Kejtee
Ah,tak kde začať? Túto hru považujem za prekvapenie roka. Keďže je Yakuza mojou prvou hrou z tejto rady, nemala som žiadne očakávania. Nezisťovala som si o nej vôbec nič, len som vedela, že by mala byť dobrá. No a dobrá je slabé slovo. Ja som na nej bola doslova závislá a teraz ju na jednej strane preklínam, lebo ma navnadila na ďalšie časti z rady.
Hlavný príbeh sa točí okolo Ičibana, svojského člena menšej rodiny, ktorá patrí k Yakuze. Čo čert nechce, dostane sa do väzenia ale to jeho ducha nezlomí a vyjde ešte odhodlanejší než predtým. Za každú cenu verný svojmu pánovi.
Príbeh bol fajn no niekedy som sa trochu strácala v tých Japonských menách. Jeho časti sa sústredili aj na príbehy Ičibanových spoločníkov a to sa teda musí uznať, je to zbierka zvláštnych ľudí, ktorí ale perfektne zapasovali do prostredia hry. Čím ďalej sa v príbehu hráč dostáva, tým viac sa otvárajú aj ich linky.
V tejto hre nehráte iba jednu hru. Človek ju zapne a nevie kde má skočiť. Má sa sústrediť na hlavný príbeh? Alebo si ísť zahrať golf, karty alebo baseball, či splniť jednu z toľkých zaujimavých vedľajších misií? Kto by povedal, že kimči dokáže pomocť zamilovanému páru alebo prejsť babke cez prechod pre chodcov? Alebo čo taký masochista, ktorý hľadá ultimátnu bolesť? Tie vedľajšie questy si človek len tak nevymyslí. Tí Japonci sú vážne divní ale v takom tom zvláštne dobrom zmysle slova. V samotných minihrách som strávila možno aj viac času ako v hlavnom príbehu. Hlavne ak hovorím o Mahjongu, tomu som uplne prepadla a dlhé hodiny hrala Yakuzu iba kvôli nemu.
Ďalším veľkým bodom hry bol aj manažment. Kúpa a predaj potenciálnych podnikov, príjmanie zamestnancov a ich kariérny rast, staranie sa o reklamu a v konečnom dôsledku výhra na burze. To všetko dalo zabrať ale neskutočne to aj bavilo. No a hodiny hrania sa nabaľovali nejak strašne rýchlo.
Hra bazíruje na turn based machanizme, čo bola pre mňa paráda. Človek mal čas na rozmyslenie ťahu. Čo by som ale trochu vytkla je, že je škoda, že som sa s postavou nemohla pred útokom aktívne hýbať a tak vyhrotiť stratégiu úderu.V boji má hráč k dispozícii veľké množstvo útokov, či magických alebo priamo silových, ktoré sa odomykajú potom, čo sa ich postava naučí. Počas hry si postavy vyskúšajú rozličné zamestnania, kde sa priučia vždy niečomu novému. No a tie útoky majú vždy aj špecifickú animáciu, pri ktorej som sa nejedenkrát dobre pobavila. Okrem normálnych útokov má hráč možnosť privolať si spešl pomoc a to je fakt kapitola sama o sebe. Ide o NPC, ktorým postupom hry hráč pomôže. Viac o tom nechcem rozprávať, poviem len, že vám budú pomáhať aj nezvyčajné zvieratá.
Yakuza je od začiatku do konca šialená, divná a tak zábavná. Je to môj tohtoročný klenot. Pre ľudí, ktorí majú Japonsko a všetko okolo toho spojené radi je to proste must play.
Hlavný príbeh sa točí okolo Ičibana, svojského člena menšej rodiny, ktorá patrí k Yakuze. Čo čert nechce, dostane sa do väzenia ale to jeho ducha nezlomí a vyjde ešte odhodlanejší než predtým. Za každú cenu verný svojmu pánovi.
Príbeh bol fajn no niekedy som sa trochu strácala v tých Japonských menách. Jeho časti sa sústredili aj na príbehy Ičibanových spoločníkov a to sa teda musí uznať, je to zbierka zvláštnych ľudí, ktorí ale perfektne zapasovali do prostredia hry. Čím ďalej sa v príbehu hráč dostáva, tým viac sa otvárajú aj ich linky.
V tejto hre nehráte iba jednu hru. Človek ju zapne a nevie kde má skočiť. Má sa sústrediť na hlavný príbeh? Alebo si ísť zahrať golf, karty alebo baseball, či splniť jednu z toľkých zaujimavých vedľajších misií? Kto by povedal, že kimči dokáže pomocť zamilovanému páru alebo prejsť babke cez prechod pre chodcov? Alebo čo taký masochista, ktorý hľadá ultimátnu bolesť? Tie vedľajšie questy si človek len tak nevymyslí. Tí Japonci sú vážne divní ale v takom tom zvláštne dobrom zmysle slova. V samotných minihrách som strávila možno aj viac času ako v hlavnom príbehu. Hlavne ak hovorím o Mahjongu, tomu som uplne prepadla a dlhé hodiny hrala Yakuzu iba kvôli nemu.
Ďalším veľkým bodom hry bol aj manažment. Kúpa a predaj potenciálnych podnikov, príjmanie zamestnancov a ich kariérny rast, staranie sa o reklamu a v konečnom dôsledku výhra na burze. To všetko dalo zabrať ale neskutočne to aj bavilo. No a hodiny hrania sa nabaľovali nejak strašne rýchlo.
Hra bazíruje na turn based machanizme, čo bola pre mňa paráda. Človek mal čas na rozmyslenie ťahu. Čo by som ale trochu vytkla je, že je škoda, že som sa s postavou nemohla pred útokom aktívne hýbať a tak vyhrotiť stratégiu úderu.V boji má hráč k dispozícii veľké množstvo útokov, či magických alebo priamo silových, ktoré sa odomykajú potom, čo sa ich postava naučí. Počas hry si postavy vyskúšajú rozličné zamestnania, kde sa priučia vždy niečomu novému. No a tie útoky majú vždy aj špecifickú animáciu, pri ktorej som sa nejedenkrát dobre pobavila. Okrem normálnych útokov má hráč možnosť privolať si spešl pomoc a to je fakt kapitola sama o sebe. Ide o NPC, ktorým postupom hry hráč pomôže. Viac o tom nechcem rozprávať, poviem len, že vám budú pomáhať aj nezvyčajné zvieratá.
Yakuza je od začiatku do konca šialená, divná a tak zábavná. Je to môj tohtoročný klenot. Pre ľudí, ktorí majú Japonsko a všetko okolo toho spojené radi je to proste must play.
JohnCZ
GameEs
Schu
malarkey
adam.kulhanek
ArmJohn
borac555
Rujha
Han22
Zoltan
Garret
jvempire
Yokolobuna
IceCreamYouScream
Tulareanus
Pro: immersive shooter, sovětská estetika, otevřený svět, vylepšený gunplay, vizuál jako celek, současný technický stav, přízemní příběh, Aurora a její posádka, exploring, jednoduchý crafting, hudba, interakce ve vlaku
Proti: tichý Artyom, někdy slabší voice-acting, po stránce atmosféry už to není tak hutné jako předchůdci, kvůli otevřenému prostředí občas pomalejší tempo a delší proluky mezi příběhovými částmi