Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Momentálně rozehráno


Profil

Slová a písmenká povedia viac, akoby sa mohlo zdať, preto činy písmenkové v blogoch a iných miestach hovoria za celý jeden profil. Čo z nich je pravda, čo lož a čo sranda? To musí poznať každý sám...

Late Night Retro Gaming Live
Posledný výstrelok, ktorým je živé hranie nejakej starej hry uprostred noci - keď je na to čas a prostriedky. Pravidelnosť nezaručená. Motivácie a myšlienky stojace za týmto kúskom vysvetľujem na blogu. Skrátka trocha živého retro hrania, snáď nikoho nezabije. :) Živák sa odohráva na twitchi a záznam sa snažím prihadzovať i na môj youtube kanál.

Motto: Hakuna Matata! :)

Obľúbené hry:

Je toho veľa, je toho moc, veď zažil som ich už celé roky od RPG, cez stratégie až po akčné hry. Ale na vrchole len jedna hra stojí...

The Elder Scrolls II: Daggerfall

Jednoducho všetko čo má zaujímavý príbeh, či zaujímavý herný systém, ktorý ma dokáže zaujať. Prípadne mi dá príležitosť hrať si s daným svetom ako sa mne páči. Je ťažké niekomu vysvetliť prečo, ako...skrátka je to atmosféra. Ale aspoň raz som sa o vysvetlenie pokúsil...

Moje YouTube videá
Rôzne podivné veci, ale aj ukážky, či intrá zo starých hier alebo veci čo s hrami súvisia (ale nie len tie)



Na čom pri hrách záleží? Tak na to sa snažím prísť už roky. Jednoducho povedané je to suma zábavnosti, vtiahnutia do hry - všetko značne abstraktné veličiny, ktoré sa veľmi ťažko merajú a vyjadrujú číselne. Preto aj beriem s nevôľou číselné hodnotenia hier, filmov, hudby, skrátka čohokoľvek. Pretože číslo skrátka nemusí vyjadriť zážitok, tak akoby si hra zaslúžila. Avšak doba je taká, že sa ani príliš inak nedá, a tak skrátka keď to inak nejde, používam aj tie nešťastné čísla. Človek je však tvor prispôsobivý :-)

Hry hodnotím zásadne na základe vzniku ich doby a kontextu, v ktorom sa zrodili. Teda v priamom kontakte hier, ktoré boli k dispozícii v dobe ich vzniku.

Čo hrám


Jednoduchá odpoveď - všeličo. :-) Avšak hlavnou záujmovou vrstvou sú pre mňa RPG hry a ich odnože a adventúry. I keď adventúry už nie sú príliš čo bývali za čias keď tomuto druhu hier vládli LucasArts a Sierra. Samozrejme, nepohrdnem ani kvalitnou FPS hrou - avšak v poslednej dobe sa tu rodí príliš generických a málo zaujímavých titulov. No a napokon je tu ešte Mortal Kombat a jeho pokračovania. Teda nie že by to bola jediná bojovka, ktorú som kedy hral, ale je to jediná séria tohto žánru, ktorá ma kedy bavila - najviac :)

Avšak najradšej ostávam pri troch písmenkách - RPG. Je mi ľahostajné či sa jedná o klasický "dungeon" z vlastných očí, či vyšperkované diela postavené na Infinity engine alebo moderný prístup á la BioWare (viď. Mass Effect).

Preferujem keď mi je umožnené si vytvoriť vlastnú postavu od základov (v klasických dobách celú družinu), avšak nepohrdnem ani kvalitne podaným príbehom vopred danej postavy (Zaklínač).

Ako dlho?

Viac-menej pravidelne niekedy od roku 1989-90, a od tej doby som naozaj prešiel, či si len zahral, naozaj veľké množstvo hier. Vždy som vedel, že ich bolo dosť, avšak až táto databáza ukazuje tie hrozivé čísla :-) A to sú v nej nezarátané hry pre NES, SNES, GameBoy, či SEGU, ktoré som neskôr dohrával vďaka úspešnej emulácii. A samozrejme, hrával som kde-tu aj predtým, avšak na strojoch, ktoré mi nepatrili (Amiga, Atari ST a..ehm PMD ;-))

Apropo PMD - podivná socialistická platforma a jediná, na ktorej sa dá povedať, že som vytvoril vlastnú hru (resp. dve) v rámci akéhosi počítačového krúžku, ešte v posledných rokoch socializmu. Posledná a jediná, kde som čosi vedel naťukať a z druhej strany vyšlo čosi, čo sa dalo hrať :-).

Galéria herných obrázkov


Funguje na Picase od februára 2010 a snažím sa do nej vkladať nejaký obrázok vždy keď niečo dlhodobejšie hrávam - ak si teda nezabudnem zapnúť FRAPS, prípadne pri hraní nezabudnem na tvorenie screenov úplne. Tiež sa to často stáva. Druhá alternatíva je potom samozrejme Steam a jeho služba, kde sa tiež nachádza pár obrázkov z podporovaných hier.


Inkvizícia svätá proti Diablu

Každý kto ma pozná vie, že na túto sériu nemám v podstate dobrého slova. Všade sa snažím presadzovať myšlienku, že je to rovnaká hra ako Gauntlet (viď klon Get Medieval)- je to skrátka tak. Avšak celé je to len čisto hypotetické, keďže ťažko presne určiť čo je "pravé" RPG. Viac-menej by som sa stotožnil s týmto popisom RPG, kde však pokojne môžeme ako poddruh zaradiť aj ono nešťastné Diablo. Takže túto "crusade" berte skôr ako princíp, než niečo vážne podstatné...

Ono sa to má tak... Aj dávno pred Diablom existovali podobne zamerané hry, možno však boli menej akčné, ale skrátka existovali - tiež sa im hovorilo RPG, avšak nebolo ich mnoho, a hlavne boli aspoň zábavné. Po vydaní Diabla sa synonymom RPG na istý čas, v očiach nových hráčov, stala práve táto hra. Zrodila množstvo klonov, a všetko nové RPG muselo byť pomaly ako Diablo. Skrátka peklo! :-) V podstate to boli však hry, ktoré ma dokázali zabaviť len na chvíľu a niečo im chýbalo. A keď sa niečo priblížilo tomu "klasickému", už to bolo touto omladinou strhané. A hlavne, Diablo sa hralo/hrá a vždy bude hrať - ako akčná hra. Preto tá nevôľa. Inak sú to samozrejme slušné hry.

Našťastie to (avšak im to trvalo niekoľko rokov) pochopila aj "odborná" verejnosť, a až po rokoch sa tomuto druhu hier pripichla viac sa hodiaca nálepka "hack&slash", čo ich náplň vystihuje dokonale.

Dohrané hry

Slušné číslo, čo? Ale aby som upokojil všetkých čo majú strach o moje psychické zdravie...ehm...ja mám tiež o neho strach. Hry hrám zhruba 20 rokov, a čím viac rokov pribúda, tým sa to číslo navyšuje, to je slušný čas nazbierať taký počet zahodeného času. Ale to číslo je samozrejme skreslené - stále tam chýbajú nejaké hry :-) Ale vážne. Pri niektorých hrách mám sám dilemu, či ich začiarknuť ako dohraté alebo nie. Taký Princess Maker 2, napríklad. Vychoval som to dievča v švárnu magičku? Vychoval. Dokončil som hru? Dokončil. Avšak všetci vieme, že tá hra ma niekoľko desiatok možných koncov a kombinácii. Tak čo s ňou, sakra! Takže to máme jeden problém "dohrané/nedohrané".
Druhá vec, ktorá to číslo neprirodzene nafukuje, sú tie moderné epizodické hry, ktoré obvykle netrvajú príliš dlho, ale skrátka sú v databáze a keď ich človek dohrá, tak ich dohrá. Netreba pritom zabúdať na rôzne obskúrne freeware hry, veci, ktoré sa dajú prejsť do hodinky čistého času, bojovky a NHL :-). A len tak medzi nami, počas vykonávania civilky sa tiež dalo hrať...ale pšššt :-) Aj keď teraz to už je určite premlčané, a je to úplne jedno... A to samozrejme nehovorím o hrách, ktoré keď recenzujem tak dohrávam! Väčšinou. ;-)

Zberateľstvo


Hovorí sa, že zberatelia sú podivní blázni. Niečo na tom asi bude. Od istej doby si totiž originálnych hier v krabičkách vážim viac ako inokedy a prakticky žiadnu kúpenú/darovanú/inak získanú hru už nedávam preč. Samozrejme, pokiaľ sa jedná o nové hry, pre mňa zaujímavé, snažím sa získať vždy tzv. "zberateľskú edíciu". Niekedy to z finančného hľadiska nie je úplne možné, avšak za kadžý takýto prírastok do zbierky som len rád. Pokiaľ je to možné svoju zbierku obohacujem aj o staré, klasické hry. Aby nebol môj záber bezbreho široký, momentálne mám v muške "klasické RPG" zlatej PC éry. Samozrejme, ako vždy nepohrdnem ani inými hrami a ak mi niekto hry daruje, môžem zaručiť, že bude o ne výborne postarané ;)

Štítky/Tagy

Ako zberateľ som sa rozhodol, že z databáze zatiaľ vynechám zoznam digitálnych kópii hier a budem sa zameriavať na skompletizovanie len "fyzicky prítomného" obsahu zbierky. Zároveň však pri tom rozlišujem rôzne edície a úpravy herných krabičiek, na ich určovanie mi tak preto dobre poslúžia miestne tagy. Jednak je to spôsob zabalenia, jednak určuje špecialitu edície a napokon môže špecifikovať budgetovú edíciu.

big box - určuje hru zabalenú v originálnej krabici (väčšinou) s kompletnou dokumentáciou, teda hry, ktoré mám stále v krabici uložené
dvd box - dnes už štandardné balenie 21. storočia, krabička od dvd.
jewel case - hra v originálnom CD obale
custom balenie - v tomto prípade existuje niekoľko možností - význam je však jednoduchý, vlastnoručne vytvorený obal, pretože hra ho z nejakého dôvodu nemá (avšak vždy sa jedná v podstate o dvd box):
a) buď bola súčasťou akéhosi megapaku a pôvodná krabica existovala v dobách, kedy som sa o zbieranie a uchovávanie krabíc nesnažil
b) hra bola súčasťou krabicového balenia, budget edície, ale z rovnakého dôvodu ako bod a) sa do dnešných dní nezachovala
c) hra bola len na samostatnom CD v jewel case a z estetických/úložných dôvodov dostala vlastnoručne vytvorený dvd obal (môže sa stať, že obal stvorím i s kompletnou dokumentáciou pre nejakú freeware hru, v tom prípade ju zaradím medzi vlastnené hry)
názov časopisu (custom cover) - v minulosti boli k časopisom priložené hry vlastne samostatné jednotky, ktoré tvorili samostatný disk s hrou, potlačou väčšinou zhodnou s originálom. Preto ich považujem za samostatné kusy a rovnako ako roztratené hry bez krabíc sa i týmto snažím vytvoriť vlastný obal, ktorý má však odrážať časopisovú edíciu hry. Okrem toho, často boli tieto hry zabalené v papierových obaloch, ktoré sa mali tendenciu strácať. Rovnako sa strácal i prehľad o tom, čo vlastne mám, preto som ich začal ukladať týmto spôsobom.
edícia - označuje niektorú z "budget" edícií, teda hra nie je originálny originál, ale niektorá zo zlacnených reedícií. Napr. whitelabel, cool games, exclusiv, game4u atď.
collector's edition - zberateľská, špeciálna, limitovaná edícia hry, skrátka jedno označenie pre rôzne druhy špeciálnych edicií
balenie - hra je originálna, ale je súčasťou nejakej väčšej kolekcie hier/balenia. Vtedy je označkovaná príslušným tagom odrážajúcim názov balenia, teda napríklad: atari triple pack, masterpiece collection, gamefest atď.

Príklad vlastnoručne vytvoreného obalu k hre priloženej k časopisu. V galérii je možné vidieť ďalšie príklady...

Ako beriem tie čísla
Pre nedoslýchavých: ako hodnotím ;)

Jedno na hodnotení hier nemám rád – čísla, percentá, či hviezdičky. Nemajú výpovednú hodnotu vo vzťahu k hre. Nikdy nemali a mať nebudú. Lenže žijeme vo svete čísel, značenia, skrátka bez čísla by jeden ani nevidel. Niečo. Prečo? Pretože každý jeden vníma číslovanie a číselné hodnotenie hry úplne inak... a práve na to sa pozrieme (a nebude sa vám to páčiť):

0% Hmm, to by musela byť fakt hra-nehra, aby dostala minimálne hodnotenie. Aj keď myslím, že som takú kvázi interaktívnu obludnosť videl. Našťastie nikdy nehral. :-)

5-35% Široké a bystrozraké. Povedzme si pravdu, tieto spodné hranice sú na dve veci, ale ani jedna nie je pekná. V stručnosti: hra, ktorá zlyháva na všetkých frontoch (viac, či menej), zle podaný príbeh, nulové ovládanie, nepodarený interface, otrasná hudba. Skrátka všetko čo vás núti trieskať si hlavu o skrinku.

40-45% Už sa pomaly začíname pohybovať v oblasti „len pre tých najtvrdších fanúšikov žánru“, ale fakt tých úplne naj. Pretože taký dokážu prehryznúť stereotyp žánru, prehliadnuť nejednu chybu, ktorá nemusí byť fatálna, ale z princípu ruší plynulé hranie. Prípadne je to radikálny krok späť vo všetkom čo sme do tej doby poznali. Podstatné je jedno: Dá sa to hrať, ale nie je to príliš zábava!

50-55% Konečne sa dostávame do lepších kategórií. Hry, ktoré sa aj dajú hrať a miestami sú aj zábavné. Občas na vás vykukne nejaký chrobáčik (ehm, občas, niekedy aj častejšie :-)), inokedy vás vykoľají podivné správanie, prípadne má príliš jednoduchý koncept, ktorý však nie je dotiahnutý do konca. Áno, to je tá kategória „má v sebe potenciál“, ktorý však autori nevyužili. Ani omylom. Podstatné je, že táto kategória pre mňa znamená priemer, ktorý sa v časoch najväčšieho sucha (alebo kozmicky obrovskej nudy) pokojne oplatia zahrať i keď s výhradami.

60-65% Ach áno, najnešťastnejšia kategória v celom kozmickom priestore. Sú to normálne hrateľné hry, len tu opäť máme ten potenciál a... Vo všeobecnej rovine sa to ťažko popisuje, skrátka čosi vám tam nesedí. Prvá hodina dobre, hovoríte si, toto bude istotne hit, ale nakoniec príde akési nejasné čosi a všetko ide do popolníka. Prípadne sa stane niečo a vy len čučíte jak bager na tvrdú hlinu a nič z toho. Po úvodnom ohúrení prostredím sa dostaví stereotyp na facku. Prípadne rozhovory sú akési podivné. Prípadne, tam chýba niečo, čo tam malo byť. Alebo ešte, prostredie, výtvarná stránka a hudobná stránka hry je úchvatná, ale ovládať sa to teda absolútne nedá. Ako hovorím, konkrétnosti záležia na konkrétnej hre a žánri.

70-75% Všetko sa zakecať nedá, ale nachádzame sa v kategórii silnejší nadpriemer. Vlastne s týmito hrami je takmer všetko v poriadku. Občas chrobáčik (teraz naozaj len občas), či kiks voči hráčovej slušnosti, ale inak hra celkom šlape. Príliš vás neruší technickými problémami (aj keď sa nájdu), prípadne opakujú niečo, čo už tu bolo, ale nerobia to práve najlepšie. Inak povedané, netrafia sa do nálady. Úplne jasne mi napadá aj jeden konkrétny príklad, ale prečo ho vyťahovať keď som celý čas striktne abstraktný :-)

80-85% Norma, o ktorú by sa mala snažiť každá hra. Skrátka má všetko, čo má mať. Nič nie je navyše, nič nechýba. Radosť ju hrať. Žiadna hra nie je bez chyby, i v tejto kategórii by sa dalo čo vytýkať, avšak už sa pohybujeme v rozmedzí, kedy je to skôr smiešne ako seriózne zaujímavé. Jednoducho dobre postavené základy, pevná nadstavba a zaručená zábava.

90-95% Dostávame sa do kategórie kedy prestáva platiť akékoľvek „rácio“. Rozum dostal dovolenku, už ostáva len srdce. Hry v tejto kategóriu dokážu pôsobiť na emócie plným dúškom. Strach, či radosť. Nenávisť, okúzlenie až za hranice možností, až po samotné krajné medze...ehm. Taká hra je takmer dotiahnutá po všetkých stránkach. Ale ako hovorím, väčšina hodnotiaceho čísla už nie je výsledkom rozumu, ale miesta, času a zhody okolností.

100% Daggerfall! :-)

Okrem toho samozrejme platí i to čo je napísané vyššie v tomto profile. Hry hodnotím vždy v kontexte doby, v ktorej vznikali a boli primárne hrané.

Ja a achievementy

Zaujímavý to vynález tieto špeciálne "trofeje" za hranie. Musím sa však priznať, že idú absolútne mimo mňa. Resp. v tom nevidím zmysel a nepripadá mi zaujímavé hnať sa za nejakými fiktívnymi "odznakmi". V podstate získavam len tie, ktoré získa každý počas štandardného hrania. Žiadne snaženie sa získať achievement xy, prípadne taký trofej a onakú. Vlastne...raz som sa pokúsil získať trofej. Ehm, za spievanie v Singstar Queen a...teda ničoho som nedosiahol :) Keď tak nad tým uvažujem, asi zlá disciplína :)



Odkazy
Ďalšie odkazy, kde moja virtuálna prítomnosť zanechala nejakú, nepatrnú stopu.

GamesWeb.sk
Prastaré recenzentské pôsobisko, avšak občas i miesto pre menšie herné blogové príspevky.

Kultura kriplů
Opäť blogová báza, anarchistická voľnosť písania prakticky tematicky neobmedzená (až to občas niektorí členovia preženú :)