Nejlépe hodnocené komentáře

Na The Outer Worlds som sa tešil už dlhšiu dobu. Pre fanúšika Fallout hier sa táto hra radila medzi tie, ktoré si chcem isto zahrať. A keďže za hrou stojí Obsidian Entertainment, tak som sa tešil ešte viac. Čerešničkou na torte bolo, že hra sa hneď od vydania nachádzala v službe Game Pass.

The Outer Worlds je RPG z pohľadu prvej osoby odohrávajúcej sa na rôznych planétach, prípadne vesmírnych staniciach.
Keď už svet je v troskách, tak je niekoľko výnimočných ľudí zmrazených a vyslaných do vesmíru hľadať lepšie miesto pre život. Na planétach žijú ľudia, ktorým vládne korporácia, ktorá síce sľubovala úžasný život, ale ako to býva zvykom, "nie je všetko zlato, čo sa blyští". Jedného pekného dňa Vás šialený vedec rozmrazuje, lebo vy ste jedinou nádejou. Na začiatku si vytvoríte postavu podľa svojho obrazu a vydávate sa na cestu. Dostávate vlastnú loď, ktorou cestujete medzi jednotlivými planétami. Po lodi sa viete voľne pohybovať, upravovať si zbrane, rozprávať sa s posádkou. Práve toto sa mi na hre veľmi páčilo. Pokiaľ si dáte tu námahu a rozprávate sa s ľuďmi môžete občas natrafiť na niekoho, kto sa chce ku Vám pridať. Takto si môžete vyskladať vlastnú crew, ktorá má viac členov a pri vystupovaní z lode si zvolíte dvoch, ktorý Vás budú sprevádzať. Vaši členovia Vám pomáhajú v boji, zapájajú sa do rozhovorov a dokonca Vám môžu dať aj svoj vlastný názor na vzniknutú situáciu. V hre plníte rôzne misie, kde sa neraz musíte prikloniť na nejakú stranu. Hra totižto ponúka možnosť voľby v rozhovoroch. Je len na Vás komu pomôžete a proti komu sa postavíte. Každý má svoje argumenty a práve tu vie pomôcť aj Vaša posádka. Členov posádky môžete dokonca aj prepustiť, keď už ich budete mať dosť alebo sa Vám nebude páčiť ich názor. Pri nastavení ťažšej obtiažnosti môžu v boji permanentne umrieť. Jednotivé situácie dokážete vyriešiť pomocou zbraní, ale pokiaľ si svoje získané body viete dobre rozdeliť medzi jednotlivé schopnosti, tak sa z problému dokážete aj vykecať. Hra by sa mala dať prejsť bez jediného zabitia, pokiaľ Vám ide stealth. Mne nejde, resp. na to nemám nervy, takže neviem potvrdiť, či to je naozaj tak. Perky majú aj spoločníci, ktoré im priraďujete vy. Môžete im aj dať lepšiu zbraň, poprípade brnenie a jednoduché príkazy (tam choď, použi špeciálnu zbraň). Hra ponúka aj veľa vedľajších misií, ktoré sú miestami zaujímavejšie ako tie hlavné.
Bohužiaľ, sú tu aj mechaniky a funkcie, ktoré som nevyužil. Pri najťažšej obtiažnosti musíte aj jesť a spať. Pokiaľ si ju nenastavíte, tak je zbieranie veľa predmetov bezpredmetné. Raz za čas na Vás môže vyskočiť nejaká fóbia, ktorú môžete prijať alebo odmietnuť. Ak ju potvrdíte, tak sa Vám zhoršia niektoré vlastnosti, ale dostanete 1 bod na perk. Osobne som túto možnosť nevyužil a vôbec mi nechýbali nezískané perky.

Grafika hry síce nie je najdokonalejšia, ale tu ide o ten štýl. Prostredie sa mi naozaj páčilo, či už to bol exteriér planét alebo interiér vesmírnej stanice. Opustené budovy, havarované lode, pozostatky a mŕtvoly, ktoré majú svoje príbehy. Veľa ľudí vyčíta hre jej dĺžku, no pre človeka, ktorý má rodinu a nemôže od rána do večera hrať bola dĺžka hry postačujúca. Pokiaľ človek chce splniť všetky hlavné misie, vedľajšie misie, rád komunikuje aj s vedľajšími postavami, číta si rôzne dokumenty, zápisky, počúva nahrávky a snaží sa preskúmať každý detail, tak bude mať zábavku na desiatky hodín. Nakoľko sa v hre nachádza možnosť voľby, tak hra priam nabáda, aby ste si ju po dohraní pustili znova. Viac krát sa mi počas hrania a hlavne rozhovorov stalo, že ma zaujímalo aj iné riešenie situácie. Je veľká škoda, že hra neobsahuje české titulky. Pri takejto hre je to pre veľa ľudí rozhodujúce.

The Outer Worlds je hra, ktorá si podľa mňa zaslúži byť minimálne nominovaná na hru roka. Ja som si ju užíval, bavil som sa pri nej a naozaj si želám, aby som mal oveľa viac času na preskúmanie každého detailu v hre.

SUPERHOT je hra, ktorá prináša niečo špeciálne. Pokiaľ ste už unavený z nekonečnej záplavy klasických hier, tak toto je hra, ktorú treba vyskúšať.

Tento počin od Poľského štúdia ma naozaj zaujal a bavil. Už hneď po zapnutí ma prekvapilo riešenie menu. Všetko je to robené v retro štýle a nápadne sa to podobá na Norton Commander. Program, ktorý bežal kedysi na systéme MS-DOS. Norton Commander vo mne vyvolal úžasnú nostalgiu, keďže práve s ním som začínal v mojej 486tke. Hra pozostáva z menších levelov, v ktorých sa nachádza určitý počet nepriateľov. Vy ich musíte zabiť. Znie to ako otrepaná klasika. Po spustení prvého levelu ale zisťujete, že toto nie je klasická FPS strieľačka. Máte tu síce rôzne strelné zbrane, meče, kladivá a kopec iného, ale to špeciálne je ako tu funguje čas. Čas beží len pokiaľ sa hýbete. Ak stojíte a nič nerobíte, tak čas skoro úplne stojí. Predstavte si, že ste Neo v Matrixe. Pokiaľ na Vás nepriateľ vystrelí, tak vidíte kadiaľ poletí náboj. Každý pohyb si musíte dobre premyslieť, lebo nepriateľov môže strieľať naraz viacej. Nepriateľov môžete zastreliť, umlátiť zbraňou v ruke alebo po nich niečo hodiť. Podľa ich pohybu si ale musíte dobre premyslieť, ako to urobíte, aby ste ich trafili. Nepriatelia sú všade, dokonca aj za Vami. Hocikedy sa môže stať, že sa otočíte a tesne pred hlavou uvidíte vo vzduchu náboj a Vy už budete vedieť, že máte problém. Chyby sa tu trestajú. Tak ako im, aj Vám stačí jedna rana a je koniec. Niekedy budete musieť proste obetovať pár pokusov, kým prídete na to ako na nich. No je parádny pocit, keď vidíte spomalene ako náboj letí presne na nepriateľa a vy viete, že za chvíľku bude po ňom.

Príbeh je krátky, ale celkom zaujímavý. Podaný je pomocou rozhovoru Vášho priateľa s Vami a aj tu je cítiť nádych filmu Matrix. Po prejdení príbehu je tu možnosť hrať rôzne výzvy a porovnávať sa so známymi. Môžete opäť hrať jednotlivé levely, ale s rôznymi úpravami. Hra dokáže zabaviť na pár hodín aj po odohraní príbehu a to je veľké plus. Grafika je netypická ako samotná hra. Prostredie levelov je z najväčšej časti biele, zbrane a použiteľné veci sú čierne a nepriatelia sú červený a kryštalický. Takáto grafika do hry sedí a je veľmi príjemné pozerať sa, ako sa nepriateľ rozletí na malé kúsky po zásahu.

SUPERHOT je noazaj niečo iné a netypické. Kto rád vyhľadáva takéto hry, tak by si to mal vyskúšať. Ja osobne doporučujem, nakoľko ma hra naozaj bavila a vždy som sa tešil na nový level.

P.S.: Túto hru som mal možnosť zahrať si aj na VR na PC s plným snímaním pohybu celého tela a musím povedať, že je to jedna z najlepších hier aké som na VR hral. Stretol som sa s veľa negatívnymi reakciami na túto hru, ale treba si uvedomiť, že táto hra je primárne robená na VR a komu sa zdala slabá, tak by si ju mal vyskúšať na VR. Mal som možnosť vyskúšať viac VR hier, ale až v tejto malo snímanie celého tela naozaj význam. Pre mňa SUPERHOT VR je dokonalý VR zážitok. (10/10)

Musím povedať, že v poslednej dobe ma chytili hry ako je What Remains of Edith Finch. Hry ako Firewatch, Kona a The Vanishing of Ethan Carter som si užíval, a inak to nebolo ani pri tejto. Som rád, že sú tu hry, v ktorých si môžem naplno užívať príbeh. Nemusím sa sústrediť na nič iné, nemusím premýšľať nad ťažkými logickými hádankami alebo vyvraždiť pol zemegule. Netvrdím, že také hry nehrám, ale raz za čas by človek mal vyskúšať aj niečo takéto.

V hre WRoEF prichádzate v koži Edith k starému rodinnému sídlu, ktoré čaká na preskúmanie. Sídlo je naozaj velikánske a už pri pohľade naň viete, že sa máte na čo tešiť. A to na Vás vnútri čaká ešte oveľa viac. Jednotlivé časti domu Vám budú odhaľovať príbehy obyvateľov domu. Prostredie je fascinujúce a každá časť domu niečím výnimočná. Nebudete len chodiť po chodbách a otvárať dvere. Čakajú na Vás rôzne cestičky, tajné cesty a skrýše. Príbehy bývalých obyvateľov nie sú len nudne rozprávané alebo si o nich neprečítate v knihe. Každý člen zomrel nejakou zvláštnou náhodou a Vy sami sa ocitáte v koži jednotlivých postáv a dozvedáte sa ich netypický príbeh. Vďaka tomu na Vás čaká aj iné prostredie ako len interiér domu. Všetko toto bolo krásne spravené. Izby, ktoré zostali v pôvodnom stave a aj jednotlivé príbehy. Len škoda, že tie príbehy nemohli byť veselšie. Už od začiatku Vám je jasné, že sa nejedná o komédiu. A kedže ja sám mám dieťa, tak niektoré príbehy neboli najľahšie na sledovanie.
Hra zaberie cca 2 až 3 hodiny. Je to síce dosť málo, ale aspoň sa nemusíte báť, že by Vás to prestalo baviť. Pri takýchto hrách je veľmi ťažké neprekročiť túto hranicu a táto hra ju isto neprekročila.

Hra sa v dobe písania komentáru nachádza na Xboxe v službe Game Pass.