Po 20 rokoch som si zopakoval túto old school klasiku (tentokrát vo vylepšenej verzii).
Aj preto je moje hodnotenie trošku nostalgické...
Icewind Dale: Enhanced Edition som si zahral, lebo som chcel znovu pocítiť starú atmosféru Forgotten Realms.
A musím povedať, že má stále svoje čaro. Od prvých minút v Kuldahare – tom zasneženom mestečku pod obrovským stromom – ma hra úplne vtiahla. Ten kontrast medzi večnou zimou a teplom života v dedine je nádherný. Potom, keď sa človek dostane do miest ako Dračie oko, Useknutá ruka alebo monumentálna Dornova hlbina, pochopí, prečo sa toľko hráčov k Icewind Dale stále vracia. Každá lokácia má svoj vlastný rytmus, štýl a temnú krásu.
Najväčšou devízou hry je pre mňa soundtrack.
Hudba Jeremyho Soulea je priam geniálna – melancholická, majestátna, niekedy strašidelná. Naozaj robí polovicu atmosféry, niekedy som sa prichytil, že som len stál a počúval. V kombinácii s ručne kreslenými pozadiami a prostredím to pôsobí ako staré fantasy maľby, ktoré ožili.
V hre je veľa unikátnych predmetov, ktoré pasujú k jednotlivým povolaniam. Povolaní je na výber neúrekom. Môžete si dokonca vybrať aj dvojpovolanie napr. Klerik/Hraničiar alebo Zlodej/Bojovník, atď.
Na druhej strane, treba priznať, že Icewind Dale je dosť lineárny. Príbeh vás vedie takmer priamočiaro, bez veľkého priestoru na rozhodnutia. Oproti Baldur’s Gate alebo Planescape: Torment je to skôr séria súbojov, než veľké RPG dobrodružstvo.
A tie súboje bývajú niekedy nevyvážené – jedna skupina nepriateľov je ľahká, ďalšia vás rozmetá aj pri nižšej obtiažnosti.
O vylepšovaní postáv ani nehovorím – možnosti pri levelovaní sú obmedzené a často ani necítiť, že by vaša postava naozaj rástla.
Napriek týmto chybám má Icewind Dale: Enhanced Edition stále dušu. Je to poctivý návrat do čias, keď sa RPG hry sústredili na atmosféru, taktiku a hudbu. Ak vám chýba klasická fantasy výprava s chladom Severu, majestátnymi zrúcaninami a kúskom nostalgie, toto je hra, ktorú sa oplatí zažiť znova – alebo aj prvýkrát. Odporúčam fanúšikom old-school RPG!
Aj preto je moje hodnotenie trošku nostalgické...
Icewind Dale: Enhanced Edition som si zahral, lebo som chcel znovu pocítiť starú atmosféru Forgotten Realms.
A musím povedať, že má stále svoje čaro. Od prvých minút v Kuldahare – tom zasneženom mestečku pod obrovským stromom – ma hra úplne vtiahla. Ten kontrast medzi večnou zimou a teplom života v dedine je nádherný. Potom, keď sa človek dostane do miest ako Dračie oko, Useknutá ruka alebo monumentálna Dornova hlbina, pochopí, prečo sa toľko hráčov k Icewind Dale stále vracia. Každá lokácia má svoj vlastný rytmus, štýl a temnú krásu.
Najväčšou devízou hry je pre mňa soundtrack.
Hudba Jeremyho Soulea je priam geniálna – melancholická, majestátna, niekedy strašidelná. Naozaj robí polovicu atmosféry, niekedy som sa prichytil, že som len stál a počúval. V kombinácii s ručne kreslenými pozadiami a prostredím to pôsobí ako staré fantasy maľby, ktoré ožili.
V hre je veľa unikátnych predmetov, ktoré pasujú k jednotlivým povolaniam. Povolaní je na výber neúrekom. Môžete si dokonca vybrať aj dvojpovolanie napr. Klerik/Hraničiar alebo Zlodej/Bojovník, atď.
Na druhej strane, treba priznať, že Icewind Dale je dosť lineárny. Príbeh vás vedie takmer priamočiaro, bez veľkého priestoru na rozhodnutia. Oproti Baldur’s Gate alebo Planescape: Torment je to skôr séria súbojov, než veľké RPG dobrodružstvo.
A tie súboje bývajú niekedy nevyvážené – jedna skupina nepriateľov je ľahká, ďalšia vás rozmetá aj pri nižšej obtiažnosti.
O vylepšovaní postáv ani nehovorím – možnosti pri levelovaní sú obmedzené a často ani necítiť, že by vaša postava naozaj rástla.
Napriek týmto chybám má Icewind Dale: Enhanced Edition stále dušu. Je to poctivý návrat do čias, keď sa RPG hry sústredili na atmosféru, taktiku a hudbu. Ak vám chýba klasická fantasy výprava s chladom Severu, majestátnymi zrúcaninami a kúskom nostalgie, toto je hra, ktorú sa oplatí zažiť znova – alebo aj prvýkrát. Odporúčam fanúšikom old-school RPG!
Pro: nádherná atmosféra Forgotten Realms a ikonické lokácie; geniálny soundtrack, ktorý ťahá celú hru; klasická taktická hrateľnosť s dobrým tempom
Proti: lineárny príbeh bez veľkých volieb; nevyvážené a niekedy príliš ťažké boje; obmedzené možnosti pri vývoji postáv