The Last Express – Cesta, ktorú si zapamätáte


The Last Express od Jordana Mechnera (tvorcu Prince of Persia ) ponúka revolučnú adventúru z roku 1997, ktorá aj dnes pôsobí neuveriteľne sviežo. Odohráva sa len pár dní pred vypuknutím Prvej svetovej vojny, na legendárnom Orient Exprese, a vy ako Američan Robert Cath musíte zistiť, čo sa stalo vášmu priateľovi.

Najväčšou devízou hry je napätý príbeh plný intríg, tajomstiev a nečakaných zvratov. Je napínavý ako lano nad priepasťou. Všetko sa odohráva v reálnom čase, takže ak sa niekde zdržíte, vlak na vás nečaká – rozhovory či udalosti sa dejú aj bez vás. Často sa mi stalo, že kým som sa hral v inventári s predmetmi, tak na pozadí som počul ako postavy zatiaľ splietajú ďalšie intrigy. Je to fascinujúci pocit, keď vám nejaké tajomstvo prebehne doslova popred nos. Každé NPC žije svoj vlastný život – niekto flirtuje, iný kuje pikle a ďalší len ticho popíja víno, kým ty sa snažíš zistiť, čo sa sakra deje. 

V hre zažijete aj niekoľko realtime súbojov, pri ktorých je dôležité správne načasovanie úderov a uhýbania. Grafické spracovanie pomocou rotoskópovanej animácie dodáva hre osobitý, takmer filmový štýl. Výborný profesionálny dabing vás vtiahne do deja.

Gold Edition pridáva biografie postáv, možnosť získať nápovedy pri problémoch a viacero negatívnych koncov – výborný bonus pre fanúšikov.

Samozrejme, nie je všetko bezchybné. Niektoré situácie a ich riešenie pôsobia nelogicky a keď spravíte chybu, hra vás niekedy vráti o poriadny kus naspäť – frustrujúce, ale zároveň realistické pre ducha starých adventúr. Hra je tiež pomerne krátka, čo zamrzí, keď sa do nej človek ponorí naplno.

Vtipné momenty? Určite rozhovor s ruským revolucionárom, ktorý vám s vážnou tvárou vysvetľuje filozofiu, kým sa mu rozsype jedlo po stole – alebo pokus schovať telo, keď do kupé vkročí sprievodca a len sucho poznamená: „Ste si istý, že tu chcete spať?“

The Last Express je kultová jazda, ktorá spája napätie, eleganciu a originálny herný koncept.
Krátka, ale nezabudnuteľná cesta.

Outlast Trials – šialenstvo sa lepšie prežíva vo dvojici.

Kooperatívne hranie vo svete Outlast Trials je ako zdieľať nočnú moru s kamarátom – desivé, stresujúce, ale zároveň neuveriteľne zábavné. Hra od Red Barrels prenáša známy survival horor do multiplayerového formátu a robí to s prekvapivou istotou. Vo dvojici sa zmení každá misia na test dôvery, reflexov a tichého plánovania.

Najväčšou devízou Trials je dôraz na tímovú hru. Každá úloha vyžaduje kooperáciu – kým jeden hráč odláka pozornosť nepriateľa, druhý hľadá príbehové predmety alebo odomyká dvere. V prostredí plnom pascí a smrteľných nástrah nie je priestor pre sólo hrdinstvo. A tých nástrah je skutočne veľa – pohybovať sa potichu a reagovať na nečakané situácie je základom prežitia. Pri prežívaní v misiách Vám pomáhajú špeciálne "rigy", s ktorými môžete buď omráčiť alebo oslepiť nepriateľa, vidieť polohu nepriateľov cez steny a objekty alebo zničiť kamery a hacknúť pasce, ktoré obrátite proti nepriateľom. Okrem toho si pri postupnom levelovaní Vašej postavy môžete zlepšovať aj svoje skilly a špeciálne vlastnosti - spomeniem napríklad tichá chôdza po skle, vydávanie slabšieho hluku pri behu a rozrážaní prekážok alebo obnova života a staminy pri ukrytí sa pred nepriateľom.

Misie sú prekvapivo rozmanité v rámci svojej štruktúry, aj keď po čase začne prichádzať pocit repetitívnosti.
Keď však hráte s niekým, kto rovnako chápe tempo hry, tak napätie nikdy úplne nevyprchá.
Hra má špecifický "Bioshock vibe", ktorý podporuje atmosféru – laboratórne chodby, retro technológie, absencia cenzúry a groteskní nepriatelia vytvárajú estetiku, ktorá je nechutne krásna.

Grafika je mimoriadne detailná, čo niekedy pôsobí až preplnene – nie každý ocení, keď sa v každom rohu niečo hýbe, bliká alebo visí. Najväčšia slabina hry je absencia výraznejšieho príbehu. Všetko sa točí okolo misijných úloh a prežitia v psychologickom experimente, ale hlbší naratív tu nenájdete.
Po niekoľkých hodinách hrania sa navyše začne dostavovať dojem, že ide len o variácie toho istého konceptu. Našťastie, kombinácia strachu, adrenalínu a nutnosti spolupráce drží celý koncept nad vodou.

Outlast Trials je teda skvelá voľba pre hráčov, ktorí chcú zažiť horor v kooperatívnom duchu – nie len prebehnúť levely, ale prežiť ich spoločne.

Dohrané v rámci "Hernej výzvy 2026" - Hardcore varianta s užívateľom DH a zároveň mojím bratom Hellrampage :)

Icewind Dale: Heart of Winter – Krátky, ale mrazivo príjemný návrat na Sever.

Ako fanúšik pôvodného Icewind Dale som sa po opätovnom dohraní základnej hry tešil na datadisk Heart of Winter, ktorý som predtým ešte nikdy nehral – predsa len, kto by nechcel znova vkročiť do tých zasnežených krajín Forgotten Realms?

Rozšírenie naozaj oživuje nostalgiu. Hneď prvé minúty v Pustolese ma vrátili do tej ťaživej, ale nádhernej atmosféry Severu, kde sa každý dych mení na paru a dobrodružstvo cítiť v mraze aj v hudbe, ktorá stále drží vysoký štandard Black Isle Studios.
Nové prostredie je asi najväčšou prednosťou datadisku. Cestovanie cez zamrznuté hory, prieskum prastarých jaskýň či rozhovory s miestnymi pôsobia dôveryhodne a dodávajú hre svoj vlastný tón.

Súboje sú stále výborné – taktické, náročné a uspokojujúce, hlavne ak vás baví staré dobré AD&D. Lenže keď som prešiel niekoľko oblastí, začal som cítiť, že obsahu tu nie je nazvyš. Nových kúziel a predmetov je len hŕstka, takže postavy sa nerozvíjajú tak zaujímavo ako v origináli. Herných lokácií je málo, čo sa odzrkadlí aj na dĺžke – celý datadisk som dokončil oveľa rýchlejšie, než by som čakal (cca 6 hodín).
A aj keď má príbeh svoje momenty, nevtiahne tak silno; chýba mu emócia či nečakaný zvrat, ktorý by ma prinútil sadnúť si na kraj stoličky.

Napriek tomu som si Heart of Winter užil. Je to ako krátka zimná výprava – možno netrvá dlho, no jej chlad a kúzlo ostanú v pamäti. Pre lojálnych fanúšikov Icewind Dale ide o povinnú jazdu, pre nováčikov len o doplnok, čo sa minie rýchlejšie než teplý grog pri ohni v Kuldahare.

Po 20 rokoch som si zopakoval túto old school klasiku (tentokrát vo vylepšenej verzii).
Aj preto je moje hodnotenie trošku nostalgické...
Icewind Dale: Enhanced Edition som si zahral, lebo som chcel znovu pocítiť starú atmosféru Forgotten Realms.

A musím povedať, že má stále svoje čaro. Od prvých minút v Kuldahare – tom zasneženom mestečku pod obrovským stromom – ma hra úplne vtiahla. Ten kontrast medzi večnou zimou a teplom života v dedine je nádherný. Potom, keď sa človek dostane do miest ako Dračie oko, Useknutá ruka alebo monumentálna Dornova hlbina, pochopí, prečo sa toľko hráčov k Icewind Dale stále vracia. Každá lokácia má svoj vlastný rytmus, štýl a temnú krásu.

Najväčšou devízou hry je pre mňa soundtrack.
Hudba Jeremyho Soulea je priam geniálna – melancholická, majestátna, niekedy strašidelná. Naozaj robí polovicu atmosféry, niekedy som sa prichytil, že som len stál a počúval. V kombinácii s ručne kreslenými pozadiami a prostredím to pôsobí ako staré fantasy maľby, ktoré ožili.

V hre je veľa unikátnych predmetov, ktoré pasujú k jednotlivým povolaniam. Povolaní je na výber neúrekom. Môžete si dokonca vybrať aj dvojpovolanie napr. Klerik/Hraničiar alebo Zlodej/Bojovník, atď.

Na druhej strane, treba priznať, že Icewind Dale je dosť lineárny. Príbeh vás vedie takmer priamočiaro, bez veľkého priestoru na rozhodnutia. Oproti Baldur’s Gate alebo Planescape: Torment je to skôr séria súbojov, než veľké RPG dobrodružstvo.
A tie súboje bývajú niekedy nevyvážené – jedna skupina nepriateľov je ľahká, ďalšia vás rozmetá aj pri nižšej obtiažnosti.
O vylepšovaní postáv ani nehovorím – možnosti pri levelovaní sú obmedzené a často ani necítiť, že by vaša postava naozaj rástla.

Napriek týmto chybám má Icewind Dale: Enhanced Edition stále dušu. Je to poctivý návrat do čias, keď sa RPG hry sústredili na atmosféru, taktiku a hudbu. Ak vám chýba klasická fantasy výprava s chladom Severu, majestátnymi zrúcaninami a kúskom nostalgie, toto je hra, ktorú sa oplatí zažiť znova – alebo aj prvýkrát. Odporúčam fanúšikom old-school RPG!

Dal som si novoročné predsavzatie, že dobehnem resty v písaní komentárov k hrám a všimol som si, že som ešte neokomentoval tento, dnes už legendárny, herný klenot. Tak poďme na to!

Bloodborne je hra, pri ktorej máš pocit, že si sa prepadol do zlej nočnej mory, ale nechceš sa z nej zobudiť. Temná atmosféra je tu úplne inde než vo väčšine akčných RPG – gotické uličky, fakle, dážď, krvavé oltáre a šepot šialenstva v každom kúte mesta Yharnam ťa držia v napätí, aj keď len pomaly preskúmavaš okolité zákutia. ​ Yharnam samo o sebe pôsobí ako živá bytosť – prepojené skratky, vertikálne ulice, katedrály a nemocnice, kde cítiť, že niekde hlboko sa niečo pokazilo. A je to niečo veľmi zlé...

Práve tu nastupuje lore okolo hunterov: nie si klasický hrdina, ale lovec vtiahnutý do nekonečného cyklu lovu, zmlúv a pokusov uniknúť z nočnej mory, pričom čím viac zisťuješ, tým menej si si istý tým, kto je skutočné monštrum. Každé NPC má svoj hlboký príbeh a poznávanie toho, ako sa všetci nakoniec zbláznia, je jedným z najtemnejších zážitkov v hre. ​

Boj je agresívnejší a zábavnejší než v Dark Souls – žiadne kempovanie za štítom, ale neustály tlak na nepriateľa. Každý stret je adrenalínová prestrelka nervov. V porovnaní s Dark Souls pôsobí Bloodborne kompaktnejšie, plynulejšie, čo z neho robí pre veľa hráčov lepšiu, súdržnejšiu skúsenosť. ​ ​
Boss fighty sú absolútna lahôdka: od zverských beštií až po kozmické entity, každý boss má vlastný vizuál, hudbu aj tempo boja, takže na nich spomínaš aj po dohraní. Každý boss je jedinečný.

Zbrane – tzv. trick weapons – sú samostatná kapitola; každá má dva režimy (napríklad rýchla jednoručka, ktorá sa premení na dlhú halapartňu), čo vytvára pocit, že máš v rukách štýlové, krvavé náradie na lov, nie len obyčajný kus železa. Každú zbraň cítiť inak a presun medzi režimami je elegantný a efektný. ​

Hudobný doprovod je geniálny. Mrazivý, podmanivý, temný a atmosférický.

Jedna vec však na tomto skvoste hryzie a je to veľké negatívum v dnešnej dobe – obmedzenie na 30 fps. Pri takej dynamike boja a roku, v ktorom žijeme, by si hra zaslúžila plynulejší chod, lebo niektoré súboje a reakcie by pri vyššom framerate pôsobili ešte prirodzenejšie. Vo FromSoftware urobili veľkú chybu, keď zatiaľ nespravili modernizáciu alebo remaster. ​

Napriek tomu Bloodborne vďaka temnej atmosfére, geniálnemu mestu Yharnam, fantastickým bossom, zbraniam a fascinujúcemu hunter lore ostáva titul, ktorému sa bez váhania dá dať absolútne hodnotenie.
10/10

Temná atmosféra, v tejto hre od málo známych švédskych vývojárov Idol FX, sa dá doslova krájať. Jedného dňa si prídete na svadbu Vašej sestry a zistíte, že po celom honosnom sídle máte rozlezených upírov a dokonca jedného, ktorý chce ovládnuť celý svet. No, nenasralo by Vás to?

Mňa áno a tak som sa rozhodol zobrať do rúk krucifix, drevený kolík, svätenú vodu a poďme vyčistiť ten barák. Samozrejme nemôžu chýbať aj nejaké tie búchačky, ktoré sú veľmi dobre vyvážené a rád som ich používal.

Hrateľnosť je plynulá, ovládanie Vašej postavy je bezproblémové. Healovanie prebieha klasicky oldschoolovo, s použitím lekárničiek , ktoré postupne nachádzate po celom sídle. Celé sídlo je rozdelené na tri veľké časti a je tak pomerne rozľahlé. Každá časť obsahuje veľa miestností a niekoľko poschodí. Všade na Vás číhajú nepriatelia, od nižších upírov, cez duchov až po chrličov a démonov. V mnohých miestnostiach na Vás čakajú truhličky, v ktorých môžete nájsť rôzne potrebné veci, od lekárničiek až po muníciu do Vašich búchačiek. Práve nábojov je v celej hre obmedzené množstvo, takže si vždy musíte dobre rozmyslieť na akého nepriateľa vystrelíte a na akého radšej použijete zbraň na blízko. Počas hry budete čeliť aj niekoľkým menším bossom a na konci hry jednému hlavnému bossovi. Čakal som, že posledný bossfight bude náročnejší. Fešáka som vybavil za dve minútky a poslal som ho do zatratenia. Hotovo.

Negatívom hry je slabšia umelá inteligencia monštier a taktiež zachránených postáv, ktoré namiesto toho, aby Vás nasledovali do bezpečia, tak sa zasekávajú o otvorené dvere, zabíjajú sa pádom z vyvýšených plošín alebo zostanú jednoducho stáť na mieste a čakajú asi na spasenie, ktoré však nepríde a namiesto toho ich killne nejaké monštrum...

Všetko čo som napísal, je podfarbené strašidelným sláčikovým soundtrackom, ktorý perfektne umocňuje atmosféru hry. Keď atmosféra začína hustnúť alebo sa vo Vašej blízkosti nachádzajú nepriatelia, tak sláčiky zavíjajú ako besné. Naopak, keď sa situácia upokojí, tak sa upokojí aj hudba.
Celá hra sa dá dohrať za jeden deň.

Normálna obtiažnosť
Herná doba: 6 hodín

****
8/10

Napíšem najskôr pár kladných vecí, potom budem už iba hejtovať :)
Zaujímavý nápad a obrovský svet plný zombíkov, odohrávajúci sa po 3. svetovej vojne a tento svet je možné náhodne generovať pri každom novom rozohraní.
Možnosti lootovania vecí z opustených budov, batohov, odpadkových košov, mrazničiek, zničených áut...zo všetkého možného čo len chcete :)
Potešil aj jednoduchý crafting a ľahké získavanie surovín.

A teraz to horšie....

7 rokov vývoja a táto hra je stále iba v Alfa verzii.
Zlá optimalizácia grafiky, ktorá zapríčiňuje nestabilitu celej hry a časté problémy, pri vyšších detailoch, aj na tých najvýkonnejších strojoch.
O nestabilných serveroch ani nehovorím.
Možno za ďalších 7 rokov z toho bude aspoň Beta ;)
Podľa mňa však dopadne rovnako ako ďalší nekonečný projekt vo vývoji a tým je DayZ.
Zatiaľ rozhodne neodporúčam.

Dwarfs nie je hra pre každého.

Na začiatku dostanete určitý počet trpaslíkov - baníkov, s ktorými musíte preskúmať určitú podzemnú lokáciu, objavovať skryté poklady a minerály. Základom hry je nazbierať čo najvyšší počet týchto klenotov a dosiahnuť tak určité skóre. Trpaslíkov neovládate priamo, ale môžete im určovať nejaký stabilný cieľ, ku ktorému sa majú prekopať. Samozrejme, aby hra nebola iba o zbieraní pokladov, čakajú na vašich trpaslíkov rôzne nástrahy. Môžu objaviť jaskyňu plnú nepriateľských jednotiek, môžu sa prekopať do rokliny, do ktorej sa prepadnú alebo napríklad vypustiť žeravú lávu, ktorá bola do tej doby odrezaná od toho, aby spustošila vaše podzemné mestečko...bohužiaľ teraz sa jej musíte zbaviť a zachrániť vašu základňu.

Hra obsahuje niekoľko módov, od Arcade, cez SandBox až po Base Defend.
Túto arkádovku s logickými prvkami určite neodporúčam pre náročnejších hráčov.

Konečne po dlhej dobe ťahová stratégia u ktorej cítiť poctivú robotu a hlavne nadšenie pri jej tvorbe. Konceptom pripomína o skoro 30 rokov staršiu Godzilla 2: War of the Monsters, ktorá bola vo svojej dobe veľmi kvalitným ťahovým titulom pre NES. Pamätám si ako sme ju, po príchode zo školy, hrávali s bratom aj niekoľko hodín za deň.

Into the Breach sa síce svojim technickým a grafickým spracovaním nijako extra nelíši od starších herných titulov, avšak svojimi hernými mechanizmami a skoro nekonečnou znovuhrateľnosťou a gameplayom je to veľmi originálna hra, ktorá Vás zabaví na dlhé hodiny.

Súboje sú aj na normálnej obtiažnosti celkom náročné a hra Vám málokedy odpustí aj tú najmenšiu chybu alebo zaváhanie. Postupne ako sa Vám darí oslobodzovať jednotlivé ostrovy a ich obyvateľov od mimozemského nepriateľa, tak získavate určité victory points, za ktoré si môžete kupovať nové jednotky mechov, tankov, artilérii, robotov a ostatných jednotiek, z ktorých dokáže poskladať fungujúci a nezničiteľný tím na záchranu sveta.
Dôležitou súčasťou hry sú aj takzvaní Time Travelers, čo sú v podstate velitelia jednotlivých jednotiek, ktorí počas súbojov zbierajú expy a môžu sa tiež postupne vylepšovať a získavať nové špeciálne vlastnosti a schopnosti. Ak sa Vám náhodou nepodarí zachrániť svet, vždy si môžte jedného z týchto Time Travelerov vziať aj na svoju ďalšiu záchrannú misiu.

Rozhodne túto hru vyskúšajte, len pozor na závislosť :)

Úplne na začiatku musím vyzdvihnúť geniálny soundtrack, ktorý hráča sprevádza celou hrou a parádne dotvára atmosféru celého príbehu.
Jeho autorom je Darren Korb, spev a vokály mala na starosti speváčka Ashley Barrett. Vzájomná spolupráca im vyšla dokonale a práve soundtrack tvorí približne 2/3 celkovej atmosféry.
Malá ukážka: odkaz

Transistor samotný je zasadený do krásne namaľovaného cyberpunkového prostredia, do mesta Cloudbank. Keďže všetko naokolo je futuristické, aj hlavná postava - speváčka Red, červenovlasá krásavica, musí niečím vynikať a tak je sprevádzaná unikátnou zbraňou Transistorom, ktorý má zaujímavú minulosť, ale to sa dozviete až z príbehu.

Podstatou celého príbehu je to, že roboti, takzvaný Process, ktorí mali slúžiť ľuďom, sa z nepochopiteľných príčin obrátili proti nim a začali všetkých rýchlo a veľmi isto likvidovať. Ako hráč postupuje príbehom, tak postupne odkrýva rôzne skutočnosti, ktoré dávajú výrazné svetlo do príbehu ako celku a niektoré z nich sú naozaj prekvapivé! Každopádne vašou primárnou úlohou je zistiť o čo v skutočnosti ide, prečo sa celý Process takto zbláznil a prípadne kto za týmto extrémom stojí. Pomocné vám budú aj OVC terminály, z ktorých sa dozviete informácie o tom, čo sa v meste práve deje a aký priebeh majú udalosti, ktoré nastali.

Pri vyriešení tejto záhady Vám budú pomáhať špeciálne schopnosti, ktoré spolu s mocným Transistorom dajú dokopy nezničiteľnú zbraň. Keďže táto hra je RPG, schopnosti si budete odomykať postupne, po postupe na vyššie úrovne, k čomu vám dopomôžu hlavne vyhrané súboje. Za každý vyhraný súboj dostanete určitý počet skúsenostných bodov a ak ich nazbierate dostatočný počet, postúpite na vyššiu úroveň a okrem aktívnych schopností sa vám odomknú aj pasívne a upgrade sloty pre Vaše schopnosti. Schopnosti sa dajú rôznym spôsobom vzájomne kombinovať, výsledkom čoho môžu byť megasilné kombá, ktoré rozdrtia nepriateľov na jednu ranu. Medzi aktívne schopnosti patria rôzne silné údery s Transistorom, výbuchy, časované míny, vysávanie života, zvyšovanie prijatého zranenia nepriateľa, dočasná neviditeľnosť, odskočenie od nepriateľa, môžete si na pomoc privolať aj pomocníka, atd. Schopnosti v pasívnych slotoch vám môžu pridať napríklad dočasný štít, trvalú odolnosť voči zraneniam, menší počet akčných bodov na jednotlivé schopnosti v ťahovom režime, menší počet akčných bodov potrebných na pohyb v ťahovom režime a podobne. Schopnosti vsadené do upgrade slotov väčšinou zvyšujú celkové damage, range a blast radius aktívnej schopnosti.

Samotné boje sú kombináciou ťahového a real-time režimu, kedy si môžete zastaviť čas, naplánovať určitý počet akcií, znova spustiť čas a postava vykoná naplánované akcie. Potom musíte počkať, kým sa vám opäť obnoví tento ťahový režim a opakujete rovnakým postupom. Tento mix bojového systému bol originálny, mne osobne veľmi sadol, pretože som si v pokoji mohol premyslieť, koho prvého zlikvidovať, koho neskôr, kedy uniknúť, atd. :)

Transistor ma ako cyberpunkové RPG veľmi potešil, hral sa mi veľmi dobre, zaujal ma i príbehom, k dokonalosti mi však stále niečo chýbalo...možno tuhší záverečný boss..:)

Dohrané 2x na PS4
Celkový čas: 12h
100% kompletizácia(Platina)
Hodnotenie: 4/5

Firma Piranha Bytes, ktorá stojí za vznikom v našich končinách legendárnej fantasy série Gothic, nasadila kvalitatívnu latku svojich RPGčiek veľmi vysoko práve prvým a druhým dielom Gothica a pre Risen bolo náročnou úlohou túto úroveň prekonať. Už dopredu musím napísať, že v mojich očiach kvalitu svojich predchodcov nedosahuje, hlavne po dejovej a atmosferickej časti.

Risen sa hrá naozaj veľmi dobre. Jednoduché ovládanie hry podfarbené krásne farebnou grafikou a na prvý pohľad aj celkovo živým svetom okolo Vás. Prostredie dažďového pralesa, zmiešaných lesov, rôznych lúk a zurčiacich potôčikov a vodopádov občas pôsobilo ako pohladenie pre dušu a človeku sa z tej scenérie nechcelo ani odchádzať a nie to ešte v takomto prostredí niekoho vraždiť :) Bohužiaľ, je to hra a nie pokojný výlet do prírody a tak sme občas museli preskúmať aj temnejšie zákutia ako rôzne jaskyne a podzemné mestá. Ešte spomeniem, že hlavne grafika a fyzika vody sa podľa mňa tvorcom extrémne vydarila.

Hra začína stroskotaním hráča na zdanlivo pustom ostrove a prvú vec, ktorú musíte urobiť je nájsť nejakú civilizáciu alebo aspoň strechu nad hlavou. Začínate zabíjaním morských supov a nočných motýľov, postupne sú to už vlci, banditi, kostlivci až skončíte pri lizardoch a rôznych démonických beštiách. Variabilita nepriateľov mohla byť výraznejšia, celkovo som napočítal tak do 10 druhov nepriateľov, čo je podľa mňa málo. Postupne sa aj príbeh začne zamotávať a od obyčajného boja o vlastné prežitie začnete bojovať o prežitie celého ostrova a následne aj celého sveta...také typické RPG klišé... :)
V hre sa môžete pridať k jednej z dvoch znepriatelených frakcií a to k banditom alebo mníchom.

Vo vývoji svojej postavy sa môžete zamerať prakticky na všetko, môžete mixovať rôzne schopnosti a vytvoriť tak univerzálneho bojovníka. Nemusíte sa teda cielene zamerať iba na cestu mága, zlodeja alebo bojovníka. Môžete mať z každého zamerania niečo. Mág sa na svojej ceste môže zamerať na tvorbu magických zvitkov, pečatí a na runovú mágiu. Zlodej si môže vylepšiť schopnosti tichého pohybu alebo kapsárstva a bojovník si vylepšuje hlavne úroveň schopností v rôznych zbraniach - meč, sekera, tyč, luk kuša + štít.
Ja som si zvolil cestu mnícha a špecializáciu na tyčové zbrane, tvorbu magických zvitkov a ohnivé gule.

Podobne ako v Gothic, tak aj v Risen môžete zbierať rôzne byliny, ktoré Vám spotrebovaním dodajú manu alebo život, prípadne si ich môžete odložiť na výrobu alchymistických nápojov. Ešte môžete odrezávať napríklad mäso z nepriateľov, ktoré neskôr upečiete na panvičke nad ohníkom a skonzumovaním si doplníte zdravie. Ak máte potrebný výcvik, tak okrem mäsa sa dajú z nepriateľov získať rôzne ďalšie suroviny ako krídla, zuby, pazúry a pod., ktoré ďalej využijete hlavne pri tvorbe magických zvitkov. Okrem týchto schopností sa môžete zamerať na kováčstvo a na ťažbu rôznych nerastných surovín ako železná ruda, zlato a obsidián, ktoré pri kováčstve aj využijete a vytvoríte z nich zbrane, prstene a amulety.

Výrazný rozdiel oproti Gothicu je zjednodušený bojový systém, kedy ľavé tlačítko myši používate na útok a pravé na obranu. Boje s nepriateľmi boli aj na najťažšiu obtiažnosť veľmi jednoduché, niekedy som sa pri boji dokázal v pohode naobedovať alebo riešiť iné veci, stačilo držať tlačítko na obranu a nepriatelia Vám neubrali ani hpčko. Pre nových hráčov RPG je tento systém možno dobrý, ale pre ostrieľaných borcov je skôr na smiech.

Rozhovory s NPCčkami sú väčšinou dosť zdĺhavé a nudné a kým sa dostanete k nejakej zaujímavej téme alebo k informácii tak to chvíľu trvá. Nájdu sa samozrejme aj výnimky, kedy sa dobre zasmejete na niektorých hláškách postáv. Čo sa týka riešenia úloh, ktoré vám zadávajú NPCčka, tak vo veľkom množstve sú si podobné, hlavne typu "nájdi a prines", ale nájdu sa aj rôzne zaujímavé, ktoré Vám zaberú aj dlhšiu dobu na ich splnenie. To znamená, že niektoré úlohy sú veľmi komplexné a na ich splnenie musíte urobiť niekoľko na seba nadväzujúcich krokov a rozhodne sa pri nich nudiť nebudete.

Aby som to zhrnul, tak Risen je RPG pre nenáročných hráčov, ktorí sa chcú pri hre hlavne odreagovať, nemyslieť na nejaký zložitý príbeh alebo bojový systém a zabiť tých pár hodín nudy, ktorá ich postihla.
V závere ešte dodám, že ma veľmi sklamal nudný a jednoduchý záverečný bossfight, za ktorý musím strhnúť určitú časť na hodnotení.


Herná doba - 38 hodín na najťažšiu obtiažnosť

Apotheon nie je klasická akčná plošinovka, pretože obsahuje aj RPG prvky, ktoré sú však minimálne a sú zamerané hlavne na zvyšovanie kvality vášho brnenia a vylepšovanie zbraní, resp. úrovne zaobchádzania so zbraňami.

Za hrou stojí firma Alientrap(založená v roku 2002), ktorá je zodpovedná za zrod hier ako Capsized a Nexuiz.

Nikandreos, to je meno hlavného hrdinu, ktorého budete celú hru, od začiatku až do konca, ovládať. V hre je nenápadne zabudovaný tutorial v podobe rôznych nápisov na stenách budov, ktorými vás hra učí základné ovládanie vašej postavy.

Počas cestovania Olympom budete nachádzať rôzne zbrane, medzi ktoré sa dajú zaradiť meče, kópie, palcáty, sekery, ale aj strelné zbrane ako luk, ktorý si môžete vybaviť rôznymi šípmi so špeciálnymi efektmi(jedovaté, výbušné), prak, rôzne vrhacie kópie a sekery. Okrem normálnych zbraní budete nachádzať aj špeciálne(rare) zbrane, ktoré určitým spôsobom pochádzajú priamo od jednotlivých bohov alebo patrili legendárnym gréckym hrdinom, bojovníkom a dobyvateľom.

Samozrejmosťou je zbieranie rôznych surovín, z ktorých si môžete po zisku receptov vyrobiť napríklad liečebné potiony, potiony vylepšujúce rýchlosť alebo silu vašich útokov, potiony dodávajúce vám neviditeľnosť alebo nezraniteľnosť na obmedzený čas, rôzne výbušné bomby, nástražné míny, ale aj prehistorický mechanický turret, ktorý po nepriateľoch vystreľuje šípy! :)

Príbeh hry nie je vôbec komplikovaný, vaša osada je ničená rôznymi katastrofami, ktoré na ňu zoslali samotní bohovia a nepriateľskými vojskami, ktoré chcú iba drancovať, znásilňovať a dobývať. Vám ako Nikandreovi už došla trpezlivosť a tak ste sa rozhodli so vzniknutou situáciou vysporiadať sami, vaša zlosť je smerovaná až na samotných gréckych bohov, ktorí sídlia na Olympe. Uzavriete tajnú dohodu s bohyňou Hérou, ktorá chce zosadiť z trónu svojho manžela Dia. Cesta to však nebude jednoduchá, najskôr budete musieť od ostatných bohov získať ich špeciálne predmety, ktoré sú zároveň súčasťou božskej podstaty. Postupne tak na svojej ceste budete konfrontovať týchto Bohov: Hádes - boh smrti, Áres - boh vojny, Demeter - bohyňa plodnosti a zeme, Dionýzos - boh vína, Héfaistos - boh kováčstva, Afrodita - bohyňa lásky, Aténa - bohyňa múdrosti, Poseidon - boh vody a morí a Zeus - boh blesku. Okrem nich sa v boji postavíte aj rôznym mýtickým stvoreniam a monštrám, ktoré určite nebudú ľahkým orieškom.

Audiovizuálne hra pôsobí dokonale, typ grafiky a grafickej úpravy, ktorú autori zvolili je originálna a prináša svieži vietor na hernú scénu. Všetko je to krásne dokreslené výborne zvoleným soundtrackom, ktorý umocňuje atmosféru starovekého Grécka a doslova vás vtiahne do hry. Hrá sa to veľmi dobre, ovládanie je jednoduché, priemerný hráč si na neho zvykne za pol hodinku až hodinku. Spokojnosť!



Dokončené na PS4 na Olympian obtiažnosť, zisk všetkých trofejí(platina).
Herná doba 17h 15min.
75%

Masterpiece s drobnými chybičkami krásy!

Hral som aj pôvodnú verziu, ale Enchanced Edition(EE) je minimálne o stupeň vyššie...

Zaklínača si buď zamilujete alebo ho začnete nenávidieť. Ja som si ho dokonale zamiloval a samotný Geralt z Rivie je pre mňa jednou z najlepších(nielen herných) postavičiek. Má úžasnú charizmu, zmysel pre neutralitu(ktorý je geneticky daný) a trefné ironicko-satirické poznámky! Geralt je ale aj veľkým milovníkom žien a slušným filozofom. V jednom okamihu dokáže zaujať ženu s neuveriteľnou rýchlosťou a hneď po tom ako s ňou strávi noc plnú vášne, dokáže viesť intelektuálne dialógy s rôznymi postavami na rôznych úrovniach komunikácie!

Ako v každej správnej hre na hrdinov, aj tu môžete rozvíjať vzťahy s určitými postavami. V Zaklínačovi sa táto možnosť sústreďuje hlavne na ženské pokolenie a ak to napíšem expresívne, tak môžete zbaliť skoro každú sukňu, ktorá bude o to javiť záujem...čo hodnotím veľmi pozitívne, pretože som sa s tým v podobne ladenej hre veľmi nestretol, hehe.
Každé dôležité rozhodnutie, ktoré urobíte(či už v dialógoch alebo pri plnení questov), môže mať, za určitý čas, zásadný dopad na vývoj príbehu ako celku!

Ako vidieť v EE došlo k výraznému vylepšeniu grafiky pri hraní samotnom a takisto aj pri dialógoch s postavami. Na výber sú nové možnosti odpovedí a reakcií postáv. Okrem rozhovorov postavičky tohto herného sveta reagujú aj na rôzne udalosti. Keď prší tak sa schovávajú pod striešky domov alebo rôzne bariéry, aby nezmokli, pritom sa šťavnato sťažujú, že kedy konečne prestane pršať alebo pri prítomnosti vrahov volajú o pomoc a schovávajú sa do svojich domov. Dodržiavajú denný režim: ráno vstanú, naraňajkujú sa, idú do práce alebo sa iba potĺkajú po meste, po práci sa vracajú buď domov alebo sa až do noci pohybujú po meste a vzájomne medzi sebou komunikujú. Príroda okolo je tiež veľmi živá, všade počuť zvuky zvierat. Ako balzam na moju dušu pôsobili kŕdle holubov alebo vrán, ktoré poletovali po oblohe alebo nečakane pri vašom prechode vzlietli zo zeme a s trepotom krídel odleteli neznámo kam.

Vývoj postavy sa delí na niekoľko oblastí. Označil by som ich ako Vývoj postavy, vývoj znamení a vývoj zbraňových techník. Pri postave si môžete vylepšovať silu, obratnosť, výdrž a inteligenciu. Sila vylepšuje napríklad útok, obratnosť únik a presnosť útokov, výdrž vylepšuje vaše zdravie a regeneráciu a inteligencia silu znamení. Vývoj znamení je zameraný na 5 špeciálnych znamení(schopností), ktoré môže Geralt získať počas hry. Môžete s nimi omráčiť, podpáliť nepriateľov alebo im nastaviť špeciálnu pascu, vytvoriť okolo seba nepriechodnú bariéru alebo získať na určitý čas nepriateľov na svoju stranu. Súbojový systém mi celkovo sadol, kombá, ktoré sa postupne vylepšovali sa mi páčili a užíval som si momenty, kedy sa mi na jedno švihnutie mečom podarilo zabiť niekoľko nepriateľov okolo. Súboje po sebe zanechávali krásne krvavé stopy, takže to po súboji naokolo vyzeralo ako na jatkách! :D
Dôležitou súčasťou hry sú aj potiony, ktoré Vám buď obnovia alebo zvýšia život, zrýchlia regeneráciu, pridajú nočné videnie, vylepšia útočné, obranné štatistiky a reflexy, atd. Okrem potionov môžete cez alchýmiu vyrábať aj nátery na zbrane. Svoju zbraň si môžete natrieť napríklad jedom, olejom proti určitému druhu nepriateľov alebo špeciálnym náterom, ktorý znásobuje zranenia a podobne. Ak nemáte radi rôzne nátery a oleje môžete na zlepšenie zbrane použiť obyčajný brúsny kamienok! :)

Príbeh, odohrávajúci sa vo Wyzime a v okolí(región Teméria), je skvele vystavaný a postupne sa stupňujúci. Snáď iba RPGčka zo starej školy mali podobne parádne sa rozvíjajúci príbeh. Atmosféra je hutná a dá sa krájať, už len keď sa nachádzate v obyčajnom domčeku niekde na predmestí Wyzimy...a to nehovorím keď navštívite temné bažiny, rôzne krypty, stoky alebo veže a zámky. Design všetkých oblastí je neuveriteľne detailný. Každá oblasť má nejakú dominantu, podľa ktorej sa dá skvele orientovať a nikdy sa tak nestratíte. Všeobecne všetky oblasti sú skvele zapamätateľné už po prvom navštívení. Celú atmosféru umocňuje geniálny soundtrack, ktorého autorom sú Paweł Błaszczak a Adam Skorupa.

Na záver...

...tu sú nejaké moje úlovky z hry: odkaz


The Witcher Enchanced Edition je splneným snom každého, kto miluje fantasy a na dlhé hodiny chce zmiznúť z reality...

Vydarený reštart série!

Všetko začína úvodným introm, v ktorom sa dozvieme, že mladá a neskúsená Lara cestovala s expedíciou na lodi, ktorá však za pôsobenia prírodných živlov stroskotala a posádka lode sa ocitla na opustenom ostrove...teda zdanlivo opustenom. Začína sa boj o prežitie nielen Lary, ale aj ostatných členov posádky lode Endurance. A práve endurance(vytrvalosť) budete pri 12 až 15 hodinovom hernom zážitku potrebovať.

Filmovosťou a hratelnosťou najnovší Tomb Raider pripomína konzolové akčné pecky posledných rokov(séria Uncharted, GoW). Tomb Raider nie je čistokrvná akcia z pohľadu tretej osoby, objavujú sa tu totiž aj RPG prvky a určitá forma vylepšovania si postavy prostredníctvom získaných skúsenostných bodov a vylepšovanie vybavenia za nazbieraný šrot z interaktívnych predmetov alebo z mŕtvych nepriateľov. Skúsenosti získavate hlavne za zneškodňovanie nepriateľov, ale aj za nájdenie rôznych artefaktov, denníkov, GPS skriniek alebo splnením rôznych špeciálnych eventov. Počas hry získavate okrem zbraní, aj unikátne pomôcky, ktoré Vám uľahčia prežitie na ostrove...nechajte sa prekvapiť. :-)

Hra sa dobre ovláda, ale pohyby postáv sú v niektorých momentoch trošku trhané, všetko to však vyvažuje fyzika na vysokej úrovni. Mne sa hra skvele osvedčila s gamepadom, na ktorom je rozloženie tlačidiel ideálne.

Graficky je hra v niektorých momentoch dychvyrážajúca, naozaj som občas zastavil svoju postavu a s nemým úžasom sledoval okolie, ktoré prekypovalo životom alebo naopak bolo totálne zničené a vyvolávalo depresie. Pochválil by som skoro až filmové sekvencie, ktoré úžasne zapadajú do príbehu a dotvárajú atmosféru, vykresľujú osobnosti postáv a krásu prostredia, v ktorom sa celý Tomb Raider odohráva.
Lara v obtiahnutom tielku je jednoducho kočka, či už čistá ako po rannej sprche alebo celá od bahna a krvi! :-)

Hudba je dynamická a skvele dokresľuje vo významných alebo napínavých momentoch parádne gradujúcu atmosféru, ktorá sa v určitých momentoch dá doslova krájať a hráčovi vyráža dych, resp. hráč iba sedí a hrá so zatajeným dychom.

Premena z dievčaťa na ženu je dokonaná, teším sa na pokračovania! 90%

Dragon Age je výborný temný RPG počin, ktorý sa vracia k "oldschool" prameňom.

Prvýkrát som hru hral tesne po jej vydaní...vtedy ma zaujala, vtiahla do deja a na niekoľko dní ma priviazala na stoličku pred počítač. Prešiel som ju však bez výraznejších emócií. Druhýkrát som si hru nainštaloval tento rok s HD textúrami a všetkými DLCčkami. Táto kompletná verzia hry už hraničila s dokonalosťou. Ohromila ma vizuálnou, hudobnou a dejovou stránkou. Počas hrania mi prinášala pocity radosti, smútku, dojatia prekvapenia, šoku, znechutenia...no jednoducho všetky, ktoré si môže vášnivý RPG hráč priať!

Na začiatku si môžete vybrať hrdinu z dvoch pohlaví - muž, žena, z troch rás - človek, elf, trpaslík a troch povolaní - bojovník, zlodej, mág. Okrem týchto charakteristík si ešte rozdelíte body do rôznych štatistík, ktoré ovplyvňujú vášho hrdinu, vyberiete fyzický vzhľad a hlavne si zvolíte svoj pôvod, ktorý výrazným spôsobom ovplyvní úvodný príbeh hry! Môžete napríklad začínať ako trpaslík najnižšej kasty, ktorý obýva najchudobnejšiu štvrť v Orzammare, ľudský šľachtic na kráľovskom hrade Cousland, ktorý až do súčasnosti žil bezproblémovým a pohodlným spôsobom života alebo elfský mág, ktorého domovom je Vež kruhu mágov, kde sa učí základy mágie pod skúsenými učiteľmi! Všetky tieto rozdielne úvodné dejové línie sa po určitom kritickom vývoji spoja do jednoliateho celku, ktorý už zotrvá až do konca hry. Samozrejme váš pôvod, pohlavie a rozhodnutia budú jemným spôsobom ovplyvňovať konverzácie s NPC postavami, vašimi spoločníkmi ale aj celkový príbeh a vývoj v hre.

Keď už som spomenul príbeh, tak ho trošku rozviniem. Celý príbeh je poprepletaný intrigami, závisťou, neustálym súperením a bojom a nadradenosťou jednej rasy nad druhou, kde na vrchole stoja ľudia, ktorí vládnu väčšine územia a bojujú nielen proti ostatným rasám ale aj sami medzi sebou. Trpaslíci sú považovaní väčšinou iba za dobrých remeselníkov, kováčov a bojovníkov a aj to iba tí, ktorí žijú v podzemí a nepatria do najnižšej kasty a elfovia žijú väčšinou v otroctve pod ľudskou nadvládou alebo v samostatných neveľkých kolóniách po celom Fereldene. Prišiel však čas na to, aby všetky malicherné spory pominuli...rasy sa musia zjednotiť! Svet stojí pred obrovskou hrozbou, ktorá môže znamenať koniec pre všetkých. Je to hrozba Nákazy, ktorá sa ako mor šíri krajinou a pohltí každého, kto nie je dostatočne odolný. V čele každej Nákazy stojí arcidémon - starý zabudnutý boh, ktorý zvolal svojich stúpencov s cieľom ovládnuť svet. Zodpovednosť pri záchrane civilizácie leží hlavne na vašich pleciach!

Počas vašej dobrodružnej a náročnej cesty nebudete cestovať sami. Postupne počas hry sa k vám budú pridávať rôzne postavy. Morrigan, dcéra obávanej Flemeth, krásna čarodejnica z Divočiny, s osobitým čiernym humorom, dokonalými magickými schopnosťami a ešte dokonalejšími krivkami; Alistair, mierne naivný ľudský šľachtic a templár s dobrým srdcom a ironickým zmyslom pre humor; Oghren, sympatický trpasličí berserker, člen kasty bojovníkov so záľubou v pití zlatého moku, perliaci jednu hlášku za druhou; Wynne, staršia liečiteľka z Kruhu mágov so širokým spektrom ochranných a regeneračných kúziel a striktnými morálnymi zásadami; Sten, odmeraný a hrôzu naháňajúci qunarijský velikán, ktorý skvele ovláda obojručné zbrane a ťažkú zbroj; Zevran, assassin patriaci do gildy zabijákov Antivanské vrany, ovládajúci boj s dvomi zbraňami a výrobu rôznych silných jedov a nakoniec pre mňa najmenej výrazná Leliana, žena bard, ktorej doménou je skvelá práca so strelnými zbraňami. Po splnení jedného DLCčka Vám môže do party pribudnúť golem Shale, podľa mňa najlepší tank v hre, ktorý má výrazný počet bodov zdravia, fyzickú a magickú odolnosť a taktiež aj skvelé obranné skilly!

Konverzácie s NPC postavami alebo s vašimi spolubojovníkmi sú kapitola sama o sebe. Sú jednoducho skvelé, nahovorené dokonalým dabingom a mnohým pripomenú časy prvých izometrických RPGčiek. Je na Vás akým smerom sa bude uberať celý rozhovor, niekedy musíte veľmi precízne zvoliť odpovede, aby ste dosiahli požadovanú reakciu okolia. Ak totiž zvolíte neprimerane útočné alebo ironické odpovede, môže sa stať, že sa NPC urazí a odmietne s vami hovoriť alebo na Vás zaútočí. Na druhú stranu hlavne postava zlodeja má výborné presvedčovacie a zastrašovacie schopnosti, ktoré v mnohých chvíľach upokoja vyhrotenú situáciu alebo presvedčia nerozhodnú postavu k cieleným odpovediam. Pri konverzácii so spoločníkmi stačí niekoľko nesprávne zvolených viet a z vášho dobrého priateľa sa stane úhlavný nepriateľ, ktorý už nebude chcieť zostať vo vašej skupine a opustí ju. Naopak ak ich pravidelne vypočujete, podporíte, motivujete alebo utešíte môžu sa z Vás stať priatelia na život a na smrť alebo dokonca milenci. Milenecký pomer som prežil s čarodejnicou Morrigan a bolo to pekné spestrenie celej hry! :-) Ku konverzáciám mám však jednu zásadnú výčitku - hlavný hrdina nerozpráva! Je to mlčanlivý spasiteľ...čo je podľa mňa na škodu, hráč sa s ním nemôže výraznejšie stotožniť a vžiť sa do jeho osobnosti a konania.

Herný interface je prehľadný, nemám k nemu žiadne pripomienky. Obsahuje potrebné info o vašich postavách - meno hrdinu, povolanie, rasu, zdravie, úroveň many alebo výdrže, panel na použitie rýchlych predmetov ala WoWko a po použití rýchlych kláves aj inventár, štatistiky postáv, kniha kúziel a schopností a mapa oblasti a sveta. Po opustení nejakej oblasti a vycestovaní na mapu sveta, je hráčovi k dispozícií tábor skupiny, kde môže konverzovať so spolubojovníkmi, doplniť zásoby alebo si jednoducho iba oddýchnuť od neustáleho putovania a boja.

A bojovania si užijete neúrekom. Veľmi záleží od toho, aké zloženie skupiny si vyberiete. V boji je potom potrebné zvoliť správnu taktiku, inak sa môže ľahko stať, že keď necháte svojich mágov alebo iných fyzicky slabších členov nechránených, tak vám ich nepriatelia zabijú na jednu, dve rany a vy už potom ste pre nich ľahkým orieškom. Našťastie si môžete každý súboj zastaviť, naplánovať taktiku, vydať potrebné príkazy na útok alebo obranu, hru odpauzovať a kochať sa jatkami. Alebo môžete ovládať iba svojho hrdinu a taktické príkazy nastaviť ešte pred bojom v taktickom menu, ktoré využíva rôzne algoritmy na rôzne situácie - napríklad použitie healingu pri menej ako 50% života, útok na najbližšieho nepriateľa, ochrana spojenca v určitej situácii a podobne. Bohužiaľ občas sa mi stávalo, že postavy nereagovali presne tak, ako som im prikázal alebo sa zasekávali o prekážku...nebolo to však časté. Najviac ma na každom boji bavil jeho koniec, pretože ak som z neho vyviazol živý, tak som vždy vyviazol zakrvavený a krv zostávala na tele aj počas rozhovorov...človek si potom pripadal ako totálny psychopat. :-)

Grafika s HD textúrami je úžasne farebná a detailná, každé mesto má trochu odlišný štýl architektúry a atmosféru. Každá hlavná a vedľajšia postava je vlastnou žijúcou osobnosťou a rýchlo si ju dokážete podľa detailov zapamätať. To isté sa dá povedať aj o protivníkoch a monštrách. Grafici na nich odviedli pekný kus práce. Celý tento vizuál je podfarbený skvelou hudbou, ktorej časť vás privíta už v úvodnom menu a pri prvom loadingu. Hudba sa potom mení podľa lokácií a v prítomnosti nepriateľov.


Čo dodať na záver? Hru som dohral za približne 70 hodín čistého času, takže to bola pekná porcia zábavy!

Dragon Age: Origins je druhým najlepším fantasy RPG titulom od Bioware. K absolútnemu hodnoteniu jej však chýbajú malinké detaily! Neohrozeným kráľom od Bioware u mňa zostáva Baldur´s Gate 2!

Tak tento mix RPG a stratégie mi neuveriteľne sadol a zabavil ma na niekoľko mesiacov(cca 50 -70 hodín čistého herného času).

Hneď ako sa hra spustila prekvapilo ma krásne farebné menu. Nasledoval výber hrdinu, dá sa vybrať z troch povolaní, tried: Bojovník, Mág a Paladin. Zvolil som si teda zlatú strednú cestu a to Paladina, ktorý má dobré útočné štatistiky, ale zároveň dokáže zoslať aj účinné kúzla. Každý hrdina má svoje štatistiky rozdelené do troch oblastí: Útok, Obrana a Intelekt, ktoré vo výraznej miere ovplyvňujú boj a účinnosť mágie.

Po výbere hrdinu ma hra vrhla hneď do prvej oblasti, pred majestátny kráľovský hrad, do Darionu. Do očí mi udrela krásna rozprávková grafika, doplnená úžasnou hudbou, ktorá mi až vyrazila dych. Začal som sa rozhliadať po okolí, ktoré bolo plné rôznych obydlí, predmetov, neutrálnych, ale aj nepriateľských postáv a v tom čase by mi ani v tom najlepšom sne nenapadlo na aké epické dobrodružstvo ma hra nakoniec zavedie.

Prehovoril som s kráľom, ktorý ma vyhlásil za kráľovského hľadača pokladov, nariadil mi vykonať prvý hlavný quest, najal som si svoju prvú armádu a vydal som sa do neznámeho sveta za dobrodružstvom. Jednotky, ktoré si môžete najať sú na začiatku obmedzené na ľudskú rasu, ale postupne ako budete v hre postupovať si budete môcť do svojej armády priviesť aj jednotky z rasy trpaslíkov, elfov, nemrtvých, démonov, ale aj orkov a drakov. Variabilita jednotiek je veľmi dobrá, môžete si armádu doplniť rôznou kombináciou a je len na Vás, či vašich rytierov doplníte čiernym drakom alebo dáte prednosť podpore zo zálohy v podobe elfských lovcov, golemov alebo ľudských inkvizítorov. Tak ako máte k dispozícii veľkú armádu, hráči orientovaní na mágiu môžu využívať Knihu mágie, ktorá je rozdelená na tri magické školy: Poriadok (zamerané na podporné kúzla a liečenie), Deformácia (ilúzie, ovládanie mysle) a Chaos (útočná, oslabujúca a vyvolávacia mágia). Kúzla vo všetkých troch školách môžu byť vylepšené až na tretiu úroveň pomocou magických kryštálov, ktoré sa nachádzajú v celej hre.

Úlohy, ktoré musíte plniť sú veľmi variabilné a zaujímavé, veľmi málo z nich sa opakuje a tak Vám plnenie každej z nich prinesie prídavné mini dobrodružstvo. Veľká časť rozhovorov s NPC je plná vtipu a tak sa často aj s chuťou zasmejete...aspoň ja som sa bavil. Navštívite rôzne svety - spomeniem napríklad pirátske Ostrovy Slobody, mrazivo desivú Zem mrtvých, žeravý Démonis, krajinu elfov alebo chladný trpasličí Kordar.

Čo sa bojov týka, sú riešené podobne ako v slávnejšej sérii HoMaM a teda ťahovo s podporou hlavného hrdinu, ktorý môže zosielať kúzla alebo využívať nový prvok - Skrinku hnevu, ktorá obsahuje štyroch mocných pomocníkov, z ktorých každý má špeciálne vlastnosti a v mnohých prípadoch dokážu rozhodnúť bitku. Boje sú taktickejšie ako v spomínanej sérii a budete musieť plánovať niekoľko krokov dopredu, aby ste v nich boli nakoniec úspešní. Okrem klasických monštier a dobýjania hradov, nie je núdza ani o boj s veliteľmi a hlavne s gigantickými monštrami - spomeniem napríklad obrovského arachnida alebo korytnačku. Konkrétne tieto dve monštra ma pripútali na stoličku a naháňali strach už len svojim vzhľadom.
V hlave mám ešte finálny EPICKÝ boj s posledným bossom na konci hry, kedy mi na jeho konci zostalo z mojej obrovskej armády už iba 7 rytierov, vtedy som si myslel, že vyletím z kože. Bola to čistá eufória z toho, čo tá hra dokázala. Geniálne, ohromujúce, epické...

Hru určite odporúčam všetkých fanúšikom ťahových stratégií, ale i RPG hráčom s veľkou trpezlivosťou. Ruská firma Katauri Interactive odviedla skvelú prácu!

Brothers in Arms: Road to hill 30 je prvá hra z tejto trojdielnej série. Medzi hráčov sa dostala už v roku 2005, ja som si k nej našiel cestu až teraz...o 6 rokov neskôr.

Dej sa odohráva ku konci druhej svetovej vojny, keď sa spojenci vylodili v Normandii. Na nejaký čas sa stanete Matt Bakerom, americkým výsadkárom, ktorý sa postupne prepracuje od obyčajného člena vzdušnej výsadkovej divízie až po veliteľa jednotky. Hra je inšpirovaná skutočnými udalosťami, takže si zažijete pár dní ťažkých bojov, strát spolubojovníkov a utrpenia tak, ako ich prežívali vojaci pred skoro 70 rokmi. Okrem Bakera si obľúbite aj iné postavy...napríklad seržanta Maca, ktorý má veľkú charizmu alebo stále vystresovaného Ledgetta.
Ak hľadáte nejaký prepracovaný príbeh, tak ste siahli na zlú hru...príbehová línia je veľmi priamočiara...väčšinou musíte niečo dobyť, niekoho zničiť alebo niekam prísť...vo výsledku ide vždy o to poraziť nacistickú nemeckú armádu a prevziať nadvládu nad každým kúskom okupovaného územia.

Grafika je na rok výroby veľmi slušná, design misií je však veľmi nevýrazný a stále se opakuje to isté koridorové prostredie, kde prevažuje zelená farba a to doslova...zelená je tráva, stromy, ale aj vojenská uniforma.

Zbraní, ktoré môžete používať, nie je moc. Užijete si Karabinu, "Tomíka", Garand ale aj ostreľovačku, granáty alebo taký panzerfaust. S každou zbraňou sa ťažko mieri, takže sa môže stať, že vystrieľate celý zásobník bez toho, aby ste niekoho zasiahli. Pridáva to hre na realite. Realitou zaváňa aj taktické ovládanie vašich jednotiek, ktorým môžete vydávať príkazy na rozmiestnenie, útok alebo kryciu paľbu. V tejto hre je dôležitá spolupráca s počítačom ovládanými jednotkami, pretože sám sa ďaleko nedostanete a odstrelí vás prvý nacistický guľomet na ktorý natrafíte.
V niektorých misiách budete môcť využívať aj vozidlá, konkrétne tanky. Hra s nimi sa mi osobne nepáćila, nemalo to ten potrebný drive.

BiA: Road to hill 30 nie je hra pre každého. Poteší hlavne hardcore FPS hráčov, ktorí majú radi v bojoch aj trochu tej taktiky.

Baldur´s Gate som začal hrať až 4 roky po prejdení dvojky. Takže môžem porovnávať medzi oboma dielmi. Bolo vidieť, že Baldur´s gate je jedna z prvotín Black isle a taktiež Bioware. To samozrejme, ale nič neuberalo na jej kvalite, ba naopak...bolo to v tých rokoch jedno z najlepších RPG a ťažko ho niekto dokáže prekonať aj v dnešnej dobe...samozrejme má aj chyby a nedostatky, o nich neskôr.

Tvorba postavy je klasicky, ako to býva u AD&D pravidiel, veľmi vyvážená a určite neurobíte chybu, keď si namiesto nadupaného bojovníka, zvolíte ako vášho hlavného hrdinu mága, ktorý môže mať problémy v začiatočných lokáciach hry, ale keď bude mať okolo seba dobrú skupinu, ktorá ho ochráni, môže sa stať najdôležitejším členom party a trhať nepriateľov na márne kúsky jedným kúzlom. Samozrejmosťou je teda výber z rôznych rás a povolaní.

Príbeh nás postaví rovno do jamy levovej, keď ako hlavný hrdina musíte spolu s vychovávateľom Gorionom opustiť váš domov - Candlekeep, pretože vám podľa neho hrozí veľké nebezpečenstvo a musíte vyhľadať pomoc u priateľov. Gorion je však po odchode z mesta zavraždený mocným nepriateľom, vám sa našťastie podarí ujsť a schovať sa v nedalekom lese. Od tejto chvíle ste na všetko sám a na povrch sa začínajú vynárať stále nové a nové prekvapivé skutočnosti. Príbeh je naozaj skvele popreplietaný a nie je núdza o prekvapivé momenty a zradu.
Hra vás zavedie do takých miest ako ťažko chránená a opevnená krčmička vo Friendly Arm, útulné mestečko Beregost, ktoré som si zamiloval, banícke mestečko Nashkel a jeho priľahlé bane a samozrejme hlavné mesto Baldur´s Gate, od ktorého som ale očakával viac. V celej hre mi chýbali kvalitnejšie obchody so zbraňami a vybavením. V polovici hry zistíte, že nazbierané peniaze nemáte ako využiť, pretože v obchodoch majú len horšie veci než vy. Všetky mestá sú ale krásne vytvorené, každé má osobitú architektúru, atmosféru a krásne vytvorené sú aj interiéry budov. Začiatočné lokácie sa môžu niekomu zdať pusté.

Ku každému mestu alebo lokácii pripadá mapa. Mapy sú skvele spracované, ale bez viditeľne označených dôležitých lokácii a aj bez možnosti takúto oblasť si označiť samostatne. Medzi jednotlivými objavenými lokáciami sa dá rýchlo cestovať, stačí vám k tomu mapa sveta.
Ako hlavný hrdina máte k dispozícii denník, do ktorého sa zapisujú všetky dôležité udalosti vášho dobrodružstva. Bohužiaľ sa tam zapisujú aj jednotlivé hlavné či vedľajšie úlohy, takže v ňom môžete stratiť prehľad a nebudete vedieť, čo ste už splnili a čo nie.

Vašu skupinu si môžete rozšíriť až na 6 členov, samozrejme čím viac členov, tým sa vám budú skúsenostné body rozdeĺovat na viac častí a dosiahnete celkovo menší level. Z postáv, ktoré si môžete zvoliť za vašich spolubojovníkov sa mi najviac páčil hraničiar Minsc so svojim škrečkom...mal skvelé hlášky. Všetky postavy, ktoré sú v skupine môžete ovládať. Jedna vec, ktorá ma znervózňovala, bolo neustále zasekávanie sa členov skupiny, či už o múr, dvere alebo o iných členov. Keď budete v nejakom úzkom priestore, tak musíte každého člena presunúť na bok, aby uvoľnil priestor pre toho, s ktorým chcete otvoriť truhličku alebo odstrániť pascu. Je to dosť otravné. Každého člena skupiny môžete vybaviť rôznym vybavením, podľa toho, v čom je vyučený. Popisy zbraní a brnenia sú vynikajúce a detailné.

Boje sú taktické, dajú sa pozastaviť a tak si môžete naplánovať niekoľko akcií, aby ste čo najpresnejšie udreli na slabé miesto nepriateľa. Na svojich cestách stretnete protivníkov od slabých xvartov, vlkov, gnollov, hobgolinov, cez banditov, potulných mágov, zombie, ghoulov až po obrov, dopplegangerov a wyverny. Mágovia a klerici majú k dispozícii veľmi bohatý výber kúziel, môžu kombinovať rôzne z nich, tak aby výsledný efekt bol čo najúčinejší.

Ako ďalší nedostatok hry by som spomenul náhodné respawny monštier, ktoré ste už raz zabili. Je to dosť nepríjemné, keď vyčistíte nejakú jaskyňu, pohnete sa dopredu a keď sa chcete vrátiť, tak opäť nájdete na tom istom mieste tých istých nepriateľov, živých, bez škrabancov.

Zvuky a hudba sú na špičkovej úrovni. Šum rieky, lesa alebo nočného života je na nezaplatenie.

Celkovo je prvý diel o niečo horší než jeho pokračovanie, ktoré si u mňa vyslúžilo absolútne hodnotenie a považujem ho za jedno z najlepších RPG všetkých čias. Stále je to však veľmi kvalitná hra.

Komixových hier, za roky existencie PC, vyšlo celkom dosť. FPS hier poďla nejakého komixu menej a dobrých FPS hier podľa komixu s komixovou grafikou...len jedna.
Je to práve XIII.
Už začiatok hry je veľmi zaujímavý, keď sa prebudíte na slnkom zaliatej pláži, vôbec netušíte, kto ste, ako ste sa na nej ocitli a ešte k tomu všetkému máte modriny a zranenia po celom tele. Pribehne k vám blondýna v plavkách, plavčíčka, ktorá vás vezme na svoje stanovište. Po prebudení zistíte, že máte na ramene vytetovanú rímsku číslicu XIII (13). Bohužiaľ, stanovište sa stane terčom útoku, plavčíčka je zavraždená a z vás sa stáva štvaná zver, zároveň vás obvinia z vraždy prezidenta...takto začína zaujímavý, 34 misií dlhý príbeh.

Počas plávania príbehom si budete postupne spomínať na vašu minulosť, navštívite rôzne nebezpečné a krásne lokácie(zasneženú vojenskú základňu, les pri rieke s vodopádom, indiánske zrúcaniny, luxusný hotel, atd...tu by som veľmi rád ocenil design jednotlivých lokácií, fakt sa vydaril. Po splnení každej misie/lokácie nasleduje krátka animačka/video.

Samozrejme nebudete svetom chodit neozbrojený. Arzenál zbraní je pestrý...od obyčajného vrhacieho noža, pištole s tlmičom cez luxusne vytvorenú kušu, ktorá sa stala mojou najobľubenejšou zbraňou, až po ťažký guľomet a bazuku. Keď trafíte niekoho vzdialeného, tak v trojici malých obrázkov uvidíte detailne jeho smrť. To isté uvidíte, aj keď niekoho trafíte do hlavy.

Komixová 3D grafika je nádherná, toľko výrazných farieb som v žiadnej inej hre ešte nevidel. Rozhovory medzi postavami prebiehajú v typických komixových bublinách.

AI "obyčajných" nepriateľov trochu kolíše, niekedy vás nespozorujú ani keď ste od nich pol metra na rovnej zemi, pritom je v okolí skvelá viditeľnosť alebo vás spozorujú, ale keď sa rýchlo schováte, tak vás nechajú na pokoji a idú si ďalej svojou naskriptovanou cestou. Ako som naznačil AI "obyčajných" nepriateľov kolíše, to sa ale nedá povedať o AI jednotlivých bossov, ktorí sú veľmi tuhí protivníci a neraz budete musieť aj viackrát loadovať.

Keď už som u toho "save and loadingu", tak práve ten by som označil za najväčší mínus hry. Hra sa totiž ukláda sama až po dosiahnutí určitého miesta v hre, ktoré je pokladané za checkpoint. Keď vaša postava zomrie tak pokračuje práve z toho checkpointu. Hlavne pri ťažších misiách alebo silnejších bossoch to už začína liezť na nervy a musíte zo seba vyžmýkať posledné zvyšky síl, aby ste sa tú úroveň pokúsili už na x-tý krát dohrať. Na konzolách je to vyriešené rovnakým spôsobom, tam mi to vôbec nevadí, pretože konzolové hry sú výborne znovuhrateľné a checkpointy v nich sú naozaj pred dôležitými súbojmi alebo náročnými pasážami...u PC hier je to nočná mora, kedže väčšina uživateľov je zvyknutá na to, že si hru môže uložiť, kedy sa im bude chcieť.

Dobrá oddychovka a nadpriemerná hra vo svojej kategórií...v porovnaní s FPS hrami s normálnou grafikou priemer.