Keďže som už mala za sebou hru Journey, ktorá ma veľmi zaujala, bolo samozrejmé, že jedného dňa vyskúšam aj tento počin.
Aj keď sa v Abzu nachádzajú jednoduché hádanky, nepovedala by som, že je to typická hra. Skôr by som to nazvala vizuálno- hudobným zážitkom. Podmorské prostredie zaujme určite nie len milovníka akvaristiky. Sama osobne nepatrím medzi znalcov rybičiek, ale neodradilo ma to od vychutnania si symfónie farieb a pohybov v tomto modrastom svete.
Bolo krásne sa ladne pohybovať medzi väčšími alebo menšími zhlukmi podmorských tvorov. Nechať sa nimi viesť, plávať s nimi alebo len tak meditovať a užívať si ten pokojný priestor.
Páčilo sa mi, že lokácie boli rozmanité, raz tak farebné, že vaše oko nevedelo kam sa pozrieť, inokedy tmavé, fluoreskujúce a tak ľahko vyrážajúce dych.
Samotné hranie nezaberie veľa času, asi tak 2-3 hodinky. Myslím, že je to tak akurát, keďže časom sa aj jednotlivé úkony začínajú opakovať a dlhší herný čas by teda nebol na osoh. Priznám sa, že to samotné tempo sposobilo, že niektoré časti v strede hry ma trochu nudili, avšak ku koncu sa to znova dalo do pohybu ( aj doslovne) a ja som sa tak opäť nadchýnala nad maličkosťami.
Ako som spomínala predtým, hrala som aj hru Journey, ktorá mi nastavila hranice očakávania vysoko. Po Abzu som síce neostala sklamaná ale samotná hra neprekonala svojho predchodcu.
V každom prípade možnosť dotknúť sa veľryby, delfína alebo kosatky a nechať sa nimi viesť do hlbín, robia z tejto hry niečo unikátne a krásne. Určité momenty sa nedajú popísať slovne a je lepšie ich zažiť na vlastnej koži, so zenovou hudbou v pozadí.
Aj keď sa v Abzu nachádzajú jednoduché hádanky, nepovedala by som, že je to typická hra. Skôr by som to nazvala vizuálno- hudobným zážitkom. Podmorské prostredie zaujme určite nie len milovníka akvaristiky. Sama osobne nepatrím medzi znalcov rybičiek, ale neodradilo ma to od vychutnania si symfónie farieb a pohybov v tomto modrastom svete.
Bolo krásne sa ladne pohybovať medzi väčšími alebo menšími zhlukmi podmorských tvorov. Nechať sa nimi viesť, plávať s nimi alebo len tak meditovať a užívať si ten pokojný priestor.
Páčilo sa mi, že lokácie boli rozmanité, raz tak farebné, že vaše oko nevedelo kam sa pozrieť, inokedy tmavé, fluoreskujúce a tak ľahko vyrážajúce dych.
Samotné hranie nezaberie veľa času, asi tak 2-3 hodinky. Myslím, že je to tak akurát, keďže časom sa aj jednotlivé úkony začínajú opakovať a dlhší herný čas by teda nebol na osoh. Priznám sa, že to samotné tempo sposobilo, že niektoré časti v strede hry ma trochu nudili, avšak ku koncu sa to znova dalo do pohybu ( aj doslovne) a ja som sa tak opäť nadchýnala nad maličkosťami.
Ako som spomínala predtým, hrala som aj hru Journey, ktorá mi nastavila hranice očakávania vysoko. Po Abzu som síce neostala sklamaná ale samotná hra neprekonala svojho predchodcu.
V každom prípade možnosť dotknúť sa veľryby, delfína alebo kosatky a nechať sa nimi viesť do hlbín, robia z tejto hry niečo unikátne a krásne. Určité momenty sa nedajú popísať slovne a je lepšie ich zažiť na vlastnej koži, so zenovou hudbou v pozadí.
Hogwarts Legacy