Nebudem klamať, na kvalitné plošinovky mám jednoducho slabosť. Ori and the Blind Forest bol ďalší z mojich restov, ktorý som odkladal, odkladal... až som sa ho do neho, podobne ako RomcaT, pustil vďaka hernej výzve, akurát o rok neskôr. A veru že to stálo za to!
Predovšetkým musím povedať, že Ori je potecha pre oči aj dušu. Hej, viem, vyznieva to strašne čudne a do istej miery aj trápne, ale inak to pomenovať neviem. Počas hrania som sa jednoducho tešil na nové prostredia, ďalších nepriateľov, čerstvé hádanky, ďalšie schopnosti a rozuzlenie jednoduchého, no chytľavého príbehu. Je to rozprávkové, zároveň však dokáže zahrať aj na temnejšiu či citlivejšiu strunu. Občas síce trochu klišeovitejším spôsobom, ale to sa za tých približne desať hodín stratí. Graficky je hra výrazná a ľahko identifikovateľná aj v spleti toho množstva podobných indie titulov.
Množstvo ľudí vníma ako zápor backtracking, to však podľa mňa k nie úplne lineránym plošinovkám jednoducho patrí. V momente, keď zistím, že sa na niektoré miesto nedostanem, teším sa, pretože viem, že ma v nasledujúcich momentoch / hodinách čaká nová schopnosť, prípadne oblasť, vďaka ktorej sa do neprístupnej časti dostanem.
No, čo sa týka tej potechy duše, musím zároveň dodať, že občas to bolo na infarkt. Dole v kladoch síce mám aj náročnosť - Ori je v mnohých momentoch naozaj ťažkou hrou, neraz ma potrápil tak akurát - ale občas to skĺzava až na hranicu frustrovanosti. To sa dialo predovšetkým pri niektorých „útekových" leveloch, kde ste museli ubziknúť pred nejakým tým elementom či monštrom. Hra vedela byť v týchto momentoch naozaj krutá a potrestala každú chybičku. Ani respawn nepriateľov nie je vec, z ktorej som bol úplne nadšený, hoci rozumiem, prečo to tak vývojári urobili.
Ori and the Blind Forest stojí za to a spoločne s Hollow Knight patrí k vrcholom žánru plošinoviek za niekoľko posledných rokov. Nezostáva mi nič iné, iba sa tešiť na pokračovanie. Latka je nastavená vysoko.
Predovšetkým musím povedať, že Ori je potecha pre oči aj dušu. Hej, viem, vyznieva to strašne čudne a do istej miery aj trápne, ale inak to pomenovať neviem. Počas hrania som sa jednoducho tešil na nové prostredia, ďalších nepriateľov, čerstvé hádanky, ďalšie schopnosti a rozuzlenie jednoduchého, no chytľavého príbehu. Je to rozprávkové, zároveň však dokáže zahrať aj na temnejšiu či citlivejšiu strunu. Občas síce trochu klišeovitejším spôsobom, ale to sa za tých približne desať hodín stratí. Graficky je hra výrazná a ľahko identifikovateľná aj v spleti toho množstva podobných indie titulov.
Množstvo ľudí vníma ako zápor backtracking, to však podľa mňa k nie úplne lineránym plošinovkám jednoducho patrí. V momente, keď zistím, že sa na niektoré miesto nedostanem, teším sa, pretože viem, že ma v nasledujúcich momentoch / hodinách čaká nová schopnosť, prípadne oblasť, vďaka ktorej sa do neprístupnej časti dostanem.
No, čo sa týka tej potechy duše, musím zároveň dodať, že občas to bolo na infarkt. Dole v kladoch síce mám aj náročnosť - Ori je v mnohých momentoch naozaj ťažkou hrou, neraz ma potrápil tak akurát - ale občas to skĺzava až na hranicu frustrovanosti. To sa dialo predovšetkým pri niektorých „útekových" leveloch, kde ste museli ubziknúť pred nejakým tým elementom či monštrom. Hra vedela byť v týchto momentoch naozaj krutá a potrestala každú chybičku. Ani respawn nepriateľov nie je vec, z ktorej som bol úplne nadšený, hoci rozumiem, prečo to tak vývojári urobili.
Ori and the Blind Forest stojí za to a spoločne s Hollow Knight patrí k vrcholom žánru plošinoviek za niekoľko posledných rokov. Nezostáva mi nič iné, iba sa tešiť na pokračovanie. Latka je nastavená vysoko.
Pro: grafika, plošinovková hrateľnosť, celkové prostredie, náročnosť
Proti: niektoré frustrujúce momenty, respawn nepriateľov