraní sú ok a dabing neurazí (Stojí za to dodať že ten čo dabuje hlavného hrdinu tiež dabuje Sonica).

Najväčším problémom hry je ale umelá inteligencia nepriateľov, ktorá je veľmi nekonzistentná, niekedy vás nevidia v dosť svetlých miestach a prakticky vôbec nevidíte kedy môžu, keďže váš light meter je takmer zbytočný, na zvuk sú strážcovia ale neuveriteľne citliví a niekedy mi pripadalo, že steny v hre sú z papiera, a na to akí sú niekedy blbí mieria neskutočne presne. Všetko sa stane o dosť ťažším, keď sa začnú objavovať Specnazovia, ktorí majú nočné videnie, a ich samopaly vás zabijú behom pár sekúnd (aj na najnižšej obtiažnosti).

Tiež mi liezli dosť na nervy rôzne sekcie, kde ste nútení ísť akčným postupom, hlavne v jednej časti keď hráte za druhú postavu a posledné misie. Tie sa stealth štýlom hrať prakticky nedajú. A pripomínam, že vaša postava zomrie veľmi rýchlo, takže neustále krytie je povinnosť, lenže často nie je kde.

Posledná misia bola naozaj sklamaním, objavil som sa tam, kde som bol na začiatku, vplížil som sa do paláca, aby som zistil, že mám časový limit aby som zastavil blázna s bombou, potom nasledujú prestrelky voči vlnám nepriateľov a ako zastrelím posledného, začína záverečná cutscéna, a celá hra končí dosť antiklimakticky.

Hrať to znova ale nebudem, a to napriek tomu že hra ponúka módy ako prejsť hru pod časovým limitom či bez zabití alebo bez poplachov.

Vcelku som ale rád že som si túto hru zahral, lebo dobrých stealth akcií nikdy nie je dosť.

Predtým som napísal komentár k pôvodnému Splinter Cell, išlo o dobre urobenú špiónsku akciu, aj keď jej chýbala určitá osobnosť. Pandoru Tomorrow som preskočil po prvých niekoľko leveloch, lebo nie je od Montrealu a technicky vyzerá o dosť horšie, tak som išiel na tretí a údajne najlepší diel.

Chaos Theory je pokračovanie, ktoré vyriešilo takmer všetky nedostatky predchádzajúcucih dielov, levely sú menej lineárne, dajú sa riešiť viacerými spôsobmi a pribudli vedľajšie úlohy, aj keď to stále nemá na otvorenosť Hitmana a Deus Ex, do hry pribudla aj mapa, ale prišla mi trochu nepraktická.

technicky je tiež všetko vylepšené, grafika na skvelej úrovni, detailne spracovaný zvuk, zbrane sú oveľa presnejšie a AI je vylepšená.

Za ďaľšie veľké plus považujem, že sa do hry rozhodli konečne pridať Score systém pre väčšiu výzvu a túžbu zlepšovať sa, schopnosť výberu technického náradia mi ale prišla zbytočná, veď sa od 1. dielu ani nezmenili. V hre sa už nevyskytujú žiadne nútené akčné pasáže, takže sa všetky levely dajú prejsť na 100% stealth takmer bez zabitia. Sam ale dostal aj nôž a rôzne násady na svoju pušku ako Shotgun a sniperku, takže hru môžete hrať aj akčnejšie, aj keď v tom nevidím pointu.

Pripadá mi ale, že oproti prvému dielu je hra ľahšia, to asi preto lebo tam boli nepriatelia niekedy naozaj hypercitliví na zvuk a svetlo a ohľadom neho, do hry teraz pridali už aj ukazovateľ nielen viditeľnosti, ale aj hluku, takže môžete presne vedieť ako rýchlo sa pohybovať.

Ovládanie sa vôbec nezmenilo, aj keď stále vyžaduje trochu zvyku.

Príbeh bohužiaľ je ale stále nudný a nevýrazný ale o ten v týchto hrách aj tak nikdy nešlo, Fisher už má ale v sebe viac charakteru a občas povie nejaké sucho vtipné hlášky, hlavne keď vypočúva strážcov.

Prostredia sa tiež stále ponášajú jedno na druhé a okrem Hokkaida, lode a Banky sa mi žiadne nedostalo do pamäti, aj keď na tom až tak nezáleží keďže všade je tma.

Musím rozhodne ale zmieniť výborný ambient/elekto soundtrack, na ktorom pracoval Brazílčan Amon Tobin, hlavne skladby The Lighthouse a El Cargo.

Ak máte chuť na hru kde je cieľ iný, ako zabiť všetko okolo, tak túto hru vám môžem len odporúčať.

EDIT: Po druhom dohraní zvyšujem skóre na 90%

Ride To Hell: Retribution, táto hra si získala moju pozornosť potom, čo som zistil že je to s metascore 16 najnižšie hodnotená hra na Steame, začnem prvými dojmami z hry:

Hneď ako som spustil hru, tak som si všimol, že v hre nie sú vôbec žiadne možnosti grafiky a len 3 prednastavené nadstavenia kláves, ale OK.

Hra začína prestrihovou scénou kde jazdíte na motorke a potom absolútne bez dôvodu preskočí do turret sekcie kde odstrelíte pár ľudí a sudov s guľometom ktorý znie skôr ako hračka než skutočná zbraň a zvuky výbuchov znejú absolútne smiešne . Potom znovu krátky skok na hlavného hrdinu jazdiaceho na motorke a hra vás hneď hodí do debilného pästného súboja, kde len stlačíte pár kláves a hneď potom je náhly strih na vás, ako zastrelíte nejakého ležiaceho týpka asi najhoršou animáciou, akú som kedy videl a potom znova náhly strih na jazdca na motorke čo preskočil cez helikoptéru. Čo robil túto hru niekto s ADHD? V intre stále preskakujete z jednej časti do druhej a vôbec neviete čo sa deje.

A čo nasleduje potom? Áno ďalšia cutscéna! Pomer cutscén a hrateľných sekcií je taký smiešny, že by sa nehanbili ani Hideo Kojima a tvorcovia Max Payne 3, Navyše príbeh a dialógy sa na vás valia tak rýchlo, že postavy nestíhajú otvárať ústa. Hneď potom je hlúpa naháňačka na motorke, ktorá trvá menej než 2 minúty, ďalšia cutscéna, cesta späť a mnoho ďalších nesúvislých scén a hrateľných častí.

V príbehu hráte za nejakého Über-macho týpka menom Jake, ktorý bojoval počas vietnamskej vojny a vrátil sa domov za strýkom a bratom, brat utečie, Jake ho chytí ale ako sa vracajú domov tak ho unesie a zabije banda nejakých gangsterov. Jake sa rozhodne pomstiť ho a...viac som z príbehu nezachytil, nič totiž nedáva zmysel, náhodne preskakujete z jednej časti do druhej a vôbec na tom ani nezáleží.

Táto hra má naozaj najhoršiu kvalitu animácií a grafiky akú som kedy videl, dokonca aj skoršie PS2 tituly vyzerajú lepšie. Textúry vyzerajú, že sa nestihli načítať a postavy sa hýbu ako zhrdzavení roboti.

Jazdný model je absurdný, hra je tak lineárna, že sa len ani nemôžete otočiť. V jednej časti som mal urobiť slide pod kamiónom, hra mi hovorila, že mám stlačiť šípku hore, ale nič sa nedialo a narazil som, po niekoľkých pokusoch, keď mi bike vybuchol a stláčal som náhodné klávesy, tak som zistil, že nemám stlačiť UP, ale Shift! A potom som zistil, že slide sa v tejto hre dá robiť prakticky donekonečna kým do niečoho nenarazíte. Počas jazdy so súpermi sa vám náhodne spomalí vozidlo, presne vedľa vás sa postaví grázel a vy ho opakovaním kliknutím náhodného tlačítka zabijete, on spadne, a motorka bez dôvodu vybuchne. Množstvo náhodných QTE tiež nedáva v tejto hre vôbec žiadny zmysel.

Ručné súboje sú tak strašne spravené, že ak len budete klikať ľavé tlačidlo myši so zatvorenými očami, tak pravdepodobne prežijete.

O streľbe nemôžem povedať nič, okrem nezmyselnej turret sekcie som sa k žiadnej nedostal lebo som to vzdal po absolútne legendárnej sex scéne kde pretiahnete neznámu ženu za to že ste pri nej zmlátili nejakého grázla. Autori boli ale (našťastie) tak leniví, že sa im nechcelo robiť nahé modely postáv, takže so všetkými náhodnými ženami šukáte úplne oblečení.

Jediná vec, ktorá na hre nie je absolútnou pohromou je nevýrazná roková hudba, ktorú nahrali nejakí puberťáci v garáži a dabing podstáv, kde zohnali bandu nejakých Redneckov.

Podľa rôznych doplnkov a vylepšení na motorku a charakteru misií by som povedal že hra mala byť pôvodne v otvorenom svete, ale keďže sa tvorcom žiadny robiť nechcelo, tak proste pospájali niekoľko nesúvislých opakujúcich sa misií a aby umelo predlžili hraciu dobu a zakryli nedokončenosť hry, tak do toho vopchali kopu zle animovaných a našťastie preskočiteľných cutscén.

Postal III a Flatout 3 majú nového konkurenta na titul najhoršej PC hry tejto generácie.

EDIT: 21 septembra 2014 bola táto ohavnosť stiahnutá zo Steamu, tak možno majú stále nejaký ten štandard..

Mnohí túto hru porovnávajú s GTA aj keď mne svojim prostredím a bojom viac pripomína PlayStation exluzivitu Yakuza, áno je to hra z prostredia Mafie a neprináša nič až tak nové, ale GTA si len želá, aby mala takýto dobrý štýl.

Čo si človek hneď ako prvé všimne je, že oproti prázdnym a nudným mestám v GTA je Hong Kong plný farieb a života a je oveľa interaktívnejší ako nudné Liberty City. Graficky vyzerá hra neuveriteľne, a to aj na nižších detailoch.

Príbeh nie je nič originálne, ten čo videl The Departed (Skrytá Identita) a Infernal Affairs (Volavka) vie čo sa bude diať, policajt v utajení sa musí dostať do triád ale pritom rieši osobné problémy, napriek tomu je veľmi dobre spracovaný a napínavý aj keď tu je klasický problém sandbox hier, že hra sa naň dostatočne nesústredí a nie je využitý jeho potenciál a celý končí príliš náhle. Ak sa nezaoberáte vedľajšími misiami tak je aj dosť krátky. Horšia vec ale je, že skoro žiadna postava v hre mi nebola sympatická a nezapamätal som si ani mená väčšiny z nich, sú to proste hajzli ako v Mafii II. Hlavný hrdina Wei je znesiteľný aj keď v hre neurobil žiadne závažné rozhodnutia, je to viacmenej bábka polície.

V hre je mnoho zberateľných vecí, ktoré ale majú aj nejaký úžitok ako Lockboxy s peniazmi alebo oblečením, jadeitové sošky zvierat pomocou ktorých odomykáte nové chvaty, Akési modlitebne, ktoré vám zvyšujú zdravie až na dvojnásobok a hackovateľné kamery, pomocou ktorých neskutočne dementným spôsobom zatýkate drogových dealerov, (jednoducho kliknete na chlapa v obleku cez svoju telku).
Samozrejme okrem vedľajších misií a láskavostí sú tu aj rôzne zábavky ako pouličné závody, bojový klub, Mahjong a dokonca aj Karaoke a kohútie zápasy.
V hre môžete randiť s rôznymi dievčatami, ale vzťahy postrádajú hlbku, proste niečo pre dievča urobíte, vyspíte sa s ňou, zobrazí vám to veci na mape a nájdete si ďaľšiu, čo mi bolo dosť nesympatické, hlavne keď Wei jednej vyčítal, že ho podvádzala.

Hra má RPG prvky a 3 XP ukazovatele, prvý je Triad XP, ten doplňujete čo najktreatívnejšimi a najbrutálnejšími spôsobmi zabíjania a doplňuje sa dosť ťažko. Druhý Police XP je dosť nelogický, uberá sa vám vtedy keď narazíte do niečoho, zraníte nevinného alebo čo je najsmiešnejšie, nešikovne preskočíte cez prekážku, našťastie ale vďaka spomínaným kamerám rýchlo získate Cop level 10 dlho pred koncom hry zatiaľ čo Triad level som mal len na 8. Posledný a najzaujímavejší je face meter ktorý má 2 ukazovatele, ten prvý doplňujete počas boja a dočasne vám doplňuje zdravie a zvyšuje silu, ten druhý je klasický XP meter, ktorý zvyšujete plnením side misií. Získavate zaň zľavy a vyššiu účinnosť jedál a nápojov.

Najzaujímavejšou hernou mechanikou oproti GTA je bojový systém podobný Arkham Asylum a Assassin's Creed kde robíte množstvo zaujímavých chvatov a nové sa učíte zbieraním spomínaných sošiek a oživuje ho možnosť chytať nepriateľov a zabíjať ich pomocov prostredia naozaj zaujímavými spôsobmi aj keď má 2 problémy:
1. Väčšinu chvatov, ktoré sa naučíte už nikdy nevyužijete. Ja som napr. nikdy nepoužíval zlomenie ruky a nohy alebo omráčenie a vždy som robil len vzdušné kopy a protiútoky.
2. Ak používate protiútok, tak sa vám skoro nikdy nič nestane, takže väčšinu súbojov môžete ľahko vyhrať ak nepriatelia nie sú ozbrojení. Potom ale získate menej skúseností a preto ak chcete získať lepšie hodnotenie musíte občas riskovať.

Oproti tomu prestrelky, ktorých je dosť veľa v 2. polovici hry, pôsobia priemerne, navyše, zatiaľ čo normálne ovládanie myšou je pomerne necitlivé, so zbraňou je citlivé až príliš. Nudné prestrelky z krytia ale oživuje že môžete preskokom robiť Bullet-Time a pekne nepriateľov zostreľovať ako Max Payne. Prestrelky z áut a lodí sú oveľa zábavnejšie. Tiež je podivné že v hre sa zbrane získavajú veľmi ťažko, ale v story misiách ich je až-až.

Dobrým prídavkom sú naháňačky na autách alebo na strechách v parkour štýle ktoré značne oživujú hru.

Jazdenie oproti tomu nie je nič moc na to že na hre sa podieľali bývalí developeri NFS hier, aj keď sa môžete vyhovoriť, že je to preto lebo jazdíte na nekvalitných čínskych autách. Na jazdu vľavo sa zvyká ťažko a potom keď skúsite inú hru, tak vám to domotá hlavu. To že v hre nie je tachometer, na to som v takýchto hrách zvyknutý, ale viac mi prekážalo, že keď nastúpite do auta, ani vám nezobrazí jeho názov. Taxi v hre sú navyše úplne zbytočné, pretože ich nemôžete zavolať, ale musíte stáť blízko pri nich. GPS je dobre urobené, stačí stlačiť M a hneď vám ukáže cestu k ďalšej misii, bohužiaľ je často mätúce a volí nevhodnú alebo príliš dlhú cestu. Jazdným modelom samotným mi hra najviac pripomína hru Wheelman, tiež tu môžete robiť absurdné nárazy do strán a ešte k tomu kradnúť autá nielen klasickým GTA spôsobom, ale aj skokom zo svojho idúceho vozidla.

Ďalším problémom sú peniaze, najskôr ich máte málo, ale po čase ich máte príliš veľa a nemáte ich naozaj na čo míňať okrem nepotrebného oblečenia a áut.

Developerov musím pochváliť za dobre zvládnutú konverziu, sú tu síce občas problémy s ovládaním, (po prvýkrát po dlhom čase som používal hlavne WAD klávesy a nie len W a myš), ale technicky je výborne urobená na to že je to veľmi konzoloidná akcia.

Napriek rôznym nedostatkom ma hra veľmi bavila, Prešiel som ju za 30 hodín aj keď som sa so všetkými závodmi, zápasmi a úlohami neobťažoval. Podľa mňa po Mafii asi najlepšia GTA-likehra. To že hra je oveľa lepšia ako GTA IV ani nemusím hovoriť, tiež je rozhodne lepšia ako Watch Dogs., a obtojí aj oproti väčšej a prepracovanejšej GTA V.

Remember Me je ďalším skvelým prípadom hry so dobrým konceptom a slabým prevedením. Na prvý pohľad sa môže zdať že ide o originálnu hru, ale v skutočnosti skoro všetko bolo vykradnuté z iných hier (platforming z PoP a Assassin's Creed, vizuály z Mirror's Edge, bojový systém s Arkham hier, hacking a mnoho myšlienok z Deus Ex)

Linearita mi vo väčšine hier nevadí ak hru drží dobrý príbeh a je veci okolo aspoň trochu možné preskúmať, Rememer Me je ale koridor ako hrom, vždy existuje len jedna cesta vpred, ktorú máte dobre podsvietenú, platforming je teda nezáživný a keď mi hra stále ukazuje, kde mám skákať, tak si pripadám ako úplný debil. A keď sú aj nejaké zberateľné predmety, minúť ich môže naozaj len slepý. Bojový systém je absolútne priemerný a nudný a po chvíli vás to klikanie a vyrábanie rôznych combo killov (podľa mňa zbytočný prvok) prestane baviť. Sú tu síce aj pasáže, kde ľuďom upavujete spomienky, ale tých je zúfalo málo a sú krátke.

Týmto nechcem povedať, že hra je nejaká zlá. prostredie a Príbeh ju drží dosť dobre, aj keď je predvídateľný. Developer je neskúsený a je to jeho prvá hra, takže nabudúce sa snáď dočkáme niečoho lepšieho.

Zaujímavosť: túto hru pôvodne nechcel nikto publikovať, pretože údajne hra s ženskou hrdinkou nemôže dobre predávať, pozrite sa ako dopadlo napr. Beyond Good & Evil. Bohužiaľ aj keď som rád, keď je v hrách viac nezávislých ženských postáv, Nilin som si za tie 2 hodiny moc neobľúbil.

Tak k tomuto nemám čo povedať, toto je úplná, ale úplná katastrofa. Všetko čo sa na tejto hre mohlo pokaziť, je v tejto hre pokazené na maximum. Hra bola údajne tak odfláknutá, že ju urobili za 14 dní.
-Málo máp a herných módov.
-Primitívne jednoduchý a hlúpy gameplay
-Hra použivá starý a otrasne vyzerajúci Build Engine.
-neexistujúca AI, ktorá robí absolútne náhodné pohyby, ale mieri neuveriteľne presne.
-Nekonečné množstvo bugov.
-Najdebilnejšia hudba na svete.
- Má to TRI pokračovania!

Tak tento odpad som ja pridal do databázy, len aby som ho mohol ohodnotiť, táto hra je totiž absolútne zabugovaná, ale to sa dalo čakať, pretože táto hra je prvá od tvorcov Big Rigs: Over the Road Racing, mnohými považovanú za najhoršiu PC hru vôbec.
Grafika vyzerá otrasne bez ohľadu na to, aká stará hra je, všetky textúry sú jednoduché malé bitmap obrázky a textúry vody vyzerajú neuveriteľne hrozne. Vaše auto sa nespráva ako auto, stále vydáva ten istý vrčivý zvuk, má exponenciálnu akceleráciu a zatáčanie s ním je skoro nemožné, často sa stane že keď vaše auto narazí do steny, tak sa zasekne a hra spadne. čo je ešte smiešnejšie, hra vždy urobí podivný crash zvuk vždy keď sa priblížite k nejakému objektu ako lampe a magicky zmizne, ale keď narazíte s autom do steny, tak sa len odrazí alebo zasekne a neurobí žiadny zvuk. V hre navyše nie je žiadna hudba.
No aj bez smiešnych technických bugov by Taxi Racer stále bol podpriemernou závodnou hrou, kde len odvážate rovnako vyzerajúcich ľudí na náhodné miesta.

Toto je zámerne hlúpa hra od People Can Fly (vývojárov Painkillera). Hra slúži ako reklama na ich novú hru Bulletstorm, ktorá podľa mňa za veľa nestojí, je to tiež nudná koridorová strieľačka v Sci-Fi prostredí so zbytočnosťami, ako regenerácia zdravia, Iron Sights a upgradovanie zbraní, ktoré do old school FPS proste nepatria. Späť ale k DC, hra si robí srandu zo všetkých moderných vojenských FPS a ich klišé ako kecy o vojne, skriptované eventy, rankingy, zbytočné zberateľnosti, regenerácia zdravia a krvavá obrazovka. Aj keď to je zaujímavý nápad, hra nemá žiadnu celkovú hodnotu, zasmejete sa a hru odinštalujete.
Celkovo sa teda hra na štandardnej škále nedá hodnotiť. Niekto ju bude brať ako výstižný komentár súčasnej hernej scény, iní ako zbytočný "Attention Whoring".

Splinter Cell je hra, ktorej som sa dlho vyhýbal, pretože Stealth nepatril medzi moje obľúbené herné žánre, kým som sa nerozhodol, že sa v ňom zlepším.

Čo sa hrateľnosti týka, hra je rozdelená na 10 levelov, kde viacmenej využívate tú istú taktiku schovávania sa vtieňoch. Hra je to rozhodne dobrá lebo poskytuje výzvu, a to hlavne v neskorších leveloch.

Predtým som ju považoval za Americkú a slabšiu verziu Metal Gear, (obidve hry majú podobný interface) aj keď na sa stealth tu dáva väčší dôraz, a ovládanie je oveľa lepšie. Príbeh je typický Clancyovský o tajnom agentovi, čo zachráni svet pred vojnou a zlými Rusmi (vlastne Gruzíncami), postava Sama Fishera nevýrazná, aj keď má pár dorých suchých hlášok.
Pár technických dodatkov:
-AI je trochu nevyvážená, niekedy ľahko cez nich prebehnete, inokedy vás vidia v úplnej tme a počujú čo i len najmenší šuchot. Navyše môžu vidieť cez dvere a iné nepochopiteľné miesta.
-Zbrane sú veľmi nepresné, často keď som s pištoľou strieľal na lampu, (neodrôtenú) tak sa nerozbila, aj keď by sa mala a niekoľkokrát nepriatelia zostanú stále nažive, aj keď im dám skoro jasný Headshot.
-Hra je miestasmi príliš lineárna a design úrovní občas mätúci. často sa musíte ďalej dostať cez nepovšomnuteľnú rúru a škáru a iné predmety a je tu aj otravný Backtracking.
-Nevyrovnaná naročnosť, prvá polovica je viac o vpližovaní sa, zatiaľ čo druhá je oveľa akčnejšia a nútene dochádza k prestrekám pričom Sam zomrie už po pár úderoch.
-Hra vás viacmenej núti odstraňovať niektorých nepriateľov, lebo majú pri sebe satchels ktoré obsahujú rôzne predmety a niektoré znich sú nevyhnutné na postup misie.
- podivné ovládanie, v 90% hier skáčete s medzerníkom, no v tejto hre shiftom, pretože medzerníkom používate predmety. Mierenie E-čkom a vyťahovanie inventára Control je tiež neprirodzené. Rozhodne ale oceňujem nápad ovládania postavy kolieskom myši. S kamerou som nemal vôbec problémy, môžete ju otáčať okolo celej postavy.
-Hre by sa zišlo nejaké Final score ohodnotenie, pretože nakoniec aj tak nezáleží na tom koľko nepriateľov ste zabili, koľko kariet ste našli, aké gadgety ste použili a koľkokrát vás odhalili.

A vďaka bohu, že hra má quicksave ktorý pomôže v dosť veľa ťažkých situáciách, ale nezneužívajte ho, lebo kvôli zlému uloženiu som musel prejť odznova jednu celú časť.

Hra si nakoniec ale definitívne zaslúži 80%, lebo aj keď príbeh a prostredia sú nevýrazné, lepšie technicky prepracovanú stealth hru nenájdete a pár bugov sa dá odpustiť.

Hra od tvorcu Portal-u bude k nemu často prirovnávaná, ale skôr ako slabší odvar.
Základná mechanika v hre je rukavica čo dokáže robiť veci ľahšie a ťažšie, spomaľovať čas a vypínať gravitáciu, čo neznie vôbec tak pôvabne a jednoducho ako zbraň čo strieľa portály, aj keď to poskytuje zaujímjavé herné možnosti.
Grafické spracovanie je milé komiksové čo pekne zakrýva grafické nedokonalosti a počas hry sa opakuje niekoľko detských monotónnych skladieb, ktoré nerušia. Dej sa odohráva na hrade, kde hráte za malého chlapca ktorý sa vydal za svojim strýkom, profesorom Quadranglom a ten sa omylom teleportuje do inej dimenzie a spôsobí chaos v dome. Horšou vecou je že profesor postráda šarm a vtip GLaDOSu a jeho hlášky sú väčšinou maximálne trápne.
Najväčším mínusom hry je ale skákanie na platformách, čo je v pohľade z prvej osoby neuveriteľne frustrujúce, hlavne ak chcete prejsť level bez smrti.

Takže celkovo ide o milú hru, ktorá sa dá prejsť pomerne rýchlo, aj keď z hier podobného žánru rozhodne radšej odporúčam Q.U.B.E. a Antichamber.

Ak čakáte GTA alebo RDR v 40. Rokoch v Los Angeles, tak pripravte sa, že budete sklamaní. akcie je v tejto hre naozaj málo. L.A. Noire rozhodne nie je hra pre netrpezlivých. Je to ďalšia hra kde hrateľnosť je menej podstatná a kostrou hry je príbeh.
Epizodický príbeh s množstvom zaujímavých prípadov je veľmi zaujímavý aj keď najskôr trochu nudný, ale v druhej polovici je plný zaujímavých zvratov, napriek tomu že sú takmer úplne okopírované s rôznych neo=noirových románov a filmov. Bohužiaľ, hlavná postava Cole mi nebola moc sympatická a nemala viacmenej žiadny charakter. Grafika je síce skvelá, (s realistickými pohybmi tváre) ale hrozne náročná a pre tých, čo sú zvyknutí na široké možnosti pri iných Rockstar hrách, táto je napriek otvorenému svetu veľmi lineárna.

V hre sa prakticky opakuje niekoľko herných segmentov:
-Jazdenie, ktoré dopadlo hrozne, vozidlá sa hrozne krkolomne ovládajú a všetko zhoršuje fakt, že tu si na rozdiel od GTA a Mafie nemôžete dovoliť narážať do ľudí.
-Hľadanie indícií, zaujímavé, ale nie prílš ťažké, aby nezdržovalo hru.
-vypočúvanie svedkov a podozrivých, asi najvydarenejšia časť ktorá je občas trochu rozporuplná.
-naháňačky sú rozhodne napínavé a dobre menia tempo hry.
-prestrelky, ktoré sú tu asi len preto, lebo dnes bez nich nič nepredáte.
Tiež stojí za to pripmenúť, že mnohé akčné pasáže sa po nepodarených pokusoch dajú preskočiť, takže nehrozí, že sa zaseknete.

Rozhodne sa nemožno sťažovať na dľžku hry, je v nej dosť prípadov a prvý playthrough zaberie vyše 20 hodín.

Najväčším problémom hry je ale jednoznačne príliš veľká linearita, často musíte napr. pri rozhovoroch robiť presne to čo autori chcú a je len jeden spôsob ako získať najvyššie skóre, zišlo by sa kebyže sa hra viac vyvíja a má viac možností riešenia prípadov ako Phoenix Wright, čo spôsobuje nízku znovuhrateľnosť.

Stále ale nerozumiem prečo má hra veľký otvorený svet keď sa v ňom nedá skoro nič robiť, v Mafii to dávalo zmysel, lebo tá hra sa mohla pýšiť výborným jazdným modelom.

Optimalizácia dopadla, ako sme na pomery rockstar zvyknutí, nie najlepšie, všetko zhoršuje lock na 30 FPS, aj keď na to existujú patche.

L.A. Noire si zaslúži chválu nie hlavne vďaka príbehu, ale vďaka tomu že sa snaží uplatniť iné mechaniky ako strieľať do všetkého okolo.

Nech si hardcore DMC fanúšikovia čo chcú, DmC je vydarený reboot, a to napriek mnohým zjednodušeniam boja a zmene vzhľadu Danteho.

Takým hrám ako sú DmC sa hovorí "Spectacle Fighter", účelom hry nie je len sa vyblázniť a rozsekať všetko živé ale aj kochať sa originálnym prostredím. Boje sa odohrávajú na zvláštnom mieste zvanom Limbo, kde všetko levituje a ktoré doplňuje trochu od veci screamo/dubstep hudba.

Aj keď s touto sériou nemám skoro žiadne skúsenosti okrem nefunkčného DMC 3, hrateľnosť je výborná a sekanie nepriateľov a rôzne combo killy sú veľmi uspokojivé, aj keď kombinácie ako stlačiť myš 2-krát, potom 3-krát nie sú veľmi náročné. Ovládanie je tiež zvládnuteľné a na klávesnici sa to dá hrať dosť dobre. Po tom čo som skúsil nejaké iné bojové hry tak treba povedať že bojový systém je dosť jednoduchý a stačí mačkať pár tlačidiel aby ste vyhrali, nie je tu tak veľa combo možností.

V hre máte niekoľko zbraní, Pištole, ktoré nevyužijete skoro nikdy, Rebellion meč a ľahké anjelské a ťažké démonické zbrane. Naučiť sa s nimi pracovať nie je až tak jednoduché. Dosť otravné ale je, že skoro sa objavia nepriatelia, ktorí sa dajú zničiť len jedným typom zbrane, najviac bodov ale získate ak čo najviac meníte štýl boja a používate čo najviac zbraní, čo kazí ak niektorí nepriatelia sa dajú zničiť len jednou zbraňou. Veľmi som ale ocenil rôzne vylepšené platforming sekcie kde využívate hák ktoré dodávajú hre variabilitu. V hre navyše nie sú žiadne zbytočné hlavolamy.

V hre je 20 úrovní a všetky sa dajú znova navštíviť takže môžete zbierať rôzne uväznené duše, kľúče ktoré otvárajú výzvy a nejaké peniaze, za ktoré upgradujete zbrane. Takže hru si určite zahráte viac než raz.

Príbeh je ako zvyčajne tuctový, ale zábavný. Oproti predchádzajúcim dielom, ktoré boli o pomste pubertálneho spratka sa snaží sa byť sociálnym komentárom doby, kde veľké korporácie ovládajú démoni, ale nejde o nič originálne ani hlboké, ide o jasný odkaz na film "They Live".

Postava Danteho mi nie je o moc sympatickejšia ako predtým, bol to vždy fagan, ktorý chcel len zabíjať aj keď v novej hre sa snažia o jeho vývoj. Skôr ako emo mi príde ako rebel, ktorý che j**ať celý svet a chovať sa podľa pudov.

Hra je skvele optimalizovaná, grafických možností úprav je dosť veľa a na stredných/nižších detailoch dobre funguje aj na starších PC.

Tak po kontroverznej štvorke The Room a rozpade týmu Silent sa Konami rozhodli zveriť svoju známu značku do západných rúk, prvý pokus bol nevýrazný Origins a tak ďaľší diel dostalo na starosť neskúsené Americké štúdio Double Helix.
Nemožno zaprieť že sa snažili, konečne má Silent Hill poriadne 3rd person ovládanie po vzore Resident evil 4 a nextgen grafiku s niekoľko pekne vyzerajúcimi prostrediami ako cintorín a Shepherdov dom.
Bojový systém je rozhodne vylepšený oproti starým a dodáva hre trochu variability hoci je aj tak lepšie utekať a majster Akira Yamaoka robí stále výbornú hudbu.

A to je z dobrých vecí asi tak všetko, inak Amíci dobabrali skoro všetko čo sa dalo, hru som hral len z povinnosti ako veľký fanúšik prvých dielov a musel som sa doslova do nej nútiť. Ovládanie stále nie je žiadna sláva, a veľakrát sa zaseknete alebo stratíte prehľad.

Vytratila sa atmosféra Horroru a pocit nebezpečia, stále tu chvíľu je, ale je neporovnateľne slabšia a zhrdazavé areály sa zunujú po tom, čo sa v nich ocitnete po piaty raz.

V hre je až príliš nápadné skriptovanie, v hoteli som napríklad nemohol pokračovať, kým som nezobral nejakú vec, to potom spustilo cutscénu, keď prešla pyramídová hlava a zlomili sa dvere cez ktoré som mal prejsť.

Bojový systém je stále hrozne slabý a nemotorný, čo je ešte horšie, hra vás často do boja núti (vynímajúc bossov), pretože sa cez niektoré monštrá skoro nedá prejsť bez ich zabitia alebo musíte niekoho ochraňovať. A občas ich hra na vás hodí naraz aj štyri a aj keď sa snažíte utiecť tak vám úplne zablokujú cestu. Dodge funguje len v malom množstve prípadov. Combo killy sú zbytočnosť a takisto aj blbé QTE sekcie.
Pištoľ a brokovnica sú viacmenej jediné spoľahlivé zbrane v hre, čo je ale absolútne nehorázne je, že vám dali limit koľko nábojov môžete nosiť, pre pištoľ je to napríklad smiešnych 27. Rozumiem, ak by chceli dať naozaj málo nábojov do hry, ale aby ich dali pomerne veľa a potom dali do hry limit? Toto je proste zlý design.

Hra je strašne lineárna, (nie že by predchádzajúce neboli, ale tam bolo preskúmavanie ulíc a budov oveľa zaujímavejšie), v hre je neskutočné množstvo dverí, cez ktoré sa proste nedá nijak dostať, toľko zbytočne veľa ich v žiadnom dieli nebolo.
Hlavolamy sú primitívne jednoduché a nezaujímavé.

V hre je množstvo bugov, napríklad raz keď Alex v hoteli preskakoval cez jamu, tak cez ňu poriadne neskočil a spadol a keď som raz zobral nejaký predmet, nebol v inventári.
Po stlečení alt+tab hra spadne.

PREKLIATE DLHÉ LOADINGY!

Grafika na dobu vyzerá hrozne a sú tu aj nejaké naozaj hnusné textúry.
Rozmiestnenie ukladacích bodov je neuveriteľne riedke, mnohé levely majú často len jeden jediný záchytný bod.

Každý herný designer, ktorý dá nepreskočiteľné scény pred boss bitkou si zaslúži po papuli.

Hlavná postava Alex Shepherd je absolútne nesympatická a jeho akože priateľka Elle a otravný čierny partner Wheeler sú ešte horší. Príbeh je úplne nudný a predvídateľný. Hra sa začína, ako je to v hororových hrách hrozným klišé nočnou morou, Alexovou jedinou motiváciou je hľadať svojho strateného brata a hráč sa s ním vbec nemôže ztotožniť.

Nepriatelia sú väčšinou len náhodne zrecyklovaní na roziel od predchádzajúcich hier, kde každé ničo symbolizovalo.
A načo pchajú do toho ešte Pyramídovú hlavu ? Tá by mali zostať v 2. hre. Inovácia nulová. A bossovia? Tí sú jejen zlý vtip, hlavne ten posledný.

Vo výsledku ide o hru, ktorá sa snažila páčiť aj starým fanúšikom, ktorý uprednostňujú silnú atmosféru a psychologický horror aj novým, ktorí uprednostňujú viac akcie a napätia a hra v obidvoch prípadoch zlyháva.

Silent Hill 4 som naozej chcel mať rád, pri prvej polovici som dokonca uvažoval o hodnotení 80% hra má veľmi zaujímavý koncept a silný príbeh, atmosféra v hre je jedinečná a odstrašujúca.
Mladý blbec Henry Townshend je niekoľko mesiacov uväznený vo vlastnom byte, ktorého dvere sú uzamknuté reťazami, jedného dňa dostane zvláštnu správu a zistí, že diera v kúpeľni jeho bytu sa stále zväčšuje, tak sa rozhodne cez ňu prejsť aby odhalil kto ho uväznil a zistí, že za všetkým znova stojí kult a tajomný dlhovlasý muž v plášti.

Zabránilo k tomu ale niekoľko vecí. Strašné ovládanie a kamera (čo je vtejto sérii zvykom), Grafika horšia ako v 3. dieli, v hre je len jeden savepoint (ku ktorému sa musíte vracať), absolútne žiadne zaujímavé hlavolamy, otravní duchovia, ktorí sa nedajú zabiť, grgajúci pacienti a strašný design úrovní, to že v druhej polovici hry ich znovu navštevujete všetko len zhoršuje. V hre tiež chýba mnoho signatúrnyh prvkov ako baterka, rádio a vôbec sa vlatstne ani nedostanete do Silent Hillu. Ešte blbší je systém inventára, v ktorom môžete nosiť len 10 predmetov.
1. polovica hry je celkom dobrá, aj keď máte pocit bezpečia pretože sa liečite návratom do bytu, ale v 2. sa všetko zhorší, to že sa vám už v byte neobnovuje zdravie a napadajú ho príšery je pochopiteľné a zvyšuje napätie, ale to že musíte stále zo sebou brať ženu, ktorá je pomalá a rozhoduje o tom, aký budete mať koniec hry hranie výrazne frustruje.
Čo Team Silent nevie, že každý neznáša escort misie?

Takže zhrnutie: Je to dobrá hra, ale nie dobrá Silent Hill hra.