Child of light som chcela vyskúšať hlavne kvôli jeho rozprávkovému vizuálu a krásnej hudbe. Hra vyzerá akoby bola namaľovaná vodovými farbami, tie akoby vytvárali nádherné 3d prostredie, ktoré je reprezentované množstvom lokácií od lesa cez mestečko až po podzemie alebo jaskyne. Ako som spomínala, páčila sa mi aj hudba, ktorá bola často melancholická ale spomínam si, že pri súboji s bossmi nabrala ten správny dych a bola pekne povzbudzujúca.

Hru som spočiatku hrala na ťažšiu obtiažnosť, ktorú som si ale nakoniec zmenila na ľahšiu. Trochu mi tie súboje prišli otravne dlhé a zistila som, že aj na tej ľahkej otiažnosti som si hru užila natoľko aby ma prestala nudiť a nefrustrovala ma.

Vypichnem zopár maličkostí, ktoré sa mi na hre páčili. Boli to jednotlivé príbehy mojích spoločnikov a malé vedľajšie nepovinné questy, ktoré bolo fajn splniť, ak ste chceli dostať vylepšenia.
Krátke cutscény, kde sa moji kamaráti navzájom povzbudzovali, spoznávali alebo len prehodili zopár slov.
Celý koncept hry založenej na rýmoch.
Alebo napríklad aj využívanie Ignita v súbojoch a riešení hádanok.

Čo by mohlo byť trošku lepšie, tak už tie spomínané hádanky. Brala by som ich zložitejšie a rôznorodejšie. No a ďalším bodom by pre mňa bolo okresanie množstva spoločníkov. Podľa mňa ich tam bolo zbytočne veľa a často som ich všetkých nevyužívala. Mohlo to byť kvôli nastavenej obtiažnosti hry? Je to možné.

Vo všeobecnosti však hodnotím túto hru ako pekný a jedinečný zážitok.

Keďže hry od From Software patria medzi moje obľúbené, nemohla som si nechať ujsť Dark souls 3.
Išla som do nej s malou dušičkou a veľkými obavami, keďže ma dokáže vyľakať hocičo a nie som úplne najtrpezlivejší hráč. Našťastie som ostala príjemne prekvapená.

Hneď prvý boss padol na prvý pokus, čo mi zdvihlo sebavedomie a dalo pocit, že to zvládnem. Keďže píšem tento komentár, tak sa to aj podarilo :) Ta neistota pramenila z predpokladu, že ma budú trápiť hlavne bossfighty, ale až na pár výnimiek som hrou prechádzala bez problémov. Kladne hodnotím ich pestrosť ako aj samotných bossov a ich lore. Nenudila som sa ani pri jednom a hoci niektorých pokladám za ľahších (napr. Deacons, Wolnir), neznamená to, že by bol boj s nimi neoriginálny. Tieto súboje boli sprevádzané skvelou hudbou, ktorá dodávala tú správnu atmosféru. Osobne sa mi veľmi páčila pri bossoch ako Midir alebo Dragonslayer.


Na konci (takmer) každej lokácie sa nachádzal bossfight ale niekedy bola práve explorácia daných oblastí ten pekelný oriešok. Na jednej strane ma neskutočne bavilo prechádzať celú úroveň tak, aby som našla každý predmet a ukrytú truhličku, na strane druhej ma niektoré pasáže mierne frustrovali ( predpokladam, že to ale patrí k Dark souls ). Keď som spomenula truhličky- neskôr som zámerne neotvárala Mimic truhly, najskôr som si našla na internete čo obsahujú a ak to pre mňa nebolo dôležité,tak som ich nechala spokojne odpočívať. Títo nepriatelia boli pre mňa jední z tých najhorších.

Čo ma trochu hnevalo boli strašne naskriptované linky s NPC. Priznám sa, že som si ich hľadala na nete lebo inak by som nemala šancu prísť na to, že po rozhovore vtedy a vtedy s týmto NPC mám ísť tam a potom zase inam. Bez tých internetov by som na to nikdy neprišla. :) Dúfam, že v ďalšej hre od FromSoft to bude trošku nejak inak vymyslené.

Ako veľmi veľký klad hodnotím možnosť pomáhať ostatným hráčom s bossfigtom. Zvyšovala som si pri tom covenant a mala som dobrý pocit, že pomáham. Bolo skvelé si zopakovať niektorých bossov. Veľmi sa mi pri tom páčil systém dostávania emberov, samozrejme po úspešnom zvládnutí daného súboja. S touto online mechanikou sa spájali aj ,,invady", ktorých som našťastie nezažila veľa ale aj to málo ma dosť štvalo :). Chápem ale, že existujú ľudia, ktorých to baví, sú v tom dobrí a táto možnosť je pre nich ďalšou úrovňou zábavy v Dark souls.

Na záver ešte nejaké svoje pocity:
Oblasti, ktoré som obľubovala: Lokácie s hradbami ako napr.High Wall of Lothric, Cathedral of the Deep, Irithyll of the Boreal Valley, Grand Archives

Naopak, oblasti kde som bola rada,že už som von: Irithyll dungeon, Smouldering lake

Pre mňa najťažší bossi: Nameless King, Dragonslayer armour, Lothric

Najviac som si užila súboj s Gael-om v DLC a taktiež úplne finálneho bossa v základnej hre.

Ak patríte medzi priaznivcov exit hier a rôznych hlavolamov, tak je táto hra niečo pre vás. Rébusy sú spojené s mysterióznym príbehom a hudbou, ktorá dokresľuje danú atmosféru.

Upozorňujem, že netreba očakávať náročné úlohy. Je pravda, že bolo zopár takých, pri ktorých som sa na chvíľku zasekla ale platí tu pravidlo, že v tom netreba hľadať žiadne chytáky. Často vám hra sama povie čo robiť. Stačí sa pozrieť z toho správneho uhla.

Hra obsahuje aj pomoc nápovedy, ja som ju nevyužila, takže neviem presne ako funguje ale je to, myslím, fajn barlička ak by ste boli v úzkych.

Hrala som to na switchi, najskôr v docku a skúsila som si pohyb joyconom. Na začiatku mi prišlo ovládanie trošku nešikovné ( alebo som len ja tá nešikovná? :) ) ale časom som si zvykla. Potom som si vyskúšala handheld mód a ten mi sadol oveľa viac. Je to také prirodzenejšie, takže ak by som mala odporúčiť tak skôr ten handheld.

Hru som prešla asi za 3 hodinky a kľudne by som si ešte dala. Bolo to príjemné a mala som radosť, že mi to šlo. :)

Hra je krátka ale myslím, že to čo chcela povedať tak aj povedala a aj za tú hodinku vedela zaujať. Určite netreba čakať AAA titul, ale vlastne sa pýtam samej seba, prečo by každá hra mala mať označenie AAA na to, aby som si ju užila?

Hra má hneď prvé plus, že je zdarma na steame, tak prečo to nevyužiť? Ďalším plus je pekné grafické spracovanie a nenáročný gameplay. Hra ma ľahko vtiahla do deja jednoduchým prekúmavaním a skôr než by ma to prestalo baviť, sa to celé skončilo.

Niekedy asi len potrebujem vypnúť, zahrať si niečo takéto nenáročné a ísť ďalej. Podľa mňa sa jedná o veľmi pekný počin a mne osobne tento typ hier sedí. Za mňa palec hore.

Po vydarenej jednotke som sa pustila tentoraz aj do dvojky. Naskôr som sa bála, že ma to nenadchne ale opak bol pravdou. To čo sa mi páčilo na jednotke v dvojke ostalo a ešte sa k tomu vylepšili rôzne mechanizmy.

Celkový vizuál jednotlivých oblastí bol chytľavejší, malebnejší a jeho rozvrstvenie a prepojenie hodnotím veľmi pozitívne. Do konca hry ma neomrzelo. Myslím, že aj variabilita nepriateľov bola oproti jednotke rozsiahlejšia. Určite by som ale brala, keby sa tam vyskytovalo viac minibossov. Bolo by to viac atraktívnejšie aj v rovine súbojov.

Veľmi sa mi páčil systém levelovania a presnejšie vylepšovania si jednotlivých nástrojov. Hľadanie súčiastok na to potrebných pre mňa predstavovalo výzvu a skôr ma to nakopávalo dopredu, než ubíjalo. Trošku sa to zadrhlo na konci hry, keď mi ich ostalo už len pár ale našťastie som si vtedy sprístupnila pomoc, ktorá to hľadanie uľahčila.

Hádanky a rébusy pre mňa niekedy predstavovali ťažký oriešok s mnohonásobným opakovaním ( Floor is lava) a inokedy to šlo ako po masle. Náročnosť hry bola podľa mňa veľmi dobre balancovaná, až na jednu časť, ktorú som nakoniec vzdala ( posledné trials).

Ešte spomeniem humor hry. Ten bol skvelý. Mám slabosť na rôzne easter eggy a pomrknutia na iné hry alebo filmy. Tých tam bolo požehnane a nie raz som sa na nich pekne pobavila. Určite sa aj práve tieto maličkosti preniesli do môjho hodnotenia.

Hru som prešla so 100% odhalených súčastiek a artefaktov za necelých 18 hod. Určite sa to dá zvládnuť rýchlejšie ale ja som si dávala načas a všetko dôkladne preskúmavala.

Vraj mala byť táto hra niečo pre mňa. Záhada, ktorú treba odkryť.

Práve to ma dohnalo si ju zahrať. Po pomalom a tak nejak zdĺhavom rozjazde hra nabrala smer, ktorý ma začal zaujímať. V prvom priechode som sa sústredila viac na odhalenie vraha než na iné podivnosti, ktoré sa diali naokolo. V tých ďalších som si pridávala nové poznatky ohľadom loru hry.

Na prvý pohľad som sa niekedy musela nútiť pokračovať a veľa vecí ma nebavilo. Niekedy kostrbaté ovladanie, pár bugov alebo (pre mňa) nudné rozhovory. Človek si až neskôr uvedomí, že veľa toho čo mi bolo povedané nie je ani tak nudné ale skôr košato vyrozprávané a príbeh má množstvo rôznych detailov, ktoré je fajn si všimnúť.

Myslím,že mne osobne tak úplne nesadol ten príbeh ale kto vie? Mohlo to byť aj tým, že som sa nedostala na korienok všetkým záhadám a pravdupovediac sa mi po určitom čase ani nechcelo piplať v množstve informácií, ktoré na mňa hra chrlila.

V každom prípade si myslím, že stálo za to si tú hru zahrať a ak bude pokračovanie, tak sa do neho pustím s radosťou :)

Ku Scribbelnauts som sa dostala hlavne kvôli precvičovania si cudzieho jazyka, na čo je táto hra ako stvorená.

Vžijete sa do kože chlapca, ktorý má zachrániť svoju sestru. Nejde tu vlastne o príbeh ale o plnenie malých úloh pre obyvateľov tohto sveta. Musím povedať, že množstvo z nich bolo veľmi originálnych, zábavných a človek si mohol vyskúšať veľkú variabilitu predmetov a prívlastkov. Navyše vizuál celej hry bol krásne spracovaný.

Samozrejme, hra nie je dokonalá a stávalo sa teda, že bola moja fantázia limitovaná. Nehovorím, že to beriem ako nejaké veľké mínus, keďže možností čo si vymyslieť bolo fakt veľa.

Veľmi sa mi páčili referencie na rôzne hry alebo filmy. Napr. ,,menší človek" v zelenom plášti stojaci na kraji vulkánu s popiskom: ,,Nepamatám si, čo mám hodiť do toho vulkánu" , po správnom splnení sa zjavil vták a odniesol ho preč. Je to maličkosť, ktorá mi však spríjemnila hru.

Po čase sa mi ale zdalo, že tých úloch je nejak veľa a už som nemala chuť vymýšľať nové riešenia. Preto som sa neskôr uchýlila k rychlejšiemu prechodu a využívala som častejšie rovnaké predmety. Veľmi sa mi osvedčila Bazuka. :) Využila som aj editor a skúsila si spravit vlastnú postavičku so svojskými vlastnosťami. Na to, aby som ten editor poznala dopodrobna som sa nesústredila, chcela som si iba vyskúšať túto vlastnosť hry. Je fajn, že niečo také obsahuje.

V záverečnom hodnotení chcem vypichnúť kreativitu a humor. To čo by sa mohlo zlepšiť je slovná zásoba a možno pre mňa dĺžka hry, keďže časom príde stereotyp.

V poradí moja druhá hra zo série AC a určite sa mi páčila o niečo viac než jej predchodca.

Prostredie Ríma bolo malebné a všetky tie uličky a zákutia som si príjemne užívala. Mám tu smolu,že som reálne Rím nenavštívila takže to neviem porovnať ale určite viem, že vďaka tejto hre by som ho navštíviť chcela. Takže za mňa zasadenie hry predstavuje určite plus. Veľmi sa mi páčili náznaky okolia, ktoré reagovalo na moju prítomnosť. Napr. pri zabití nepriateľa, muž skrčený neďaleko ustrašeným hlasom kričal, že on s tým nemá nič spoločné, nech si ho nevšímam. :)

Rovnako ako z prostredia som bola nadšená z hudby. Nestáva sa často,že by som si len tak pomimo pustila aj hudbu z hry. No táto skladba vždy ostane mojou naj odkaz.

Čo sa týka príbehu, tak ten bol fajn ale musím priznať,že som bola niekedy trochu mimo. Myslím,že to bolo často kvôli množstvu vedľajších misií, ktoré boli viacmenej o tom istom- choď a zabi, choď sleduj a zabi, chod sleduj ukradni a nezabi. Viem,že v hrách musia byť aj vedľajšie misie tak to neberiem príliš kriticky ale brala by som viac, keby tie misie boli trošku zaujímavejšie- napr. ako misie s Leonardom a jeho vynálezmi.

Mám tu ale jednú vec, ktorú by som chcela na koniec vypichnúť ako niečo z čoho som nebola vôbec nadšená. Bolo to ovládanie. Konkrétne skoky. Pri lezení sa Ezio buď oprel o stenu, ktorú povedzme si, áno, krásne objímal ale neskočil tam kde som chcela alebo keď skočil tak sa odrazil od steny na opačnú stranu alebo úplne niekam inam. Inokedy to bolo akoby zavadil o nejaký pixel v okolí stĺpu a steny a vyliezol naňho. Nebolo to vždy ale hlavne v sekvenciách, ktoré boli na čas, to bolo maximalne otravné.

Vo všeobecnosti som si hru užila a určite by som ju odporúčila.

Ak by ste si chceli zahrat Golden sun tak musíte vedieť, že sa jedná o typické oldschool rpg s kladmi ale aj zápormi.

Medzi tie podarené prvky považujem príbeh, ktorý aj keď v tejto dobe nie úplne prekvapí, ale je určite príjemný a zaujímavý. V ňom vás budú sprevádzať sympatickí hrdinovia a množstvo NPC postáv. Tie často prichádzajú so zaujimavými príbehmi a vtipnými dialógmi.

Ďalší aspekt, ktorý by som vyzdvihla bol súboj a používanie takzvaných džinov. Asi do polovice hry som ich vôbec nepoužívala a nejak som nevenovala pozornosť,že niečo vôbec môžu robiť. Našťastie som si neskôr uvedomila,že bez nich to nepôjde a súboje sa stali pestrejšími. Niekedy aj s nimi boli veľmi náročné a vedeli potrápiť. Bolo fajn,že ste ich brali ako výzvu.

No a napokon sa mi páčila rozmanitosť prostredia, oblastí kam ste sa vybrali pozrieť a hudba, ktorá sa medzi nimi mení.

Medzi negatíva by som zaradila neustále narážanie na nepriateľov. Idete mapou a každú chvíľu vás nejaký napadne. Aj keď som pred chvíľou písala,že boje sú fajn, ale skôr tie s bossmi a pod. Tieto malé sú po čase veľmi otravné a aj keď použijete item, s ktorým máte väčšiu šancu, že na náhodné súboje tak často nenarazíte, aj tak je to príliš často.

Ďalším, nie príliš podareným prvkom, sú veľmi dlhé cutscény bez možnosti si hru uložiť. Ja mám rada tkz "kecacie" hry ale tu je toho príliš aj na mňa. Ak hráte hru v nejakom dopravnom prostriedku a za chvíľu musíte vystúpiť tak je možné že danú scénu buď preklikáte bez čítania dialógu a uložíte alebo si nintendo ds nebudete môcť zatvoriť a dokončíte to niekde inde.

Poslednou vecou, ktorú by som vytkla je malý inventár. Vkuse budete musiet rozmýšľať čo použiť, čo predať aby ste mali miesto na nové veci. Taktiež systém toho,že niektorí z vašich hrdinov majú k dispozícií špeciálne schopnosti po aktivovaní určitého predmetu a ten predmet vám teda stále zaberá miesto v inventári, nie je veľmi šťastný.

Hru hodnotím jemne nadpriemerne. Priniesla mi hodiny zábavy ale aj množstvo frustrujúcich momentov.

Tak a je to konečne za mnou. To konečne preto,lebo som mala túto hru (vlastnou vinou) rozťahanú na niekoľko mesiacov. No napriek tomu som si ju patrične užila a hodnotím ju veľmi kladne.

Čo je veľké plus je český dabing a titulky. Kvalita síce trošku kolísa- od bezchybného Geralta až po dedinského muža s hlasom ženy. Skôr som sa na tom zasmiala než že by mi to vadilo, ale ak by dali do repertoára viac českých hlasov,tak by som sa nehnevala. Stále sa opakujú tie isté a niekedy to môže miasť.

Ďalším pozitívom je zasadenie hry a príbeh. Mala som pocit akoby to malo takú tu správnu európsku atmosféru ( v dobrom) tých starých starých čias. Samotný príbeh je pre mňa ok hoci nie niečo z čoho by som padla na zadok. Niekedy príliš zdĺhavý a pomaly napredujúci s množstvom rovnaķých vedľajších misií. No inokedy svižný a plný napätia.

Inak veľmi sa mi páčil systém zbierania kartičiek mojích, hm, priateliek :) Viem, že to môže byť v tejto dobe brané veľmi sexisticky ale hodilo sa mi to do celkovej atmosféry.

Čo ale kladne nebudem hodnotiť je technické spracovanie. Grafika má ďaleko od pojmu nádherná a hoci ja nie som taký fajnšmeker a nevadí mi niečo staršie, tak si myslím, že by som ju viac ocenila v období keď hra vyšla. Neviem či to priamo patrí ku grafike ale veľmi ma znervózňovali miesta kde bol očividne veľký priechod, cestička alebo schod a Geralt sa mi zasekol. Akoby mu vadil jeden pixel a to bol koniec. Nakoniec to vždy zachrálila obchádzka ale prečo je tam naznačená cesta keď sa po nej nedá ísť? To ma vedelo vytočiť.

Ďalšou vecou bolo padanie hry. Hrám si hrám a zrazu zásek a bola som na svojej ploche. Len som sa modlila aby som nemala ďaleko save. Niekedy to vyšlo inokedy nie a tak som radšej neskôr ukladala hru veľmi, veľmi často.

No a napokon mi vadilo, že sa po svete nedá pohybovať rýchlejšie alebo sa nejako premiesťovať, ak nepočítam pár brán, ktoré túto úlohu splňovali ale neboli zďaleka všade.

Celkovo sú moje pocity viac pozitívne než negatívne ale musím preniesť jednu vetu a dúfam, že ma neukameňujú. Hrala som už aj lepšie hry. :)

Logická HOBsačka s krásnym vizuálnym a roztomilým spracovaním. Jedná sa o akčnú adventúru, ktorá kladie väčší dôraz na hádanky než na veľké boje ale meč vám bude určite v mnohých situáciách veľkým kamarátom.

Prebudíte sa v jaskyni za pomoci vášho kamaráta, ktorý sa s vami podelí o jeho mocnú ruku. Tú potom využívate na prechádzanie svetom, levelujete a vylepšujete ju. Pôsobí tu ako nástroj špecifických akcií. Nie všetky sú prístupné od začiatku a pri postupe hrou sa budú odomykať. Vylepšovanie platí aj pre váš meč, jeho jednotlivé kúsky sa nachádzajú po celom svete, niekedy ľahko dosažiteľné a inokedy je potrebné prejsť rad logických hádaniek.

Tie pozostávajú z aktivácií rôznych mechanizmov, pri ktorých budete musieť využívať okolité prostredie. Level design je veľmi nápaditý a pestrý. Veľmi sa mi páčilo, že nebol frustrujúci, keďže si často po určitej chvíli sprístupníte skratku. Avšak niekedy mi prišlo, že som strávila veľké množstvo času hľadaním správnej cesty k dungeonu alebo ,,kolektiblu". Myslím, že to bolo aj kvôli neprehľadnosti mapy.

Okrem hádaniek sa stretnete aj zoči voči nepriateľom, ktorých ale nebude až také veľké množstvo a často nebudú predstavovať veľký problém.Stačí vedieť aké bojové finty na nich platia.Tvorcovia mohli byť trošku viac nápaditejší a vytvoriť väčšiu rôznorodosť nepriateľov a možno viac logických hádaniek a postupov pri ich zabíjaní. Potešil ma ale fakt, že pri boji odletujú kúsky brnenia a rôznych vylepšení a taktiež mi prišlo zábavné, že po mojom zabití, sa nepriateľ hrdo buchol päsťou do pŕs alebo bojovo zakričal. Malý ale milý detail.

Hob nadchne a pobaví na približne 15-20 hodín, podľa toho či chcete vyzobať všetko čo sa dá. Možno by som počkala keď bude v nejakej zľave ale rozhodne stojí za to.

Do tejto hry som sa pustila v rámci Hernej výzvy. Musím povedať, že sa jedná o veľmi zaujímavý počin a aj keď to nie je veľký AAA titul, tak v mojích očiach môže mnohým takým konkurovať.

Jedná sa príbehovú hru, povedala by som, celkom lineárnu. Hra vás vedie správnym smerom, čo pre niektorých môže znamenať mínus (absencia širšieho preskúmavania) no mne to vôbec neprekážalo. Atmosféra je správne zvláštna. V dobrom slova zmysle. Je sprevádzaná krásnou hudbou, ktorú si v niektorých okamihoch ani neuvedomujete a v iných užívate plnými dúškami. Bez nej by to nebolo ono.
Sama som nevedela čo mám od hry čakať a preto ani nebudem písať o príbehu, keďže je na každom ako si ho vezme, pochopí a spracuje. Poviem len, že som bola často milo prekvapená kreatívnymi nápadmi, ktoré boli v hre použité.

Oporúčala by som si hru prejsť na jeden nádych. Nezaberie veľa času ( mne to trvalo necelé 3 hod) a budete mať z toho celistvejší zážitok.
Nestáva sa často, že po dohratí hry ostávam iba mlčky sedieť a premýšľam.

V hrách ste skôr tichý zabijak, presný ostreľovač alebo dômyselný travič? Tu môžete byť všetkým.Variabilita možností je pestrá, stačí sa riadiť zmyslami ( a premyslenými radami hry). :)
V rámci misií navštívite zaujímavé lokácie, v ktorých môžete odpočúvať rozhovory a využiť ich vo váš prospech. Prezliecť sa za vybranú postavu a ľahšie prekĺznuť do ostro stráženého objektu. Túto možnosť som využívala najčastejšie. Ak máte však dostatok odvahy a zručnosti, môžete byť úspešní v získaní trofeje, ktorá po vás chce aby ste žiaden oblek nepoužili. Ja by som to nazvala (pre mňa) hardcore variantou.
Ak by sa časom stalo, že skĺznete k rovnakému odstraňovaniu cieľov, stačí sa pozrieť na zoznam trofejí (u mňa ps4), ktoré vám ponúknu pomocnú ruku a odhalia zaujímavý,možno vami ešte neobjavený, spôsob postupu. Nebrala by som to ako cheese ale ako malú radu, ako také vnuknutie. Ak prejdete misiu a máte pocit, že ste tomu nedali všetko, tak si ju kľudne dajte znova,s iným počiatočným miestom, v inom prestrojení a odlišným postupom. Nerada hrávam hry dvakrát ale tieto nové možnosti otvárajú rôzne cesty a tak i pre mňa je znovuhrateľnosť skvelá.
Prešli ste hru a neviete čo ďalej? Chcete ostať v tomto svete ešte dlhšie? Žiaden problém, existuje tu možnosť likvidovať na základe kontraktov od ľudí a taktiež sami môžete byť zadávateľ. Túto možnosť som veľmi nevyužila ale nepochybujem, že je to určite taktiež zábavná súčasť hry.
Podľa môjho názoru sa hra veľmi podarila, padla mi na nôtu a užila som si ju. Osobne som predovšetkým využívala stealth a pokúšala sa plniť predurčené naaranžované situácie, ktoré vyskúšali moju trpezlivosť, šikovnosť a v neposlednom rade ma aj pobavili. No a o tom to má byť.

Zbieranie častí srdiečok, otváranie truhlíc s pokladom, nachádzanie kľúčov k zamknutým dverám, odrážanie projektilov na nepriateľov, ktorí sa vedia skryť do zeme alebo vybojovanie si ultimátneho meča a štítu. Ak si chcete zahrať Zeldu ale bez Zeldy a s ľahšou obtiažnosťou, tak sa pustite do Oceanhorn.

Na prvý pohľad zaujme farebne sýte okolie ostrovčekov. Je to veľmi príjemné na pohľad ale neskôr, keď budete mať tých ostrovov viacero, tak vám všetky tie stromčeky, kopčeky a zákutia môžu splývať. Obtiažnosť je veľmi jednoduchá, hádanky nepotrápia, no to čo potrápi je hľadanie správnej cesty k pokladu alebo collectiblu, keďže neviete skákať nahor. Po prejdení nejakej oblasti si sprístupníte skratku ale tá vám je celkom na nič ak sa potrebujete dostať naspäť nahor. Budete si musieť určitú oblasť zopakovať a ak náhodou spadnete ( čo sa mi stávalo vďaka mojej veľkej šikovnosti celkom často) musíte to absolvovať znova. Niekedy to môže pekne zamávať s vašou trpezlivosťou.

Pri prechádzaní oblastí si párkrát všimnete vedľajšiu miestnosť ale aj po precíznom skúmaní nenájdete vchod. Prichádza na rad takzvané bombovanie ( áno, práve som si ten názov vymyslela). Skúšate pokladať bomby tak nejak naokolo či sa náhodou nerozpadne nejaký múr alebo stena. Pre mňa osobne veľa z týchto stien nebolo dostatočne odlišných aby mi tento nápad skrsol v hlave. Skôr som hľadala ukrytý spínač alebo vedľajšiu bočnú cestu. Tým som si síce predĺžila hraciu dobu ale na úkor dobrej nálady a trpezlivosti. Našťastie tých bomb bolo vždy veľa a aj keď vám došli, tak nebolo vôbec obtiažne ich za chvíľku získať z nepriateľov alebo vázičiek. To platí pre všetky komodity ( mana, šípy, srdiečka). Nebol tam teda ten pocit, že si ich musím veľmi strážiť a tým klesala aj obtiažnosť.

Napriek tomu sa našli sem tam aj výzvy v podobe bossov. U mňa sa jednalo o bossa s menom Mesmeroth. Šikovne som prišla na ostrov bez toho aby som predtým získala ultimátny meč a teda mi jeho prekonanie trvalo o niečo dlhšie. Tieto súboje boli sprevádzane skvelou hudbou. Celkovo celý svet mal príjemne pasujúcu hudbu a to preskúmavanie potom pôsobilo oveľa príjemnejšie.

Oceanhorn nepokladám za "must play" titul, no ak čakáte na nejakú AAA hru, ktorá je ešte ďaleko, tak tento počin sa môže premeniť v pestrú a milú zábavku na niekoľko nasledujúcich hodín.

Po mojej prvej Zelda hre (Breath of the wild) som sa pustila aj do jeho predchodcu a to Skyward sword. Na jednej strane ma veľmi lákala predstava ovládania pomocou iného ovládača ale na strane druhej som sa obávala jeho nepraktickosti. Myslím, že som po 70 hodinách dospela k názoru, že má svoje pozitíva ale aj negatíva.

K tomu dobrému by som zaradila väčšie nasadenie v boji, keďže bojujete svojími vlastnými pohybmi rukou. Je to odlišný pocit než len keď stláčate jedno tlačidlo a postavička urobí všetko za vás. Pohyby hráča boli príjemne implementované aj do hlavného menu a spestrili sa rôzne hádanky a rébusy.

Tým negatívnym by bolo pre mňa to, že nie vždy bol každý pohyb perfektne rozpoznaný a pri bojoch, špeciálne v tých kde bolo treba presne zasiahnuť, som často udrela inak než som plánovala. No a ďalším dôležitým aspektom bola nepohodlnosť, ktorá sa prejavovala hlavne na zápästí. Asi je to o zvyku, kedže neskôr to bolo o niečo lepšie ale predsa, pri bežnom ovládači sa mi to nestáva. Viem, že je to skôr hodnotenie príslušenstva a nie samotnej hry ale aj práve to vám môže pomôcť v rozhodnutí, či si hru zahráte alebo nie.

Keď pristúpim k samotnej hre, tak k tomu veľmi vydarenému by som zaradila hudbu a prekrásny svet rozdelený do rôznych lokácii, ktoré sa časom menia a tým sa vám otvoria nové možnosti ako využívať svoje nástroje a dôvtip. Sprevádzajú vás v ňom neskutočne rozotomilí obyvatelia jednotlivých oblastí, ktorí vám pomáhajú a dávajú rôzne úlohy. Hádanky nepôsobili frustrujúco a mali príjemnú obtiažnosť, pri ktorej ste si užili preskúmavanie jednotlivých dungeonov. Obavála som sa snových častí v každej oblasti. Nakoniec nedopadli zle, no ostávajú mi v pamäti ako nie tie najpríjemnejšie úlohy. Viacero z misií, ktoré ste mali možnosť plniť bolo plných humoru a vtipných scén. To v hrách veľmi oceňujem.

Samotní bossi boli skôr jednoduchší, dali sa zvládnuť na prvý pokus, až na niektorých pre mňa veľmi otravných. Ghirahim, The Imprisoned, Koloktos Vôbec mi to ale nepokazilo celkový dojem. Jednoducho musíte byť niekedy šikovnejší alebo sa naučiť určité postupy rýchlejšie.

Ak ste ešte nemali možnosť zahrať si túto hru a premýšľate nad tým, tak mojou odpoveďou je: ,,Len do toho!".

Krásna hororová hra, ktorá odsýpa ako hodinky. Ani nebudete vedieť a ste na konci. Za mňa by moha byť o niečo dlhšia ale samozrejme netreba všetko dobré umelo predlžovať. Lokácie a nepriatelia v nich boli vybrané veľmi dobre a jednotlivé kapitolky do seba príjemne zapadali. Hoci mala som problém s pár momentami ako napr. finálny súboj dlhorukého alebo behacia akcia okolo jedlíkov ale pravdepodobne záleží na vašej šikovnosti a dôvtipu ako rýchlo a ľahko to zvládnete.

Pri hraní tejto hry som sa sama cítila ako to malé vystrašené dievčatko. Z takmer každého kúta na vás niečo číha a sliedi. A keď narazíte na obrazovku bez tajomných dlhočíznych rúk, dvojčiat na zjedenie alebo tajomnej dámy, tak si s malou dušičkou oddýchnete. Ešte jeden pre mňa veľký šok- keď sa moja hladná postavička dostala k ponúkanému jedlu od môjho kamaráta "Noma" ale nevybrala si tú klobásku.

Ako nelyžiar a absolútne poleno do zimných športov som sa potešila, keď sa mi táto hra dostala vďaka ps+ ponuke do knihovníčky hier.

Po oboznámení sa s ovládaním som sa rýchlo pustila do rôzných trikov, skokov a šialených jázd. Prostredie, v ktorom jazdíte je úchvatné a hlavne, keď je spojené s povdzbudzujúcou muzikou baví o to viac. Keď vám vietor sviští pri ušiach, dookola je panenská príroda, vyskočíte do výšky, urobíte trik a (občas) ladne dopadnete - nádhera. Viac ako nejaké challenge ma zo začiatku bavila iba voľná jazda. Po čase som sa ale pozrela na zúbok aj súťažiam, ktoré sú rozdelené podľa obtiažností a niekde musíte mať určitý level aby ste si sprístupnili ďalšie. Mňa najviac nalákali trikové súťaže a tkz "bone collector", kde sa viacmenej rozbíjate.

Príjemným zistením bolo, že som si mohla pozrieť svoj záznam jazdy, skoku, triku, prípadne z nich urobiť šikovnú fotku a prispôsobiť si ju. Taktiež záznamy zo súťaží sa dajú porovnať s ľuďmi na prvých troch priečkach resp.ak hráte s kamarátmi tak aj s nimi. Vždy som si myslela,že som musela urobiť svojím skokom nejaký nový herný rekord ale po náhľade na prvé tri miesta som ostala prekvapená zo zistenia, že im nesiaham ani po členky. Súťaživých to môže navnadiť a ostatní si tie záznamy nemusia ani všímať.
A ešte niečo pre milovníkov fashion v hrách. V hlavnom menu máte možnosť si zmeniť postavu a dokupovať snowboardy, oblečenie, doplnky, celé neobyčajné sety masiek a overalov. Samozrejme niektoré su poriadne drahé a ak nezainvestujete aj pravými peniazmi tak je veľmi ťažké dosiahnuť na nich. Ale aj bez utrácania si viete veľa kúskov odomknúť výhrou v súťažiach a za zarobené peniaze v hre.

Po čase ale môže prejsť hra do stereotypu a ani rôzne druhy dopravných prostriedkov (napr. lyže, snowboard, wingsuit, neskôr aj sane) vás už nebudú lákať. Pre mňa táto hra ostáva stále zábavou aj keď sa jej nevenujem niekoľko hodín denne. Stačí mi raz za čas zapnúť Steep ocitnúť sa medzi horami, nasadiť si helmu a s hudbou v ušiach si užiť rýchlu jazdu plnú adrenalínu.

Jedná sa o DLC k hre Xenoblade chronicles 2. Je možné ho hrať pred tým, než si zahráte základnú hru ale to by som nedoporučovala, hoci sa odohráva 500 rokov pred udalosťami v XCH 2. Počas hrania by vám mohli byť vyspoilované určité informácie, ktoré sa vyskytnú až pri konci základného príbehu.

Na prvý pohľad som ocenila grafiku, ktorá sa posunula viditeľný kus vpred. Prítomnosť nových lokácií bolá úžasná. (V podobe ďalšieho Titána a staronového Gormottu.Ten pocit keď som mohla navstíviť rovnaké miesta ale o 500 rokov skôr, porovnávala som prírodu a jednotlivé monštrá. V tomto ma tá hra chytila ešte viac.)

Hrateľnosť je podobná keď nie ešte lepšia. Upravujú sa určité systémy ako napr. Aux cores dostanete hneď vyplnené a hotové na použitie a farmenie dostáva lepší nádych s konkrétnym označením miest so symbolom danej skupiny zbieraných predmetov a farebným označením, ktoré predstavuje vzácnosť jednotlivých položiek získaných na danom mieste. Keď som sa po Torne vrátila naspať do základnej hry, tak mi práve táto zmena veľmi chýbala.

Mení sa aj súbojový systém, kde si skúsite zahrať i za bladov. Ja osobne som zobrala tento počin veľmi pozitívne. Veľmi dobrý nápad, pasuje to do celkového systému hry ale líši sa od toho predchádzajúceho.
Aj v tejto hre sa budete potýkať so side questami plných zaujímavých príbehov. Bude ich trochu viac a v určitej chvíli vás hra nepustí ďalej ak nesplníte dané množstvo. Nie je to žiadna katastrofa ale ani som sa tomu príliš nepotešila.
K príbehu hry nemám čo vytknúť. Možno azda to , že by mohol byť kľudne dlhší. Ak vás bavil ten základný tak tento bude tiež.
A ešte na záver. Trvalo mi okolo 28 hodín prejsť hlavnú linku s viac ako polovicou side questov.

Musím priznať, že som sa dala na túto hru prvotne preto lebo som si myslela, že vyzerá skvelo, tak prečo ju neskúsiť. Aj keď ma odrádzala dĺžka hrania, ktorá sa u mňa vyšplhala na 135 hodín a to nie je so všetkými side questami. Niekto to môže brať ako nevýhodu, iný zase naopak.

Tempo akým sa bude vyvíjať hlavný príbeh je viac-menej na vás. Buď sa budete viac venovať side questom a potom hlavnej linke alebo to nejako prestriedavať. Druhý prípad je podľa mňa lepší, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že po niekoľkých desiatkach hodín iba so side questami, mi už všetko liezlo na nervy. Práve tých vedľajších úloch je tam nekonečné more. A to neberiem ako plus. Množstvo z nich sa vám nebude chcieť ani dokočit a aj keď na začiatku by ste si najradšej čítali každy rozhovor, ktorý nejaká NPC postava prednesie, neskôr ho budete preklikávať (veľmi) rýchlym tlačením tlačidla B (teda česť výnimkám).
Hlavný príbeh mňa osobne veľmi potešil. V určitých bodoch je veľmi originálny, v iných klišovitý ale tak nejak mi to tam všetko pasovalo. K nemu patria aj úžasní spoločníci s vlastnou históriou a svojským správaním v hre ( pre nich typické hlášky alebo humor).

Ako veľké plus hodnotím krásne spracovanie hry s množstvom rozmanitých lokácii. Možno vytknúť len to, že niektoré z nich budete využívať veľmi často a do niektorých sa, okrem hlavnej linky, už nebudete musieť alebo chcieť znova pozrieť. U mňa to bola napr. lokácia Spirit Crucible alebo Land of Morytha.

Čo sa týka súbojového systému, ten sa môže na začiatku zdať celkom zložitý ale po hodinách precvičovania sa vám dostane pod kožu. Koniec koncov musím zhodnotiť, že som s ním bola nad mieru spokojná a užívala som si každé combo. A čím hra pokračuje, tým sa vám toho nabaľuje viac a viac a je to zaujímavejšie.

Môžem túto hru odporúčiť slovami: ak ma hra vie pobaviť, rozosmiať, niekedy rozčúliť a rozplakať tak ju považujem za niečo čo sa oplatilo hrať a zažiť. A táto hra splnila všetko.

Táto hra bola prvou, pre ktorú som si raz chcela kúpiť playstation. Nakoniec to bola až ps 4 ale to čakanie za to stálo. Príbeh hry a vizuálne spracovanie bolo jednoducho skvelé. Hra obsahovala postavy, s ktorými som dokázala súcitiť a poháňať ich vpred. Dokonca sa pri nejakej tej nespravodlivosti aj rozčúliť. A tá hudba. Dokázala som sedieť a len jej načúvať. Hre som dala 100% aj keď ma niekedy potrápilo ovládanie ale to by som ako veľké mínus nedávala. Určite odporúčam každému kto má tento typ hry rád.