Kultura

Falagar: Ja si myslím, že ten princíp oddych a vzdelávanie je skôr o tom, že či ťa baví objavovať stále novú hudbu, alebo či si rád púšťaš len to svoje, predsalen, ja sa tým vzdelávam, bavím a zároveň aj oddychujem.
Môj "problém" spočíva v tom, že ma obyčajné veci nezaujímajú, koho by napr. zaujímal obyčajný príbeh popísaný holými vetami? Ten príbeh by musel fakt stáť za to, zatiaľ čo originálne podaných a neobyčajných príbehov bude asi zaujímavejších viac, aj keď aj tam sa samozrejme môžu nájsť nezrozumiteľné a zlé kúsky, lenže myslím, že celkový pomer je naklonený skôr druhému menovanému.

Aoshi: Smutné je, že niektoré projekty robené na kolene sú fakt fajn (a je ich aj celkom dosť)a nejakej serióznej produkcie a záujmu sa aj tak nedočkajú.

Falagar: to znelo, ako keby som sa ja baviť odmietal, resp. aby ma tá "moja hudba" nemala baviť na dostatočnej úrovni. Ja si púšťam, ale aj jednoduchšie veci, dokonca aj pop, len rád počúvam niečo nové, niečo čo má "príbeh" a nie je len xtou variáciou na stereotyp. Možno je to aj tým, že beriem aj ako niečo viac než len kulisu. Aj ja mám svoju ťažšiu/náročnejšiu a ľahšiu/odpočinkovejšiu hudbu, len proste to beriem tak, ako keď už spomínaš knihy, že jednoducho nechcem čítať knihu, pri ktorej by som presne vedel čo a ako sa kde stane a ako to dopadne (napr. Warcraft knihy) a preto si radšej dám niečo svojské a v svojom žánri originálne (napr. Gaiman).

Aoshi: S tým napríklad podľa mňa súvisí aj prípadný pokles kvality, ak ruku v ruke s popularitou interpret začne podliehať trendom. To mi príde ako jedno z merítok nekvality, že proste nerobíš už hudbu tak ako ju ty chceš robiť, alebo ako by si ju mohol robiť, ale robíš ju tak, aby vyhovovala trendom súčastného trhu. Preto sa to snažím, napriek tomu, že tu odznelo veľa generalizácie a škatuliek, hodnotiť jednotlivo. Hudbou potrebujem byť kladne ohúrený a myslím si, že práve čím známejšie meno, tým ťažšie sa to dá, pretože v zásade ľudia väčšinou (áno, zas generalizácia) hľadajú tú najjednoduchšiu, najbezpečnejšiu cestu.

Mick: mi chceš aj poslednú vec čo mám, vziať? :(

Say: Ad technický primitizmus, to je blbosť, netreba zabúdať na minimalizmus, či už v drone, ambiente, alebo kľudne aj avandgardne či tvorbe ala Philip Glass. Podľa mňa je originalita skôr a jedine o tom, urobiť to a podať to tak, ako to ešte nikoho predo mnou nenapadlo. Hĺbka v hudbe môže byť aj z hľadiska atmosféry, nie z hľadiska techniky hry na gitare (osobne napr. dlhé onanistické sóla priam nenávidím). Základ je v určitej výpovednej hodnote, čím nechcem povedať, že tam má byť nejaké morálne ponaučenie či niečo v tom zmysle. V zásade je kvalita samozrejme relatívna, pretože každý z nás si subjektívne stanovuje jej kritéria. Tým pádom máme rozličné nároky. Pre mňa je jedným takým kritériom aj myšlienka a úprimnosť v hudbe. Samozrejme ťažko definovateľná a holt, niekedy si môžem o nejakej hudbe myslieť, že je tam tá úprimnosť a ona tam byť nemusí, v tom prípade ma tá hudba kvalitne feelingovo oklamala. Iným kritériom je zas osobitosť, kde jednoducho podanie je jedinečné a zároveň stráviteľné.

Thellwin: Ja si myslím, že také filmy nie sú o tom, aby si tri dni nevedel prísť na to, čo tým chcel autor povedal, ale o tom, aby sa dokázal stotožniť po svojom, resp. interpretovať si to tak, ako ti to pripadá správne, pretože neexistuje len jeden spôsob a interpretácia skutočnosti.
Ja sa zas nedonútim sledovať veci ako Transformers, lebo by mi pri tom vytiekol mozog ušami, strašne mi také veci lezú na nervy a spôsobujú mi muky. Považujem to za úrážku samotného faktu, že človek dokáže aj rozmýšľať.

Aoshi: no tak pozor, ono existuje 1.komerčná hudba (kde komercia je čisto produktom a krédom nie je "ako to vidím ja autor", ale čo je dnes populárne a zarobím na tom ako na tutovke, čiže nejde o žiadnu výpovednú hodnotu. 2. hudba ktorá komerčne uspela, to je menejčasté a jedná sa teda o hudbu, ktorej cieľom nebolo zarobiť, alebo byť na čele rebríčka, lebo budú hrať práve to po čom je dopyt, ale jednoducho či už šťastím, kvalitou, alebo otvorenosťou svojej hudby dosiahla komerčný úspech. Ako príklad by sa na prvé menované mohli použiť všetky tie rádoby emotívne americké punkrockové sračičky o teenageroch z predmestia, prípadne boybandy alebo baby, ktoré majú kariéru postavenú na vzhľade. Príklad druhého typu, jeden za všetky: Pink Floyd.

To zaujatie publika som myslel, že ako zaujmeš človeka, ktorý má povedzme rád alternatívny rock metalom. Tam to ide skôr cez nejaké okrajové záležitosti a fúzie, než cez nejaký power. A výraz true pure neznášam, pretože už len to samo o sebe evokuje nejakú pózerčinu v zmysle, "ak si metalista dá iné tričko ako čierne, automaticky už nie je metalistom, ale sráčom". :D

Say: v podstate je rock ale odnožou bluesu predsa :) Inak podľa mňa má kvalitný trance (hlavne psytrance) bližie práve k ambientu a chilloutu než k nejakému discu, počul si niekedy nejaký set z kompilácii cosmik chill? to by sa ti mohlo páčiť.
Ad originalita, tú hľadám v hudbe aj ja a práve preto, nedokážem počúvať väčšinu z tých mien, ktoré priveľmi vytŕčajú v celebritizme

Caelos: Sorry, že keď to takto čítam po sebe, tak to znie ako keby som na všetky strany pľul síru, len ma asi serú dve veci 1. na kopec skvelej hudby (momentálne metalu) sa stále zabúda 2.sám viem, že takéto typické najznámejšie metalové veci, nemetalovo naladených ľudí asi najviac odpudzujú.

Ale proste, neviem či si čítate aj tie texty, ale niekedy sú fakt, že na facepalm. A hlavne neznášam v hudbe stereotyp a nudu. Takže možno preto mi tá "prekombinovanosť" neznie ako prekombinovanosť.

Ak v hudbe nehladáte hĺbku, tak čo tam hľadáte, primitívny rýchly rytmus? :D

Pravdupovediac mi ide hlavne o to, že ani ja som kedysi nepočúval metal a keby vtedy, keď som ho začal počúvať na mňa niekto vyletí s vecami ako CoF, Children of Bodom, Nightwish, Within Temptation, Dimmu Borgir a spol. tak ho s 99% pravdepodobnousťou nepočúvam doteraz.

Thellwin: problém je v tom, že častokrát ten, čo si tam prepočítava na tom majetok do toho moc nevložil a mne tá hudba väčšinou nemá čo ponúknuť.

Hudba je predovšetkým výpoveď človeka. To, že niekto na tom umelo zarába je druhá vec.

Caelos: Ok ospravedlňujem sa a beriem teda, že si sa tam snažil ukázať tú energiu a nie prípadne hlbšie tendencie žánra, ale miera hĺbky a umeleckosť nie je obmedzená žánrom. tzn. máš rovnako neumelecký jazz ako umelecký metal.

V jednoduchosti ale máš menej možnosti, dochádza k stereotypu, Ako som spomenul v príspevku pre Caelosa, ja nie som automaticky proti niečomu čo je populárne (viz. Opeth) ak to má čo ponúknuť, ale nejaký black v textom "vypálil som kostol, tralalalala, som veľký satanista, tralalala". To sú fakt také tie lákadlá pre 14ročné pózerky z Anglicka.
Netvrdím, že čo ja uprednosťujem musí byť zaručene jediné dobre, to by som bol fakt hovado :D, skôr mi vadí to, že sa vždy človek vrhne na najjednoduchšiu možnosť, najlacnejšie žrádlo. A pre lenivosť to ľudia žerú aj s navijákom. Inak si myslím, že celkovo metal ako žáner slúži kope ľuďom ako nejaká zámienka sa odlišovať, pôsobiť či už cool, alebo drsne, alebo zároveň.