The Godfather bola celkom slušná gangsterka, ktorú z vôd úplného priemeru vytiahla previazanosť s famóznym románom Krstný otec Maria Puza. Z hľadiska hrateľnosti to žiadne terno nebolo. Preto som mal z oznámenia dvojky zmiešané pocity. Druhý diel filmovej trilógy totižto neobsahoval nejaký extra akčný príbeh a tak som bol zvedavý, ako si s tým vývojári poradia. Navyše, po mnohých prečítaných novinkách a informáciách som čakal absolútny prepadák. Nakoniec to až tak strašne nedopadlo. Najväčšou zmenou oproti prvému dielu je fakt, že nazačínate ako nula, ale rovno ako Don. Úprimne, až tak veľký rozdiel to nie je, pretože väčšinu podnikov budete získavať aj tak osobne s partiou pešiakov z vašej rodiny, ktorých si vyberiete sami. Je to však isté osvieženie, keď nemusíte byť v akcii nelogicky sami. Navyše sú títo pešiaci potrební, pretože vo väčšine lokácií bude treba vyraziť, odpáliť či vypáčiť nejaké dvere a to sa dá len pomocou špeciálnych schopností vašich vojakov. Do väčšiny týchto lokácii je tiež viacero možných vstupov, takže nehrozí, že všetko bude typu "vojdem cez hlavný vchod, vystrieľam a presvedčím majiteľa." Najväčšou devízou hry je tzv. Don's view, čo je strategická mapa, dosť pomáhajúca v orientácii a kontrole nad mestom. Nachádzajú sa tam totižto všetky dôležité informácie - kto vlastní aký podnik a koľko je v danom podniku daných stráží. Navyše môžete poslať chlapov, nech obsadia nejaký podnik sami. Pochváliť môžem aj zabudované RPG prvky, keď si za peniaze kupujete vylepšenia pre seba a svojich chlapov.

Doteraz to vyzerá celkom slušne. Prečo teda ako hodnotenie svieti guľatá 50-ka? Predovšetkým je to totálnou absenciou nejakého zmysluplného príbehu a poriadnych príbehových misií. 90% náplne hry tvorí preberanie podnikov, zbytok sú tie "príbehové" misie, v ktorých vás Michael pošle z bodu A do bodu B, kde s niekym pokecáte alebo niekoho nájdete a odveziete domov. To je všetko. Takisto mi chýbala v hre nejaká výraznejšia postava typu Dona Corleoneho či Michaela z filmu. Vôbec, z hry sa absolútne vytratil godfatherovský nádych, aký bol v jednotke. Teraz je to v podstate rádová gangsterka. Potom je tu tiež zopár nelogickostí - prečo nemôžem mať plnú rodinu od začiatku, ale musím čakať, ako postupujem v príbehu? Prečo sú šéfovia konkurenčných rodín také cintľavky, ktoré v pohode dostanem za pár sekúnd? Prečo je polícia taká hlúpa? Odpálil som zadnú stenu banky, zobral peniaze a vyšiel von. Uvidel som policajta a hovorím si: "Skvele, to zas bude masaker." Policajt si ma však nevšimol, vbehol dnu a za ním sa ku prázdnemu trezoru nasáčkovali ďalší traja kolegovia... Hotoval som sa teda, že bude aspoň dobrá naháňačka, no keďže tri prostredia (New York, Florida a Kuba) sú malé, v podstate sa ani nemáte kde nechať chytiť a hra tak prichádza o ďalšiu možnosť zábavy, ktorá by v sandboxovej hre nemala chýbať.

O príbehu už som vravel, že je zlý. Jeho kvalitu ešte znižujú aj niektoré nelogickosti, poprípade "možnosti" rozhodovania sa. Raz sa ma Fredo opýtal, čo si myslím o konkurenčnej hlave rodiny. Či nás zradil, alebo nie. Zo zvedavosti, či to bude mať nejaký vplyv, som si vybral odpoveď nie, nezradil. Samozrejme, Fredo mi to hneď vyargumentoval a šli sme do vojny. Ak som dal áno, Fredo mi to odsúhlasil a tiež by bola vojna. Pointa? Dana rodina nás nezradila... Ku grafike sa vyjadrovať veľmi nechcem, nepovažujem ju za až tak dôležitú, ale mohla byť trochu prepracovanejšia. A nakoniec - klincom do rakvy The Godfather II je krátka hracia doba. Hru dokončíte za nejakých slabých 12 hodín a slabučký multiplayer už situáciu zachrániť nemôže.