Memphis: Prvý večer som vyskúšal tých Fanfare Ciocarlia a Bobana Markoviča a hoci uznávam, že boli dobrý, len som si overil, že takáto balkánska hudba nie je pre mňa. Potom na Mobyho som sa tešil, to bolo jasné, zahral fajn veci (i keď mi nezahral Everloving), ale mám pocit, že som asi čakal od neho trochu viac. + potom tam bolo nie príliš dobré nazvučenie hlavného stagu (taká slsp aréna alebo O2 boli nazvučené zas perfektne).
V Piatok bol pre mňa ako dlhoročného fanúšika jednoznačne highlight Pulp a Jarvis Cocker bol perfektný showman. Dosť potešili Pulled Apart By Horses, lebo všeobecne sa taká hudba priveľmi na Pohode neukazuje. Od Battles som tiež veľa nečakal a hoci prvá polhodina ma až tak nenadchla, počas druhej som sa do toho ale už celkom dostal. Na Shortym som nakoniec nebol, lebo som dosť chcel vidieť Deus a tí hoci začali fajn a celé vystúpenie bolo nadpriemrne ma trochu sklamali výberom skladieb (hoci moju obľúbenú Slow zahrali už ako prvú). Santigold bola vcelku fajn, ale tú som nevidel celú, pretože som utekal chytiť dobré miesto na Pulp. Bol som aj na Madness lebo tam chceli ísť kamoši, ale to ma pravdupovediac priveľmi nezaujalo. Potom boli skutočne skvelí Lamb (bavili ma o dosť viac než na albume) a hlavne si pri nich človek trochu oddýchol od toho skákania/tancovania. Hidden Orchestra boli tiež veľmi fajn, opäť mi to dodalo energiu o tej druhej hodine ráno, no a nakoniec som ešte šiel na DJ Krusha, ale tam som vydržal len cca do 4:15, hoci ho mám dosť rád a dobre dával, ja už som nevládal.
V sobotu som došiel trochu neskôr, čiže som zmeškal We Have Band a BLoodgroup, ktorých som chcel vidieť, ale čo už. Tak som si aspoň pozrel Peter, Bjorn & John, ktorí ma naživo narozdiel od (štúdioviek) aj bavili. No a potom som šiel na WWW a tí boli fenomenálni, sifon riadne dával a napriek tomu, že s nimi nebol DJ to malo neskutočný spád (ale to je tou ich hudbou ako takou). Lisa Hannigan tiež dosť potešila, bola veľmi milá a hlbším, rozsahovejším spevom než u Damiena Ricea mi dokonca miestami pripomínala Sineád O'Connor. Na Beirut som sa celkom tešil, ale nejak očakávania neprekonal, hoci taktiež veľmi silne odohrané vystúpenie (potešila najmä klasika Elephant gun a dve záverečné skladby). Portishead ma celkom pozitívne prekvapili, pretože opäť na albumoch mi neprišla ich hudba až tak vábivá, skôr suchšia v porovnaní s iným triphopom a album Third považujem všeobecne za slabý (hoci Threads je dobrá skladba). Chcel som ešte ísť aj na Magnetic Man, ale nakoniec sme si šli radšej s kamošmi sadnúť a tak som dal potom už len Esben and the Witch, ktorých som si vypočul po prvý raz len krátko pred Pohodou a ich zvuk/atmosféra ma potešili, hoci by to možno chcelo trochu viac dynamiky.
Celkovo teda pozitívne dojmy, možno by to chcelo viac energickejších gitaroviek, vyhodiť Jóbusa (uvádzač na Runway Stage) a škoda toho horšieho zvuku na hlavnom stagi. Inak organizácia výborná, o dosť lepšia než napr. na Colours of Ostrava, kde som bol napr. minulý rok.