Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.
Flynn

Flynn

Pavol • 31 let • Košice (SR - kraj Košický)

Komentáře

GreedFall - The De Vespe Conspiracy

  • PC 50
Sklamanie. Nie hrateľnosťou, The De Vespe Conspiracy sa hrá rovnako dobre ako GreedFall, ale tým, aké je to kratučké. Mám pocit, že prejdenie tohto DLC mi netrvalo ani dve hodinky, čo je za 7 eur naozaj málo. Mrzí ma to aj preto, lebo tento prídavok mal naozaj výborný rozbeh. Na ostrov prichádza šľachtičná, ktorá pochádza z konkurenčného rodu a je jasné, že voči vám kuje pikle. Lore je zaujímavý, čerstvá lokalita ponúka slušnú atmosféru a dočkali sme sa aj nových nepriateľov.

Žiaľ, po slušnom štarte prichádza vytriezvenie. Z nápaditej premisy sa vykľuje iba obyčajné vydieranie, ktoré je nudnejšie ako niektoré bočné questy v základnej hre. Prídavok navyše ponúka iba jednu zaujímavú novú postavu, tú si navyše ani veľmi neužijete - myslím, že s hlavnou záporačkou Aureliou De Vespe som sa rozprával dokopy trikrát. A na záver ju proste iba zatknete, nečaká vás žiadna bitka. Naozaj škoda. Rok a pol po vydaní hry by som čakal výdatnejšiu porciu obsahu. The De Vespe Conspiracy vám odporúčam iba vtedy, ak bude za 2-3 eurá.

Pro: Zaujímavý rozbeh, nová lokalita

Proti: Krátkosť, príbeh nenaplní potenciál, slabé nové predmety

+8

Uncharted 2: Among Thieves

  • PS4 90
Kolekcia prvých troch hier Uncharted bola jednou z prvých vecí, ktoré som si kúpil po zaobstaraní PS4. Akcia s adventúrnym príbehom a filmový feelingom, to znie celkom dobre. Musím povedať, že jednotka ma celkom sklamala, ale dvojka... To už je iná káva.

Predovšetkým musím povedať, že je to nádherná vec, a to som ju hral v podstate deväť rokov po vydaní. Oproti prvému dielu sme sa dočkali väčšej rozmanitosti hádam vo všetkom - v príbehu, prostrediach, postavách, a v neposlednom rade aj v hrateľnosti. Jednotka mi občas pripadala ako presúvanie sa z jednej bojovej arény do druhej, tentokrát autori trochu pridali na tej „adventúrnej" časti, hoci strieľanie (omnoho vyladenejšie ako v jednotke) stále hrá prím. Niektoré levely boli navyše poriadne chuťovky či už to bol veľmi slušný úvod, prestrelka a následné vykoľajenie vlaku alebo Nepál.

Príbeh samotný nie je nič extra, záporák je klasika, no drží dobre pokope vďaka solídnemu humoru a chémii medzi hlavnými postavami. Ako ale píše aj Zoltan, scenáristi z Naughty Dog sa nevyhli nejakým tým nelogickostiam, resp. nerealistickostiam, tie sa však v takomto type príbehu asi dajú čakať.

Za sklamanie považujem záverečný boss fight - to naozaj prišlo vývojárom ako zaujímavé pobehovanie dookola, spojené s občasným vystrelením? Come on. Ani súboje s monštrami, na ktoré naďabíte v posledných misiách hry, nepovažujem za zábavné. Občas nahnevala aj kamera, tá spôsobila pár zbytočných smrtí v skákacích / lezeckých častiach.

Uncharted 2 je vynikajúci titul, kvôli ktorému sa oplatí prehrýzť sa priemerným prvým dielom. Hollywoodsky podaný príbeh, poriadna rozmanitosť a akčná hrateľnosť z neho robia zážitok, na ktorý tak skoro nezabudnete.
+20

Tacoma

  • PC 60
No, toto bolo sklamanie. Tacoma je chodiaci simulátor, na čom by nebolo nič zlé - prináša však iba slušnú atmosféru a zaujímavé postavy. Celkovo je ich šesť, každá je povahovo unikátna, správajú sa prirodzene a celkom si ich obľúbite. Popri hraní o nich zisťujete aj čosi viac, pričom každá z nich má svoje radosti a trápenia.

Čo sa týka príbehu, tam hra rozhodne neexceluje. Je to v podstate iba zbierka klišé, ktoré sme mohli vidieť už v mnohých iných príbehoch a neprináša nič nové. Nie je zlý, len od opustenej vesmírnej stanice, záhadného zmiznutia celej jej posádky a tak prepracovaného sveta budúcnosti, ktorý autori vykreslili, by človek čakal viac, a veľmi nepomôže ani dejový twist na konci. Nehovoriac o atmosfére - tá mohla byť omnoho tesnivejšia a možno by to chcelo aj trochu hororu.

Tých zopár pokusov o nejaké tie adventúrne prvky, keď vidíte zamknuté dvere, aby ste následne našli kľúčik vo vedľajšej miestnosti, či zamknutú skrinku v šatni, ku ktorej nájdete číselných kód v poznámkach - chvíľka napätia - opäť vo vedľajšej miestnosti, mi prišlo ako urážka hráčov. Chápem, že vývojári nechceli veľmi zdržiavať, ale toto by pôsobilo skôr smiešne.

Aj napriek mojej kritike musím uznať, že Tacoma nie je zlá hra. Tie dve a pol hodinky ubehli slušne a nepristihol som sa, že by som sa vyslovene nudil. Len som stále čakal na niečo viac, čo dokonca neprišlo.
+10

God of War

  • PS4 95
PS4 som si pred rokom a pol kupoval práve kvôli tomu, aby som si mohol zahrať exkluzivity ako God of War. So sériou nemám veľké skúsenosti, hral som iba remasterovaný tretí diel, a preto ma prekvapilo, aký je rozdiel medzi týmito dvomi hrami. Trojka sa mi veľmi páčila, oproti novému God of War je to však iba „chudobný“ lineárny rubačkový príbuzný.

V skratke, God of War je môj herný zážitok roka. Ide o kúsok, ktorý má podľa mňa všetko - výborný príbeh, akurátnu „špetku" humoru, dobrý súbojový systém, tonu obsahu, krásne prostredie a v neposlednom rade vťahujúcu hrateľnosť. Putovanie Kratosa a jeho papuľnatého syna Atrea (vzťah medzi obomi sa priebehom hry krásne vyvíja, hoci zopár zádrheľov by sa našlo) na najvyšší vrch deviatich svetov nie je žiaden megalomansky cieľ, to však neznamená, že sa počas neho nestretnú s výkvetom nórskej mytológie. Zmena prostredia sérii prospela.

Hrateľnosť je opäť založená na bojoch, hoci tentokrát sú taktickejšie. K dispozícii máte štít a veľkou súčasťou súbojov sa stalo práve blokovanie, a to nespomínam napríklad možnosť hádzať svoju gigantickú sekeru. V boji mu svižne asistuje Atreus s lukom v ruke, ktorého ovláda slušná umelá inteligencia (hoci mu môžete vydávať nejaké tie pokyny aj vy), a časom sa stane neoceniteľným pomocníkom najmä v súboji s ťažšími súpermi.

Potešilo aj množstvo bočných aktivít. Objavovaním skvele vyriešeného polootvoreného sveta (máte k dispozícii lokáciu, akýsi hub, z ktorého sa vydávate do rôznych smerov a rôznych ďalších miest) sa dozvedáte viac o samotnej mytológii, plníte úlohy duchov, zabíjate trollov či ultra silných rytierov, „oslobodzujete" Valkýry... Je toho proste dosť a nejaké to prekvapenie vás čaká na každom kroku.

Mrzela ma iba absencia výraznejších príbehových bossov, pričom aj ten záverečný bol taký... nič extra. Nevoňali mi ani niektoré puzzly, inak sa nemôžem na nič sťažovať. Po technickej stránke nemôžem hre vytknúť nič, aj na obyčajnej PS4 vyzerala nádherne (porovnateľne sa mi páčil iba Zaklínač 3) a bežala svižne.

God of War je jednoducho hra, ktorá stojí za to, a patrí medzi absolútny top tejto generácie. Klobúk dole, Santa Monica.
+19

Orwell: Ignorance Is Strength

  • PC 70
Nebudem to obkecávať - druhá séria pátracej textovej adventúry Orwell je v podstate to isté, čo tá prvá, iba tochu vyladenejšia. Opäť sa v uhladenom interface systému Orwell preklikávate haldou informácií, kde nachádzate stopy a snažíte sa zabrániť destabilizácii režimu, ktorú tentoraz predstavuje protivládny blogger Raban Vhart. Príbeh je veľmi fajn, motivácie hlavného "záporáka" uveriteľné a znovu sa dočkáme aj niekoľkých dejových twistov.

Noviniek je však v hre minimum. Tá najvýraznejšia v podaní tzv. Influenceru, kde môžete vytvárať fake news, je... trestuhodne nevyužitá, hoci zaujímavá. Dostanete sa k nej totiž dosť neskoro, ani si ju nestihnete užiť a je tu koniec. Človek si navyše opäť uvedomuje, že v podstate robí iba to, čo mu hra káže (čo je celkom vtipná paralela s dystopiou). Rôzne vychytávky používate vtedy, keď autori chcú, aby ste to urobili, a na nejaké výrazné detektívne dedukcie, ktoré sa od vyšetrovateľa čakajú, môžete zabudnúť.

Prečo teda také relatívne vysoké hodnotenie? Nuž, dystopia má pre mňa stále svoje čaro, reálie sú pekne prepracované (a niektoré detaily sa začínajú nebezpečne podobať na reálny svet) a celé to vynikajúco odsýpa bez veľkých zásekov. Takže ak ste hrali jednotku a bavila vás, nemusíte váhať. Do tretice to však už autorom vyjsť nemusí...

Pro: príbeh, atmosféra, rýchlo to odsýpa

Proti: málo noviniek, kratučké, hra sa niekedy akoby hrá sama

+16

Ori and the Blind Forest

  • PC 90
Nebudem klamať, na kvalitné plošinovky mám jednoducho slabosť. Ori and the Blind Forest bol ďalší z mojich restov, ktorý som odkladal, odkladal... až som sa ho do neho, podobne ako RomcaT, pustil vďaka hernej výzve, akurát o rok neskôr. A veru že to stálo za to!

Predovšetkým musím povedať, že Ori je potecha pre oči aj dušu. Hej, viem, vyznieva to strašne čudne a do istej miery aj trápne, ale inak to pomenovať neviem. Počas hrania som sa jednoducho tešil na nové prostredia, ďalších nepriateľov, čerstvé hádanky, ďalšie schopnosti a rozuzlenie jednoduchého, no chytľavého príbehu. Je to rozprávkové, zároveň však dokáže zahrať aj na temnejšiu či citlivejšiu strunu. Občas síce trochu klišeovitejším spôsobom, ale to sa za tých približne desať hodín stratí. Graficky je hra výrazná a ľahko identifikovateľná aj v spleti toho množstva podobných indie titulov.

Množstvo ľudí vníma ako zápor backtracking, to však podľa mňa k nie úplne lineránym plošinovkám jednoducho patrí. V momente, keď zistím, že sa na niektoré miesto nedostanem, teším sa, pretože viem, že ma v nasledujúcich momentoch / hodinách čaká nová schopnosť, prípadne oblasť, vďaka ktorej sa do neprístupnej časti dostanem.

No, čo sa týka tej potechy duše, musím zároveň dodať, že občas to bolo na infarkt. Dole v kladoch síce mám aj náročnosť - Ori je v mnohých momentoch naozaj ťažkou hrou, neraz ma potrápil tak akurát - ale občas to skĺzava až na hranicu frustrovanosti. To sa dialo predovšetkým pri niektorých „útekových" leveloch, kde ste museli ubziknúť pred nejakým tým elementom či monštrom. Hra vedela byť v týchto momentoch naozaj krutá a potrestala každú chybičku. Ani respawn nepriateľov nie je vec, z ktorej som bol úplne nadšený, hoci rozumiem, prečo to tak vývojári urobili.

Ori and the Blind Forest stojí za to a spoločne s Hollow Knight patrí k vrcholom žánru plošinoviek za niekoľko posledných rokov. Nezostáva mi nič iné, iba sa tešiť na pokračovanie. Latka je nastavená vysoko.

Pro: grafika, plošinovková hrateľnosť, celkové prostredie, náročnosť

Proti: niektoré frustrujúce momenty, respawn nepriateľov

+21

Dishonored: Death of the Outsider

  • PC 70
Zmiešané pocity. Death of the Outsider je veľmi dobrá hra, v kontexte celej série Dishonored však ide o najslabší kúsok. Stále tu nájdeme klasickú objavovateľskú hrateľnosť s niekoľkými možnými cestami vedúcimi do cieľa, mám však pocit, že autori sa snažili uľahčiť si situáciu niektorými nie úplne šťastnými rozhodnutiami.

V prvom rade nečakajte na žiadne nachádzanie a vylepšovanie schopností. Hlavná hrdinka Billie Lurk má k dispozícii tri fixné, that´s it. Sú veľmi fajn a striedavo som ich využíval všetky (schopnosť scoutovania lokácie je skvelá pomôcka pri taktizovaní a plánovaní ďalšieho postupu), o tom žiadna, chýbala však trochu väčšia variabilita, na ktorú sme boli zvyknutí z predchádzajúcich dielov.

Myslím si, že príbehová myšlienka zaoberať sa Outsiderom je vynikajúci nápad, ktorý je však zrealizovaný celkom odfláknuto. Úprimne, za tých osem hodín, čo mi DLC zabralo, mám pocit, že príbeh ubehol až príliš rýchlo a akoby sa nič nestalo. V podstate ste šli z bodu A (tutoriálová prvá misia) do bodu B (druhá misia), kde ste ukradli niekoľko vecí, aby ste jednu ďalšiu mohli ukradnúť v bode B/C (tretia misia), ešte jednu v bode D (štvrtá misia) a nakoniec ste sa postarali o osud Outsidera (piata misia). Je fajn, že sa postavy, ktoré hráčov sprevádzali od jednotky, dočkali záveru, ktorý zároveň nebol zlý, ale prišlo mi to také „uspěchané". Nehovoriac o poslednej úrovni, ktorá ma jednoducho nebavila, hoci jej premisa nebola zlá. Bolo to však príliš lineárne.

Aby som iba nekritizoval, keďže mi tu predsa len svieti hodnotenie 70%, hra ma aj napriek všetkým výčitkám bavila. Druhá a tretia misia by sa napríklad svojim rozsahom a kvalitou nestratili ani v Dishonored 2. Bočné misie, ktoré autori nazvali kontraktami, sú fajn spôsob, ako si ozvláštniť hlavnú linku a okrem toho, že som sa počas nich cítil ako Hitman, mi občas aj dali zabrať. Teší ma, že vývojári opäť dbali na detail a z množstva kníh, listov či vypočutých rozhovor ste si mohli vychutnávať skvelý lore sveta Dishonored.

A tak. Death of the Outsider je dôstojné zakončenie súčasného príbehu. Škoda však - mohlo totiž byť zakončením veľkolepým, ako boli napríklad DLC pre prvý diel.

Pro: Je to Dishonored, hrateľnosť, kontrakty, druhá a tretia misia

Proti: Príbeh, zjednodušenie, posledná misia

+16

Trine

  • PC 85
S krížikom po funuse, ale nakoniec som sa k Trine, ktoré mám na Steame od roku 2009, dostal. A hovorím si, že na dobré sa oplatí čakať - pre mňa totiž išlo o jeden z najpríjemnejších herných zážitkov posledných rokov. :) Pri Trine som si jednoducho fantasticky oddýchol. Ani ja nebudem šetriť slovami ako čarovný či rozprávkový. Presne tak totiž hra pôsobí.

Hudba, grafika, prostredie, jednoducho celá atmosféra evokuje magickosť. V podstate ide o 2D plošinovku na štýl The Lost Vikings. K dispozícii máte trojicu postáv - čarodejníka, zlodejku a rytiera, ktorých môžete striedať v ktoromkoľvek momente hry. Do vienka dostanete dokopy deväť schopností, čo zabezpečuje dobrú variabilitu ako pri riešení problémov, tak aj pri zabíjaní nepriateľov. Na niektoré miesta sa môžete prehupnúť napr. lanom, ktoré vystrelí zlodejka, taktiež si ale napríklad môžete vykúzliť viacero krabíc a po nich vyskákať ďalej. V kombinácii s veľmi slušnou fyzikou je to zábava.

Hra výborne odsýpa, nie je veľmi náročná ani na najťažšej obtiažnosti, čo som v priebehu hrania kvitoval. Žiaľ, Trine nie je veľmi dlhá a po približne šiestich-siedmich hodinách prichádza koniec. Nič extra nie sú ani súboje, ktoré pôsobia rutinne a veľmi sa nezapotíte ani v prípade zopár bossov. V prípade Enchanted Edition, ktorú som hral, som mal aj zopár technických problémov, hru som predovšetkým nevedel spustiť vo Fullscreen móde. Občas, najmä pri výbere skillov a v inventári, navyše nereagovala ani na gamepad, hoci v iných častiach hry s tým problém nemala.

Suma sumárum ale ide o vynikajúcu oddychovú záležitosť, ktorú určite odporúčam.

Pro: Grafika, atmosféra, hrateľnosť, variabilita riešenia problémov

Proti: Repetetívne súboje, dĺžka hry, technické problémy

+23

Super Lucky's Tale

  • PC 60
Ako človek, ktorého odchovali aj 3D plošinovky ako Crash Bandicoot, Spyro či Ratchet & Clank, sa z každého nového prírastku do tohto žánru teším dvojnásobne. Viem pri ňom zrelaxovať, niekedy sa aj poriadne zapotím a po dohraní mi je často ľúto, že sa musím z kúzelných svetov pakovať.

Žiaľ, Super Lucky's Tale poslúžil iba na ten relax. Dobrodružstvá lišiaka Luckyho prefrčíte za niekoľko hodín a vlastne neprinesú nič nové. Ide o jednoduchú 3D skákačku, kde zbierate mince, za ktoré si môžete kupovať napr. nové oblečenie a po získaní určitého počtu za ne dostanete aj nový život. Na odomykanie nových úrovní zas slúžia štvorlístky, ktoré vám hra udelí po zdolaní levelu, resp. aj za splnenie nejakej tej jednoduchej úlohy či tajného bonusu.

Levely sú až na výnimky celkom krátke, nenájdete v nich žiadnu originalitu a až na isté výnimky (štyroch bossov) ani výzvu. Potešia najmä 2D úrovne a niektoré minihry, inak to nie je nič extra. Na druhej strane, musím priznať, že Super Lucky's Tale odsýpa veľmi dobre a ak máte ratolesť, tak tá bude určite spokojná. Môže za to aj sympatický hlavný hrdina a jeho sestra, komickí nepriatelia a slušný preklad.

Mrzelo ma nevyužitie svetov (v hre sú štyri), čiže miest, kde ste sa pohybovali medzi jednotlivými levelmi a vyberali ste si, do ktorého z nich pôjdete. Viete v nich iba zbierať mince, ktoré sa pri každom načítaní daného sveta vždy respawnujú. V konečnom dôsledku slúžia iba na spomenuté kupovanie oblečenia. Žiadne tajné zákutia či bonusové levely nečakajte. Po približne šiestich hodinách je navyše jednoducho koniec a pokiaľ ste tak obyčajne zdatný hráč, vyzbierate aj všetky collectibles.

Verdikt? Super Lucky's Tale je okej plošinovka s jedným veľkým ale - je jednoducho vo všetkom priemerná. Bodka.

Pro: Grafika, príjemná atmosféra, niektoré levely

Proti: Chýba originalita, krátkosť, jednoduchosť

+19

Mutant Year Zero: Road to Eden

  • PC 80
Určite poznáte ten pocit, keď sa na hru tešíte niekoľko mesiacov, no aj napriek tomu vás pozitívne poteší. To sa mi stalo v prípade Mutant Year Zero, ktorý som si ako veľký fanúšik novodobého XCOMu vyhliadol hneď od jeho oznámenia. S emzáckou sériou od Firaxis má však spoločný akurát ťahový boj a musím povedať, že je to dobré.

Mutant Year Zero je akýsi hybrid medzi stealth hrou a ťahovou stratégiou s RPG prvkami. Hra je poriadne návyková, súboje sú parádne a dosť náročné aj na normálnej obtiažnosti. Oproti titulom ako XCOM je rozdiel v tom, že normálne sa pohybujete v reálnom čase a do už spomínaného ťahového režimu sa prepnete až pred bojom. Navyše tu funguje tzv. mechanizmus prepadu, ktorý vám umožní nečakane napadnúť nič netušiaceho súpera. To je v spojení s tým, že súperov sa oplatí počkať si, keď sú osamote, aby ste to následne veľká taktická výhoda.

Vaše postavy - sympatickí zvierací a ľudskí mutanti, ktorí v trojici prechádzajú atmosferickým post apokalyptickým Švédskom - levelujete, vylepšujete im schopnosti (mutácie), nejaké bonusové atribúty, zbrane a vyberáte nejaké to brnenie a prilbu. Nie je to nič sofistikované, ale myslím, že je to postačujúce, hoci mutácií a vlastne aj samotných postáv, ktorých je iba päť, mohlo byť o čosi viac.

Sklamaný som hlavne z príbehu. Zatiaľ čo atmosféra je skvelá, štylizácia a aj samotný svet hry poteší a postavy si s ich humorom rýchlo obľúbite, za tých cca 25 hodín sa to dejovo nikam neposunie a je to vlastne veľké klišé. Aj cliffhanger na konci, keď sa mutanti dozvedia, že sú iba výsledkom experimentov a tajomný šéf posledného útočiska ľudí na Zemi Elder je vedec, ktorý ich uniesol, som tak nejak predvídal od polovice hry. Počas hrania sa našlo aj niekoľko bugov, ktoré sa dali vyriešiť iba načítaním starších uložených hier.

Suma sumárum, Mutant Year Zero: Road to Eden je veľmi príjemné prekvapenie a prepracovaná hra, ktoré zabaví a potrápi vaše mozgové bunky. Odporúčam.

Pro: Atmosféra, prepracovaný svet, návykovosť, náročnosť, skvelý súbojový systém

Proti: Nič moc príbeh, ovládanie na klávesnici, nejaké tie bugy, mohlo to byť ešte o čosi lepšie

+19

Turning Point: Fall of Liberty

  • PC 40
Turning Point mi príde ako neskutočne premrhaný potenciál. Alternatívna história je v hrách absolútne nevyužívaná a vpád Nemecka do Spojených štátov po druhej svetovej vojne sľubuje výbornú odbojovú záležitosť (viď napr. Wolfenstein 2). Aj začiatok je fajn, invázia nacistov za oceán vyvoláva tie správne zimomriavky... a potom to všetko ide rýchle do kytek.

Ide v podstate iba o tupú koridorovku, ktorú sem-tam pretne nejaké to otvorené priestranstvo plné mimoriadne hlúpych nepriateľov. Tak hlúpych, až rozmýšľate, ako dokázali ovládnuť starý kontinent a prekvapujúco prepadnúť USA. Naozaj, niekoľkokrát sme sa dokázali pár sekúnd pozerať náckom priamo do očí, kým spustili paľbu. A možno boli iba galantní - keď už sú tu na návšteve, tak čakali na prvý výstrel od hostiteľa.

Ani príbeh sa nemá čím chváliť. Hlavným hrdinom Turning Point je obyčajný robotník, ktorý sa pri úteku zo stavby mrakodrapu tak nejak zamotá do odboja. Ako si môžeme uvedomiť postupom príbehu, je tam jediným schopným človekom, a tak dostane za úlohu vyslobodiť dôležitého generála, zabiť kolaborujúceho prezidenta, zničiť Biely dom a obetovať sa, aby ostatní mohli žiť.

A to všetko stihnete za mizerné štyri hodinky. Ako píše v komentári nižšie Sasakr, problémom hry je, že pôsobí ako budget, hoci budgetom nie je. Codemasters do Turning Point pritom vkladali veľké nádeje. Škoda. Pretože hoci hru kritizujem, z nejakého dôvodu mi tie cca štyri hodiny ubehli celkom rýchlo a nemôžem povedať, že by som sa vyslovene trápil. Iba to mohlo byť oveľa lepšie.

Pro: Námet, hudba

Proti: Grafika, príbeh, dĺžka hry, umelá inteligencia, tuposť,...

+13

Portal

  • PC 80
Skutočne príjemné prekvapenie, tak by som mohol nazvať Portal a ukončiť komentár. Lenže inovatívne hry si zaslúžia trochu viac pozornosti. Portal som rozohral ako poslednú hru z Orange Boxu a viacmenej som aj po dobrých ohlasoch nič extra nečakal. Asi to nebola chyba, lebo pre to ma Portal na tie štyri hodiny uchvátil a ponúkol kvalitnú zábavu, vyšperkovanú skvelým suchým humorom a neobyčajným námetom. Prvé, čo vás na hre isto zaujme, je neobvyklé prostredie. Laboratória korporácie Aperture Science sú na prvý pohľad zaujímavé, no tak trochu sterilné a pri poslednych testovacích komorách aj trochu stereotypné. Mierna zmena prostredia a zvrat v príbehu však našťastie rýchlo prekryjú nastupujúcu jednotvárnosť. Portálovú pušku si osvojíte a obľúbite veľmi rýchlo, nemenej zaujímavá je aj hláškujúca GLaDOS ako hlavný zloduch. Škoda len krátkosti hry, tri-štyri hodiny preletia veľmi rýchlo.

Pro: inovatívnosť, hrateľnosť, humor, grafika, GLaDOS, Still Alive, achievementy

Proti: mierny stereotyp (zarazený zmenou prostredia), krátkosť

+20 +21 −1

Polda 4

  • PC 80
Prvý krát trochu vážnejšie pojatý Polda a ako sa nám podaril! Pre mňa je štvorka rozhodne najlepším dielom. Dali by sa nájsť 2 hlavné rozdiely oproti predchádzajúcim Pankrácovým dobrodružstvám - 3D grafika a vážnejśie pojatie. Samozrejme, povestný Pankrácov humor, ktorý podareným dabingom vyšperkuváva Luděk Sobota, takisto nechýba, ale nájdeme ho v menšej a miernejšie miere. Autori si predovšetkým odpustili také tie najdebilnejšie vtípky. To zrejme preto, aby ich všetky napchali do piateho dielu, ale to je iný príbeh. 3D prostredie je vymodelované prekrásne a poteší predovšetkým rozmanitosť prostredí a ich prevedenie a atmosféra. Najmä komunistický Paríž budúcnosti prekypuje skvelou atmosférou, pozadu nezostávajú ani ďalšie klasické obdobia ako pravek či revolučné Francúzsko. Príbeh je slušný, no tak trochu pomalý a chýba tomu dynamika.

Čo je na hre zlé? Predovšetkým sú to otrasné animácie postáv. Naozaj, keď som videl, ako Pankrác vyťahuje z vrecka kraťasov olejničku a naolejuváva ňou kľúčovú dierku, musel som sa smiať. A to bolo pred piatimi rokmi, keď som hru hral prvýkrát. Nepríjemným prvkom je aj občasný pixelhunting, doplácajúci paradoxne na peknú grafiku. V niektorých lokáciách sa nedá rozoznať interaktívny predmet s nejakou textúrou, ktorá má iba dotvárať atmosféru. Toto sú však iba drobné kaňky na kráse inak veľmi sluśnej adventúry, ktorá robí zo série Polda aspoň trochu dôstojného konkurenta pre serióznejšie adventúry.

Pro: Grafika, dabing, hrateľnosť, príbeh, lokácie

Proti: Pixelhunting, pomenej humoru, animácie

+22 +23 −1

Contract J.A.C.K.

  • PC 50
Predtým, ako som Contract J.A.C.K. začal hrať, som vedel, že to rozhodne nebude také dobré ako pôvodný NOLF 2. Ale toto som od Monolithu nečakal. Nesympatický hlavný hrdina, klišovité lokácie použité v kdejakom béčkovom akčnom filme prispôsobené frenetickému a bezmyšlienkovitému tempu, dementný príbeh, uletený záver a predovšetkým chýbajúca atmosféra predchádzajúceho dielu - to je len malý výpis charakteristických znakov tohto nepodarku. Od úplného prepadáku túto hru zachraňuje len všadeprítomný humor, skvelý dabing a relatívne krátka hracia doba, počas ktorej sa vám hra nestihne sprotiviť totálne. Lebo občas to grády malo, škoda len, že absolútne iné, ako sme všetci očakávali.

Pro: Dabing, humor, hracia doba

Proti: Chýbajúca atmosféra predošlých dielov, bohapustá akcia, príbeh, záver, neoriginalita

+16

Wolfenstein: Enemy Territory

  • PC 80
Jedna z mojich online srdcoviek. Objavil som ju, keď som bol a nemal čo hrať. Tak som vyskúšal ET-čko, ako ho hráči familiárne nazývajú a nepustilo ma na dosť dlhú dobu. Boli chvíle, keď som ho hrával aj päť hodín denne. Samozrejme, to počiatočné nadšenie po čase opadlo, no ja si ET rád spustím hocikedy a pripojím sa k nikdy nekončiacim bitkám medzi Spojencami a vojakmi Osy. Chvíľu som dokonca hrával aj na clanwarovej úrovni, mávali sme tréningy, no postupom času sa mi začali nabaľovať povinnosti a tak som aktívne hranie opustil. Prečo sa mi teda ET tak veľmi páčilo? Predovšetkým to bola obrovská variabilita hry - nikdy sa na public serveroch nestalo, že by sa dvakrát za sebou odohrala rovnaká hra, rovnaký útok, rovnaká obrana. Vždy to bolo iné, najmä vďaka piatim rôznym povolaniam. Soldier bol do prvých línií vhodný vďaka vysokej odolnosti a možnosti používať ťažké zbrane (zostreliť trojicu súperových hráčov Panzerfaustom - na nezaplatanie), Medic zas podporoval spoluhráčov oživovaním a liečením (jeho výdrž tiež nebola na zahodenie), Engineer staval objekty a opravoval vozidlá, Field Op privolával nálety, delostrelectvo a rozdával náboje a nakoniec Covert Op, s možnosťou obliekať si súperovú uniformu.

Ďalšou kapitolou samou o sebe boli mapy. Zo začiatku ich bolo len šesť, lenže akých šesť! Boli rozdelené do dvoch častí - Európa a Afrika. Európska kampaň bola skvelá, ale vyvrcholenie prišlo v africkej - fantastický Goldrush, kde ste ako Američania mali ukradnúť tank, doviezť ho až na veľké nádvorie, tam odstreliť dvere banky, ukradnúť zlato, naložiť ho na nákladiak a utiecť. Intenzita boja bola pri počte hráčov 11 na 11 neskutočná, v každom kúte mapy sa mydlili hráči. Tie najintenzívnejšie boje sa presúvali spoločne s objectivom hry. To bolo na hre najúžasnejšie - hra na objective, keď sa väčšina hráčov snažila o dosiahnutie cieľa. Minimálne za seba môžem povedať - nešlo mi o fragovanie, aj keď ma nejaká tá killing spree potešila.

Vynikajúci je aj systém naberania skúseností. Za každú, čo i len trochu pre tým prospešnú aktivitu, získavate nejakú tú skúsenosť. Ak dosiahnete istý počet skúseností, dostanete nejaký bonus. Za medika je to napríklad väčšie množstvo injekčných striekačiek či lekárničiek, za inžiniera viac granátov a rýchlejšie konštruovanie a za ženistu zas odhalenie prezlečeného špióna. Keďže navyśe existuje množstvo módov, maximálny dosiahnuteľných level u každého povolanie je niekde zvýšený z pôvodného štvrtého na deviaty. Prečo teda nesvieti pri hodnotení stovka? Predovšetkým zato môžu cheateri - na niektorých zahraničných serveroch sa to žiaľbohu nimi len hemží vďaka "vynikajúcemu" proticheatovaciemu systému Punkbuster.

Pro: Hrateľnosť, adrenalín, rôznorodé mapy, množstvo modifikácií, variabilita povolaní, systém skúseností, cena

Proti: Cheateri, občasné problémy s Punkbusterom, nevyváženosť niektorých máp

+7

The Godfather II

  • PC 50
The Godfather bola celkom slušná gangsterka, ktorú z vôd úplného priemeru vytiahla previazanosť s famóznym románom Krstný otec Maria Puza. Z hľadiska hrateľnosti to žiadne terno nebolo. Preto som mal z oznámenia dvojky zmiešané pocity. Druhý diel filmovej trilógy totižto neobsahoval nejaký extra akčný príbeh a tak som bol zvedavý, ako si s tým vývojári poradia. Navyše, po mnohých prečítaných novinkách a informáciách som čakal absolútny prepadák. Nakoniec to až tak strašne nedopadlo. Najväčšou zmenou oproti prvému dielu je fakt, že nazačínate ako nula, ale rovno ako Don. Úprimne, až tak veľký rozdiel to nie je, pretože väčšinu podnikov budete získavať aj tak osobne s partiou pešiakov z vašej rodiny, ktorých si vyberiete sami. Je to však isté osvieženie, keď nemusíte byť v akcii nelogicky sami. Navyše sú títo pešiaci potrební, pretože vo väčšine lokácií bude treba vyraziť, odpáliť či vypáčiť nejaké dvere a to sa dá len pomocou špeciálnych schopností vašich vojakov. Do väčšiny týchto lokácii je tiež viacero možných vstupov, takže nehrozí, že všetko bude typu "vojdem cez hlavný vchod, vystrieľam a presvedčím majiteľa." Najväčšou devízou hry je tzv. Don's view, čo je strategická mapa, dosť pomáhajúca v orientácii a kontrole nad mestom. Nachádzajú sa tam totižto všetky dôležité informácie - kto vlastní aký podnik a koľko je v danom podniku daných stráží. Navyše môžete poslať chlapov, nech obsadia nejaký podnik sami. Pochváliť môžem aj zabudované RPG prvky, keď si za peniaze kupujete vylepšenia pre seba a svojich chlapov.

Doteraz to vyzerá celkom slušne. Prečo teda ako hodnotenie svieti guľatá 50-ka? Predovšetkým je to totálnou absenciou nejakého zmysluplného príbehu a poriadnych príbehových misií. 90% náplne hry tvorí preberanie podnikov, zbytok sú tie "príbehové" misie, v ktorých vás Michael pošle z bodu A do bodu B, kde s niekym pokecáte alebo niekoho nájdete a odveziete domov. To je všetko. Takisto mi chýbala v hre nejaká výraznejšia postava typu Dona Corleoneho či Michaela z filmu. Vôbec, z hry sa absolútne vytratil godfatherovský nádych, aký bol v jednotke. Teraz je to v podstate rádová gangsterka. Potom je tu tiež zopár nelogickostí - prečo nemôžem mať plnú rodinu od začiatku, ale musím čakať, ako postupujem v príbehu? Prečo sú šéfovia konkurenčných rodín také cintľavky, ktoré v pohode dostanem za pár sekúnd? Prečo je polícia taká hlúpa? Odpálil som zadnú stenu banky, zobral peniaze a vyšiel von. Uvidel som policajta a hovorím si: "Skvele, to zas bude masaker." Policajt si ma však nevšimol, vbehol dnu a za ním sa ku prázdnemu trezoru nasáčkovali ďalší traja kolegovia... Hotoval som sa teda, že bude aspoň dobrá naháňačka, no keďže tri prostredia (New York, Florida a Kuba) sú malé, v podstate sa ani nemáte kde nechať chytiť a hra tak prichádza o ďalšiu možnosť zábavy, ktorá by v sandboxovej hre nemala chýbať.

O príbehu už som vravel, že je zlý. Jeho kvalitu ešte znižujú aj niektoré nelogickosti, poprípade "možnosti" rozhodovania sa. Raz sa ma Fredo opýtal, čo si myslím o konkurenčnej hlave rodiny. Či nás zradil, alebo nie. Zo zvedavosti, či to bude mať nejaký vplyv, som si vybral odpoveď nie, nezradil. Samozrejme, Fredo mi to hneď vyargumentoval a šli sme do vojny. Ak som dal áno, Fredo mi to odsúhlasil a tiež by bola vojna. Pointa? Dana rodina nás nezradila... Ku grafike sa vyjadrovať veľmi nechcem, nepovažujem ju za až tak dôležitú, ale mohla byť trochu prepracovanejšia. A nakoniec - klincom do rakvy The Godfather II je krátka hracia doba. Hru dokončíte za nejakých slabých 12 hodín a slabučký multiplayer už situáciu zachrániť nemôže.

Pro: Zo začiatku zábava, Don's view, RPG prvky

Proti: Grafika, stereotyp, príbeh, absencia atmosféry, stále nie je licencovaný Al Pacino ako Michael, polícia, nelogickosti, krátka hracia doby

+6

The Stalin Subway

  • PC 15
Myslím, že môj komentár určite nebude tak vtipný ako Caelosov, ale táto hra ma veľmi sklamala. Jej vývoj som totiž sledoval už od prvých informácií a vyzeralo to celkom slušne. Žiaľbohu, nakoniec z toho vyšla typická ruská hra - stereotypná hrateľnosť a neuveriteľné množstvo bugov. Ja som sa napríklad hneď na začiatku hra zasekol asi trikrát. Raz ma nezobral so sebou výťah, druhýkrát to zase bola vetracia šachta, ktorá bola pre moju postavu zrejme primalá a preto sa zrejme rozhodla zaseknúť sa v nej. Tretíkrát som sa po loade staršieho savu do tej šachty ani nedostal, lebo som sa zasekol v strope. O tom, že nepriatelia majú zrejme hlavy zo železa, netreba diskutovať, lebo zopárkrát sa mi podarilo vystrieľať zásobník Makarova presne do ksichtu a Rusák sa mi ešte vysmial Špaginom. Komentovať absolútne dementný level design, ktorý je bez štipky nápadu a kde desať minút hľadáte jedny zašité dvere, ktoré sa absolútne neodlišujú od tých neinteraktívnych. Túto hernú mizériu navyše doplňuje hudba, ktorá začne po chvíľke liezť na nervy a ktorá sa do päťdesiatych rokov vôbec nehodí.

Pro: Cena

Proti: Grafika, technická zaostalosť, množstvo hmyzu, otrasný level design, hrateľnosť,...

+8 +9 −1

Polda 5

  • PC 40
Takto klesnúť, to som teda nečakal. Polda 4 je pre mňa najlepší diel série, hoci už nie je taký vtipný a uberá sa skôr vážnejším smerom. Ale je hlavne zábavný a má pútavý príbeh, zaujímavé lokácie a slušnú grafiku. To je presný opak, čo obsahuje piaty diel. Otrasná grafika, ktorá inklinuje ku komiksom, ale takým zlým smerom, až z toho bolia oči. Herná doba veľmi krátka, ani sa nenazdáte a ste na konci. Príbeh, kde hlavnú úlohu hraje opäť cestovanie v čase, je trápny a ak k tomu pridáme pubertiacke vtipy, ktoré nepobavia ani pubertiaka, vychádza nám z toho pekne okrúhle hodnotenie. To si hra zaslúžila za niektoré podarené vtipy a vynikajúci dabing.

Pro: Dabing, zopár vtipov

Proti: Jednoduché, krátke, strašná grafika, nezaujímavý príbeh, väčšina vtipov je poriadne trápna

+11

Iron Storm

  • PC 80
Skvelá hra. Pôvodne som ju ani veľmi hrať nechcel, ale bol som chorý a nemal nič iné po ruke, tak som nainštaloval... a hral... a hral.... až pokým som to neprešiel. Potešil ma vynikajúci a veľmi zaujímavý príbeh, alternatívna história je zaujímavý nápad a ešte stále som prekvapený, že si ju vývojári nevšímajú. Trošku sklamaný som ale bol zo zbraní, čakal som trošku originálnejšie mašinky, no všetko mi to vynahradilo variabilné prostredie. Fakt, prejdete si zákopy, otvorené priestranstvá, staré historické mesto, tajné laboratória, kde nesmiete použiť strelnú zbraň a hráč sa tak mení na akéhosi Sama Fishera (dá sa totižto meniť pohľad z FPS na Third Person) alebo vynikajúci level v obrnenom vlaku. Inak je to klasická akcia a to dosť ťažká, pretože už na najľahšiu obtiažnosť sa budete musieť dosť obracať. Samostatnou kapitolou pre mňa bol aj zaujímavý multiplayer, ktorý som tak 5-6 hodín do týždňa hrával cca rok. Ponúka síce len základné režimy (DM, TDM, CTF a CTD, kde robíte to isté čo v CTF, akurát kufrík musíte doniesť k súperovi), ale o to väčšia je zábava mydliť sa s reálnymi ľuďmi na mapách, ktoré detailne poznáte zo singleplayeru.

Pro: Hrateľnosť, príbeh, rôznorodosť levelov, možnosť prepnutia medzi FPS/TPS pohľadmi, multiplayer, obtiažnosť

Proti: Grafika, nejaké tie bugy, málo máp v multiplayeri

+10 +11 −1

Half-Life 2: Episode One

  • PC 85
Kratšia, no o to intenzívnejšia epizóda. Hovorte si kto chcete čo chcete, ale mne sa to seriózne páčilo. Možno to bolo spôsobené tým, že som Episode One hral ihneď po dokončení Half-Life 2 (Orange Box, chápete), ale určite som bol okrem dĺžky absolútne spokojný. Našlo sa zopár pamätných momentov, na ktoré len tak nezabudnem - okrem úvodu hry, keď vás Dog vytiahne spod trosiek, vy sa následne spojíte s doktorom Kleinerom a Elim Vanceom a následne sa vydáte na cestu Citadelou, zombie mumlanie Alyx alebo čakanie na výťah v absolútnej tme... Asi sa to skončilo skôr, ako sa malo a príbeh sa smerom dopredu prakticky nepohol, ale mne to ku spokojnosti stačilo.

Pro: Hrateľnosť, adrenalín, intenzívnosť, stále grafika, Alyx

Proti: Krátkosť, nerozvinutosť príbehu

+10 +11 −1

Wars and Warriors: Joan of Arc

  • PC 80
Hmm, veľmi zaujímavý počin a jedna z mojich srdcoviek. Možno to nie je nejaký nový Deus Ex či Half-Life s revolučnými prvkami, ale mňa to veľmi bavilo. Ako rubačka je to dobré, najmä vďaka veľkému množstvu kômb a nepriateľov. Škoda je však, že RTS režim je na 2-3 výnimky zbytočný, absolútne. To osviežujúce dobývanie hradov sa dá uskutočniť aj pomocou zápalných šípov, vďaka ktorým to bude asi tak 10-krát rýchlejšie, pretože vďaka blbej AI bude trvať dlhý čas, kým nejaký ten stroj donesiete k hradbám. Ale mne to nevadilo a všetko som to vyrúbal sám. :) Jedovali ma aj ostatní moji hrdinovia, pretože sa kľudne mohlo stať, že zomrú - občas ma proste nebavilo preklikávať sa k ním a skúšať ich zachrániť, pretože mali tendenciu obklopiť sa veľkým počtom nepriateľov, ktorých neboli schopní zvládnuť. Ale to sú len malé chybičky krásy na zaujímavej hre, ktorá bohužiaľ nebola veľmi docenená. Nevadí, aspoň mohla byť priložená ku jednému časopisu a vďaka tomu som si ju zahral.

Pro: Hrateľnosť, zábavná akcia, množstvo kômb, RPG prvky, prostredie

Proti: Bez multiplayeru, RTS zložka, koniec hry, AI spolubojovníkov

+4

Dangerous Dave

  • PC 70
Ach, hra mého mládi. :D Jedna z prvých, ktoré som hral. Vždy som sa ako malý tešil, keď ma mama vzala do práce, ona robila a ja som hral Davea. Viem, že som sa nevedel dostať cez kolo, v ktorom boli na konci riasy, pomedzi ktoré ste sa museli spustiť pomocou JetPacku a zastreliť príšerku, ktorá bola pri zlatom pohári. Zastreliť sa mi ju podarilo až cca pred štyrmi rokmi a konečne som potom aj hru prešiel. Nevadila mi staručičká grafika, ani pradivné zvuky - bola to proste paráda. A vlastne ešte stále je. Pre novicov - obrňte sa poriadnou trpezlivosťou :D

Pro: Hrateľnosť, hrateľnosť, obtiažnosť, bonusové levely, grafika

Proti: Len 10 levelov

+16

Kult: Heretic Kingdoms

  • PC 85
Ťažko je hodnotiť slovenskú hru, ktorá bola navyše vyvíjaná v Košiciach, teda v mojom rodnom meste. Je to zvláštny pocit. Kult je rozhodne dobrá hra. Má veľmi zaujímavý príbeh, ktorý hoc je vážny, nepostráda humor či iróniu, ktorá doslova srší zo slov hlavnej hrdinky (počujete dobre, hrajete za ženu, vy machovia). Svet Corwenth nie je veľmi rozľahlý, no aspoň nie je prázdny ako niektoré free-form RPG. Čo však výrazné chýba, je absencia akejkoľvek mapy či navigácie. Jasné, v niektorých hrách to bolo snáď až prehnané (Sacred a jeho šípôčky), ale aspoň malá mapka v hornom rohu by sa zišla, pretože napr. hlavné mesto Kyalisar je poriadne neprehľadné a kým niekam trafíte aspoň na tretí pokus, poriadne si zanadávate.

Veľkým plusom je rozhodne systém vylepšení, tzv. Attunements. Každý typ predmetu ukrýva jeden Attunement. Odomknete ho používaním daného predmetu, netrvá to dlho a potom môžete daný predmet odhodiť, pretože Attunement vám ostane. Tieto vylepšenia sú veľmi dobré pre vašu postavu a prakticky nahrádzajú akýsi výber povolania, ten totiž chýba, môźete akurát rozdeľovať získané body skúseností medzi štyri základné vlastnosti, ktoré vidíte tuto hore v popise. Inovatívny je systém liečenia, keď so sebou nemusíte ťahať množstvo elixírov, ale stačí napr. vak byliniek. Ten vás vylieči, no celkový počet HP klesne o nejakú hodnotu v závislosti od počtu vyliečených HP. Kompletne sa teda vyliečite iba spánkom. Nepríjemné veci - najmä krátkosť hry (10-12 hodín), zastaraná grafika (mne to až tak veľmi nevadilo, ale treba upozorniť), občas nudný klikfest a technické chyby ako zmiznutie predmetov v inventári či padanie. Rozhodne však aj napriek týmto chybičkám toto svojrázne akčné RPG odporúčam.

Pro: Príbeh, hrateľnosť, systém liečenia, humor, zaujímavý svet, Attunements, Dreamworld

Proti: Grafika, technické chyby, dĺžka hry, občasný stereotyp, maličký inventár

+16

Boiling Point: Road to Hell

  • PC 70
Veľmi dobrá akcia s prvkami RPG, ktorá však vo svete doplatila na občasnú prílišnú zdĺhavosť a hlavne neskutočné množstvo bugov. Naozaj, keby autori trošku dlhšie betatestovali, mohlo to byť oveľa lepšie. Jasné, pomaly vychádzali nové a nové patche a časom to už bolo v pohode, ale ten prvotný dojem to poriadne pokazilo. Levitujúce, resp. zasekávajúce sa postavy, to by nebol až taký problém, ale keď mi zmizlo auto, ktoré som si kúpil pred pár okamihmi za moje ťažko zarobené peniaze, to ma teda seriózne naštvalo. A aby som nezabudol, treba zmieniť ešte jednu chybičku na kráse - NPC charaktery, ktoré ste mali napríklad dôviesť na nejaké miesto, sa chovali neskutočne blbo. V jednej misii som mal zachrániť nejakú významnú osobnosť a keď som ju konečne našiel, tak sa rozhodla že ma nebude nasledovať. Nuž čo, skúsil som starší save a znovu som prijal misiu. Tentoraz sa osoba podujala nasledovať ma do môjho neďaleko zaparkovaného auta. Cesta, ktorá by normálne trvala asi tak 15 sekúnd, trvala 10-krát dlhšie vďaka zasekávaniu sa o rôzne stromy a skaly. Ach jaj.

Aby som však len nehanil, musím povedať, že samotná hra nie je vôbec zlá. Najväćším kladom je dozaista rozloha celého herného sveta nazvaného Reália a vôbec pocit, že na tom cca 450 km2 veľkom území sa vždy niečo deje a vy máte čo robiť na dlhé hodiny. Pozitívny je aj fakt, že sa celý svet nahráva postupne, teda na otravné loadingy môžeme zabudnúť. Príbeh síce veľmi zaujímavý nie je, ste žoldák Saul Myers, ktorý hľadá svoju stratenú dcéru, no počas svojho postupu hrou budete musieť okrem strieľania robiť aj mnoho iných vecí, aby ste si zarobili peniaze nutné na liečenie u doktora, nejakú tu muníciu či koniec koncov aj podplácanie úradníkov, aby ste sa dostali trebárs k dôležitej informácii. Potešila aj prítomnosť viacerých záujmových skúpin, pre ktoré ste plnili rôznorodé misie, ktorými ste jednu skupinu potešili, zatiaľ čo druhú výrazne naštvali.

Pro: Hrateľnosť, rozľahlosť herného územia, atmosféra, rozmanitosť misií a vôbec činností, ktoré môžete vykonať

Proti: Bugy, v dobe vydania dosť náročné na hardvér, nemastná zápletka, občasné chyby v AI

+18

Need for Speed: Most Wanted

  • PC 85
Najlepšie NFS novej generácie? Asi áno. Takto si predstavujem pravú arkádu, ktorá je zábavná a tak skoro neomrzí. K tomuto dielu som pristupoval s menšou skepsou, pretože ešte pred Most Wanted som skúsil Carbon a ProStreet. Z týchto dvoch dielov som bol poriadne sklamaný – a úvod MW mi veľa optimizmu do žíl nevlial. Takto rozkúsovaný, s nejakými in-game videami, ktoré vlastne ani nedávali nejaký zmysel – toto nie, EA, toto nie.

Akonáhle sa však konečne začne pravá hra, keď si kúpite prvé auto a začnete jazdiť, to je paráda. Pocit z rýchlosti, ktorý si síce v prvých fázach hry nejako extra neužijete, je fantastický. Občas sa okolie pri vysokej rýchlosti atmosfericky rozmaže, a to pôsobí kladne. Vynikajúcemu pocitu z jazdy pridáva aj skvelý soundtrack. Techno a hip-hop trikrát nemusím, ale pri takejto jazde mi to paradoxne nevadilo. Dokonca ma niektoré techno vypaľovačky potešili! A čo je vašim cieľom? Dostať sa na prvé miesto zoznamu pretekárov nelegálnych závodov v meste Rockport a pomstiť sa najväčšiemu kápovi, Razorovi. Samozrejme to treba urobiť tak, aby vás nechytila polícia.

Hra ponúka mnoho typov závodov, od klasických okruhov, cez knockouty, šprinty z bodu A do bodu B, dragy (pekná sprostosť, to sa musí uznať), speedtrapy až po tzv. Toolboth mód, teda jazdu na checkpointy. Najzábavnejšie mi pripadali šprinty a knockouty, najmä v neskorších častiach hry, keď sa protivníci naučia podvádzať lepšie, to dá aj trochu zabrať. Áno, ak spomínajú niektorí ďalší, AI súpera vie parádne podvádzať. Situácia, jazdíte pohodlne na čele, náskok pol kilometra, no v nejakých 80% trate spravíte menšiu chybičku - a voala, verte či nie, ale za pár sekúnd vás súperi dobehnú. To je jedno, že dovtedy ste pohodlne navyšovali náskok, zrazu začnú jazdiť bezchybne a pokojne môžte jazdiť takto aj vy, je vám to xxx platné. Ale aby som hre nekrivdil, aj protivníci vedia urobiť hlúpe chyby - mne takto pomohol piaty člen Blacklistu, Webster, keď som si pohodlne narobil 20 (!) sekundový náskok po tom, čo narazil do stromu.

Samostatnou kapitolou sú naháňačky s políciou. Je poriadne vychcaná, najmä v neskorších fázach hry, keď po vás ide nielen množstvo vozidiel, ale aj vrtulníky... Spočiatku je to zábava, no len približne do polovice hry. Najmä povinné úlohy, ako nech trvá naháňačka pätnásť minút a uteč, znič tridsať policajných áut a podobne, to nie je veľmi vtipné a zábavné už tobôž. Výber áut je vynikajúci – nechýbajú v ňom známe značky, ja som si veľmi obľúbil Lamborghini Gallardo, Corvette C6 či starého dobrého Caymana.

Verdikt? Skvelé. Vydrží dlho a je to zábava.

Pro: Grafika, hrateľnosť, arkáda, výber áut, skvelý soundtrack, trvanlivosť, jednoduchosť princípov, tuning

Proti: Naháňačky s políciou sú otravné, protivníci podvázajú, Razor Callahan je neskutočne nesympatický

+15

NHL 09

  • PC 45
Myslím si, že MickTheMage to zhrnul výstižne. Rok čo rok dostávame na PC nastavovanú kašu, ktorá sa na hokej podobá čoraz menej. Rok čo rok počúvam, aké zmeny sa dostali do konzolovej verzie a tá sa posúva k čoraz bližšie k dokonalému hokeju. Jasné, rozumný si kúpil konzolu, najlepšie X360, ktorý má fantastický ovládač a minimálne ja si ho neviem vynachváliť - ale len na X360, pretože polovica jeho funkcií v PC verzii NHL jednoducho nefunguje.

Grafika ostala niekde na úrovni ročníka 2003 a takisto nechápem vývojárov z EA, aký je problém optimalizovať menu a umožniť aj iné rozlíšenie? Haló, sme v roku 2008, za chvíľu 2009! Robte s tým niečo! To, že do menu pridáte zopár nových nastavení, ktoré aj tak nemajú nejaký dopad na hru, za zmenu nepovažujem. Be a Pro vôbec nie je zábavný, pretože je to vlastne o tom, koľko dáte gólov a koľko toho nasólujete, pretože spoluhráči sú blbí ako polená a pokiaľ nehrajete na najjednoduchšiu obtiažnosť (dúfam, že nie), nevedia dať gól.

Takisto ma do nepríčetnosti vytáča podvázdanie počítača. Samozrejme, najlepší je multiplayer a hrať proti živému súperovi, no rozohrať sa treba. Jednak je po nejakých troch-štyroch hodinách problém NEDAŤ počítaču gól, a jednak ak vyhrávate o nejaké tri-štyri góly a máte absolútnu prevahu, proste vám tam šupne nejaké dva šmatľavé góly, nech je sranda.

Verím, že ľudí, čo sú s hokejom/hokejom na PC v kontakte prvýkrát, hra poteší a budú s ňou celkom spokojní. Preto dávam také hodnotenie, aké dávam - ak ste ešte neboli v kontakte s hokejom na PC a nemáte k dispozícii X360, určite nespravíte zle kúpou NHL 09 - v opačnom prípade si to veľmi, ale veľmi dôkladne rozmyslite.

EDIT: Pre všetkých - bez nejakého stiahnutého patcha to ani nehrajte!

Pro: Zábavné v multiplayeri a pre nováčikov

Proti: To isté rok čo rok, bez Slovenskej extraligy, grafika, málo noviniek, Be a Pro

+5

Half-Life 2

  • PC 90
Pokračovanie legendy, takto by sa to dalo celé zhrnúť. Ale nie, Half-Life 2 si určite zaslúži lepší komentár. Začať by sme mohli krásnou grafikou, hoci to nie je to najdôležitejšie. No túto krásnu grafiku si všimnete aj dnes, mierne poupravenú aj v oboch epizódach. Pokračujeme - skvelý príbeh, vynikajúca, ale neskutočná atmosféra sveta, kde nevládnu ľudia, ale nepriateľská rasa Combine pod vedením zradcu doktora Breena (toho doktora Breena, ktorý pracoval v Black Mesa a neustále komandoval Gordona). Prechádzky mestom City 17, až do špiku kosti nasiaknutým takou tou východoeurópskou atmosférou (ostatne aj hlavný dizajnér hry, Viktor Antonov potvrdil, že pri jeho tvorbe sa inšpirovali najmä metropolami východu, ale aj Prahou), spustošenou väznicou Nova Prospekt či opusteným sídlom Ravenholm - to je proste zážitok.

Half-Life jednotka vyšla v dobe, keď leteli najmä bezduché (pozor, nehovorím zlé, aj ja som v nich odohral desiatky hodín) strieľačky typu Quake, či Blood a jej inovatívny prístup šokoval celú hráčsku obec. Strieľania bolo stále dosť, no pomenej oproti spomínaným hrám a pridala sa nutnosť logického myslenia. A Half-Life 2 v tom všetkom pokračuje, keď sa občas po adrenalínovej akcii proste na chvíľu zaseknete. Príjemne popoťahujete mozgové závity, niečo poriešime a ideme ďalej. To sa mi páči, isté spestrenie. Half je proste legenda a skvelo hrateľný - čo viac chceme?

Pro: Grafika, hrateľnosť, puzzle, vyvážený pomer strieľania a puzzlov, modifikovateľnosť, multiplayer, atmosféra, vynikajúca AI

Proti: Krátke, nudná prechádzka vznášadlom, zopár menších bugov

+18 +19 −1

Ignition

  • PC 80
Skvelá hra. Pamätám si, ako som najprv dokázal hrávať hodiny iba demo, v ktorom ste mali k dispozícii len policajné auto a prvú trať, myslím že sa volala Moosejaw Falls, odohrávala sa za daždivého počasia a vašim najväčším nepriateľom neboli súperi, ale neďaleko prechádzajúci vlak a traktor, na ktorý ste mohli naďabiť po využití jednej skratky, ktorá sa ale často ukázala ako zlá voľba :). Infantílna grafika mi nevadila vtedy, keďže v tej dobe to nič strašné nebolo, a nevadí mi ani dnes, jedenásť rokov po vydaní.

Trochu neskôr som sa dostal k plnej verzii, ktorá bola priložená ku Levelu. Chyba, že som si vtedy ten časopis kúpil, pretože odvtedy ma na istú dobu nikto nedokázal odlepiť od monitoru. Konečne som si mohol vyskúšať ďalšie trate, z ktorých najmä tá v takom westernovom prostredí, kde vás mohlo zmiesť tornádo mi vošla do pamäte a dodnes na ňu rád spomína. Ďalšie autíčka, to bola paráda a najmä v multiplayeri v škole bola sranda, keď pretekali samé autobusy alebo banány a učebňou sa ozývali samé výkriky vzrušenia a nadávky... Toto je pre mňa jedna z najpamätnejších hier histórie, hoci nie je až tak známa.

Pro: Grafika, hrateľnosť, multiplayer, design tratí, humor

Proti: Málo tratí, single je zábavný, no nie na večnosť

+18

Sacred

  • PC 85
Hovorte si kto chcete, čo chcete, ale toto je minimálne u mńa najlepšie rubačkové RPG. Tony potvôr, predmetov, sety, zaujímave lokácie a nepriatelia - herný raj na dni, týždne. Dosť ma však zamrzelo, v akom stave pôvodná hra (to jest Sacred bez prídavkov Plus a Underworld) vyšla. Mal som ju požičanú na cca mesiac a poriadne mi dokázala znechutiť život. Bola síce celkom zábavná, no bugy a "nedodělky" mi poriadne žrali nervy. Povedzte, však si pamätáte na dnes už legendárny bug wasser, keď ste museli do konzole museli napísať práve toto nemecké slovíčko značiace vodu, aby ste dostali predmet potrebný pre dokončenie povinnej úlohy?

A takto môžem pokračovať ďalej, keď som napríklad mal získať živly Ancarie a pri temných elfoch mi to častokrát začalo ukazovať cieľ misie niekde úplne inde, pejoratívne povedané v prdeli a ja som musel načítavať staršie savy. Našťastie, po tom, čo som si zaobstaral Sacred Gold z KK, sa situácia rapídne zlepšila. Minimum bugov, množstvo vylepšení a nový obsah urobil pre mňa z nedorobenej hry raj. Rubanie je pre mňa zábavné, baví ma levelovať sa čoraz vyššie a vyššie a rozdeľovať bodíky do vlastností a schopností. A navyše je tu ďalšia skvelá vec - všadeprítomný humor. Či už sú to niektoré bočné questy, alebo len nápisy na hroboch (Here lies Freeman, beaten to death with a crowbar alebo Press CTRL + ALT + DELETE for the magic supersword) - to vás proste pobaví. Spolu s datadiskami Plus a Underworld je to proste paráda.

Pro: Rozľahlosť, hrateľnosť, questy, humor

Proti: Bugy, niekomu grafika nesadne, setové predmety padajú často pre ostatné povolania

+3 +5 −2

Might and Magic VII: For Blood and Honor

  • PC 95
Najlepší dungeon, aký som kedy hral. Špecifická grafika, ktorá síce nie je ktovieako úźasná, no pre mňa je to jeden zo symbolov celej série. Tam ďalej patrí skvelý príbeh, množstvo predmetov (relikvie a artefakty rulez) a predovšetkým fantastické RPG prvky.

Pro: Hrateľnosť, príbeh, množstvo predmetov, rozloha, grafika

Proti: Grafika

+6 +7 −1

FlatOut: Ultimate Carnage

  • PC 80
Čo sa vám ľudia nepáči? Mierne vylepšené, vo väčšom, každý nadával na grafiku, tak ju vylepšili - a stojí to len tristo korún, čo je skvelá cena. Keď toto je na 10%, na koľko je hodnotená NHL, ktorá stojí cca štvornásobne viac a každý rok dostávame to isté...

Pro: Vylepšený Flatout 2

Proti: Stále "len" Flatout 2

Team Fortress 2

  • PC 80
Tak predom - moja obľúbená postava je Pyro a hneď za ním Spy, takže dosť často som terčom nadávok na serveroch, pretože títo dvaja to vedia súperom riadne osoliť. :) A k hre - fantázia. Vynikajúca komiksová grafika, strhujúca hrateľnosť. Už len to, že musíte spolupracovať, inak nedostanete zadarmo ani frag, je parádna vec. Skvelý nielen pre príležitostných, ale aj normálnych hráčov je fakt, ktorý už spomenul tuto NateLogan, že hru vám neskazí nejaký profík, ktorý nemá čo robiť, len hrať desať hodín denne a robiť si ego na public serveroch. 9 povolaní, 12 máp, nekonečne veľa zábavy. To sú čísla Team Fortress 2. Good job Valve!

Pro: Grafika, hrateľnosť, princípy, starostlivosť Valve o hru

Proti: Niektoré mapy sa často stávajú bohapustou fragovačkou (Granary, Gravelpit, Steel)

+9 +10 −1

Czech Soccer Manager 2002 FE

  • PC 70
Vynikajúca manažérska hra. Milujem športy, futbal nevynímajúc a preto si rád zahrajem ako simulácie ako FIFA, tak aj manažéry. A tento mi pre svoju jednoduchosť a zároveň aj komplexnosť učaroval. Nie, netreba presne určovať, kde sa má daný hráč pohybovať, netreba každému osobne vysvetliť, čo má robiť, no aj tak to je zábavné a primerane obtiažne. Nemôžeme proste čakať, že si hodíme kariéru za ŠK Old Boys Hriňová a za tridsať rokov vyhrám ligu majstrov, ako by sa to relatívne dalo spraviť v Football Manager 2009.

Pro: Hrateľnosť, aktualizácie súpisiek, grafika, jednoduché princípy, scenáre

Proti: Nevychádzajú nové verzie

+10