Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Komentáře

Control: The Foundation

  • PS4 90
Prvé dlc k hre Control ma zaviedlo do novej oblasti, tak odlišnej od hlavnej hry. Veľmi oceňujem, že sme sa mali možnosť pozrieť aj do ,,prírodnejšej" lokácie a taktiež to, že okrem starých známych nepriateľov tu ešte pribudlo zopár nových. Vďaka nim hra nabrala ešte o čosi rychlejší nádych a stala sa akčnejšou.

Ak som sa v pôvodnej hre po čase medzi nepriateľmi nudila, tu je opak pravdou. Mam pocit akoby obtiažnosť v datadisku stúpla a ja som mala niekedy dosť problém prejsť určité pasáže.

Obzvlášť pozitívne hodnotím vedľajšiu nepovinnú misiu akoby vystrihnutú z akčného filmu. Viac prezrádzať nebudem.
V inej oblasti som zase mala dosť nepríjemný pocit, ktorý hraničil so strachom. Takže ďalšieho zlatého bludišťáka dostáva toto dlc aj za to, že som sa fakt nenudila a jeho prejdenie bolo sprevádzané množstvom emócií.

Mojou asi jedinou výtkou by bolo častejšie objavovanie sa zvláštnych animácií tváre. V hlavnej hre som si toho veľa nevšimla, no tu to bolo celkom badateľné.

Myslím, že to čo v hlavnej hre bolo dobre urobené, vo Foundation iba prehĺbili a s kľudom anglického gentlemana môžem toto dlc odporúčiť všetkým, ktorí si ho ešte nemali možnosť zahrať.
+12

Control

  • PS4 90
Ubehol už nejaký ten piatok, odkedy Control uzrel svetlo sveta a musím sa priznať, že už hneď od začiatku som ním nebola vôbec oslnená. Avšak vďaka ps+ som sa nakoniec rozhodla, že mu dám šancu. Nemohla som sa viac mýlit, keď som si myslela, ze táto hra nemá nič do seba a nebude ma baviť.

Všeobecne som si o tejto hre nehľadala žiadne informácie, takže som ostala celkom milo prekvapená tým čo mi ponúkla. Hlavne úplne na začiatku ma ohromil ,,creepy" efekt, keď som zistila, že som sa ocitla v miestnosti, v ktorej som uz bola, no táto miestnosť sa nachádzala úplne inde a nie všetko bolo na svojom mieste tak ako po prvýkrát. 

Ohromovať ma hra neprestala ani po pár hodinách a prinášala mi kopec zábavy. Sama nevyhľadávam hry typu metroidvanie, pobehovať tam a späť ak človek dostane novú schopnosť. No v tejto hre boli levely tak fajn nadizajnované, že ich samotná explorácia ma veľmi bavila a samozrejme, chcela som nájsť všetky skryté miestnosti a bedničky. Avšak mapa bola trochu neprehľadná a prostredie uniformné. Nie, že by mi to hrozne vadilo, ale človek sa vedel stratiť.

Samotné súboje mi prišli zo začiatku ťažké, preto som privítala možnosť prispôsobiť si obtiažnosť, podľa vlastných preferencií. Neskôr však tie obyčajné súboje začali posobiť jednoducho a priznám sa, že som koľkokrát prebehla oblasť bez toho aby som sa pustila do boja. Súboje s bossmi boli ale iné kafe. Pri tých som krásne aj niekoľkonásobne umierala. Samotní bossi a minibossi boli zaujímaví a páčili sa mi ako ich príbehy, tak aj ich nápadité prevedenie do levelov.

Táto hra je ,,strieľačka" a ja nie som veľký fanda práve bezduchého strieľania, práve preto ma veľmi potešilo, že sa v nej vyskytovali aj iné herné mechaniky. Ako išiel čas a príbeh, tých mechaník som si sprístupnila veľké množstvo a páni...to bola sranda. Fakt ma tá celá akčnosť hry bavila. Bavila ma aj absurdnosť určitých misií ( tie od správcu boli najlepšie) a hlavne príbehov, ktoré sa nachádzali všade pohodené. Tých dokumentov je strašne veľa, takže chápem, že ich mnoho z hráčov po čase nečíta, ale veľká časť z nich je zaujímavá a dokresľuje prostredie sveta Controlu.

Nedá mi ale nespomenúť aj pár vecí, s ktorými som nebola spokojná. Hlavne to bola technická stránka hry. Textúry. Tie doskakovali neskoršie a loadovali sa dosť dlho. Loadingové časy. Tie vedeli byť pekne dlhé a dosť ma štvalo, že boli dlhšie ako niektoré z mojich neúspešnych pokusov pri bossfightoch.
No a potom je tu ešte záver hry. Ten mi prišiel dosť obyčajný (ak to môžem tvrdiť pri takej hre akou je control). Čakala som asi proste niečo iné. Napriek tomu som túto hru hrala veľmi rada a bola som z nej v mnohých smeroch príjemne prekvapená.
+19

Sherlock Holmes: Crimes & Punishments

  • PC 85
So Sherlockom Holmesom som sa zatial stretla iba vo filmovej/seriálovej podobe, ktorá ma oslovila natoľko, že som si skúsila aj jednu z hier, v ktorej som mala možnosť riešiť zapeklité prípady.
Samotná hra sa skladala zo 6tich prípadov, ktoré mi prišli zaujímavé, nápadité a v ktorých som navštívila pestré množstvo oblastí. Počas ich riešenia ma zaujali postupy, ktoré som mala k dispozícii. Rôzne menšie minihry alebo už len samotný fakt, že mi hra ponúkla systém úvah, ktoré som mala spájať do teórií, ma veľmi potešil. Celý prípad teda závisel na mne a mojom porozumení dôkazov a ich správnom napojení na seba. Mohlo sa tak teda stať, že moja dedukcia nemusela byť správna a na konci som určila nesprávneho páchateľa. ( čo sa mi aj v jednom prípade stalo :) ) Takáto sloboda v rozhodovaní bola pre mňa novinkou a veľmi sa mi páčila. Mám rada ten pocit, že svojím rozhodnutím môžem ovplyvniť dianie v hre. Hoci ma tento systém rozhodovania rozhodne veľmi potešil, mala som dojem, že v niektorých prípadoch konečné rozhodnutie nevyznelo tak ako by som si priala, aj napriek tomu, že som našla všetky indície. Myslela som, že som prišla na vraha, ale jeho motív, tak ako bol vykreslený v závere, mi nedával zmysel a preto mi niekedy trvalo dlhšie rozhodnúť sa správne.

Čo ma celkom mrzelo bolo to, že môj pomocník doktor Watson bol len také, väčšinou zavadzajúce mi v ceste, NPC. Čakala som, že bude viac charizmatickejší a v prípadoch bude hrať väčšiu rolu. To jeho občasné zapojenie do príbehu mi rozhodne nestačilo. Naopak prítomnosť a využitie Tobyho bolo prekvapením a aj keď som ho nepotrebovala použiť veľakrát, prišlo mi to ako milé spestrenie.

Vo všeobecnosti však nemám veľke výtky k tejto hre. Párkrát sa mi síce sekla, no nakoniec sa vždy rozhýbala a pokračovala som ďalej. 

Toto bola moja prvá hra za Sherlocka Holmesa, ktorá ma uprímne veľmi nadchla a navnadila na to, aby som skúsila aj iné časti.
+16

ABZU

  • PS4 70
Keďže som už mala za sebou hru Journey, ktorá ma veľmi zaujala, bolo samozrejmé, že jedného dňa vyskúšam aj tento počin.
Aj keď sa v Abzu nachádzajú jednoduché hádanky, nepovedala by som, že je to typická hra. Skôr by som to nazvala vizuálno- hudobným zážitkom. Podmorské prostredie zaujme určite nie len milovníka akvaristiky. Sama osobne nepatrím medzi znalcov rybičiek, ale neodradilo ma to od vychutnania si symfónie farieb a pohybov v tomto modrastom svete.

Bolo krásne sa ladne pohybovať medzi väčšími alebo menšími zhlukmi podmorských tvorov. Nechať sa nimi viesť, plávať s nimi alebo len tak meditovať a užívať si ten pokojný priestor.
Páčilo sa mi, že lokácie boli rozmanité, raz tak farebné, že vaše oko nevedelo kam sa pozrieť, inokedy tmavé, fluoreskujúce a tak ľahko vyrážajúce dych.

Samotné hranie nezaberie veľa času, asi tak 2-3 hodinky. Myslím, že je to tak akurát, keďže časom sa aj jednotlivé úkony začínajú opakovať a dlhší herný čas by teda nebol na osoh. Priznám sa, že to samotné tempo sposobilo, že niektoré časti v strede hry ma trochu nudili, avšak ku koncu sa to znova dalo do pohybu ( aj doslovne) a ja som sa tak opäť nadchýnala nad maličkosťami.

Ako som spomínala predtým, hrala som aj hru Journey, ktorá mi nastavila hranice očakávania vysoko. Po Abzu som síce neostala sklamaná ale samotná hra neprekonala svojho predchodcu.
V každom prípade možnosť dotknúť sa veľryby, delfína alebo kosatky a nechať sa nimi viesť do hlbín, robia z tejto hry niečo unikátne a krásne. Určité momenty sa nedajú popísať slovne a je lepšie ich zažiť na vlastnej koži, so zenovou hudbou v pozadí.
+20

The Raven: Legacy of a Master Thief

  • PS4 75
V úlohe konstábla Zellnera som sa pustila do odhalenia tajomného Ravena, zloducha, ktorý hraje v tejto hre hlavnú rolu.
Hra sa mi na prvý pohľad veľmi zapáčila, či už sa to týkalo štýlu grafiky, farebnosti alebo len takej hrejivej atmosféry s krásnou hudbou v pozadí, pripomínajucej mi môjho obľúbeného Hercula Poirota. Dokonca aj hlavný hrdina sa na neho trošku podobal. Preto už hneď od začiatku som vedela, že toto je niečo pre mňa.

Hra je taká nenáročná point and click adventúrka, kde vlastne nič nemôžete pokaziť. Ak sa aj stane, že nezareagujete dostatočne rýchlo a dopadnete nešťastne, hra vás vezme pomocou loadu späť do predchádzajúcej scény a vy to môžte skúsiť znovu. Na jednej strane je to fajn, na strane druhej by som brala ak by hádanky neboli tak jednoduché a lineárne a ponúkali aj rozvetvenia alebo nejaké vtipné easter eggy. Nehovorím, že v hre humor nebol. Hlavný hrdina bol sympaťák a vedel aj čo to humorné prehodiť, ale na môj vkus toho mohlo byť viac.
Mechanika hry spočívala, ako inak, v kombinovaní predmetov. Z podobných hier sme zvyknutí, že sa v nich vyskytujú aj veľmi nelogické kombinácie, no v tomto prípade mi to tak neprišlo. Avšak samotné spájanie predmetov mohlo niekedy robiť problém. To sa týkalo situácií keď sa 2 predmety nachádzali blízko pri sebe a joystick ich niekedy nevedel dobre rozlíšiť. Nestávalo sa to často ale predsa.

V hre fungoval bodový systém, za ktorý ste potom nakoniec každej kapitoly dostali trofej. Ja ako trofejový nadšenec som sa snažila mať všetko tiptop, no hra mi nepriala. Vyskytujú sa v nej bugy, ktoré vám niekedy znemožnia dostať plný počet podov ak neurobíte kombinácie predmetov/rozhovorov v správnom poradí. To vie byť určitým spôsobom demotivujúce a otravné.

Pohyb postáv bol pomalý a taký trochu ťažkopádny. Človek si na to musel zvyknút. Čo mi niekedy liezlo na nervy bolo to, že sa  nedali preskakovať cutscény a prerušovať akcie. To druhé zmienené vedelo byť extra otravné, ak som sa náhodou preklikla.

Samotnú hru som si najviac užívala do prvej polovice, kedy prebiehalo vyšetrovanie. Druhá polovica hry sa na daný príbeh pozerá z iného uhla, ktorý mi nesadol tak ako ten predchádzajúci. Príbeh mi prišiel trochu prekombinovaný a v určitých mometoch preplácaný, ale to je asi vec vkusu. Z troch kapitol, ktoré hra má by som za tú najlepšiu označila práve prvú.

Hrala som verziu The Raven Remastered na ps4.

Ps: +5% za to, že som sa mohla hrať s roztomilým psíkom
:)

Pro: Atmosféra, hudba, dabing

Proti: Bugy, nemožnosť preskakovať cutscény/prerušovať akcie, slabšia druhá polovička

+11

It Takes Two

  • PC 90
Začnem hneď zhúrta.
Začiatok- paráda. Tak svižne som sa už dávno neponorila do hry. Každa nová lokalita, nápad a prevedenie ma nadchýnal a nesmierne bavil. Ta rozmanitosť prostredí a štýlov. Tak veľmi ma to bavilo a tešilo. Nepreženiem to, ak poviem, že som takú prvú polovicu hry mala úsmev na tvári.
No potom sa to nejak seklo. Asi mi ten začiatok nasadil laťku zábavy príliš vysoko a asi mi pretiekol pohár trpezlivosti s hlavnými postavami a príbehom. Tieto dva aspekty hry boli mojim kameňom úrazu. Nech sa tvorcovia nehnevajú ale dať postavám tak neznesiteľné charaktery. Neviem ako ostatní, ale ja som sa s nimi nezžila za celú hru. Jeden vždy fňuká, druhý sa stále sťažuje. Fakt sa nedivím, že sa chcú rozvádzať. Aj to ich dieťa mi príde melodramatické a na záver som sa zmohla len na facepalm. Sorry.

Ruka v ruke s postavami ide aj strašný príbeh. Džízs, tí rodičia vedia byť krutí a sebeckí. Klamú kade chodia a sú strašne nesympatickí. Tešte sa na moment so sloníkom. Nevadia mi v hrách brutálne scény, no musia to byť hry, v ktorých to človek čaká. V takejto hre som to nečakala a nebolo to príjemné prekvapenie.

Po prekonaní nejakej tej strednej časti hry a pár nie veľmi zaujímavých momentov, sa hra ku koncu znova rozbehla, vrátila k tomu lepšiemu a zase to začalo byť ono.

Čo by som ešte vypichla k tým jednotlivým levelom by bolo to, že mi vadilo to, že človeka strašne viedla hra za ručičku. Doslova ti hlavná postava vždy povedala čo musíš robiť a teda človek nemusel nad ničím výrazne premýšľať.
Ďalším aspektom na malé hejtovanie by bolo preskúmavanie lokácií. Niektoré boli tak krásne a plné mini interakcií, že človek nevedel kam skočiť skôr a iné boli takmer prázdne a pritom mali veľký potenciál. Tvorcovia sa s nimi mohli určite vyhrať viac.

V hre sa nachádzajú mini hry- je ich 25. Našli sme ich všetky a dobre sme sa na nich pobavili. Niektoré sme skúsili iba raz, iné nás zamestnali na dlhšiu dobu. (Laser tennis bol náš obľúbený) 

Aj napriek niektorým veciam, ktoré sa mi vôbec na tejto hre nepáčili, prevláda u mňa pozitívny pocit a myslím si, že takto by sa mali robiť hry pre co-op.

Pro: Rozmanitosť levelov, kreatívne nápady, humor. CO-LLA-BO-RATION

Proti: Postavy, príbeh

+15

Star Wars Battlefront II

  • PS4 60
May the Force be with you

To je motto Star Wars univerza. V tejto hre by som ho avšak pozmenila na May the Patience be with you. Práve tá trpezlivosť mi chýbala a každú chvíľu som tú hru chcela vypnúť so slovami: ,,To je ale nuda."

Možno som ale len zhýčkaná príbehovými hrami a preto na mňa pôsobí táto takmer bezduchá strieľačka strašne jednotvárne. Choď tam- vystrieľaj všetkých, polož bomby- vyhoď to do povetria, infiltruj sa- zabi všetkých...atď. Nuda.

Takmer všetky misie mi prišli veľmi priamočiare a málo nápadité. Je to škoda, lebo potenciál tu bol. Čo sa ale týka misií vo vesmíre, v ktorých človek lietal a zostreľoval rôzne ciele, tie sa mi páčili. Tiež neboli hlboko originálne ale ten pocit letu, dokonca aj na starom známom Millennium Falconovi, bol perfektný. Nepatrím medzi tých zručnejších hráčov v strieľaní ale ani to mi nevadilo od užitia si streľby vo vesmíre. Kľudne mohlo byť takýchto pasáži viacero. Hlavne kladne hodnotím misiu v dlc, kde človek lieta medzi asteroidmi.

Ďalšia vec, ktorá sa mi páčila bola grafika. Sem tam teda vykukla nejaká uncanny valley tvár ale inak sa na túto hru krásne pozeralo. Ah ten žiarivý odlesk na zbroji Iden Versio. Škoda, že nám hra neposkytla detailnejšie preskúmavanie planét, niektoré by fakt stáli za to. (napr. Pillio)

Na jednej strane som bola rada, že som sa vrámci hry dostala do kože mnohých postáv, známejších alebo tých menej známych, že som si vyskúšala rôzne štýly boja (Kylo Ren bol totálne overpowered), na strane druhej by som brala ak by tých postáv bolo menej a mohla som s nimi stráviť viac času. Viac sa zapracovať do stratégia boja a využívať ich špeciálne schopnosti. Nezabúdam ale, že táto hra je predovšetkým multiplayer, ktorý by mi pravdepodobne dal možnosť prehĺbiť si svoj vzťah k jednotlivým charakterom, no ten neplánujem skúšať a teda sa musím uspokojiť s tým čo som dostala. Možno samotný multiplayer nie je zlý a preto nechcem nikoho odradiť týmto mojím komentárom. Asi len nie som cieľovka. V každom prípade som vďačná výzve aj za tento unikátny zážitok. 

Ešte jedna výtka na záver. Nechápem prečo nie je možné si v tejto dobe nastaviť veľkosť tituliek. Kto to má potom čítať? :)
+17

Factorio

  • PC 95
Hneď na úvod poviem, že stratégie nie sú moja šálka kávy, no napriek tomu má táto hra dostala od prvého momentu. Je nutné teda vyzdvihnúť to, že je to fakt hardcore ( aspoň pre mňa) stratégia a veľký požierač času. Sadnete si pred pc so slovami- iba chvíľku a odchádzate po niekoľkých hodinách a máte pocit, že ste dokopy toho veľa neurobili.

Je fajn si prejsť tutoriál, ktorý vás vedie začiatkami a ozrejmí vám ako to vlastne vo svete Factoria chodí. Sama za seba sa priznám, že už aj to bolo pre mňa niekedy náročné. Je potrebné sa pripraviť na to, že sa budete musieť zhostiť úlohy architekta, ktorý bude plánovať to, kde všetko bude stáť a pracovať tak, aby bol váš výkon efektívny. Treba myslieť vo veľkom, keďže na začiatku môže stačiť jedna dve továrničky, pece alebo bane, no neskôr zistíte, že ich potrebujete desiatky. Preto je dobré nechávať si veľa priestoru.

Tutoriál som teda prešla sama a do hlavnej hry, ktorej cieľom je postaviť raketu, som sa pustila s priateľom. Osobne si myslím, že hrať to s niekým je veľmi veľkým plusom. Nemáte celú tiahu vedenia vašich tovární iba na sebe a určite je veľmi fajn ak máte možnosť prediskutovať budúce plány ešte s niekým iným.

Ako pozitívum hry by som uviedla aj niekoľko rozdielnych ,,kampaní", ktoré na vás čakajú. Ak vás nebaví stavanie lode, tak si môžete vybrať napr. kampaň kde bojujete proti svojmu kamarátovi alebo bránite svoju továreň pred hordami nepriateľov. Vo všeobecnosti nemám veľké výtky k tejto hre, možno azda to, že človek musí mať náladu a chuť hrať niečo tak detailné a nie vždy je to úplne jednoduché. U mňa to začalo prituhovať vo fáze, kde sa na scéne objavil olej, ropa a takéto srandičky.

Vyslanie rakety do vesmíru predstavuje určitý míľnik, pri ktorom sa rozhodnete či chcete ďalej pokračovať alebo nie. Mne to stačilo a s peknými 45timi hodinami som sa nateraz s Factoriom rozlúčila.

PS1: Celú hru som si myslela, že keď postavím raketu tak sa do nej nasáčkujem a vyletím do vesmíru aby som unikla z planéty. Nakoniec som zistila, že moja postava na tej votrelčej planéte ostáva. Takže úplne neviem, na čo stavba tej rakety bola. Možno som si takto chcela privolať na pomoc kamošov? ( otvorený koniec pre sequel? Možno ma príde zachrániť Ripleyová :) )

 PS2: Som rada, že tento kvalitný počin vznikol v Čechách.
+21

Pokémon Black Version

  • DS 80
Gotta catch 'em all! 

Piata generácia pokémonov má vrátila do detských čias, dokonca som sa vďaka nej znova pohrúžila do anime.

Nový región, noví pokémoni ale nakoniec je to všetko o tom istom. Chodíte, beháte, plávete kade tade a snažíte sa chytiť čo najviac pokémonov. Myslím, že koncept hry sa rokmi nijak výrazne nemení. Ja sama som hrala pred rokmi iba Pokémon Yellow Version: Special Pikachu Edition, takže nemám veľmi s čím porovnávať a možno aj preto je moje hodnotenie pekných 80%.

Čo musím vyzdvihnúť je, mechanizmus levelovania, kde pri rozdeľovanie exp. points dostal pokémon, ktorý mal nižší level viac, než ten s vyšším levelom. Dalo sa tak potom trošku rýchlejšie levelovať a dostať slabého pokémona na lepšiu úroveň.

Príbeh bol fajn. Nič prevratné, ale nešla som do tejto hry s tým, že si idem zahrať niečo extra originálne. Za mňa je príbeh viacmenej pekným plusom, lebo pokémonov hrám skôr pre ten pocit, že ich môžem všetkých chytiť a nie preto, že čakám zážitok typu rozsiahleho RPG s hlbokým a dušu dotýkajúcim sa dejom.

Vo všeobecnosti som skôr zástanca názoru, že pokémon má príliš veľa pokémonov. Úplne by stačilo ak by tých nových bolo o polovicu menej a skôr by sme sa viac stretávali aj so starými pokémonmi. 5. Generácia mi priniesla veľkú kopu milých a kreatívnych pokémonov, ale bohužiaľ aj množstvo absolútne neoriginálnych a nezaujímavých. A to množstvo predstavovalo väčšinu. Týchto pokémonov máte potom pochytaných len kvôli tomu, aby ste ich mali. Nikdy s nimi nehráte a sedia tam niekde v laboratóriu a čakajú so smutnými očami na to, kedy na nich príde rad. NIKDY!
Rozumiem ale tomu, že ak niekto hrá pokémonov od začiatku a má ich všetkých pochytaných a prenesených do ďalších novších hier, tak by tí starí pokémoni nepriniesli nič nové a zaujímavé.

Z čoho som bola tak trochu rozmrzená bolo, že mi môj pokémon nebehal za zadkom.
A přitom taková blbost...
Fakt som to v Pokémon yellow mala rada a nechápem, prečo túto možnosť neposkytli aj v tejto hre. Nie je nič krajšie, ako keď sa otočíte k pokémonovi, pohladkáte ho a on vám ukáže ako vás má rád. Moje dievčenské srdce sa roztápa.

V pokročilej fáze hry som si všimla, že som využívala jeden predmet nadmieru a tým bol Max Repel (náhodných stretnutí s pokémonmi, ktorí majú nižší level, bude menej). Fakt má nebavilo prejsť dva kroky a zakaždým naraziť na súboj, ktorým má vlastne nijako neposunul dopredu, skôr naopak, iba zdržoval. Toto avšak nie je chyba iba tejto hry, ale pravdepodobne všetkých pokémon hier. Hlavné avšak je, že tento predmet v hre existuje.

Aj napriek negatívam mi pokémon splnil požiadavku- ,,hraj a bav sa" a práve preto je moje hodnotenie také aké je. Ak máte radi pokémonov, tak choďte do toho.

PS: pokladám za zbytočné, že sa v hre vyskytovali ročné obdobia. Jedno trvalo kalendárny mesiac. Určite by sa mi nechcelo rozťahať hru na 4 mesiace len preto aby, som si chytila všetky možné variácie vami už chyteného pokémona.
+18

Stargate Adventure

  • PC 75
Comtraya!

Ako veľký fanúšik Stargate som sa veľmi rada pustila do tejto jednohubky a musím ju hodnotiť kladne. Na to, že ju tvoril jeden človek ( alebo teda nejaký menší tým) je táto point and click adventúrka zvládnutá veľmi dobre. Pripomína mi zlaté dobre časy typických adventúr a aj keď sa kvalitou nemôže rovnať velikánom daného žánru, tak si nerobí hanbu a snaží sa ich svojim spôsobom dobehnúť.

Páčilo sa mi, že väčšina kombinácii predmetov dávala zmysel a nebol problém dopátrať sa k riešeniu. Našlo sa aj pár hádaniek, ktoré ma milo prekvapili a nebudem klamať, keď poviem, že som nad nimi musela aj trochu popremýšľať.
Páčili sa mi aj animácie ako napr. otvorenie Brány s následným vortexom alebo rôznorodé interakcie predmetov s prostredím.
Čo musím vypichnúť ako veľmi veľký klad je humor. Je vidno, že ten kto to tvoril bol fanúšik SG a o to viac vedel využiť humor jednotlivých postáv a vytvoriť tak niečo zaujímavé a vtipné.
Osobne tiež oceňujem spojenie rôznorodých prvkov, ktoré osviežili celý príbeh. Dostali sme z každého rožku trošku- politiku, Asgardov, Goa´uldov alebo tajomnú rasu Furlingov.

Naopak čo ma trochu miatlo bolo množstvo nevyužitých predmetov, ktoré mi ležalo v inventári. Je možné, že som neprišla na riešenie nejakej hádanky a preto mi tam ostali? Úprimne, neviem. V každom prípade som sa snažila vyriešiť úplne všetko čo šlo.
Ďalším záporom by bolo veľmi pomalé pohybovanie hlavnej postavy a uponáhľaný záver. Človek si myslí, že bude ešte niečo zaujímavé nasledovať a bum, je tu The End.

Vo všeobecnosti mám ale na túto hru kladný pohľad a určite by som ju odporučila skalným fanúšikom.

Pro: zaujímavý príbeh, humor

Proti: uponáhľaný záver, nevyužité predmety

+18

The Witness

  • PS4 100
Iba málokedy porušujem pravidlo jeden priechod hrou a stačilo. Táto hra predstavuje jeden z tých vzácnych prípadov.
Možno nebudem úplne objektívna, keďže ma The Witness chytilo tak ako máloktorá hra predtým, ale aspoň vyjadrím svoje subjektívne pocity.

Už len ten farebný vizuál hry ma dostal od prvého momentu. Túžba po objavovaní, plnení hádaniek a hľadaní skrytých odkazov od tvorcov bola náplňou a poslaním tejto hry. A to je práve to. Hráč v tejto hre prechádza svetom a plní rôzne, niekedy veľmi zapeklité hlavolamy, ktoré ho určitým spôsobom posúvajú vpred. Za seba môžem potvrdiť, že som sa niekedy na niektorých z nich zasekla až tak, že musela nasledovať pauza, ukľudnenie alebo zmena hlavolamu. Častokrát som sa potom vrátila do hry a riešenie problému prišlo samo od seba.

V The Witness sa mi páčilo, že ma hra učila priebežne. Ak som prišla do oblasti, kde boli hádanky mimo mojej úrovne chápania, príliš ťažké alebo nezrozumiteľné, tak som vedela, že niekde nastala chyba a musím sa vrátiť, porozumieť princípu alebo ho vôbec najskôr musím nájsť a naučiť sa ho.
Žiadna iná hra vo mne nevyvolala ten pocit spokojnosti po zdolaní úloh, ktoré sa na začiatku zdali nemožné. (No dobre, asi až na souls hry.) Ten pocit toho, že som dokázala premôcť samú seba a došlo mi ako to všetko funguje, stál za to.
Po prvom prejdení hry asi pred troma rokmi mi ostala jedna nedoriešená úloha. Táto úloha mi ležala na myslí celú tú dobu a musím so spokojnosťou povedať, že tentokrát sa mi ju podarilo splniť. Raz v starom priechode a raz v tom úplne novom.

Ak niekto hľadá výzvu v podobe hádaniek a malebnom svete, tak odporúčam určite The Witness. Pre mňa je to jedna z najlepších hier akú som kedy hrala a preto dávam 100%.
+18

The Last of Us

  • PS4 95
Po množstve odporúčaní som si túto hru zaobstarala ale trvalo ďalší rok pokiaľ som sa odhodlala ju zapnúť. Teraz to určite neľutujem.

Hneď na začiatku hry som spoznala rukopis Naughty dog. Hry od nich mám veľmi rada a teda to ovládanie a mechaniky mi dosť sadli. Neboli ešte tak vypilované ako napr. v Uncharted 4: A Thief's End, ale to sa dá čakať. Jednou s vecí čo mi vadilo bolo to, že mi môj parťák niekedy stojí v ceste a nechce sa pohnúť. Príklad bol: Skrčená som stála na schodoch odkial som pozorovala nepriateľa, ten sa pomaly pohyboval smerom ku mne, tak som sa chcela stiahnuť dozadu. To bohužiaľ nešlo, keďže za mnou stála Ellie a ani po niekoľkých pokusoch o ústup sa nepohla. Alebo mi ďalší parťák vraví: ,,Poď Joel, dvere sú otvorené." Tak ja idem k tým dverám a chcem prejsť. To by tam ale nemal stáť on a blokovať mi prechod. :) Našťastie sa to nestávalo príliš často.
Taktiež som si všimla, že niekedy aj AI nepriateľov nefungovalo ako malo. Bolo celkom vtipné sledovať chlapíka ako behá v kruhu dookola alebo ,,tancuje odzemok". :)

Postapokaliptický svet a nákaza neznejú úplne originálne a človek sa opýta, či mi môže, tento už 100krát omieľaný námet ponúknuť niečo nové? Neviem s určitosťou povedať, či je to niečo nové ale určite je to zaujimavé a príjemným spôsobom poháňajúce vpred. Páči sa mi, že v hre nejde o to, aby sme zabili čo najviac nakazených, predierali sa horami nepriateľov a podobne. Skôr sa vyplatí skrývanie a nenápadný postup, než rambo prístup. (bohužiaľ mi tá stealth taktika nie vždy vyšla :) )

Hlavná ústredná dvojica je super. To ako sa časom vyvíja ich vzťah bolo pre mňa základom príbehu. Je úžasné sledovať ako sa z mlčiaceho, trochu nevrlého Joela stáva ten, ktorý odmieta nechať Ellie napospas osudu. Samotný záver sa mi veľmi páčil a nemôžem mu nič vytknúť. (Som zvedavá ako to bude pokračovať v dvojke. :) )

Hru som hrala na normálnej obtiažnosti (až na jednu pasáž, ktorú som si dala na easy) a myslím, že to bola úroveň pre mňa. Bola obtiažna tak akurát, tak aby som z hry nemala mindráky a správne si ju užila. Veď o to práve ide :)

PS1: Škoda, že tie komixy v hre neexistujú aj reálne. Celkom rada, by som si prečítala celý príbeh sama. :)
PS2: Ah, tie žirafy...
+22

Xenoblade Chronicles

  • Switch 90
Hneď ako som sa dozvedela, že vyjde XCH na Switch, som vedela, že si ho musím zahrať. Keďže som už mala skúsenosť s XCH 2, tak to bola pre mňa jasná voľba. Na jednej strane je dobré, že som hrala predtým XCH2, keďže ma to ešte viac nalákalo na jednotku, ale na strane druhej som sa nevyhla porovnaniam a vopred upozorňujem, že to mohlo aj trošku skresliť môj pohľad na hru ako celok. Keďže sa jedná len o subjektívne pocity, tak je na každom ako si to vezme a či bude mojim výtkam prikladať dôležitosť.

Nápad dvoch svetov na prvý pohľad odlišných a súperiacich mi prišiel ako veľmi dobrý . Kde ľudstvo bojuje proti strojom o prežitie. Príbeh bol sám o sebe za mňa v poriadku, čím ďalej sa zamotával a prekvapoval. Hlavné postavy boli sympatické a áno , ja som mala strašne rada aj nopona :). Jedná vec ma ale trochu štvala, to je teda čisto len osobný pocit, ale nikdy som sa nevžila do role Fiori. Pozor teraz sa jedná o veľký spoiler .Hned na začiatku,kde mi v hre umrela, som si vravela, že ok, nič sa nedeje, ideme ďalej. No a keď sa vrátila, tak ma to nijak nedostalo. Ten zvrat bol veľmi prekvapivý a ako element v hre bol super ale inak som z toho nebola v roztržení, skôr naopak. Ako postavu, som ju používala veľmi rada ale ako charakter v hre mi dokonca niekedy vadila. Asi to nebude veľmi populárny názor, ale mám to tak. Sorry Fiora :). Ostatné postavy som mala rada a myslím, že pôsobili pekne rôznorodo.

Vykreslenie daných titánov a následné spracovanie jednotlivých lokalít bolo podľa mňa perfektné. Úvodná scéna, kde sa stretli dvaja titáni v boji a následný pohľad kamery na miesta, ktoré v budúcnosti navštívim. Hovorila som si, že je to úplne úžasné a už sa na to veľmi teším. Hlavne nezabudnem na ten moment keď mi hlavná dvojica vystúpila z jaskyne a spustila sa cutscéna, ktorá mi ukázala celú majestátnosť Bionisa.

Tak a teraz k jednotlivým lokáciam, ktoré mi prišli nádherné ale bohužial miestami prázdne. Jedná vec je užívať si prvý beh pláňami s tajomnými zákutiami, množstvom skrytých chodieb a miest a tá druhá, keď to musíte vykonať tak možno po 30ty krát, kvôli vedľajšej misii. Ocitnete sa na miestach, ktoré sú tak rozľahlé ale veľmi prázdne. Chýbajú tam možnosti interakcie a vydáte sa tam len kvôli krátkemu rozhovoru pre vedľajšiu misiu alebo len aby ste si odkryli časť mapy. Potom to vyzerá tak, že si nakliknete aby vám postava bežala automaticky a vy si zatial prezeráte niečo na nete :)

S tým sa spája aj rozmiestnenie a množstvo warp pointov. Ah, prečo ich nie je viac? Po čase sa mi už fakt nechcelo prebehávať sem a tam. Liezlo to na nervy. :)

Ale keď už ste tým rozľahlým svetom bežali, tak vás aspoň sprevádzala úplne úžasná hudba. Koľkokrát som sa zastavila, v niektorých oblastiach si nastavila čas na noc, a kochala sa krásou prírody za upokojujúcih zvukov v pozadí. Viem si dokonale predstaviť pustiť si soundrack aj bez hry a užívať si ho rovnako.

Ako veľmi veľmi veľmi veľké plus hodnotím uzatváranie množstvá questov automaticky. Tým myslim, že som sa nemusela vracať k zadávateľovi a quest bol splnený v momente, kedy som dokončila zadanú požiadavku. Taktiež to, že úlohy boli krásne viditeľné na mape a nebol problém s nejasnosťami. Samotné questy boli často priemerné prines, zabi a pod., ale páčilo sa mi, že boli celkom často zabalené do príbehu, pomocou ktorého som sa s jednotlivými charaktermi zbližovala a nakoniec mi ich bolo ľúto alebo som sa s nimi radovala. Mínusom by som brala nutnosť priebežného rozprávania sa s obyvateľmi sveta, ktorí vám neskôr poskytnú nové side questy. Bez toho sa neposuniete ďalej.

Súbojový systém. Tak tu je práve ten čas, kedy som sa nemohla vyhnúť porovnaniam s XCH2. Sám o sebe je veľmi fajn, odsýpa a je v ňom potreba používať taktiku. Čo mi ale vadilo, bolo používanie šípiek na vyvolávanie jednotlivých útokov. Prišlo mi to nemotorné a celkovo mi chýbala väčšia komplexnosť. (v porovnaní s XCH2) Ale povzbudzujúce hlášky behom boja ma bavili.

Let´s press on and on and on...

V rámci hry je k dispozícii , dalo by sa povedať, rozšírenie alebo DLC, v ktorom sa odohráva príbeh po hlavnej hre. Keby som mala hodnotiť túto časť samostatne, tak by z toho nevyšla úplne najlepšie. Pozitívum by bolo prítomnosť úplne nového regiónu a zmena chain attacku. Ja proste tých noponov milujem.To keď za vami behá armáda 12 noponov je proste na zjedenie :)
No a väčšina ostatných vecí sa mi až tak veľmi nepozdávala. Príbeh hry by som určite viedla iným smerom. Viac by ma zaujímal výskum a premena Telethii,než nejaký nevysvetliteľný, tajomný hlavný boss, ktorý nijako zaujimavo nerozvíja hlavnú linku. Ďalšou vecou bol výber hlavných postáv. Melia, prečo? Teda viem prečo, ale keď ona je tak strašne vážna. Čím ďalej pokračoval príbeh, tým viac klišé mi prišiel. Myslela som si, že tzv. Quiet moments (krátke dialógy medzi postavami, ktoré nejakým spôsobom rozvíjajú charaktery postáv a doplňujú príbeh) budú spestrením, ale bohužial, až na pár vynimiek na mňa pôsosobili strašne nudne. Bola som rada, že tento príbeh prišiel s hlavnou hrou a nemusela som si ho kupovať, lebo by to za to pre mňa nestálo.

Na záver musím iba dodať, že vo mňe prevláda oveľa viac ten skvelý pocit z hry, ktorú som si užila a strávila v nej asi 150 hodín, aj napriek tomu, že som v nej našla veľa vecí, ktoré by som zmenila. Určite by som ju odporúčila každému, kto má rad tento typ hier a dám len odporúčanie. Začnite ňou a až potom pokračujte na XCH2.

A ešte jedno sklamanie na záver, pre tých ktorí hrali XCH2: V Archnopon challenge som sa nestretla s Rexom. Taký nevyužitý potenciál pre fanúšikov.

Pro: Svet, príbeh, hudba, humor, NOPONI :)

Proti: prázdnosť svetov,rozmiestnenie warp pointov, v určitom zmysle súbojový systém, DLC

+10

Child of Light

  • PC 70
Child of light som chcela vyskúšať hlavne kvôli jeho rozprávkovému vizuálu a krásnej hudbe. Hra vyzerá akoby bola namaľovaná vodovými farbami, tie akoby vytvárali nádherné 3d prostredie, ktoré je reprezentované množstvom lokácií od lesa cez mestečko až po podzemie alebo jaskyne. Ako som spomínala, páčila sa mi aj hudba, ktorá bola často melancholická ale spomínam si, že pri súboji s bossmi nabrala ten správny dych a bola pekne povzbudzujúca.

Hru som spočiatku hrala na ťažšiu obtiažnosť, ktorú som si ale nakoniec zmenila na ľahšiu. Trochu mi tie súboje prišli otravne dlhé a zistila som, že aj na tej ľahkej otiažnosti som si hru užila natoľko aby ma prestala nudiť a nefrustrovala ma.

Vypichnem zopár maličkostí, ktoré sa mi na hre páčili. Boli to jednotlivé príbehy mojích spoločnikov a malé vedľajšie nepovinné questy, ktoré bolo fajn splniť, ak ste chceli dostať vylepšenia.
Krátke cutscény, kde sa moji kamaráti navzájom povzbudzovali, spoznávali alebo len prehodili zopár slov.
Celý koncept hry založenej na rýmoch.
Alebo napríklad aj využívanie Ignita v súbojoch a riešení hádanok.

Čo by mohlo byť trošku lepšie, tak už tie spomínané hádanky. Brala by som ich zložitejšie a rôznorodejšie. No a ďalším bodom by pre mňa bolo okresanie množstva spoločníkov. Podľa mňa ich tam bolo zbytočne veľa a často som ich všetkých nevyužívala. Mohlo to byť kvôli nastavenej obtiažnosti hry? Je to možné.

Vo všeobecnosti však hodnotím túto hru ako pekný a jedinečný zážitok.
+15

Dark Souls III

  • PS4 90
Keďže hry od From Software patria medzi moje obľúbené, nemohla som si nechať ujsť Dark souls 3.
Išla som do nej s malou dušičkou a veľkými obavami, keďže ma dokáže vyľakať hocičo a nie som úplne najtrpezlivejší hráč. Našťastie som ostala príjemne prekvapená.

Hneď prvý boss padol na prvý pokus, čo mi zdvihlo sebavedomie a dalo pocit, že to zvládnem. Keďže píšem tento komentár, tak sa to aj podarilo :) Ta neistota pramenila z predpokladu, že ma budú trápiť hlavne bossfighty, ale až na pár výnimiek som hrou prechádzala bez problémov. Kladne hodnotím ich pestrosť ako aj samotných bossov a ich lore. Nenudila som sa ani pri jednom a hoci niektorých pokladám za ľahších (napr. Deacons, Wolnir), neznamená to, že by bol boj s nimi neoriginálny. Tieto súboje boli sprevádzané skvelou hudbou, ktorá dodávala tú správnu atmosféru. Osobne sa mi veľmi páčila pri bossoch ako Midir alebo Dragonslayer.


Na konci (takmer) každej lokácie sa nachádzal bossfight ale niekedy bola práve explorácia daných oblastí ten pekelný oriešok. Na jednej strane ma neskutočne bavilo prechádzať celú úroveň tak, aby som našla každý predmet a ukrytú truhličku, na strane druhej ma niektoré pasáže mierne frustrovali ( predpokladam, že to ale patrí k Dark souls ). Keď som spomenula truhličky- neskôr som zámerne neotvárala Mimic truhly, najskôr som si našla na internete čo obsahujú a ak to pre mňa nebolo dôležité,tak som ich nechala spokojne odpočívať. Títo nepriatelia boli pre mňa jední z tých najhorších.

Čo ma trochu hnevalo boli strašne naskriptované linky s NPC. Priznám sa, že som si ich hľadala na nete lebo inak by som nemala šancu prísť na to, že po rozhovore vtedy a vtedy s týmto NPC mám ísť tam a potom zase inam. Bez tých internetov by som na to nikdy neprišla. :) Dúfam, že v ďalšej hre od FromSoft to bude trošku nejak inak vymyslené.

Ako veľmi veľký klad hodnotím možnosť pomáhať ostatným hráčom s bossfigtom. Zvyšovala som si pri tom covenant a mala som dobrý pocit, že pomáham. Bolo skvelé si zopakovať niektorých bossov. Veľmi sa mi pri tom páčil systém dostávania emberov, samozrejme po úspešnom zvládnutí daného súboja. S touto online mechanikou sa spájali aj ,,invady", ktorých som našťastie nezažila veľa ale aj to málo ma dosť štvalo :). Chápem ale, že existujú ľudia, ktorých to baví, sú v tom dobrí a táto možnosť je pre nich ďalšou úrovňou zábavy v Dark souls.

Na záver ešte nejaké svoje pocity:
Oblasti, ktoré som obľubovala: Lokácie s hradbami ako napr.High Wall of Lothric, Cathedral of the Deep, Irithyll of the Boreal Valley, Grand Archives

Naopak, oblasti kde som bola rada,že už som von: Irithyll dungeon, Smouldering lake

Pre mňa najťažší bossi: Nameless King, Dragonslayer armour, Lothric

Najviac som si užila súboj s Gael-om v DLC a taktiež úplne finálneho bossa v základnej hre.
+20

The Room

  • Switch 75
Ak patríte medzi priaznivcov exit hier a rôznych hlavolamov, tak je táto hra niečo pre vás. Rébusy sú spojené s mysterióznym príbehom a hudbou, ktorá dokresľuje danú atmosféru.

Upozorňujem, že netreba očakávať náročné úlohy. Je pravda, že bolo zopár takých, pri ktorých som sa na chvíľku zasekla ale platí tu pravidlo, že v tom netreba hľadať žiadne chytáky. Často vám hra sama povie čo robiť. Stačí sa pozrieť z toho správneho uhla.

Hra obsahuje aj pomoc nápovedy, ja som ju nevyužila, takže neviem presne ako funguje ale je to, myslím, fajn barlička ak by ste boli v úzkych.

Hrala som to na switchi, najskôr v docku a skúsila som si pohyb joyconom. Na začiatku mi prišlo ovládanie trošku nešikovné ( alebo som len ja tá nešikovná? :) ) ale časom som si zvykla. Potom som si vyskúšala handheld mód a ten mi sadol oveľa viac. Je to také prirodzenejšie, takže ak by som mala odporúčiť tak skôr ten handheld.

Hru som prešla asi za 3 hodinky a kľudne by som si ešte dala. Bolo to príjemné a mala som radosť, že mi to šlo. :)

Pro: Hudba, nefrustrujúce hádanky

Proti: mohlo by to byť dlhšie, menšie problémy ovládania s joyconom

+13

Marie's Room

  • PC 70
Hra je krátka ale myslím, že to čo chcela povedať tak aj povedala a aj za tú hodinku vedela zaujať. Určite netreba čakať AAA titul, ale vlastne sa pýtam samej seba, prečo by každá hra mala mať označenie AAA na to, aby som si ju užila?

Hra má hneď prvé plus, že je zdarma na steame, tak prečo to nevyužiť? Ďalším plus je pekné grafické spracovanie a nenáročný gameplay. Hra ma ľahko vtiahla do deja jednoduchým prekúmavaním a skôr než by ma to prestalo baviť, sa to celé skončilo.

Niekedy asi len potrebujem vypnúť, zahrať si niečo takéto nenáročné a ísť ďalej. Podľa mňa sa jedná o veľmi pekný počin a mne osobne tento typ hier sedí. Za mňa palec hore.
+14

SteamWorld Dig 2

  • Switch 90
Po vydarenej jednotke som sa pustila tentoraz aj do dvojky. Naskôr som sa bála, že ma to nenadchne ale opak bol pravdou. To čo sa mi páčilo na jednotke v dvojke ostalo a ešte sa k tomu vylepšili rôzne mechanizmy.

Celkový vizuál jednotlivých oblastí bol chytľavejší, malebnejší a jeho rozvrstvenie a prepojenie hodnotím veľmi pozitívne. Do konca hry ma neomrzelo. Myslím, že aj variabilita nepriateľov bola oproti jednotke rozsiahlejšia. Určite by som ale brala, keby sa tam vyskytovalo viac minibossov. Bolo by to viac atraktívnejšie aj v rovine súbojov.

Veľmi sa mi páčil systém levelovania a presnejšie vylepšovania si jednotlivých nástrojov. Hľadanie súčiastok na to potrebných pre mňa predstavovalo výzvu a skôr ma to nakopávalo dopredu, než ubíjalo. Trošku sa to zadrhlo na konci hry, keď mi ich ostalo už len pár ale našťastie som si vtedy sprístupnila pomoc, ktorá to hľadanie uľahčila.

Hádanky a rébusy pre mňa niekedy predstavovali ťažký oriešok s mnohonásobným opakovaním ( Floor is lava) a inokedy to šlo ako po masle. Náročnosť hry bola podľa mňa veľmi dobre balancovaná, až na jednu časť, ktorú som nakoniec vzdala ( posledné trials).

Ešte spomeniem humor hry. Ten bol skvelý. Mám slabosť na rôzne easter eggy a pomrknutia na iné hry alebo filmy. Tých tam bolo požehnane a nie raz som sa na nich pekne pobavila. Určite sa aj práve tieto maličkosti preniesli do môjho hodnotenia.

Hru som prešla so 100% odhalených súčastiek a artefaktov za necelých 18 hod. Určite sa to dá zvládnuť rýchlejšie ale ja som si dávala načas a všetko dôkladne preskúmavala.
+15

Consortium

  • PC 70
Vraj mala byť táto hra niečo pre mňa. Záhada, ktorú treba odkryť.

Práve to ma dohnalo si ju zahrať. Po pomalom a tak nejak zdĺhavom rozjazde hra nabrala smer, ktorý ma začal zaujímať. V prvom priechode som sa sústredila viac na odhalenie vraha než na iné podivnosti, ktoré sa diali naokolo. V tých ďalších som si pridávala nové poznatky ohľadom loru hry.

Na prvý pohľad som sa niekedy musela nútiť pokračovať a veľa vecí ma nebavilo. Niekedy kostrbaté ovladanie, pár bugov alebo (pre mňa) nudné rozhovory. Človek si až neskôr uvedomí, že veľa toho čo mi bolo povedané nie je ani tak nudné ale skôr košato vyrozprávané a príbeh má množstvo rôznych detailov, ktoré je fajn si všimnúť.

Myslím,že mne osobne tak úplne nesadol ten príbeh ale kto vie? Mohlo to byť aj tým, že som sa nedostala na korienok všetkým záhadám a pravdupovediac sa mi po určitom čase ani nechcelo piplať v množstve informácií, ktoré na mňa hra chrlila.

V každom prípade si myslím, že stálo za to si tú hru zahrať a ak bude pokračovanie, tak sa do neho pustím s radosťou :)
+14

Scribblenauts Unlimited

  • PC 75
Ku Scribbelnauts som sa dostala hlavne kvôli precvičovania si cudzieho jazyka, na čo je táto hra ako stvorená.

Vžijete sa do kože chlapca, ktorý má zachrániť svoju sestru. Nejde tu vlastne o príbeh ale o plnenie malých úloh pre obyvateľov tohto sveta. Musím povedať, že množstvo z nich bolo veľmi originálnych, zábavných a človek si mohol vyskúšať veľkú variabilitu predmetov a prívlastkov. Navyše vizuál celej hry bol krásne spracovaný.

Samozrejme, hra nie je dokonalá a stávalo sa teda, že bola moja fantázia limitovaná. Nehovorím, že to beriem ako nejaké veľké mínus, keďže možností čo si vymyslieť bolo fakt veľa.

Veľmi sa mi páčili referencie na rôzne hry alebo filmy. Napr. ,,menší človek" v zelenom plášti stojaci na kraji vulkánu s popiskom: ,,Nepamatám si, čo mám hodiť do toho vulkánu" , po správnom splnení sa zjavil vták a odniesol ho preč. Je to maličkosť, ktorá mi však spríjemnila hru.

Po čase sa mi ale zdalo, že tých úloch je nejak veľa a už som nemala chuť vymýšľať nové riešenia. Preto som sa neskôr uchýlila k rychlejšiemu prechodu a využívala som častejšie rovnaké predmety. Veľmi sa mi osvedčila Bazuka. :) Využila som aj editor a skúsila si spravit vlastnú postavičku so svojskými vlastnosťami. Na to, aby som ten editor poznala dopodrobna som sa nesústredila, chcela som si iba vyskúšať túto vlastnosť hry. Je fajn, že niečo také obsahuje.

V záverečnom hodnotení chcem vypichnúť kreativitu a humor. To čo by sa mohlo zlepšiť je slovná zásoba a možno pre mňa dĺžka hry, keďže časom príde stereotyp.

Pro: Humor, kreativita, vizuál

Proti: Dĺžka hry, variabilita slovnej zásoby

+17

Assassin's Creed: Brotherhood

  • PS4 80
V poradí moja druhá hra zo série AC a určite sa mi páčila o niečo viac než jej predchodca.

Prostredie Ríma bolo malebné a všetky tie uličky a zákutia som si príjemne užívala. Mám tu smolu,že som reálne Rím nenavštívila takže to neviem porovnať ale určite viem, že vďaka tejto hre by som ho navštíviť chcela. Takže za mňa zasadenie hry predstavuje určite plus. Veľmi sa mi páčili náznaky okolia, ktoré reagovalo na moju prítomnosť. Napr. pri zabití nepriateľa, muž skrčený neďaleko ustrašeným hlasom kričal, že on s tým nemá nič spoločné, nech si ho nevšímam. :)

Rovnako ako z prostredia som bola nadšená z hudby. Nestáva sa často,že by som si len tak pomimo pustila aj hudbu z hry. No táto skladba vždy ostane mojou naj odkaz.

Čo sa týka príbehu, tak ten bol fajn ale musím priznať,že som bola niekedy trochu mimo. Myslím,že to bolo často kvôli množstvu vedľajších misií, ktoré boli viacmenej o tom istom- choď a zabi, choď sleduj a zabi, chod sleduj ukradni a nezabi. Viem,že v hrách musia byť aj vedľajšie misie tak to neberiem príliš kriticky ale brala by som viac, keby tie misie boli trošku zaujímavejšie- napr. ako misie s Leonardom a jeho vynálezmi.

Mám tu ale jednú vec, ktorú by som chcela na koniec vypichnúť ako niečo z čoho som nebola vôbec nadšená. Bolo to ovládanie. Konkrétne skoky. Pri lezení sa Ezio buď oprel o stenu, ktorú povedzme si, áno, krásne objímal ale neskočil tam kde som chcela alebo keď skočil tak sa odrazil od steny na opačnú stranu alebo úplne niekam inam. Inokedy to bolo akoby zavadil o nejaký pixel v okolí stĺpu a steny a vyliezol naňho. Nebolo to vždy ale hlavne v sekvenciách, ktoré boli na čas, to bolo maximalne otravné.

Vo všeobecnosti som si hru užila a určite by som ju odporúčila.

Pro: Prostredie, hudba,

Proti: Ovládanie

+17

Golden Sun

  • GBA 65
Ak by ste si chceli zahrat Golden sun tak musíte vedieť, že sa jedná o typické oldschool rpg s kladmi ale aj zápormi.

Medzi tie podarené prvky považujem príbeh, ktorý aj keď v tejto dobe nie úplne prekvapí, ale je určite príjemný a zaujímavý. V ňom vás budú sprevádzať sympatickí hrdinovia a množstvo NPC postáv. Tie často prichádzajú so zaujimavými príbehmi a vtipnými dialógmi.

Ďalší aspekt, ktorý by som vyzdvihla bol súboj a používanie takzvaných džinov. Asi do polovice hry som ich vôbec nepoužívala a nejak som nevenovala pozornosť,že niečo vôbec môžu robiť. Našťastie som si neskôr uvedomila,že bez nich to nepôjde a súboje sa stali pestrejšími. Niekedy aj s nimi boli veľmi náročné a vedeli potrápiť. Bolo fajn,že ste ich brali ako výzvu.

No a napokon sa mi páčila rozmanitosť prostredia, oblastí kam ste sa vybrali pozrieť a hudba, ktorá sa medzi nimi mení.

Medzi negatíva by som zaradila neustále narážanie na nepriateľov. Idete mapou a každú chvíľu vás nejaký napadne. Aj keď som pred chvíľou písala,že boje sú fajn, ale skôr tie s bossmi a pod. Tieto malé sú po čase veľmi otravné a aj keď použijete item, s ktorým máte väčšiu šancu, že na náhodné súboje tak často nenarazíte, aj tak je to príliš často.

Ďalším, nie príliš podareným prvkom, sú veľmi dlhé cutscény bez možnosti si hru uložiť. Ja mám rada tkz "kecacie" hry ale tu je toho príliš aj na mňa. Ak hráte hru v nejakom dopravnom prostriedku a za chvíľu musíte vystúpiť tak je možné že danú scénu buď preklikáte bez čítania dialógu a uložíte alebo si nintendo ds nebudete môcť zatvoriť a dokončíte to niekde inde.

Poslednou vecou, ktorú by som vytkla je malý inventár. Vkuse budete musiet rozmýšľať čo použiť, čo predať aby ste mali miesto na nové veci. Taktiež systém toho,že niektorí z vašich hrdinov majú k dispozícií špeciálne schopnosti po aktivovaní určitého predmetu a ten predmet vám teda stále zaberá miesto v inventári, nie je veľmi šťastný.

Hru hodnotím jemne nadpriemerne. Priniesla mi hodiny zábavy ale aj množstvo frustrujúcich momentov.

Pro: Príbeh, súbojový systém

Proti: Inventár, náhodné súboje, cutscény

+15

The Witcher

  • PC 80
Tak a je to konečne za mnou. To konečne preto,lebo som mala túto hru (vlastnou vinou) rozťahanú na niekoľko mesiacov. No napriek tomu som si ju patrične užila a hodnotím ju veľmi kladne.

Čo je veľké plus je český dabing a titulky. Kvalita síce trošku kolísa- od bezchybného Geralta až po dedinského muža s hlasom ženy. Skôr som sa na tom zasmiala než že by mi to vadilo, ale ak by dali do repertoára viac českých hlasov,tak by som sa nehnevala. Stále sa opakujú tie isté a niekedy to môže miasť.

Ďalším pozitívom je zasadenie hry a príbeh. Mala som pocit akoby to malo takú tu správnu európsku atmosféru ( v dobrom) tých starých starých čias. Samotný príbeh je pre mňa ok hoci nie niečo z čoho by som padla na zadok. Niekedy príliš zdĺhavý a pomaly napredujúci s množstvom rovnaķých vedľajších misií. No inokedy svižný a plný napätia.

Inak veľmi sa mi páčil systém zbierania kartičiek mojích, hm, priateliek :) Viem, že to môže byť v tejto dobe brané veľmi sexisticky ale hodilo sa mi to do celkovej atmosféry.

Čo ale kladne nebudem hodnotiť je technické spracovanie. Grafika má ďaleko od pojmu nádherná a hoci ja nie som taký fajnšmeker a nevadí mi niečo staršie, tak si myslím, že by som ju viac ocenila v období keď hra vyšla. Neviem či to priamo patrí ku grafike ale veľmi ma znervózňovali miesta kde bol očividne veľký priechod, cestička alebo schod a Geralt sa mi zasekol. Akoby mu vadil jeden pixel a to bol koniec. Nakoniec to vždy zachrálila obchádzka ale prečo je tam naznačená cesta keď sa po nej nedá ísť? To ma vedelo vytočiť.

Ďalšou vecou bolo padanie hry. Hrám si hrám a zrazu zásek a bola som na svojej ploche. Len som sa modlila aby som nemala ďaleko save. Niekedy to vyšlo inokedy nie a tak som radšej neskôr ukladala hru veľmi, veľmi často.

No a napokon mi vadilo, že sa po svete nedá pohybovať rýchlejšie alebo sa nejako premiesťovať, ak nepočítam pár brán, ktoré túto úlohu splňovali ale neboli zďaleka všade.

Celkovo sú moje pocity viac pozitívne než negatívne ale musím preniesť jednu vetu a dúfam, že ma neukameňujú. Hrala som už aj lepšie hry. :)

Pro: Zasadenie príbehu, dabing, humor, kartičky

Proti: Technické spracovanie, niekedy nudné a opakujúce sa questy

+30

Hob

  • Switch 80
Logická HOBsačka s krásnym vizuálnym a roztomilým spracovaním. Jedná sa o akčnú adventúru, ktorá kladie väčší dôraz na hádanky než na veľké boje ale meč vám bude určite v mnohých situáciách veľkým kamarátom.

Prebudíte sa v jaskyni za pomoci vášho kamaráta, ktorý sa s vami podelí o jeho mocnú ruku. Tú potom využívate na prechádzanie svetom, levelujete a vylepšujete ju. Pôsobí tu ako nástroj špecifických akcií. Nie všetky sú prístupné od začiatku a pri postupe hrou sa budú odomykať. Vylepšovanie platí aj pre váš meč, jeho jednotlivé kúsky sa nachádzajú po celom svete, niekedy ľahko dosažiteľné a inokedy je potrebné prejsť rad logických hádaniek.

Tie pozostávajú z aktivácií rôznych mechanizmov, pri ktorých budete musieť využívať okolité prostredie. Level design je veľmi nápaditý a pestrý. Veľmi sa mi páčilo, že nebol frustrujúci, keďže si často po určitej chvíli sprístupníte skratku. Avšak niekedy mi prišlo, že som strávila veľké množstvo času hľadaním správnej cesty k dungeonu alebo ,,kolektiblu". Myslím, že to bolo aj kvôli neprehľadnosti mapy.

Okrem hádaniek sa stretnete aj zoči voči nepriateľom, ktorých ale nebude až také veľké množstvo a často nebudú predstavovať veľký problém.Stačí vedieť aké bojové finty na nich platia.Tvorcovia mohli byť trošku viac nápaditejší a vytvoriť väčšiu rôznorodosť nepriateľov a možno viac logických hádaniek a postupov pri ich zabíjaní. Potešil ma ale fakt, že pri boji odletujú kúsky brnenia a rôznych vylepšení a taktiež mi prišlo zábavné, že po mojom zabití, sa nepriateľ hrdo buchol päsťou do pŕs alebo bojovo zakričal. Malý ale milý detail.

Hob nadchne a pobaví na približne 15-20 hodín, podľa toho či chcete vyzobať všetko čo sa dá. Možno by som počkala keď bude v nejakej zľave ale rozhodne stojí za to.

Pro: Hádanky, prostredie, vizuálne spracovanie

Proti: Neprehľadnosť mapy, menšia pestrosť nepriateľov

+13

What Remains of Edith Finch

  • PS4 95
Do tejto hry som sa pustila v rámci Hernej výzvy. Musím povedať, že sa jedná o veľmi zaujímavý počin a aj keď to nie je veľký AAA titul, tak v mojích očiach môže mnohým takým konkurovať.

Jedná sa príbehovú hru, povedala by som, celkom lineárnu. Hra vás vedie správnym smerom, čo pre niektorých môže znamenať mínus (absencia širšieho preskúmavania) no mne to vôbec neprekážalo. Atmosféra je správne zvláštna. V dobrom slova zmysle. Je sprevádzaná krásnou hudbou, ktorú si v niektorých okamihoch ani neuvedomujete a v iných užívate plnými dúškami. Bez nej by to nebolo ono.
Sama som nevedela čo mám od hry čakať a preto ani nebudem písať o príbehu, keďže je na každom ako si ho vezme, pochopí a spracuje. Poviem len, že som bola často milo prekvapená kreatívnymi nápadmi, ktoré boli v hre použité.

Oporúčala by som si hru prejsť na jeden nádych. Nezaberie veľa času ( mne to trvalo necelé 3 hod) a budete mať z toho celistvejší zážitok.
Nestáva sa často, že po dohratí hry ostávam iba mlčky sedieť a premýšľam.

Pro: Príbeh, kreativita

Proti: Pre niektorých absencia širšieho preskúmavania

+17

Hitman

  • PS4 85
V hrách ste skôr tichý zabijak, presný ostreľovač alebo dômyselný travič? Tu môžete byť všetkým.Variabilita možností je pestrá, stačí sa riadiť zmyslami ( a premyslenými radami hry). :)
V rámci misií navštívite zaujímavé lokácie, v ktorých môžete odpočúvať rozhovory a využiť ich vo váš prospech. Prezliecť sa za vybranú postavu a ľahšie prekĺznuť do ostro stráženého objektu. Túto možnosť som využívala najčastejšie. Ak máte však dostatok odvahy a zručnosti, môžete byť úspešní v získaní trofeje, ktorá po vás chce aby ste žiaden oblek nepoužili. Ja by som to nazvala (pre mňa) hardcore variantou.
Ak by sa časom stalo, že skĺznete k rovnakému odstraňovaniu cieľov, stačí sa pozrieť na zoznam trofejí (u mňa ps4), ktoré vám ponúknu pomocnú ruku a odhalia zaujímavý,možno vami ešte neobjavený, spôsob postupu. Nebrala by som to ako cheese ale ako malú radu, ako také vnuknutie. Ak prejdete misiu a máte pocit, že ste tomu nedali všetko, tak si ju kľudne dajte znova,s iným počiatočným miestom, v inom prestrojení a odlišným postupom. Nerada hrávam hry dvakrát ale tieto nové možnosti otvárajú rôzne cesty a tak i pre mňa je znovuhrateľnosť skvelá.
Prešli ste hru a neviete čo ďalej? Chcete ostať v tomto svete ešte dlhšie? Žiaden problém, existuje tu možnosť likvidovať na základe kontraktov od ľudí a taktiež sami môžete byť zadávateľ. Túto možnosť som veľmi nevyužila ale nepochybujem, že je to určite taktiež zábavná súčasť hry.
Podľa môjho názoru sa hra veľmi podarila, padla mi na nôtu a užila som si ju. Osobne som predovšetkým využívala stealth a pokúšala sa plniť predurčené naaranžované situácie, ktoré vyskúšali moju trpezlivosť, šikovnosť a v neposlednom rade ma aj pobavili. No a o tom to má byť.
+12

Oceanhorn: Monster of Uncharted Seas

  • Switch 70
Zbieranie častí srdiečok, otváranie truhlíc s pokladom, nachádzanie kľúčov k zamknutým dverám, odrážanie projektilov na nepriateľov, ktorí sa vedia skryť do zeme alebo vybojovanie si ultimátneho meča a štítu. Ak si chcete zahrať Zeldu ale bez Zeldy a s ľahšou obtiažnosťou, tak sa pustite do Oceanhorn.

Na prvý pohľad zaujme farebne sýte okolie ostrovčekov. Je to veľmi príjemné na pohľad ale neskôr, keď budete mať tých ostrovov viacero, tak vám všetky tie stromčeky, kopčeky a zákutia môžu splývať. Obtiažnosť je veľmi jednoduchá, hádanky nepotrápia, no to čo potrápi je hľadanie správnej cesty k pokladu alebo collectiblu, keďže neviete skákať nahor. Po prejdení nejakej oblasti si sprístupníte skratku ale tá vám je celkom na nič ak sa potrebujete dostať naspäť nahor. Budete si musieť určitú oblasť zopakovať a ak náhodou spadnete ( čo sa mi stávalo vďaka mojej veľkej šikovnosti celkom často) musíte to absolvovať znova. Niekedy to môže pekne zamávať s vašou trpezlivosťou.

Pri prechádzaní oblastí si párkrát všimnete vedľajšiu miestnosť ale aj po precíznom skúmaní nenájdete vchod. Prichádza na rad takzvané bombovanie ( áno, práve som si ten názov vymyslela). Skúšate pokladať bomby tak nejak naokolo či sa náhodou nerozpadne nejaký múr alebo stena. Pre mňa osobne veľa z týchto stien nebolo dostatočne odlišných aby mi tento nápad skrsol v hlave. Skôr som hľadala ukrytý spínač alebo vedľajšiu bočnú cestu. Tým som si síce predĺžila hraciu dobu ale na úkor dobrej nálady a trpezlivosti. Našťastie tých bomb bolo vždy veľa a aj keď vám došli, tak nebolo vôbec obtiažne ich za chvíľku získať z nepriateľov alebo vázičiek. To platí pre všetky komodity ( mana, šípy, srdiečka). Nebol tam teda ten pocit, že si ich musím veľmi strážiť a tým klesala aj obtiažnosť.

Napriek tomu sa našli sem tam aj výzvy v podobe bossov. U mňa sa jednalo o bossa s menom Mesmeroth. Šikovne som prišla na ostrov bez toho aby som predtým získala ultimátny meč a teda mi jeho prekonanie trvalo o niečo dlhšie. Tieto súboje boli sprevádzane skvelou hudbou. Celkovo celý svet mal príjemne pasujúcu hudbu a to preskúmavanie potom pôsobilo oveľa príjemnejšie.

Oceanhorn nepokladám za "must play" titul, no ak čakáte na nejakú AAA hru, ktorá je ešte ďaleko, tak tento počin sa môže premeniť v pestrú a milú zábavku na niekoľko nasledujúcich hodín.

Pro: Príjemné prostredie, hudba, pestrosť

Proti: Skákanie, niekedy zasekávanie štítu, pomalé regenerovanie staminy

+9

The Legend of Zelda: Skyward Sword

  • Wii 95
Po mojej prvej Zelda hre (Breath of the wild) som sa pustila aj do jeho predchodcu a to Skyward sword. Na jednej strane ma veľmi lákala predstava ovládania pomocou iného ovládača ale na strane druhej som sa obávala jeho nepraktickosti. Myslím, že som po 70 hodinách dospela k názoru, že má svoje pozitíva ale aj negatíva.

K tomu dobrému by som zaradila väčšie nasadenie v boji, keďže bojujete svojími vlastnými pohybmi rukou. Je to odlišný pocit než len keď stláčate jedno tlačidlo a postavička urobí všetko za vás. Pohyby hráča boli príjemne implementované aj do hlavného menu a spestrili sa rôzne hádanky a rébusy.

Tým negatívnym by bolo pre mňa to, že nie vždy bol každý pohyb perfektne rozpoznaný a pri bojoch, špeciálne v tých kde bolo treba presne zasiahnuť, som často udrela inak než som plánovala. No a ďalším dôležitým aspektom bola nepohodlnosť, ktorá sa prejavovala hlavne na zápästí. Asi je to o zvyku, kedže neskôr to bolo o niečo lepšie ale predsa, pri bežnom ovládači sa mi to nestáva. Viem, že je to skôr hodnotenie príslušenstva a nie samotnej hry ale aj práve to vám môže pomôcť v rozhodnutí, či si hru zahráte alebo nie.

Keď pristúpim k samotnej hre, tak k tomu veľmi vydarenému by som zaradila hudbu a prekrásny svet rozdelený do rôznych lokácii, ktoré sa časom menia a tým sa vám otvoria nové možnosti ako využívať svoje nástroje a dôvtip. Sprevádzajú vás v ňom neskutočne rozotomilí obyvatelia jednotlivých oblastí, ktorí vám pomáhajú a dávajú rôzne úlohy. Hádanky nepôsobili frustrujúco a mali príjemnú obtiažnosť, pri ktorej ste si užili preskúmavanie jednotlivých dungeonov. Obavála som sa snových častí v každej oblasti. Nakoniec nedopadli zle, no ostávajú mi v pamäti ako nie tie najpríjemnejšie úlohy. Viacero z misií, ktoré ste mali možnosť plniť bolo plných humoru a vtipných scén. To v hrách veľmi oceňujem.

Samotní bossi boli skôr jednoduchší, dali sa zvládnuť na prvý pokus, až na niektorých pre mňa veľmi otravných. Ghirahim, The Imprisoned, Koloktos Vôbec mi to ale nepokazilo celkový dojem. Jednoducho musíte byť niekedy šikovnejší alebo sa naučiť určité postupy rýchlejšie.

Ak ste ešte nemali možnosť zahrať si túto hru a premýšľate nad tým, tak mojou odpoveďou je: ,,Len do toho!".

Pro: Pestrosť lokácií a hádaniek, hudba, humor

Proti: Nutnosť zvyknúť si na ovládanie

+14

Little Nightmares

  • PS4 90
Krásna hororová hra, ktorá odsýpa ako hodinky. Ani nebudete vedieť a ste na konci. Za mňa by moha byť o niečo dlhšia ale samozrejme netreba všetko dobré umelo predlžovať. Lokácie a nepriatelia v nich boli vybrané veľmi dobre a jednotlivé kapitolky do seba príjemne zapadali. Hoci mala som problém s pár momentami ako napr. finálny súboj dlhorukého alebo behacia akcia okolo jedlíkov ale pravdepodobne záleží na vašej šikovnosti a dôvtipu ako rýchlo a ľahko to zvládnete.

Pri hraní tejto hry som sa sama cítila ako to malé vystrašené dievčatko. Z takmer každého kúta na vás niečo číha a sliedi. A keď narazíte na obrazovku bez tajomných dlhočíznych rúk, dvojčiat na zjedenie alebo tajomnej dámy, tak si s malou dušičkou oddýchnete. Ešte jeden pre mňa veľký šok- keď sa moja hladná postavička dostala k ponúkanému jedlu od môjho kamaráta "Noma" ale nevybrala si tú klobásku.

Pro: temná atmosféra, hádanky, "Nomes"

Proti: hra by mohla byť dlhšia, niekedy občasné zápasenie s ovládaním

+14

Steep

  • PS4 75
Ako nelyžiar a absolútne poleno do zimných športov som sa potešila, keď sa mi táto hra dostala vďaka ps+ ponuke do knihovníčky hier.

Po oboznámení sa s ovládaním som sa rýchlo pustila do rôzných trikov, skokov a šialených jázd. Prostredie, v ktorom jazdíte je úchvatné a hlavne, keď je spojené s povdzbudzujúcou muzikou baví o to viac. Keď vám vietor sviští pri ušiach, dookola je panenská príroda, vyskočíte do výšky, urobíte trik a (občas) ladne dopadnete - nádhera. Viac ako nejaké challenge ma zo začiatku bavila iba voľná jazda. Po čase som sa ale pozrela na zúbok aj súťažiam, ktoré sú rozdelené podľa obtiažností a niekde musíte mať určitý level aby ste si sprístupnili ďalšie. Mňa najviac nalákali trikové súťaže a tkz "bone collector", kde sa viacmenej rozbíjate.

Príjemným zistením bolo, že som si mohla pozrieť svoj záznam jazdy, skoku, triku, prípadne z nich urobiť šikovnú fotku a prispôsobiť si ju. Taktiež záznamy zo súťaží sa dajú porovnať s ľuďmi na prvých troch priečkach resp.ak hráte s kamarátmi tak aj s nimi. Vždy som si myslela,že som musela urobiť svojím skokom nejaký nový herný rekord ale po náhľade na prvé tri miesta som ostala prekvapená zo zistenia, že im nesiaham ani po členky. Súťaživých to môže navnadiť a ostatní si tie záznamy nemusia ani všímať.
A ešte niečo pre milovníkov fashion v hrách. V hlavnom menu máte možnosť si zmeniť postavu a dokupovať snowboardy, oblečenie, doplnky, celé neobyčajné sety masiek a overalov. Samozrejme niektoré su poriadne drahé a ak nezainvestujete aj pravými peniazmi tak je veľmi ťažké dosiahnuť na nich. Ale aj bez utrácania si viete veľa kúskov odomknúť výhrou v súťažiach a za zarobené peniaze v hre.

Po čase ale môže prejsť hra do stereotypu a ani rôzne druhy dopravných prostriedkov (napr. lyže, snowboard, wingsuit, neskôr aj sane) vás už nebudú lákať. Pre mňa táto hra ostáva stále zábavou aj keď sa jej nevenujem niekoľko hodín denne. Stačí mi raz za čas zapnúť Steep ocitnúť sa medzi horami, nasadiť si helmu a s hudbou v ušiach si užiť rýchlu jazdu plnú adrenalínu.

Pro: Zimné prostredie, doplňujúca hudba, foto mód, možnosť hrať to s priateľmi, výzva pri vytváraní rekordov

Proti: Po čase stereotyp, pre nie hardcore hráčov určite aj ťažké challenge, nutnosť byť pripojený na internet

+10

Xenoblade Chronicles 2: Torna – The Golden Country

  • Switch 95
Jedná sa o DLC k hre Xenoblade chronicles 2. Je možné ho hrať pred tým, než si zahráte základnú hru ale to by som nedoporučovala, hoci sa odohráva 500 rokov pred udalosťami v XCH 2. Počas hrania by vám mohli byť vyspoilované určité informácie, ktoré sa vyskytnú až pri konci základného príbehu.

Na prvý pohľad som ocenila grafiku, ktorá sa posunula viditeľný kus vpred. Prítomnosť nových lokácií bolá úžasná. (V podobe ďalšieho Titána a staronového Gormottu.Ten pocit keď som mohla navstíviť rovnaké miesta ale o 500 rokov skôr, porovnávala som prírodu a jednotlivé monštrá. V tomto ma tá hra chytila ešte viac.)

Hrateľnosť je podobná keď nie ešte lepšia. Upravujú sa určité systémy ako napr. Aux cores dostanete hneď vyplnené a hotové na použitie a farmenie dostáva lepší nádych s konkrétnym označením miest so symbolom danej skupiny zbieraných predmetov a farebným označením, ktoré predstavuje vzácnosť jednotlivých položiek získaných na danom mieste. Keď som sa po Torne vrátila naspať do základnej hry, tak mi práve táto zmena veľmi chýbala.

Mení sa aj súbojový systém, kde si skúsite zahrať i za bladov. Ja osobne som zobrala tento počin veľmi pozitívne. Veľmi dobrý nápad, pasuje to do celkového systému hry ale líši sa od toho predchádzajúceho.
Aj v tejto hre sa budete potýkať so side questami plných zaujímavých príbehov. Bude ich trochu viac a v určitej chvíli vás hra nepustí ďalej ak nesplníte dané množstvo. Nie je to žiadna katastrofa ale ani som sa tomu príliš nepotešila.
K príbehu hry nemám čo vytknúť. Možno azda to , že by mohol byť kľudne dlhší. Ak vás bavil ten základný tak tento bude tiež.
A ešte na záver. Trvalo mi okolo 28 hodín prejsť hlavnú linku s viac ako polovicou side questov.

Pro: Príbeh, zmenený súbojový systém, lepšia grafika než v XCH 2, uľahčenie vo farmení

Proti: V určitom bode hry side questy

+11

Xenoblade Chronicles 2

  • Switch 90
Musím priznať, že som sa dala na túto hru prvotne preto lebo som si myslela, že vyzerá skvelo, tak prečo ju neskúsiť. Aj keď ma odrádzala dĺžka hrania, ktorá sa u mňa vyšplhala na 135 hodín a to nie je so všetkými side questami. Niekto to môže brať ako nevýhodu, iný zase naopak.

Tempo akým sa bude vyvíjať hlavný príbeh je viac-menej na vás. Buď sa budete viac venovať side questom a potom hlavnej linke alebo to nejako prestriedavať. Druhý prípad je podľa mňa lepší, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že po niekoľkých desiatkach hodín iba so side questami, mi už všetko liezlo na nervy. Práve tých vedľajších úloch je tam nekonečné more. A to neberiem ako plus. Množstvo z nich sa vám nebude chcieť ani dokočit a aj keď na začiatku by ste si najradšej čítali každy rozhovor, ktorý nejaká NPC postava prednesie, neskôr ho budete preklikávať (veľmi) rýchlym tlačením tlačidla B (teda česť výnimkám).
Hlavný príbeh mňa osobne veľmi potešil. V určitých bodoch je veľmi originálny, v iných klišovitý ale tak nejak mi to tam všetko pasovalo. K nemu patria aj úžasní spoločníci s vlastnou históriou a svojským správaním v hre ( pre nich typické hlášky alebo humor).

Ako veľké plus hodnotím krásne spracovanie hry s množstvom rozmanitých lokácii. Možno vytknúť len to, že niektoré z nich budete využívať veľmi často a do niektorých sa, okrem hlavnej linky, už nebudete musieť alebo chcieť znova pozrieť. U mňa to bola napr. lokácia Spirit Crucible alebo Land of Morytha.

Čo sa týka súbojového systému, ten sa môže na začiatku zdať celkom zložitý ale po hodinách precvičovania sa vám dostane pod kožu. Koniec koncov musím zhodnotiť, že som s ním bola nad mieru spokojná a užívala som si každé combo. A čím hra pokračuje, tým sa vám toho nabaľuje viac a viac a je to zaujímavejšie.

Môžem túto hru odporúčiť slovami: ak ma hra vie pobaviť, rozosmiať, niekedy rozčúliť a rozplakať tak ju považujem za niečo čo sa oplatilo hrať a zažiť. A táto hra splnila všetko.

Pro: Príbeh, vizuálne spracovanie, soundtrack, zaujímavý súbojový systém, príbehové side questy pre blade-ov, superbosses

Proti: Množstvo menej zaujímavých vedľajších misií, zbytočné merc missions, príliš veľa blade-ov na výber a systém ich získavania

+21

Heavy Rain

  • PS4 100
Táto hra bola prvou, pre ktorú som si raz chcela kúpiť playstation. Nakoniec to bola až ps 4 ale to čakanie za to stálo. Príbeh hry a vizuálne spracovanie bolo jednoducho skvelé. Hra obsahovala postavy, s ktorými som dokázala súcitiť a poháňať ich vpred. Dokonca sa pri nejakej tej nespravodlivosti aj rozčúliť. A tá hudba. Dokázala som sedieť a len jej načúvať. Hre som dala 100% aj keď ma niekedy potrápilo ovládanie ale to by som ako veľké mínus nedávala. Určite odporúčam každému kto má tento typ hry rád.

Pro: Príbeh, hudba, atmosféra

Proti: Niekedy trochu kostrbaté ovládanie

+21 +22 −1