Komentáře

Tak ako mnohých posledné týždne, aj mňa prinútil núdzový stav prejsť na home office a keďže som tým získal trochu viac voľného času ktorý by som inak trávil cestou do a z práce a behaním všade inde možne, hľadal som niečo na jeho menej zmysluplné vyplnenie. Voľba padla na starú hernú klasiku (najnovšie pecky nehrám kvôli tomu, že na to nemám dosť výkonný PC a ani nie som vlastníkom žiadnej konzoly) a prvou sa stala legenda na poli FPS Wolfenstein 3D. A keďže som chcel aby mi hra vydržala čo najdlhšie, tak som si dal výzvu - hrať na najvyššej obtiažnosti, prejsť všetky levely vrátane bonusových, s maximálnym možným skóre (100% kills, sectrets a treasure) a bez použitia jediného cheatu v hre.

Hodnotiť grafiku, ozvučenie a iné charakteristické prvky tej doby nemá príliš veľký zmysel, nakoľko oboje sú v súčasnosti niekde úplne inde. Pokúsim sa aspoň zhrnúť svoje herné zážitky v porovnaní s tým, ako som Wolfa hrával čoby malý chalan v 90-tych rokoch. Vtedy ešte nie veľmi zbehlý som to hrával na kombinácii šípky/WASD + Spacebar + Ctrl a ani nevedel, že existuje niečo také ako strafovanie alebo rýchly beh - preto som sa v hre ani príliš ďaleko nedostal, ak som nepoužil cheaty :-) to sa pri tejto výzve ukázalo ako kľúčové, pretože na najťažšej obtiažnosti nepriateľov rozhodne nie je málo a i jediný zásah zblízka od nich znamenal rýchlu redukciu životov. Lekárničiek (ak nerátam tie v secretoch) síce bolo v leveloch práve tak akurát, ale niekedy nie príliš šťastne rozmiestnené, hlavne keď vás od nich delila pasáž s nie práve malým počtom neprateľov a vy ste neoplývali zrovna vysokým zdravím ani počtom nábojov :-)

U zbraní sa musím na chvíľu zastaviť - aj keď rotačný guľomet je bezpochyby najlepšia zbraň v hre, kvôli svojej kadencii je to veľký žrút munície ktorý sa mi nevyplatil na malé počty nepriateľov, pretože strieľať v krátkych prerušovaných dávkach tak, aby ste rýchlo zlikvidovali nepriateľa a on medzitým nezlikvidoval vás bol kumšt. Preto som väčšinu hry odohral so samopalom. Bežných vojakov v priemere dával na 1-2 zásahy, psov (aj keď ich veľa v hre nebolo) detto, dôstojníkov tak na 3-4. SS-áci boli o niečo tuhší, potrebovali tak 5-7 zásahov podľa situácie, ale vďaka tomu že z nepriateľov vždy padala munícia (zakaždým 4 náboje), tak môj muničný deficit pred a po potýčke s nepriateľom bol buď nulový alebo len veľmi veľmi mierny, čo by pri použití rotačáku bolo veľmi problematické - preto som si ho nechával na bossov a veľké skupiny nepriateľov, ktoré nešlo odstrániť postupne jeden po druhom.

Keďže som sa snažil vypátrať naozaj všetko a bez použitia cheatov, neraz som strávil v niektorých leveloch 30 minút aj dlhšie, než som našiel posledný secret alebo kúsok pokladu. V tomto ohľade mi veľmi chýbala možnosť in-game mapy daného levelu, ktorá by hru určite sprehľadnila. S vyzabíjaním nepriateľov na 100% nebol až na výnimočné prípady žiaden problém :-) Napr. E2L8, kde pri hlbšom prieskume jedného secretu mi došlo, že sa jedná o nejaké sofistikované bludisko...v tomto leveli som si pomohol mapkou na webe, lebo sa to inak nedalo. Ako jeden z mála levelov som ho nedal na úplných 100% o.i. aj okrem toho že som si v úzkych chodbičkách netrúfol na dvojitého Hansa z E1 :-). Ďalšie asi 2 levely som nedal úplne na 100% kvôli bugu, ktorý zostal v originálnej tj. nesourceportovanej verzii hry dodnes (hral som klasickú DOS verziu emulovanú cez DOSBox), ale o tom neskôr. Celkovo si myslím, že za moje skóre na konci hry sa nemusím hanbiť.

Tajné/bonusové levely sú kapitola sama o sebe. V kompletnej hre je ich celkom šesť a každý je svojím spôsobom unikát - v dobrom i zlom slova zmysle. Zatiaľ čo bonusy z E1 a E2 sa od "klasických" levelov až tak príliš nelíšili, tajňák tretej epizódy človeka vyvedie zo stereotypu - bludisko á la Pac-man aj s preň príznačnou hudbou i štvoricou duchov, ktorých nemožno zabiť a pri dotyku rapídne redukujú životy. Do toho samozrejme bežní nepriatelia, ktorých je síce len pár, ale na pohode človeku nepridajú. Ani to však nemalo na tajňák E4, ktorý bol nadlho mojou nočnou morou - štvoruholníkové bludisko bez dverí, s poprepájanými chodbami kde je nemožné byť dobre krytý, prakticky bez lekárničiek, a do toho (podľa webu) 75 oficírov, ktorí sa po prvom výstrele všetci pustia vašim smerom. Ten level som dal asi na 40. pokus ale bolo to o nervy aj napriek ďalšiemu bugu (viď nižšie). Je možné ho dokončiť rýchlo s tým, že tam človek nechá takmer všetko, ale touto cestou som ísť nechcel...Tajný level E5 bol znova pohodová, viac-menej koridorová záležitosť. Posledný tajný level z E6 sa niesol v duchu celej epizódy - nič hráčovi nedá zadarmo. Ale tú úchyláreň v podobe trojitého Hansa Grosseho si vývojári mohli odpustiť.

Spomenul som dva bugy, s ktorými som sa počas hrania stretol. Tým prvým bol fakt, že v leveloch, kde bolo veľké množstvo zabitých nepriateľov na malej ploche, napr. v úzkej chodbe alebo veľmi malej miestnosti, sa v týchto miestach stávalo, že novopríchodzích nepriateľov engine nevykreslil. Aj keď boli stále živí a strieľali po mne, stali sa pre mňa neviditeľní a jediná možnosť ako ich zabiť bolo strieľať okolo seba naslepo. Veľakrát ma však vďaka tomu dokázali poslať pod kytičky (viď poznámka o tajnom leveli v E4). Druhým bolo nepríjemné zistenie, že niektoré steny za ktorými boli ukryté secrety sa pri ich aktivovaní odsunuli až príliš ďaleko, čím niekedy buď úplne zablokovali jedinú prístupovú cestu k danému secretu či secretom (napr. E6L2), alebo "prikryli" kúsok z pokladu ktorý sa následne nedal získať. Účinnú fintu ako sa s týmto bugom vysporiadať mi nakoniec poradil jeden chlapík zo Steamu (za čo som mu vďačný). Jediná vec, ktorá ma mrzí, že som riešenie tohto problému nehľadal skôr, ale až počas hrania poslednej epizódy...

Na záver len toľko, že som si túto nostalgickú jazdu priekopníckou legendou na poli FPS užil a aj keď to vyzerá, že núdzový stav sa pomaly ale iste chýli ku svojmu koncu, aspoň viem akou cestou sa uberať, keď náhodou príde ďalší :-D