Kultura

Z môjho pohľadu sa v technickej rovine jeho spevu nejedná o radikálnu zmenu, predsalen jeho klasické striedanie tichších, takmer hovorených slôh s "kvílivo" naliehavým refrénom (samozrejme, nie vždy) sa v mnohých skladbách zachoval. Určite vďaka využívaniu nižších polôh v rámci rozsahu rozšíril svoje spektrum, čím je podľa mňa jeho spev v rámci rôznych skladieb aj autentickejší. Ešte dodám, že som tou kritikou nechcel vôbec povedať, že spieva zle, skôr, že ešte pre moje uši vtedy nespieval tak výborne, jasné, že je to hlavne poslucháčov "problém", že až spevom v sólovej tvorbe vo mne zarezonoval, ale tak možno je to aj z určitého hľadiska logické, pretože bol starší, vyspievanejší, skúsenejší. Osobne sa mi to stalo u viacerých spevákov, že jednoducho evidentne počujem výrazný pokrok v ich speve (David Sylvian, Nick Cave, David Bowie, Cedric B. Zavala atď...), že voči tomu ich počiatočnému už neprechovávam rovnocenný postoj.

+ Možno ti dačo hovorí kapela Carptree, pochopiteľne to neberiem ako niečo originálne, ale v rámci toho artrocku/progrocku ala Genesis je to fajn posluch.

Flowerpot: Jednoducho mi nepripadal dostatočne vyspievaný (čo je logické). Ako príklad som chcel použiť album Nursery Cryme, hoci rozsahovo sa snaží, občas mi tam nesedia tie výšky, pretože jeho hlas tam ešte nemá tú farbu, čo mal neskôr + dával do spevu v tých začiatkoch menej melódie a viac opakovania sa. Ja porovnávam len jeho spev a nie hudbu ako celok, viem, že to tiež ovplyvňuje štýl spevu, ale aj tým som narážal na fakt, že vo svojej sólovej kariére sa fakt našiel a tú hudbu považujem za výbornú a radím ho medzi svojich favoritov.

+ Ešte ma napadlo, ak si to porovnáš spevácky so skladbami z jeho prvého sólo albumu, ktoré mali v sebe ešte čosi z Genesis: Down the Dolce Vita alebo Here Comes the Flood, tak musíš uznať, že tam znel spevácky o mnoho lepšie.

Flashbulba mám rád. Inak Kashiwa Daisuke vydal nedávno nový album, trochu šoku, že po multižánrovom priereze elektronikou je to čisto klavírna vec, ale stále výborná.

Starý Genesis má stále čosi do seba, ale Gabrielove sólové veci mám jednoducho radšej. Možno aj preto, že mi prišlo, že spevácky sa za čias Genesis ešte len hľadal a neznel vždy práve najlepšie a z tohto hľadiska beriem jeho sólovú kariéru ako presný opak.

A tu je ten ľúbozvučný Kashiwa Daisuke.

Samozrejme, WEG je génius vo svojom obore, to všetko čo dokáže skĺbiť. Sedí na neho termín multi-instrumental genre-defying nutjob. :) Ale keď som ho sem ja dával, tak nik neragoval, ts.

Bodkin:
Yes
No
YES

A keď sme pri prerábkach Morriconeho, ja mám veľmi rád túto.

ten černoch je kradnutý!

Ad Kaddáfi: a mučeník čoho? Označiť sa mučeníka v jeho pozícii je smutná arogancia. :D