Kultura

Mne vždy prišla Florence + The Machine nadhodnotená, resp. nikdy som si nenašiel dôvod na to, aby som sa mal tým cítiť ohúrený a pôsobilo to na mňa ako čosi pre ľudí, čo sa priveľmi v tej hudbe nehrabú, aby poznali žánrovo či atmosférou podobné, komplexnejšie a lepšie veci.

Walome: Ale to sa dá aj o filme, zlá choreografia/výkony hercov, dej(scenár), dialógy, špeciálne efekty, zlý strih, zlé tempo snímku atď...

Ja napríklad čím menej sledujem americké filmy, resp. čím viac sledujem východoázijské alebo severoeurópske, tým viac si uvedomujem, aký som bol nenárčný divák, aké veci som filmom "odpúšťal" a ako niektoré veci v mojich očiach klesli, či už pri ďalšom snímku nedokážu pobaviť.

90210: Samozrejme, kedysi bolo to, že dávali Back to the Future a podobne malým spasením. Ale predsa fungovali aj videopožičovne.

obľúbená jesenná hudba

Walome: Ja to tak robievam už pri každom knižnom námete, o ktorý mám záujem. Po mnohých (a určite nie som jediný) skúsenostiach s knihami a filmami podľa kníh jednoznačne viem, že kniha mi prekvapenie vo filme nemôže pokaziť, keďže som zvedavý ako si poradia s prenesením a aké to bude mať audiovizuálne prostriedky a štylizáciu, zatiaľ čo opačne mi to vadí v tom, že už mám prezradený príbeh a do hlavy natlačené konkrétne obrazy (vzhľad postáv a scén atď..), čo pôsobí na fantáziu dosť rušivo. Nehovoriac o tom, ako často býva film podľa knihy kvalitatívne horší až sprasený. Čiže vidieť napr. film Nórske drevo ako prvý, tak by som si asi nikdy neprečítal knihu. Kniha je však úžasná a hneď sa zaradila medzi moje obľúbené, zatiaľ čo ten film pre mňa nemá ďaleko od odpadu.

Ďalšia vec prečo niektoré u kritiky populárne filmy nesledujem (napr. Kubrick), je fakt, že k takým známym veciam sa môžem dostať/vrátiť hocikedy, zatiaľ čo niečo čo nie je tak známe/populárne/cenené mi proste môže vyfučať z hlavy a ja na to zabudnem, prípadne je menšia šanca, že mi niečo také niekto doporučí, tak dávam tomu častokrát prednosť (samozrejme záleží od nálady), robievam to väčšinou tak i v hudbe, baví ma byť "prieskumníkom". Tam kde je niečo známe sa tak už necítim, lebo sa na mňa za ten čas "nabalilo" množstvo cudzích spomínaní a názorov, nie v tom, že by som tie názory prebral za vlastné, ale v tom, že ich mám na pamäti a nebudem sa cítiť tak prekvapený a pristupovať k danému dielu v štýle tabula rasa.

veru, načo si rozširovať obzory.... ja si množstvo takýchto filmov nechávam na neskôr, ale veľakrát kvôli tomu, že si chcem najprv prečítať predlohu (Godfather).

Je to relatívne, na jednej strane si povieš, že je to málo, na druhej to uľahčuje nejaké tie rozmýšľačky na téma či tomuto dám 70% alebo 75% a či to, že som dal tej hre iba 65% je skutočne oproti tej ďalšej spravodlivé atď... Ja osobne si tieto "dielčejšie" hodnotenia využívam i tak hlavne na rebríčkovanie si celku svojich hodnotení. Napr. v prípade hudby by som takto nevedel hodnotiť. Celkovo mám i tak oveľa radšej slovné hodnotenie než číselné, keďže sa mi pravidelne stáva aj tu na dh, že dám hre 65% s tým, že to bolo vcelku fajn a potom príde niekto a dá 75% s tým aké to bolo strašné sklamanie, takže výpovedná hodnota slov nielen pre túto relatívnosť ale i pre obsahovosť určite lepšia, ešte že máme tie komentáre. :)