Krudd: Mám ho napočúvaný, v blízkej dobe má konečne vyjsť druhý album. Saltillov predošlý projekt (nepozeral som či ešte fungujú) je Sunday Munich, čo nie je zlé, ale na Saltilla to skrátka nemá.
Hmmm 2011 bol pre mňa skôr rok hudobných sklamaní, či nenaplnení:
We Made God u mňa s dlho očakávaným druhým albumom pohoreli pre jeho nudnosť.
Eksi Ekso svojim druhým albumom, ktorý sa nepočúva zle jednoducho podliezli latku nastavenú svojim debutom.
Blackfield - Welcome to My DNA bol absolútny fail zo strany Geffena a Wilsona (asi prvé sklamanie čo sa týka projektov Stevena Wilsona).
Wilsonov sólový album z 1011 som počúval zatiaľ len raz, tak neviem.
Lunatic Soul II bolo fajn, ale oproti prvému albumu ničím neprekvapilo.
Čo naozaj potešilo a v podstate i prekvapilo:
Kashiwa Daisuke - 88 /od genre-defying nutjob génia som rozhodne nečakal čisto klavírny album a v istom minimalizme je predsa výborný
Second Person - Come to Dust /melodicky veľmi silný a príjemný oddychový album v štýle elektronika/pop (nechcem o tomto tvrdiť, že je to triphop, lebo nie je). Škoda, že zároveň s vydaním takéhoto zrelého albumu vyhlásili aj koniec kapely
Lamb - 5 / klasikovia triphopu sa vrátili a znejú stále sviežo a nápadito, rozhodne sa to dobre počúva
Woodkid - Iron /dostal som sa k nemu ako mnoho ľudí cez trailer k AC: Revelations a táto príjemná EPčka (Baltimore Fireflies mám radšej ako titulnú Iron) je až hriešne krátka. Want MOAAAR. :)
EDIT: a ešte som zabudol TV on the Radio - Nine Types of Light / veľmi pekný album, ale staršie mám (Zatiaľ) radšej
Na napočúvanie u mňa ešte čakajú z 2011 albumy od 1000 Funerals, Declan De Barra, Chelsea Wolfe, Aes Dana, Balam Acab, Opeth, Danger Mouse & Daniele Luppi, Low