Bol som prísny na tretieho Max Payna, budem prísny aj na štvtého Duka. Prišiel totiž s krížkom po funuse a to minimálne dobrých 10 rokov. Mám pocit ako keby boli tvorcovia zavretí v nejakom bunkri, nekomunikovali s realitou a len riešili Duka. Čistá ponorka. A potom, v roku 2011 majestátne vytasia niečo čo je za tú dobu 10x prekonané, čo sa tak trochu podobá na Half-Life, má podpriemerný playtime a mizerný gameplay. Aj to čúranie už bolo v Postali.
Ok, kde je problém? Pokiaľ je produkt postavený iba na dobovej ikone a "kulte osobnosti", ktorá bola/je tak strašne 90-ties a nereflektuje prítomnosť, tak je automaticky odsúdený k zániku. Podobne ako filmoví Expendables, ktorí su tak strašne oldschool a do moderného kabátu obliekli len svoje dôchodcovské vrásky, má aj Duke len jedno jediné eso v rukáve. A to že si ľudia pamatajú aký bol kedysi borec, a že ho stále milujú. Čistá nostalgia. BTW je tomu dosť okato venovaná celá prvá kapitola. Nulová šanca osloviť nového diváka/hráča, ktorý toto nepamätá. Nie je totiž čím. Drsný jazyk, čúranie do pisoáru, sem tam nejaké to prso, alebo snáď popcorn v mikrovnlnke? WTF? To už dávno máme za sebou a Duke sa stal legendou, práve tým že toto odštatoval, že priniesol niečo čo tu chýbalo. Pokiaľ sa ale vrátil s tým, že sa iba pripomenie a čoto zrecykluje, tak sorry old men, je čas prenechať miesto mladším a dravejším.
Level design, dramaturgiu príbehu, etc... sa mi moc nechce riešiť. Chýbala mi väčšia voľnosť, interaktivita, napätie, moment prekvapenia, lepší fyzikálny model, zaujímvavejší nepriatelia, originálne zbrane a vôbec kopec vecí na ktoré ma naučili nové a lepšie hry. Duke je globálne brainless a núti človeka premýšľať len v rámci level puzzle.
Obecne platí nepísané pravidlo, že hra má tak 15-20 minút aby Vás chytila. Ja som Dukovi venoval celých 13 hodín playtimu (lebo ho mám rád) a nepresvedčil ma. Zaspal dobu a je možné, že pri ňom zaspíte aj vy.
Ok, kde je problém? Pokiaľ je produkt postavený iba na dobovej ikone a "kulte osobnosti", ktorá bola/je tak strašne 90-ties a nereflektuje prítomnosť, tak je automaticky odsúdený k zániku. Podobne ako filmoví Expendables, ktorí su tak strašne oldschool a do moderného kabátu obliekli len svoje dôchodcovské vrásky, má aj Duke len jedno jediné eso v rukáve. A to že si ľudia pamatajú aký bol kedysi borec, a že ho stále milujú. Čistá nostalgia. BTW je tomu dosť okato venovaná celá prvá kapitola. Nulová šanca osloviť nového diváka/hráča, ktorý toto nepamätá. Nie je totiž čím. Drsný jazyk, čúranie do pisoáru, sem tam nejaké to prso, alebo snáď popcorn v mikrovnlnke? WTF? To už dávno máme za sebou a Duke sa stal legendou, práve tým že toto odštatoval, že priniesol niečo čo tu chýbalo. Pokiaľ sa ale vrátil s tým, že sa iba pripomenie a čoto zrecykluje, tak sorry old men, je čas prenechať miesto mladším a dravejším.
Level design, dramaturgiu príbehu, etc... sa mi moc nechce riešiť. Chýbala mi väčšia voľnosť, interaktivita, napätie, moment prekvapenia, lepší fyzikálny model, zaujímvavejší nepriatelia, originálne zbrane a vôbec kopec vecí na ktoré ma naučili nové a lepšie hry. Duke je globálne brainless a núti človeka premýšľať len v rámci level puzzle.
Obecne platí nepísané pravidlo, že hra má tak 15-20 minút aby Vás chytila. Ja som Dukovi venoval celých 13 hodín playtimu (lebo ho mám rád) a nepresvedčil ma. Zaspal dobu a je možné, že pri ňom zaspíte aj vy.
Doom Eternal: The Ancient Gods – Part One
Pro: Duke, monster truck, bossovia
Proti: atmosféra, gameplay, playtime, zbrane, nepriatelia, zastaralosť a neoriginalita všeobecne