Čakal som nejaký oddychový úlet typu Bum: Revenge alebo Bum Simulator, ale mýlil som sa, Hobo: Tough Life je zložitá survival záležitosť, kde váš bezdomovec má nonstop nejaký existenčný problém. Vadí mu dážď, zima, teplo, smradne mu oblečenie, je večne hladný, unavený a prechladnutý, a keď nažobre zopár korún, tak mu to feťáci hneď ukradnú. Tri štvrtiny času hrania som sa nemohol venovať úlohám, lebo som sa snažil udržať pri živote svojho polomŕtveho bezdomovca.

Pri úlohách máte veľmi strohé informácie, v podstate ani neviete, čo robiť. Raz som mal za úlohu poriadne sa ožrať s nejakou skupinou bezdomovcov. Lenže som nevedel, koľko mám kúpiť chľastu, tak som kúpil za všetky peniaze, ktoré som dve hodiny vyžobrával. Nestačilo to. Kým som zohnal ďalšie peniaze na ďalšie fľaše, už som bol triezvy. V hre neexistuje nijaký save/load, takže som hral minimálne dve hodiny úplne zbytočne. Nehovoriac o tom, že mi neostalo ani na jedlo. Po siedmych hodinách hrania som bol v podstate na začiatku. Je to naozaj hardcore hra, a to aj na najľahšej obtiažnosti. Jedna z mála hier, ktoré u mňa klasifikujem ako nedohrateľné – nie kvôli potenciálu a atmosfére, tie má – ale kvôli extrémnej obtiažnosti.

Z môjho pohľadu je táto hra neočakávane relaxačná. Na rozdiel od Recycling Center Simulator tu nie je nič na čas, nemôžeme prísť o zákazky a v podstate nič pokaziť. Začíname s dvomi veľkokapacitnými kontajnermi - na komunálny a na recyklovaný odpad. Zákazníci s vykladaním nepomáhajú, ale za každý kus odpadu zaplatia. Z peňazí si kupujeme ďalšie vybavenie, pričom nie sú určené žiadne postupy. Ideme vlastným tempom a je len na nás, hráčoch, v akom poradí si čo nakúpime. Každý si sám zistí, čo mu vyhovuje.

Trvalo mi asi 8 hodín, kým som mal na dvore rozbehnuté nádoby na všetky druhy odpadu - okrem dvoch už spomenutých ešte na drevený nábytok, objemný odpad, železo a plechy, papier, sklo, drobné elektrospotrebiče, veľké elektrospotrebiče, kuchynský odpad, stavebný odpad, farby, staré oblečenie, záhradný odpad, pneumatiky a skartovač dokumentov. Človek získa veľmi rýchlo prehľad, čo ide kam. Dá sa upgradnúť aj kancelária, v ktorej sa následne dajú predávať niektoré veci, ktoré ľudia vyhodia.

Hra má tri DLC, ktoré ju rozširujú o úplne nové možnosti, ale ja tieto DLC nemám, takže sa k nim nevyjadrujem.

Jednoduchá hra s ekologickým motívom. Recyklovanie, obnova biodiverzity, budovanie obnoviteľnej infraštruktúry – všetko sa dá urobiť jednoducho pár klikmi. Aspoň v tejto hre, škoda, že to nejde tak jednoducho aj v realite. Hra je určená pre mobily, nedá sa prehrať, dá sa len zrýchliť postup. Hra je idle, čo znamená, že proces prebieha aj keď ju nehráte.

Hra sa prezentuje ako relaxačná a oddychová – čo aj je, ale len v prípade, že nezbierate achievementy. Tie sú tvrdým orieškom a už rozhodne nepôsobia relaxačne, pretože si vyžadujú veľa trpezlivosti. V hre nie je možnosť save/load, takže ak pokazíte postup pri plnení achievementu napríklad v dvadsiatej hodine hrania, musíte začať odznova. Nachádza sa tu veľa skillov a rôznych kombinácií, ktoré treba správne nastaviť na splnenie úloh. Väčšinou nestačí len bezmyšlienkovito naklikať hocičo a odísť do offline módu v očakávaní, že sa všetko splní samo.

Ide o pomalú, neakčnú hru, v ktorej je nutné premyslene kombinovať rôzne možnosti postupu. Osloviť môže priaznivcov budhizmu a meditácie.

Klikacia idle namotávka, ktorá sa dá hrať prakticky donekonečna. Steam mi ukazuje odohratých 2100 hodín, no ani po takomto dlhom čase nie je dokončená na 100 %. Pochopiteľne som nesedel pri nej 2100 hodín, admini tolerujú auto-clicker, takže "hrávam" aj keď mám na PC pustenú hudbu a oddychujem na gauči... Hra beží aj keď je úplne vypnutá a to na neobmedzený čas, takže žiadny stres, dôjdete z dovolenky a odkliknete si body, ktoré sa vám za dva týždne nahromadili. Hra obsahuje rôzne urýchľovače a bonusy, pričom ale väčšinou sú platené. Keďže však v tejto hre sa nedá prehrať, netreba ich kupovať - len to potom ide pomalšie.

Hra nie je vôbec akčná, asi aj preto mnohých hráčov neoslovuje. Obsahuje ale viacero scenérií, ktoré nie sú stereotypné a každá má vlastný príbeh. Moja obľúbená má názov Life After Apocalypse, kde odklikáte antropogénnu klimatickú katastrofu až do stavu zničenia života na Zemi. O pár generácií to tu máme.

Krátky komentár ku krátkej hre: dohrané za 5 minút. Zaujímavé, že to má na svedomí PETA - úlohami to pôsobí skôr ako niečo od Animal Liberation Front. Mne to neprekáža, s motívom súhlasím. Hral som to už dávnejšie a tých pár minút času neľutujem.

Zaujímavý motív, nepoznám podobnú hru. Nie je to ako Zoo Tycoon a podobne - tu ide vyslovene o budovanie miestneho ekosystému v uzatvorenom priestore.

Ku každému druhu je podrobný popis, ako žije, čím sa živí a podobne. Problém je, že aj keď som sa snažil dodržiavať vhodný ekosystém pre rôzne druhy, často mi uhynuli, pričom príčinu som nikdy nezistil, lebo na pohľad mali všetko, čo potrebovali. Ďalšia vec - keď sa premnoží nejaký bylinožravec, jediná cesta, ako ho regulovať, je zvýšiť počet mäsožravcov, tie sa následne tiež premnožia, všetko zožerú a potom uhynú od hladu. Ani po štrnástich hodinách hrania som nezistil, ako môžem udržiavať počty jednotlivých druhov v udržateľnej rovnováhe. Moje záhrady preto vyzerali skôr ako botanické, lebo som sa napokon sústreďoval na rastliny a hmyz. Ale ani s rastlinami to nebolo jednoduché - aj keď máte dostatok opeľovačov, rozmnožujú sa len tam, kde ste ich nasadili, no nešíria sa do okolia.

Keby som pri hre sedel dlhšie a hral v reálnom čase, možno by sa živočíšstvu darilo lepšie. Ja som však využíval idle možnosť - naklikal som si veci a po pár hodinách som sa vrátil pozrieť, čo sa medzitým zmenilo. Takže je to určite aj moja chyba, priznávam.

Ešte jedna vec, ktorú chcem spomenúť, je extrémna náročnosť na grafiku. Nemám zlú grafickú kartu, no aj tak sa mi hra občas sekala aj na najnižších grafických nastaveniach.

Pozitívne hodnotím ekologický zámer tejto hry a podporujem neziskové organizácie, ktoré jej pomáhali s financovaním – najmä WWF, Pacific Whale Foundation a The Nature Conservancy. Zámer však nie je dotiahnutý do konca. Postava sa pohybuje príliš pomaly a hre zúfalo chýba v menu zoznam úloh alebo aspoň história rozhovorov v nejakom denníku. Ak si nepozorne prečítate, čo od vás NPC chce, už vám to nikde nikto nezopakuje. Neexistuje manuálny save ani load, ktorým by ste mohli vrátiť hru o pár minút späť. Neraz som nevedel, čo mám robiť – koľko fotiek jednotlivých zvierat spraviť, ako odohnať nelegálnych rybárov a podobne. Hre tiež chýbajú achievementy. Ale treba jej dať šancu.

Vegánsky tetris! Celkom chytľavá hra. Trvalo mi 11 hodín, kým som získal všetky achievementy. Za celý ten čas som však úplne nepochopil, na akom princípe presne fungujú rôzne jedlá zobrazené v padajúcich blokoch, ktorými sa vypĺňajú riadky. Každé totiž má iné hodnoty živín (vitamínov, minerálov) a kalórií, a správnym spájaním sa dá získať viac bodov než nesprávnym. V každom leveli máte za úlohu nazbierať určitý počet konkrétnych živín, pričom kalórie sú niečo ako spomaľovače. Nič z toho však netreba počas hrania nijak zvlášť riešiť – ani na ťažkej obtiažnosti nie je problém nazbierať potrebné body na výhru. Ak chcete, môžete to pokojne hrať ako klasický tetris a len vypĺňať riadky – požadované body väčšinou aj tak získate, netreba ich ani sledovať. No na mňa pôsobil ten edukatívny podtext sympaticky a v rámci tohto žánru inovatívne.

Hral som túto flashku pred viac než desiatimi rokmi, takže bolo pre mňa nostalgické naraziť na ňu znovu. Pamätám si, že som z nej vždy mal pozitívny pocit satisfakcie a potešenia, ako som tak likvidoval lovcov. Zároveň to ale nie je žiadna oddychovka, lebo zdravie sa medvediemu hrdinovi rýchlo míňa. Ten sa môže uzdraviť tak, že odhryzne lovcovi hlavu a požuje ju. A keď ju potom vypľuje na zem, tulenie mláďa ju začne radostne vyhadzovať do vzduchu ako loptu. Proste sranda na pár minút. Až mi je ľúto, že v realite je to opačne.

Neobyčajná environmentálna hra, ktorej hlavným motívom je antropogénna klimatická katastrofa. Na hracej ploche sa nachádzajú štyri sady kariet, z ktorých každá reprezentuje iné odvetvie – priemysel, ekosystémy, spoločnosť a vedu. Každá sada obsahuje 27 až 34 kariet, čo ponúka množstvo stratégií vedúcich až k šiestim možným koncom – od odmietnutia modernej civilizácie až po supertechnologické riešenia.

Vyhrať sa dá viacerými cestami: transformáciou priemyslu na uhlíkovo neutrálnu výrobu, vytvorením globálnej zelenej oázy prostredníctvom obnovy biodiverzity, zelenej infraštruktúry a minimalizovaním emisií, vybudovaním ekocentrickej civilizácie žijúcej v symbióze s prírodou, alebo zrodom spoločnosti, ktorá odmieta technológiu ako dominantný mechanizmus a usiluje sa o takmer nulovú technologickú stopu. Okrem toho existujú ešte dve menej sympatické víťazné cesty – regulácia klímy pomocou supertechnologických zariadení (napríklad vesmírnych zrkadiel) a kolonizácia inej planéty.

Hra vyzerá byť zo začiatku zložitá a prvých pár hier pravdepodobne prehráte. Ale len čo pochopíte princíp a nájdete si vlastné stratégie, šance prehrať sa výrazne znížia. Ťažšie je to s plnením achievementov, ktoré sú tu ako úlohy – niektoré sú naozaj tvrdý oriešok.

Beecarbonize je súčasťou 1Planet4All – projektu s cieľom zvýšiť povedomie mládeže o klimatickej zmene, spravodlivosti a globálnych dopadoch. Palec hore.

Putovanie po svete, objavovanie nových miest (až 16 ostrovov), oslobodzovanie zvierat z klietok nepriateľských bojovníkov, liečenie zvierat rôznych druhov pomocou liečivých bylín a rastlín (spolu 36 druhov), ktoré treba nájsť alebo kúpiť a následne z nich pripraviť správny liek... To je v hrách netradičné a mne sa to páčilo.

Počas ciest narazíme na ľudí s rozličnými požiadavkami a tí nám po ich splnení pomôžu posunúť sa ďalej. Hra je úplne veg-friendly – žiadne zviera počas celej hry nezomrie a keď je náš hrdina zranený, môže sa uzdraviť jedlom – ovocím, zeleninou a chlebom.

Oslobodené a vyliečené zviera je zaznamenané do medailónu, ktorý treba celý vyplniť – to znamená, že je nutné postupne oslobodiť a vyliečiť určité jedince z každého druhu (až 55 druhov zvierat). Odmenou za liečiteľské schopnosti, ktoré sa naučíme a vďaka ktorým zachránime zvieratá a vyplníme medailón, nakoniec získame od dobrej čarodejnice liek pre svoju ženu. Trvá to približne 26 hodín – a to je tak akurát.

Rekreačná ekologická hra. Je to tak na 10 hodín hrania, kým nazbierame všetky achievementy. Obsahuje 12 scenérií, v ktorých máme primárne za úlohu upratať kopy odpadu a zahasiť horiace rastlinstvo. Odpad je starý a pokrytý blatom, takže najprv treba spláchnuť blato vodou a potom smeti povysávať. Bodaj by to išlo tak jednoducho aj v reále. Sekundárne úlohy sú v každej scenérii iné, napríklad: obnov tok rieky, kvetný nektár vlož do úľov, odstráň rybárske siete, odstráň všetky rozliate zelené kyseliny, znič pasce na zvieratá, osaď na stromy vtáčie búdky, odstráň vyliatu ropu, pomôž korytnačkám uviaznutým v sieti, nakŕm mývalov maškrtami...

Za recyklovanie nazbieraných smetí máme body, za ktoré si môžeme vylepšovať vysávač, vodovú hadicu a kapacitu v inventári. Existujú tam aj také roztomilé achievementy ako „Pohladkaj každé zviera“. Mňa to bavilo.

Milá ekologická hra, v ktorej nemôžete prehrať, nie je tam nič na čas, takže je všetko bez stresu, nikto vašej postave nemôže ublížiť, v podstate nemáte čo svojim hraním v príbehu pokaziť, ale to neznamená, že sa poriadne nenabeháte. Hráte za dievčatko Albu, ktoré príde na letné prázdniny za svojimi starými rodičmi, a uvedomí si, že na ostrove, kde žijú, sa deje niečo nekalé; Zvieratká sú zraňované kusmi odpadkov a chemickým znečistením, v ohrození je aj miestna prírodná rezervácia – developer v jej bezprostrednej blízkosti chce totiž postaviť hotel. Tomuto všetkému musí Alba zabrániť! A tak opravuje informačné tabule, fotografuje rôzne druhy zvierat na ostrove, v snahe o zmonitorovanie miestnej fauny, upratuje odpadky, zachráni uviaznutého delfína, a zažíva aj iné dobrodružstvá.

Ocenil som aj jednoduché ovládanie a prakticky žiadne bugy. Krásne na tom všetkom je aj to, že vydavateľ sľúbil, že za každú kúpu hry v rámci projektu Ecologi.com dá zasadiť jeden strom, a sľub dodržal – vďaka tejto hre už bolo zasadených viac ako milión stromov!

Zozačiatku som bol príbehom milo prekvapený, páčili sa mi všetky tie ekospiritualistické / mytologické motívy, environmentalisti, duchovia lesa, vlkodlaky a prostredie. Užíval som si ničenie zariadení a zamestnancov nepriateľskej korporácie ničiacej Gaiu, a v očakávaní som sa tešil, čo bude ďalej. Vždy poteší, ak môžem hrať za "eko-teroristu". Nezmyselné achievementy ako "Complete a mission without killing civilians" som nemal šancu dosiahnuť, veď aj tí civili boli zamestnaní v korporácii.

Menej ma tešilo konzolové ovládanie, keď počas boja začala moja postava v rámci niekoľkosekundového komba máchať pazúrmi do vzduchu, hoci nepriateľ bol už úplne inde a sekal ma odzadu. Ešte menej ma tešilo, že v ďalších fázach hry ma už bojové strety začali omŕzať. Zabité nepriateľské jednotky začali ožívať a meniť sa v akési zmutované príšery, liezli mi krkom, boje ma prestávali baviť, snažil som sa čo najviac bojov riešiť formou stealth módu, aby nebol spustený alarm a nezačali vychádzať ďalšie príšery nezmyselne v troch kolách za sebou. Čím viac sa hra blížila ku koncu, tým viac to bolo celé primitívnejšie, čoraz viac sa príbeh vytrácal do absurdít a nahrádzali ho nekonečné boje s mutantmi, posledná 3/4 hodina nebola už doslova o ničom inom. Keď po porazení "bossa" (neskôr som sa dozvedel že to bol už predposledný) sa o dve minúty na to zjavil ďalší, v tom momente som znechutený hru vypol a odinštaloval, ani som sa neráčil poraziť ho. Ako skvelo to začalo, tak idiotsky to skončilo. Dávam 80 % za prvú polovicu hry, 20 % za druhú.

Nenáročná hra, v ktorej si cez počítač vo svojej kancelárii vyhľadávate psy a mačky, ktoré potrebujú pomoc a ktoré vám do útulku dovezú vaši anonymní kolegovia. Vy ich musíte dať do poriadku – nakŕmiť, napojiť, vyliečiť, umyť, vyčesať a pomaznať, aby boli spokojné, a umiestniť do výbehu alebo do klietky. Potom po nich poupratovať cikanice a exkrementy, ktoré vyrobia. Zdá sa to možno zložité, ale keď získate prax, celý tento proces v rámci jedného zvieratka vám nebude trvať dlhšie ako 4 minúty.

Dôraz je kladený na budovanie útulku, postupne si budete apgrejdovať vaše budovy a exteriér obohacovať kvetinami, kríkmi a dekoráciami. Jednotlivé lieky, hygienické potreby, žrádlo, hračky a iné veci si budete tiež sami kupovať cez internet – doručí vám ich dron v krabici rovno pred kanceláriu.

Počet zvierat, ktorý môžete mať v útulku, závisí od úrovne, ktorú získavate reputačnými bodmi, ktoré získavate adopciami. Najvyšší počet zvierat v mojom útulku naraz bol 52, ale to som už mal vtedy DLC Puppies & Kittens a len som zo srandy skúšal hranice. Zvieratá nemajú žiadne interakcie navzájom medzi sebou – aj z tohto dôvodu mať ich toľko naraz je úplne zbytočné. Najlepšie je mať v útulku naraz len 2-3 mačky alebo 2-3 psy – máte potom na ne čas a nenabeháte sa.

Absentuje možnosť kastrácie, ktorá by mala byť samozrejmosťou každého útulku. Aspoňže pri procese adoptovania musíte dbať na to, aby vlastnosti zvieraťa zodpovedali požiadavkám potenciálneho majiteľa a aby stav potenciálneho majiteľa zodpovedal potrebám zvieraťa (aký veľký má dom, či má záhradu, deti atď). Systém hry bohužiaľ tieto vlastnosti generuje náhodne a preto sa častokrát stane napríklad, že niekto si chce adoptovať psíka, ktorý nemá rád hračky, nerobí hluk, nie je rozbláznený a nie je pažravý, a on sám má už doma psa aj mačku a nemá čas, pretože veľa cestuje – takí vždy "potešia".

Po 35 odohraných hodinách mi neuhynulo ani jedno zvieratko (čím som prišiel o jeden achievement, ale taký achievement ani nechcem). A 35 mi tak akurát stačilo.

Neviem, ako je možné, že som sa k tejto hre dostal až 13 rokov po jej vydaní; Má to ale jednu výhodu – Final Cut verzia je už takmer bez bugov.

Mňa samozrejme na tejto hre zaujal najmä scenár, celý príbeh sa totiž odohráva v duchu klimatickej katastrofy – a táto tematika je v hrách ojedinelá; Tímy vedcov prišli strojom času z budúcnosti s cieľom odvrátiť globálnu klimatickú katastrofu. Fosílna a jadrová energia musí byť vraj nahradená energiami zo siníc a rias, aby sa katastrofe predišlo. Ale kde je skutočne pravda? Zvraty a konšpirácie neprichádzajú len zo strany lobistov, ktorí tieto alternatívne energie diskreditujú a sabotujú, ale aj zo strany samotných vedcov. Doposiaľ som nehral žiadnu 2D adventúru s podobným príbehom (existuje taká?).

Hra nie je stresujúca – v tom zmysle, že nemôžeme zomrieť, a ani pokaziť niečo v rozhovore. Ak si dobre pamätám, v hre boli len tri momenty, v ktorých som si mohol zlou alebo pomalou voľbou zablokovať postup vpred, v ostatných prípadoch sa netreba nikam ponáhľať, a navyše je kedykoľvek dostupný veľmi rýchly save / load. Hra je tak na 10 hodín hrania a to je tak akurát. Bavilo ma to.

Relaxačná 3D adventúra odohrávajúca sa v príjemnom podmorskom svete plnom života. V tejto hre nemôžete prehrať ani zomrieť, nemusíte sa pred ničím skrývať, ani sa ničím stresovať, počas misií máte času koľko len chcete na prebádanie morského dna, koralov, skál a rôznych druhov živočíchov (asi 47) vrátane hviezdic, medúz, lastúr, krabov, chobotníc, korytnačiek, delfínov, žralokov, veľrýb... Vašou úlohou je tieto zvieratá skenovať špeciálnym foťákom v rámci monitoringu a oceánskeho výskumu – a je to prekvapivo pútavé. Do toho všetkého hrá v pozadí pokojná ambientná hudba, ktorá dopĺňa atmosféru bez toho, aby prehlúšala zvuky oceánu.

Hra má aj ekologický podtext; Počas misií narazíte na desivé zvuky, ktoré plašia zvieratá, a ktorých stopy vedú k dôkazom o ilegálnych ťažbách surovín.

Ak sa nepotápate, útočisko máte vo svojej ponorke, kde môžete četovať so svojimi kolegami a so svojou dcérou, na tablete pozerať videá súvisiace s vašim výskumom (ktoré sú robené pôsobivou formou dokumentárneho filmu a účinkujú v nich významné osobnosti ako napríklad Sylvia Earle), alebo si pustiť z MP3 prehrávača alternatívny rock.

Dĺžka hry je 6-7 hodín, no po skončení poslednej misie môžete hrať ďalej a zbierať zvyšné achievementy – to máte na ďalšie 1-2 hodiny.

Po prvom zapnutí som si myslel, že to rovno aj odinštalujem, že tam je nejaký bug v grafike, všetko bolo nezaostrené, presvietené. Ale po hodine som si zvykol, a pretože nie som náročný hráč, som si to zahral rovno 2x hneď po sebe.

V hre máme dve ideologicky protichodné zelené skupiny. Prvou sú antropocentrickí progresívci pohybujúci sa okolo korporácie NanoCell, ktorá problematiku preľudnenia chce vyriešiť transformáciou modernými eko-technológiami tak, aby planéta dokázala uživiť všetkých ľudí – teda de facto na nich nie je zelené nič, pretože sa nesnažia zachrániť planétu, ale iba druh Homo sapiens. Hráč hrá rolu technickej pracovníčky práve tejto korporácie. Druhou skupinou sú neomaltuziáni, ktorí chcú planétu zachrániť tak, že vyhubia druh Homo sapiens, ktorý je pre ňu smrteľnou záťažou. Ekologické pozadie deja je v 3rd person akčných adventúrach ojedinelé a preto ma potešilo, no jeho potenciál v hre bol využitý nedostatočne. Neomaltuziáni boli priamočiaro vykreslení ako nekompromisní teroristi, nebol umožnený žiaden dialóg s nimi, žiadne morálne voľby a už vonkoncom nie možnosť, na koho stranu sa dať – tieto interakčné RPG prvky mi chýbali.

(V niektorých anotáciách sa uvádza ešte tretia skupina – utopickí kornukopiáni, no ja nechápem, kde na nich recenzenti narazili, lebo ja som nepostrehol v hre ani len zmienku o nich.)

Najväčším failom bol stupídny respawn ešte stupídnejších nepriateľov: preplavujem úplne zatopenú chodbu, narýchlo, aby som sa neutopil, a zrazu natrafím na maltuziána v balaclave, ktorý má asi žiabre a kľudne si tam chilluje pri stene. Vystrelím po ňom, on po mne, ale nemám čas ho zabiť, lebo by som sa utopil, tak preplávam okolo neho, a iba počujem, ako si za mojim chrbtom hovorí: „False alarm.“ a potápa sa bez kyslíkovej masky pokojne ďalej.

Pozitívne je to, že prostredie nie je moc stereotypné, každá úroveň má vlastnú atmosféru. Na pár hodín zabaví, ale tretíkrát sa do toho už púšťať nebudem.

Trochu kopírka staršieho známeho Shelteru, ale nevadilo mi to. Pokojné putovanie po obnovujúcej sa postcivilizačnej prírode sa zmení v dramatickú snahu o záchranu svojej mamy a sestry. Príbeh je obohatený sprievodným rozprávačom, ktorý znie úplne ako David Attenborough.

Hra je dohratá do štyroch hodín, ale dá sa hrať aj po skončení hlavného deja – môžeme potom zbierať zvyšné achievementy, dokonca môžeme používať fast travel na mapke, alebo si zahrať relaxačný mód Exploration, v ktorom sa môžeme vžiť do ďalších zvieracích druhov, avšak v tomto móde už neplníme žiadne úlohy, len beháme po zelenej krajinke – ako poznáme z Meadow. Na zopár hodín to zabaví.

Rok 2038. Svetová populácia: 10 miliárd. Priemerná teplota stúpla na Zemi od roku 2000 o 3 °C. Plocha pralesov sa od roku 2000 znížila o 79 % a plocha koralových útesov o 58 %. Včely sa oficiálne stali vyhynutým druhom. Androidy, ktoré boli vytvorené, aby slúžili ľuďom, sa začínajú osamostatňovať spod ich nadvlády. Stávajú sa "deviantmi".

Pútavý, emocionálny príbeh troch úplne rozdielnych androidov, ktorých cesty sa postupne spájajú. O týchto cestách rozhodujeme my. Hráme na preskáčku za každého zvlášť a svojimi rozhodnutiami rozvíjame nasledujúci dej. Ciest a možností je strašne veľa. Každá z postáv (a nie len z hlavných, ale celkovo) má svoj špecifický charakter, ktorý je dôkladne prepracovaný. Nie je problém si niektoré postavy obľúbiť. Môžeme konať mierumilovne alebo agresívne, a kľúčovo tým ovplyvňovať budúcnosť. Svet však nie je otvorený - nemôžeme ísť, kam chceme, máme vyčlenený priestor výlučne pre plnenie konkrétnej úlohy, pričom žiadne bočné úlohy v tejto hre neexistujú.

Iritovala ma absencia rýchleho uloženia - neexistuje v hre nič také ako load. Záchytné body sa ukladajú až po dokončení celej kapitoly. Počas rozhovorov alebo akcií všetko pokazíme veľmi ľahko proste tým, že klikneme na nesprávne tlačítko. Znenie možností, ktoré sú na výber, neprezrádza nasledovný dej - je niekedy nepredvídateľné, čo vzíde z našej voľby. Nie je to na štýl napr Falloutu, kde máme zobrazené celé znenie odpovedí, ktoré sú na výber, a navyše máme na kliknutie svojho výberu len pár sekúnd. Boje sú priame strety, z ktorých sa nedá ujsť, nedá sa nič popredu premyslieť, stačí 2x kliknúť zle a naša hlavná postava je mimo hru (mŕtva, zatknutá a pod). Môžeme sa potom jedine vrátiť do hlavného menu a celú kapitolu hodinu hrať odznova a dúfať, že tentoraz klikneme správne, alebo že neposerieme niečo iné. Ja som to dohral katastrofálne, prežili len Markus a revolucionárka North, a fakt som už nemal nervy na to po piatykrát celú poslednú kapitolu opakovať. Hoci ma príbeh, prostredie aj atmosféra naozaj dostala, toto bolo pre mňa neprekonateľne frustrujúce a nedal som to.

Počas príbehu som sa viackrát musel zamyslieť - čo je správne a čo nie? Ako by som sa rozhodol v reáli? Bude rok 2038 vyzerať podobne? Neprekročilo ľudstvo hranice už dávno? Hovorí sa, že násilie plodí násilie. Správne - to je ten dôvod, prečo v mojej hre násilné potlačenie nenásilných Markusom vedených protestov vyústilo do ozbrojenej revolúcie. Tak kde sú tí devianti? Chcem sa pridať.

Tak toto je fakt celkom netradičná a zložitá hra. Máme za úlohu do určitého času udržať v dvanástich svetových regiónoch podporovanie našej medzinárodnej organizácie, a dosiahnuť do toho času vždy nejaký určitý cieľ. Napr v misii Fuel Crisis je úlohou zabezpečiť, aby sa do roku 2120 globálne neoteplilo o viac než 3 stupne a aby index ľudského rozvoja (HDI) v každom regióne bol nad úrovňou 0,5. Alebo v misii The Flood je úlohou zabezpečiť, aby do roku 2200 nezomrelo viac než 10 miliónov ľudí v dôsledku klimatickej migrácie a viac než 1,5 miliardy v dôsledku preventívnych opatrení.

V každom regióne máme k dispozícii svoje vlastné orgány - úrad pre ochranu životného prostredia, technologický úrad, energetický úrad, úrad pre sociálne veci, úrad pre politické záležitosti a kancelárie pre rôzne projekty. Na každom z týchto orgánov máme na výber 10 - 20 možností a z nich všetkých si môžeme vybrať dokopy celkovo 6 zvlášť pre každý región. Môžeme napríklad podporovať organické farmárstvo (bez využívania pesticídov), rozšíriť produkciu biopalív, spustiť osvetovú kampaň v oblasti klimatickej zmeny, zaviesť politiku jedného dieťaťa, zaviesť v regióne bezuhlíkové energie, spustiť dlhoročné programy zalesňovania, atď.

Vôbec však nestačí naťukať si zelený program a čakať na víťazstvo. Regióny sú totiž postihované aj ekologickými katastrofami, ako povodne, znečistenie a lesné požiare, ktoré treba riešiť. Stavy rôznych oblastí regiónov sú poskytované prostredníctvom správ, grafov a štatistík, ktoré treba každý ťah sledovať. Miestni obyvatelia nás tiež zamestnávajú svojimi vlastnými požiadavkami, ktoré sa do plánu vôbec nehodia - chcú riešiť nezamestnanosť, výstavbu ciest, zabezpečovanie pitnej vody, dovoz liekov a potravín, inak začnú byť nespokojní. Začnú sa, nevďačníci, búriť napríklad aj vtedy, keď zavedieme opatrenia na ochranu prírody a ohrozených druhov (obmedzí to farmárčenie a lov), alebo keď zavedieme vegetariánsku revolúciu.

My potrebujeme zelený svet, ale zelený svet môže redukovať možnosti a blahobyt ľudí - a ľudia chcú blahobyt. Našťastie máme páky aj na situácie, keď začnú príliš vyskakovať - môžeme najať si vlastné tajné ozbrojené zložky, ktoré budú dočasne zabezpečovať naše ciele. Alebo tajne zafinancovať miestne povstalecké skupiny. Alebo napustiť antikoncepčné prípravky do zdrojov pitnej vody, a následne spustiť kampaň Baby Boom, v ktorej sa budeme tváriť, že sa tešíme z nových detičiek - zvýši to popularitu. A ak sú lídri nejakého regiónu nespokojní s našou ekologicko-humanitárnou organizáciou, môžeme zaťahať za nitky a skúsiť ich vymeniť. Najkrajnejšou možnosťou je vyvinúť biozbrane, ktoré budú usmrcovať miestne populácie druhu homo sapiens. Všetky nepopulárne praktiky zároveň môžeme zahaliť nekonečnými vlnami správ o celebritách a bulvárom, v rámci mediálnej dezinformačnej kampane. Napriek týmto možnostiam Fate of the World však nie je nič také ako Depopulation alebo Plague Inc, nekalé metódy k výhre zďaleka nestačia - a ak ich miestni odhalia, naša organizácia môže byť v regióne úplne zakázaná, a môže byť na jej riaditeľa dokonca spáchaný atentát (podobne ako v Democracy 3: Extremism) a tým hra okamžite končí prehrou.

Napriek tomu všetkému, čo som písal - napriek tomu, že táto hra je obalená ekologickými tematikami, nejde o žiadnu zelenú agitku! Je to len taký podnet vložený do strategickej klikačky, ktorá je náročná na trpezlivosť. Ale výhodou je, že v každom ťahu máme neobmedzený čas, teda si môžeme pomaličky prejsť každý región zvlášť bez toho, aby nás súrilo nejaké odpočítavanie. Navyše si môžeme každý ťah sejvovať a v prípade potreby sa teda vrátiť o pár ťahov naspäť. A verte tomu, že toto potrebovať budete.

Po dohraní brutálne ťažkého UnderRailu mi postapokalyptická Krai Mira padla ako skvelá oddychovka. Je to atmosférou a hrateľnosťou také niečo medzi The Fall a ATOM RPG. Na rozdieľ od týchto zmieňovaných hier tuto nemôžeme nič pokaziť pri tvorbe postavy, nebudeme mať problém s platidlami a nebudeme mať zmätok v tom, kam ísť a čo robiť. Hra je naozaj pomerne jednoduchá, s obmedzeným počtom predmetov (hoci typov zbraní je takmer 50, ak počítame aj pasce). O predmety počas hry niekoľkokrát prídeme, takže ani nie je vhodné si vo svojom invertári robiť nejakú zbierku. Nemáme žiadne miesto, kde by sme si svoje veci odložili a vrátili sa po ne, a v batôžku máme minimalizovaný priestor.

Na mapke existuje 5 miest (pričom len 2 z nich majú viac než 20 obyvateľov) a 21 iných lokalít, vrátane podzemných laboratórií. Polovica z týchto lokalít sú ale úlohové, takže inak sa v nich nedá nič robiť. Sú medzi nimi ale aj také, v ktorých si môžeme prevetrať svoje zbrane, napríklad Tábor nájazdníkov, Tábor kanibalov alebo Oáza. Nechýbajú ani náhodné stretnutia s priateľskými alebo nepriateľskými bytosťami.

Tak, to je môj stručný opis stručnej hry, ktorú máte dohratú za 25-30 hodín. Dá sa ale ešte hrať aj po dokončení hlavného deja - môžete si zbierať zvyšné achievementy... a nájsť svojho strateného psíka Rudiho! :)

Potenciál táto hra má, ale ponúka málo možností. Prakticky nevieme nič o našej agentúre (Agende), nemôžeme si vybrať politický ani ideologický smer, ktorým sa bude riadiť a ktorý bude šíriť do sveta. Teda nepoznáme ciele agentúry, pre ktorú pracujeme. Negatívom je aj to, že rôzne regióny ovládnete za približne rovnaký čas, nie je tam preto veľa priestoru pre nejaké stratégie. Trošku mi to štýlom a jednoduchosťou pripomenulo hru Depopulation, ale tá je trošku o inom a má škaredšiu grafiku.

Keby sa do hry Agenda aspoň zčasti zakomponovali možnosti, aké poznáme z Fate of the World: Tipping Point alebo z Democracy 4, mohla by sa volať Agenda 2030, a bola by to pecka. Bohužiaľ, absencia týchto možností zapríčinila, že ma to po troch hodinách hrania prestalo baviť.

Nemáme možnosť hrať za vzbúrencov a poraziť nimi našich polovojenských a kapitalistických diktátorov. Nemôžeme si vybrať politický smer, stranu, ideológiu, rovnako ako nevieme nič o vzbúrencoch, proti ktorým bojujeme - nemáme preto motiváciu proti nim bojovať, najmä keď majú podporu u samotných miestnych obyvateľov, ktorých zabíjajú napr zablúdené strely našich stíhačiek. Máme síce na výber pár možností, ktoré nám počas hry vyskakujú na obrazovke - schváliť voľby, schváliť práva ženám; ale to má vplyv len na mieru podpory od miestnych obyvateľov. V skratke, chýbali mi politické možnosti, aké ponúka napr Democracy 3. Jedinou dôležitou voľbou pri ceste k víťazstvu máme - podpísať so vzbúrencami mier, alebo ich vojensky úplne vytlačiť z krajiny.

Tomu, kto by si chcel zahrať radšej za vzbúrencov (hoci nenásilných), odporúčam hru People Power: The Game of Civil Resistance.