OMG, písal som dlhší post, a pre istotu som ho raz nezálohoval a je v pr...
Takže skúsim kratšie, hoci som trochu nasraný, že som sa rozpísal a prd z toho.
Nenapísal som nikde, že vytváranie atmosféry je zbytočné. Napísal som, že ak sa film tvári, že sa zaoberá psychologizáciou postáv a ich príbehom, je zaoberanie sa zábermi na budovy, mesto a prostredie zbytočný. Nie je to Blade Runner, kde sú také zábery nutné na stotožnenie s prostredím a dobou. Tinker Tailor Soldier Spy narába s divákom tak, že automaticky počíta s tým, že pozná kontext studenej vojny.
Áno, logicky si ho vybral, ale je na divákovi, aby si to tam logicky dosadil, pretože to nie je nejak preukázané, až časom sa ukazuje, či tá postava naplňuje očakávania Smileyho (je to ale pomerne automatické). Jediná osobná Guillamova scéna je to, kde sa v pár sekundách ukáže, že je gay? To je podľa teba to, čo treba ukázať, aby bolo divákovi povedané "aha, veď aj on je človek!"? Navyše v momente, keď je až do záveru filmu odstavený mimo obraz, tak to vyšumí extra do prázdna. Nehovoriac o tom, že vzhľadom na to, že je to asi druhá najčastejšie sa vyskytujúca postava, čo do počtu záberov. Je tam o ňom dosť málo. A samotné - divák sa dovtípi, je v silnom kontraste s tým, aká doslovnosť a omielanie sa kladie na vykreslovanie Smileyho a jeho vzťahu so ženou, ako keby pri niektorých postavách a motívoch režisér čakal, že divák je inteligentný a vie sa dovtípiť a v niektorých, ako keby to bol sklerotik a hlupák, ktorému je treba polopatisticky vykreslovať a opakovať určité veci (mimochodom, fakt, že Smileyho žena nebola počas celého filmu ukázaná do tváre, sa mi páčil, vytvorilo to lepšiu symboliku pre vzťah, bez tej konkrétnosti).
Ak sú podozrivé postavy okrajové (hoci je vtipné, že boli zobrazované s častosťou od najznámejšieho po najmenej známeho herca), samotné vyriešenie problému potom pôsobí aj slabšie na diváka. Nehovoriac o tom, že režisér vlastne porušil samotný štýl konštrukcie filmu. Celý je film je nedynamický, rozvláčny, epizódne sa zaoberajúci rôznymi vecami rôsolovitým tempom a keď už si na to spomalenie divák zvykne, posledných 5 minút prefrčí tak, že sa divák ani nenazdá, že čo sa to vlastne stalo. Nehovoriac o tom, že vo filme, čo sa pitve v ľuďoch, tie záverečné jednoduché 1-2 vety zradcu pôsobia dosť sucho. Celkovo ale posledných 5 minút filmu práve dokazuje, že sa to dalo natočiť aj inak a film by tak vôbec neutrpel. Žiadna scéna to pomalé tempo nijak neopodostatňuje, veď i tak sú to zväčša dialógy s vypchávkovými pauzami. No a posledná výtka - ten film neustále nerozhodne preskakuje medzi krimi a snahou o psychologickú drámu, pričom nenaplňuje dostatočne ani jedno.
Určite som ešte čosi zabudol napísať, ale píšem celý post druhý raz, tak už neviem.