K hrám som sa (asi ako väčšina ľudí) dostal v čase nevinného detstva. Sprevádzali ma aj časmi dospievania, pričom som hral výhradne na PC (ak nepočítam vietnamské napodobeniny Nintenda). Následne som si dal na dlhé roky pauzu a až teraz sa "na staré kolená" k hrám opäť vraciam. Hrám hlavne na PlayStation 5, sem-tam aj na Steam Decku a na Switchi.

Žánrovo nie som príliš vyhranený, rád skúsim akúkoľvek hru, ktorá ma niečím osloví. Pravdou ale je, že mnoho súčasných AAA hier ma necháva chladným. Čo tiež úplne nemusím, sú rôzne športové hry (NHL, NBA...) či pretekárske simulátory (Forza). Kedysi som mal celkom rád first-person strieľačky, dnes ma už ale prakticky neoslovujú. Čím som starší, tým viac sa vyhýbam dlhým hrám, v ktorých človek utopí stovky hodín a dávam prednosť kratším titulom.

Približne 60 hodín je maximum, ktoré som ochotný venovať jednej hre. V takom prípade už väčšinou ignorujem vedľajšie aktivity a idem po hlavnej príbehovej línii ku koncu. Ideálna dĺžka je pre mňa okolo 20-30 hodín, prípadne menej. Pred dokonalou grafikou preferujem zábavný gameplay, originálny nápad, atmosféru, nevšedné poňatie či príbeh. Aj preto dosť často siaham po zaujímavých nezávislých kúskoch, experimentálnych tituloch, ale aj rôznych jednohubkách na pár minút, ktoré sa nezriedka môžu pochváliť nápaditosťou, umeleckými kvalitami či presahom.

Väčšinou hrávam štýlom "jedna väčšia hra + nejaké menšie tituly". Rozohrávať štyri veľké hry naraz nie je nič pre mňa. Keď už nejakú hru hrám, chcem sa do nej ponoriť bez toho, aby som bol rušený iným príbehom v inej hre. Zážitok mám tak oveľa väčší a silnejší. Hrám výhradne single-player hry, principiálne sa vyhýbam kooperatívnym online hlúpostiam a tiež hrám s mikrotransakciami (také hry nemajú nádej, aby som ich vôbec spustil inak, než omylom).

Nehrám každú novinku, ktorá vyjde, ani nedobieham "povinné" klasiky (resp. len tie, ktoré mi nejakým spôsobom konvenujú). Keďže hranie je nemalá časová investícia, vyberám si také hry, pri ktorých je predpoklad, že ma budú baviť, prípadne ma niečím zaujmú. Hrám pre radosť a relax, nemám teda potrebu v hrách splniť všetko na čistých sto percent, mať nájdený každý collectible predmet či získať všetky možné trofeje.

Okrem hier mám rád aj knihy, poéziu či filmy. Vydal som básnické zbierky Neviditeľný terén (2021) a Správa o fiktívnej monarchii (2023).