Poslední komentáře

The Lullaby of Life je pre mňa hrou, ktorá dokáže človeku v stave absolútne najväčšej frustrácie, stresu a nepokoja skutočne vyčarovať úsmev na tvári. Nie všetky hry potrebujú byť komplexné, alebo mať nejaké komplikované herné mechaniky a hlavolamy, nad ktorými budeme musieť tráviť veľkú dávku času. Niekedy človek potrebuje niečo, čo mu svojou atmosférou, dávkou farieb, nenáročnými úlohami a skvelou atmosférou dokáže príjemne imponovať. Presne tak ako tento titul.

Nemám chuť to nejako výrazne hlboko v tomto komentáre rozoberať, nakoľko nie je toho ani nejako extra veľa, čo viem o tejto hre povedať. V podstate sa dostávate do úlohy malého modrého (asi) mimozemšťana, ktorý spolu so sebou nosí na svojom chrbte rôzne hudobné motívy. Oslobodzuje ďalších (asi) mimozemšťanov, ktorí ovládajú tóny, ktoré on nemá a postupne prechádza z jedného miesta na druhé a pomocou jednotlivých melódií otvára ďalšie a ďalšie oblasti. V mnohom mi to svojim spracovaním pripomenulo "Cocoon", ktorý takisto stavil viac na svoju atmosféru (hoci niektoré hlavolamy tam boli oveľa náročnejšie) a pestrú dávku farieb.

Táto hra je ale oveľa jednoduchšia. Aj preto si myslím, že funguje ako dobrý antistresový systém, pretože ňou dokážete veľmi jednoducho preplávať bez toho, aby ste sa museli nejako extrémne pri tom snažiť premýšľať. Občas tu možno sú určité momentky, ktoré sú trochu náročnejšie, no nikdy to neskĺzne k niečomu, čo by nedokázali pohodlne zvládnuť aj 5-ročné deti.

Jedinou výnimkou je asi akurát kapitola "Infinity", ktorá má úplne iný tón, než celý zvyšok hry. V porovnaní s farebnými a hravými oblasťami je oveľa temnejšia, hrozí vám v nej reálne nebezpečenstvo a pôsobí celkovo oveľa neprístupnejším tónom. Celkom ma to prekvapilo, pretože sa z tak príjemnej hry, kde v kapitole predtým rozžiarite naraz niekoľko hviezd musíte prejsť temnou oblasťou v ktorej vás naháňajú zúrivé bytosti, ktoré vás chcú (asi) zožrať. Trochu ma to rozladilo, no napriek tomu si myslím, že hra ako taká funguje a je to taká jednoduchá zábavka, ku ktorej sa dá kedykoľvek vrátiť. Stojí to za tie 2-3 hodinky vášho času. Vyskúšajte a uvidíte sami.

Keď som v októbri 2022 dohral 1428: Shadows over Silesia , bol som s výsledkom veľmi spokojný. Po epilógu som bol vyložene zvedavý, ako by vyzeralo pokračovanie, ktorého existencia mi stále nepríde nepravdepodobná. Mám totiž pocit, že príbeh Hynka a Lothara má ešte čo ponúknuť. Dnes sa však budeme rozprávať o príbehovom DLC Tourney at the Bear Rock, ktoré nás zavedie 20 rokov do minulosti na rytiersky turnaj, ktorého sa zúčastnil aj náš dobre známy Hynek. 

Náš príbeh začína tým, že Hynek sa potrebuje dostať na rytiersky turnaj, počas ktorého bude musieť vybaviť jednu tajnú misiu. Šťastie mu praje hneď od začiatku, nakoľko na turnaji má byť i mladý šľachtic, ktorý sa vôbec necíti na to, aby išiel bojovať. V celej tejto situácii je prakticky nasilu a Hynek ho môže buď podplatiť prostredníctvom dukátu, alebo si ho rovno otestovať v šermiarskom súboji. Tak či onak, cesta na turnaj voľná, stačí len nájsť Hynkov stan a akcia sa môže začať.

Samotný príbeh nebudem zásadnejšie rozoberať, nakoľko v sebe ukrýva hneď niekoľko prekvapení, no ako som už napísal, Hynkova účasť na turnaji je primárne krytím, ktoré mu má zaistiť možnosť splniť oveľa dôležitejšiu misiu. No pre jej úspešnosť je potrebné dostať sa až do finále a poraziť všetkých protivníkov, ktorí sa mu postavia. A ako sa hovorí, každé tajomstvo bude odhalené za správnu cenu – v tomto prípade bude stačiť nejaký ten dukát a fľaška kvalitnej medoviny. Môžem však spomenúť, že vás čaká niekoľko zaujímavých skúšok mimo turnaja, ktoré vedia príbeh celkom príjemne oživiť a nepôsobí tak, že stále robíte to isté. Celkovo som teda spokojný s tým, čo sem Kubi Games priniesli.

No ako je na tom celková hrateľnosť? Musím priznať, že spočiatku som sa musel niektoré veci učiť úplne nanovo – dva roky sú proste dva roky – no celkom rýchlo sa mi podarilo naskočiť späť do sedla. Nájdete tu všetky aspekty, ktoré boli obsiahnuté už v pôvodnej hre a fungujú prakticky rovnako. Či už ide o stealth pasáže, šplhanie po stene, boj s nepriateľmi, dešifrovanie odkazov, nejaké tie hlavolamy a, samozrejme, nechýba ani kvalitná kocková hra “Farkle”, ktorá ma bavila rovnako ako naposledy. Dokonca som tentokrát využil možnosť hrať oveľa častejšie. 

Poďme si však rozobrať to, čo robí toto DLC unikátne oproti originálnej hre a tým je spracovanie turnajov. Rytiersky turnaj pozostáva z troch disciplín. Lukostreľba, boj zblízka a nakoniec rytiersky súboj na koňoch. Všetky tieto časti sú spracované skvele a každá ponúka aj dostatočnú výzvu na to, aby hra nepôsobila príliš jednoducho. Súboje zblízka vás zavrú do arény a je potrebné v správne momenty vedieť vykryť útoky protivníka a takisto im zasadiť nejaký ten úder. Súboje v Shadows over Silesia boli vždy náročnejšie, no o to zaujímavejšie v oblasti využívania taktiky. Len klikať a sekať vám skrátka nepomôže. Treba vedieť, kedy môžete vykonať útok, nikdy sa neotáčať vášmu protivníkovi chrbtom a využiť slabé stránky protivníka.

Lukostreľba je o správnom načasovaní vypustenia šípu a snahe udržať uhol strely tak, aby ste získali čo najviac bodov. Zo všetkých troch disciplín je asi najjednoduchšie sa ju naučiť primerane ovládať. Občas dokonca vedela počiatočný neúspech v prvej disciplíne otočiť a vrátiť ma späť do hry. Rytierske súboje avšak v hernom svete vnímam ako skutočnú raritu. Nenapadne mi jediný titul, v ktorom by bola táto mechanika spracovaná a musím v tomto ohľade zložiť Kubi Games poklonu. Skutočne som sa cítil ako jazdec v sedle, ktorý lámal kopije o štíty svojich protivníkov. Alebo minimálne ako William Thatcher v podaní už nebohého Heatha Ledgera. V tomto smere Tourney on the Bear Rock skutočne exceluje.

Čo sa ostatného týka, musím ešte vyzdvihnúť humor. Hynek bol odjakživa veľmi komickou postavou a opäť ma dokázal adekvátne pobaviť, keď začal vypúšťať rôzne komentáre. Takisto bolo zaujímavé sledovať jeho porazených oponentov, ako musia zniesť jeho poznámky, keď od nich čakal odmenu za víťazstvo. Väčšinou som sa uspokojil so štyrmi dukátmi, no občas ma lákalo vedieť, či by mi niekto bol ochotný vyplatiť aj tých šesť. Môj jediný pokus, keď som trval na svojej odmene dopadol tak, že mi boli vyplatené iba tri, takže, ťažko povedať. No a pokiaľ budete pozorne sledovať texty, tak zistíte, že Hynek je zrejme i fanúšik agenta 007. Alebo minimálne vie, ako má rád svoje Martini.

Vytknúť by som mohol dokopy len pár drobných detailov. Treba uznať, že hoci sú rytierske súboje zaujímavé a sledovanie toho ako vaši oponenti prehrávajú, tak celé to absolvujete dokopy päťkrát. Takisto sa asi päťkrát budete musieť zakrádať do pivnice pre fľašu medoviny. Je pravda, že náročnosť sa bude postupne zvyšovať, no dá sa povedať, že jednotlivé dni prinášajú často trochu pocit deja vu. V tomto ohľade je asi najzaujímavejšia nedeľa, ktorá prichádza so svojou vlastnou aktivitou. 

Pravdou je i to, že rozšírenie môže miestami pôsobiť trochu neférovo. Konkrétne vtedy, keď budete musieť bezprostredne po sebe absolvovať súboj zblízka a rytiersky súboj a Hynekovi sa vráti späť len malá dávka zdravia, kým vaši protivníci budú opäť plní energie. Na každý súboj sa však môžete a musíte patrične pripraviť a za získané dukáty a groše si zakúpiť kvalitnejšie zbrane, liečivé elixíry a dokonca aj amulet, ktorý vám postupne bude pridávať zdravie. Reálne je to teda len o celkovej príprave. Pokiaľ ste však boli z tejto skutočnosti nepríjemne prekvapení, viem vás pochopiť, pretože som to v prvom momente vnímal rovnako.

Tourney at the Bear Rock však určite vnímam ako veľmi kvalitné DLC, ktoré stojí za tých niekoľko hodín času, ktoré mu budete venovať. Niektorí hráči v ňom strávili tri hodiny, ja som sa tam zdržal i vďaka hraniu Farkle dlhšie, no obecne má toto DLC oveľa viac silných stránok, než je len hra v kocky. Samotný rytiersky turnaj ponúka niekoľko unikátnych herných mechaník, ktoré stojí za to si vyskúšať a možnosť opäť sa stretnúť s Hynkom považujem za skutočnú devízu. Ak vás bavilo 1428: Shadows over Silesia, tak toto DLC určite nepremeškajte a verím, že si ho užijete rovnako ako ja.