Brian Mitsoda by mal zvyšok svojho života stráviť už len písanim diálogov a postáv k akýmkoľvek hrám či filmom o upírskej tematike. Tejto role sa v Troike zhostil dokonale. Dialógy a postavy sú jednoducho... a, ... ever. Superlatíva si dosaďte sami. Mňa momentálne napadajú iba slová ako fanfarózne, intergalatické, nadnárodné...

Rovnakú pochvalu si zaslúži filmová cast voice direktorka Margaret Tang, ktorá mala na starosti voice aktérov a dabing ako taký. Dodnes, ani vysokoropočtové hry ako Mass Effect neprekonali brilantnosť V:tM Bloodlines dabingu. K tomu samozrejme treba spomenúť hudobný soundtrack, ktorý sa vyrobil v režií Al Jourgensena z Ministry, kde okrem svojej pesničky Bloodlines exceluje aj napríklad taký Isolated od Chiasm.

V:tM Bloodlines je môj splnený sen zo začiatku deväťdesiatich rokov keď som prvý krat dostal do rúk pravidlá World of Darkness od White Wolf a spoznal do najmenších detailov rozpracovanú upirsku spoločnosť podľa Reina Hagena. Fungujúci politický system, a hlavne precízne rozpracované všetky historické udalosti ako sa udiali z pohľadu temnej spoločnosti. Bloodlines to má všetko v sebe a všímajúci hráč má možnosť preniknúť do tohto sveta pomocou množstva postranných, nepovinných informácii. Rovnako výborne je spracovaná aj konverzia pen and paper pravidiel.

Vďaka ti Troika za Bloodlines, Hallelujah!. Napriek tomu, že upírska tematika je posledné roky terčom infantilných filmových pokusov si krásu a atmosféru tejto hry nenechám nikdy pokaziť.

Práve enhanced verzia využíva naplno potenciál pôvodnej hry, ktorá bola zbastardizovaná snád najhorším dabingom aký som mal tú česť počuť a nesmierne zdĺhavým loading screenom. Dabing je vyriešený language packmi, ktoré sa dajú stiahnuť a gumujú amatérskosť pôvodného českého a anglického dabingu -- kedže anglická verzia bola kompletne nanovo predabovaná pre tento super patch a z nevýhody sa rázom stala silná stránka hry. Teda ak pominiete, ten nie príliž jednoduchý postup inštalácii jazykových packov. Loading screen rovnako polepšil z 1-2 minutových čakacích dôb na maximálne 30 sekúndové.

Bohužial, niektoré chybky stále ostali. Hra je stále dosť jednoduchá aj na hard obtiažnosti, inventár a character screen stále neprehladný. Tvorba postavy hraje minimálnu rolu, a v podstate nemotivuje k druhému prejdeniu. Rovnako mi vadila aj záplava nových questov vždy na začiatku nových kapitol, bez toho že by to bolo nejakým spôsobom dávkované.

Okrem toho, všetky klady ostávaju z pôvodnej verzie. A to näjma: vynikajúca atmosféra, a reálnosť a design jednotlivých máp bez nutnosti scalingu ako je to už zvykom posledné roky. Koniec koncov, posledné roky neboli až také kritické ako som očakával pre RPG žáner. Okrem Witchera sme dostali skvelé Divinity 2, či ešte o triedu lepší Risen.

Geniálna turn-based stratégia s fanfaróznym */cough dabingom. Hallelujah tomu kto navrhoval jednotlivých žoldnierov a vdýchol im jedinečné vlasnosti vrátane ich niekedy podivných psychických rozpoložení. Nikdy nezabudnem na pološialeného Reubana či maniakálneho Skitza. Tých rozličných osobností je niečo cez 60, každý s vyše päťdesiatimi rôznymi frázami, ktorými komentujú jednotlivé situácie. A ten dabing, pre lásku božiu, ten dabing je nezabudnutelný.

Ešte dodnes mi ostala krabica s tučným 200 stranovým manuálom. Hru som prešiel minimálne 5 krát. Jednotka sa mi vždy hrala o niečo lepšie ako dvojka najmä kvôli väčšej intuitívnosti celého systému. Mám na mysli intuitívnosť strategického plánovania na mape, ktorá zahrňuje zadávanie úloh žoldnierom, najímanie milície, a riešenie financií. Každý komu sa aspoň čiastočne pozdávala dvojka, by mal skusíť jednotku - nie je problém ju rozbehať na čomkolvek v DosBoxe.

Presne ten typ adventury, ktorý mi pripomenul čo je dobré na počítačových hrách. Hru som si obľúbil už počas upršaného intra a jej spád ma tak chytil, že som ju dohral v podstate za pár dní. Drobné chybky sa nájdu, ale nestoja za zmienku. Hra v konečnom dôsledku ponúkla presne to čo som od nej očakával tak ako Scratches, Lost Crown, Barrow Hill či Darkness Within - pochmúrnu atmosféru, ponurné prostredie a mysteriózny dej.

Dokola sa opakujúce podhadzovanie stále toho istého obsahu zabaleného vždy v trošku inom balíčku je zrejme najvýraznejšou črtou NWN. Najprv mesto rozdelené do štyroch districts - všade bolo treba riešit to isté, ďalšia kapitola okolie Port Llast - tri smery, všetky totožné, neskôr Beorunna's Well - tri smery, všetky na vlas rovnaké. V tomto by aj teoretickí fyzici mali problém nájsť spontánne porušenia symetrie.

Každý smer, každý distrikt, každá kapitola bola o tom istom. Všade bezducho pohádzané monštrá, občas nejaké to NPC, občas nejaký ten quest, zopár na vlas rovnakých jaskýň, a more truhiel na každom kroku. Kráčate si po lese a okrem neustáleho deja-vu si po čase uvedomíte, že keď náhodou zrovna nebojujete, tak pravdepodobne takmer určite otvárate nejakú tú zbytočnú truhlicu plnú 2-3 zlaťákov, prípadne občas nejakého toho super meča +10. Ibaže by nie, Bioware tu už totiž nabehli s loot level scaling-om, a tak každá truhlica má buď mundane, minor, major treasure (podľa dôležitosti jej placementu) - a presný obsah sa prispôsobil hráčovmu levelu tak aby náhodou nenatrafil na niečo príliš silné, alebo slabé. Monster level scale ani nebolo treba, kedže lokácie sa otvárajú a zatváraju tak, že vás väčšinou uväznia v krátkom level-intervale. Celý pocit z levelovania a zlepšovania postavy je pochovaný konštantou obtiažnosťou počas celého hrania.

Podobne henchmani postávajúci v taverne a pripravení sa s vami podeliť o ich starosti spadajú do takej tej klasickej Bioware šablóny™. Kúskovane po kapitolách vám odkrývajú svoju vlastnú telenovelu, pričom ale keď sa pýtate príliš dlho a prekročíte hranicu danej kapitoly, tak vás odpália hláškou: "I don't want to talk about it right now, please try again later" - fráza pripomínajúca skôr ženský hlas z mobilnej služby. Šablóna™ úraduje aj v designe ich špecifického questu, ktorý je spojený s nejakým predmetom a ktorý vždy nájdete v jednej z troch máp (sever, východ, juh--na západe je totiž oceán VĎAKA BOHU). Takto boli robené všetky questy - utiekli zlodeji, ktorí sú zhodou okolností traja, a ďalšou zhodou okolností - jeden na sever, jeden na juh a jeden na východ. Spomeňte si na quest kde musíte obnoviť druidský háj. Na to bolo treba čarovné oriešky zo severa, pôvabnú kôru z južného stromu a ľúbivý prach z drýad na východe.

Heslovitý prepis z hrania Neverwinter Nights, by vypadal asi takto: truhla -> truhla -> deja-vu -> truhla -> deja-vu -> uninstall.

Tie percentá idú na vrub len toho editora, user contentu a perzistentných, hráčmi udržiavaných, online svetov.

Z tých niečo vyše 200 MMORPG vydaných posledných pár rokov prináša práve neznámy Icarus Studios hru, ktorá prekonáva takmer všetko ostatné. Ale pekne postupne. Okrem unikátnej atmosféry post-apokalyptickéj zeme, unikátnej pre tento žáner, prináša Fallen Earth hneď niekoľko špecifík. Jednou z nich je systém tvorby postavy, ktorá je založená čisto na atribútoch (strength, coordination, endurance, dexterity, perception, charisma, intelligence, willpower), skilloch (first aid, melee, pistol, rifle, group tactics, social, armor use, dodge, athletics), tradeskilloch (armorcraft, weaponcraft, mutagenics, medicine, science, ballistic, cooking, scavanging, nature, geology) a mutáciach, ktoré sa delia do 10 tried. Na vylepšovanie spotrebuvávate Action Pointy, ktoré získavate zo skúsenosti a misií, ktoré plníte.

Ďalšou nie-menej špecifickou vlastnostou je svet o velkosti 1000 km2 bez instancií, bez nahrávacich obrazoviek a bez umelých, nepreniknutelných bariér. Kdežto vo WoWku, či EQ2, ale aj Lotro, a vlastne ďalších 90% onlinoviek, je svet rozdelený do zón, ktoré su obvykle oddelené úzkym chodníčkom obkoleseným horami, je svet vo Fallen Earth otvorený hneď od začiatku do každého smeru. Dá sa prirovnať k svetu vo Vanguard, Darkfall, alebo v Asheron's Call 1.

Súboj tiež nevybočuje z rady bizzarností, a tak narozdiel od drvivej väčšiny hier so systémom tzv. twitch/auto-attack combatu kde hráč klikne na cieľ a potom postupne používa ability z lišty stláčaním repetetívnej schémy 1-2-3-4-1-2-3-4, je súboj vo Fallen Earth čisto FPS s hit boxami. Lepšie povedané hybrid FPS - mutácie totiž skôr fungujú skôr ako už spomínaný auto-attack aim. Umelá inteligencia nepriatelov je štandardná v tomto žánry, a teda - otrasná. Tu je to však o niečo citelnejšie kedže je to FPS. Ak by som mal prirovnať súboj k single player hrám, súboj vo WoW/EQ/Lotro/CoX/... je ako v Dragon Age, kdežto súboj vo Fallen Earth je ako vo Far Cry.

Crafting a Tradeskills tvoria dôležitú súčast hry. Ďaleko dôležitejšiu ako sme zvyknutí. Takmer každý predmet je vyrobiteľný. Cez science je možné vyrobit optiku, zameriavače, bomby, kyseliny, motorky, autá (interceptory), púštne buginy, ale aj rafinovať benzín, sklo, oceľ atď. Medicine umožňuje výrobu first aid kitov a resuscitation kitov, rôzne prípravky na dočastné buffy, či imunity voči chorobám, jedom, ale aj liekov proti bolestiam, zápalom... Mutagenics je tradeskill spätý s mutáciami. Geology umožnuje ťažbu rôznych kovov, scavange rozoberanie rôznych prístrojov vrátane vrakov aút či polorozpadlých domov. Nature je takisto zbieranie podivných rastlín a bavlny. Nature však slúži aj na trénovanie a zlepšovanie vášho koňa. Ballistics, weaponcraft, armorcraft je jasné a slúži na výrobu strelných a chladných zbrani, respektíve rôznej zbroje. Jeden z posledných updatov, pridal další tradeskill - construction, ktorý zatial umožnuje stavbu dočastných campov hocikde v divočine. Čoskoro bude skrz tento tradeskill možné budovať domy, továrne, ba dokonca az hráčske pevnosti o ktoré bude možné bojovať s ostatnými hráčmi.

Hráč má možnosť v pokročilejšom štádiu začať pracovať pre jednu, dve, či tri frakcie, ktore sa tlčú o nadvládu nad conflict mestami, a pevnosťami. Každá zo šiestich frakcií ma dve spriatelené, a tri nepriatelské frakcie. Celkovo to vytvára tzv. faction wheel. Akákolvek splnená misia pre jednu frakciu vám vylepší reputáciu nie len s danou frakciou, ale aj s jej dvoma spriatelenými. Zároveň vám však výrazne pohorší s ostatnými tromi. Frakcie je však možné meniť podľa lubovôle, žiadne rozhodnutie v tomto smere nie je trvalé. Ak sa však začnete hrať s obmieňaním frakcií príliž často, tak sa vám môže stať, že si znepriatelíte všetky frakcie, kedže každý zisk reputácie, je sprevádzaný dvojnásobným poklesom na opačnej strane kolesa. A tak v konečnom dôsledku, celkový súčet vašej reputácie so všetkými šiestimi stranami je vždy záporny, a čím viac misií urobíte, tým viac zápornejší bude. Každá frakcia ponúka rôzne výhody a má rôzne bojové či nebojové zamerania.

Ešte spomeniem mutácie. Po víre Shiva, ktorý vyhubil drvivú väčšinu celosvetovej populácie sa tím čo prežili vyvinuli podivné schopnosti. Tie sa delia do 10 škôl a ich "skroteniu" či porozumeniu je treba sa učit. Každá frakcia vám otvorí ine školy. Mutácie su dalším spestrením už v aj tak bohatom výčte abilít, ktoré sa vaša postava môže naučiť.

Fallen Earth ma spád, dostáva časté updaty a patche. Vývojári sú si vedomí, že žiadnu dalšiu šancu už v tomto žánry nedostanú ak neuspejú. Hrubé odhady hovoria o 30.000 subscriberov, čo by bohate vystačilo dlhodobo na fungovanie 40-50 členného týmu. A vypadá, že to Icarus myslí smrtelne vážne. Hra je ledva vonku pol roka, a už sa zvyšoval level cap, bolo pridané jedno mestečko, nový tradeskill a množstvo opravných hotfixov. Ďalší sektor už klope na dvere, a hráči už netrpezlivo očakávaju nové prídavky na PvP.

Ťažko určiť kto z dvojice Sid Meier a Brian Reynolds bol do väčšej miery zodpovedný za možné technologické objavy v blízkej budúcnosti prezentované v Alpha Centauri, uznanie si zaslúžia obaja. Technologický strom ma velmi blízko k realite a skutočnému momentálnemu výskumu, všetko obsahuje celkom presný popis a víziu toho aké uplatnenia a zmeny v praxy by mohli dané technológie priniesť. Za všetky takéto technológie spomeniem: Applied Relativity, Controlled Singularity, Frictionless Surfaces, Gene Splicing, Matter Editation, Photon/Wave Probability Mechanics, Superstring Theory.

Okrem už spomínaných technológii a samotným settingom vrátane podivných frakcií, ktoré majú skutočne vypilovanú AI - taká Miriam z The Lord's Believers na vás zaútočí ak vycíti prvú slabinu, kdežto Spartská Federacia buší do vás aj v beznádejnej sitúacii, sa samotné hranie Alpha Centauri až na pár detailov nelíši takmer v ničom od Civilizácie. Alpha Centauri mám prakticky neustále nainštalovanú v prípade okamžitej potreby prevalcovať nesympatických mierotvorcov, či zdevastovať celú planetu spoločne s frakciou zelených zopár Planet Bustermi.

Komplexná sandbox sci-fi onlinovka, v ktorej sa deje omnoho viac ako sa na prvý pohľad zdá. Pod rúškom pokojného vesmíru sa bijú hráčske korporácie o každý jeden solárny systém z celkového počtu viac než 5000. Všetci hráči sú na jednom servery, neustále je online niečo medzi 30.000 a 50.000 hráčov.

Ako som už spomínal, EVE je čistokrvný sandbox, a tak neprekvapí možnosť hrať a nájsť si zábavu v rôznych bojových, ale aj nebojových činnostiach. Tak napríklad, môžete hrať obchodníka a sústrediť sa na sledovanie cien v rôznych systémov (podotýkam hráčskych cien) - nakupovať v jednom za menej a predávať v inom za viac. Na to treba trénovať tzv. trade skilly, ktoré napríklad môžu do veľkej miery znižovať dane z takýchto transakcii (klasické triky s účtovnictom).

Je možné hrať čisto harvestera agresívneho, či na istotu. Buď budete spoliehať na rýchle úniky z nebezpečných systémov a ťažiť v čo najrizikovejších oblastiach, alebo "kávičkovať" v safe systémoch s omnoho nižším rizikom, ale aj zárobkom. Ďalej, je možné hrať výrobcu a "živiť" sa výrobou čohokoľvek na čo sa špecializujete (v hre prakticky so všetkým čo sa stretnete je možné vyprodukovať).

Týmto výčet možnosti nekončí. V hre je systém výskumu - scientisti so špeciálnymi skillmi sú schopní vymýšľať tzv. blueprinty - ktoré umožňujú výrobu dokonalenejších lodí, a lodnej výbavi. Exploration je ďalší element, je možné hrať špecialistu na preskúmavanie rôznych anomálii, ktoré sa odkryjú pri presnom zoradení 4 prób - sond (treba ich zostaviť do rôznych uhlov, tak aby anomália bola sledovaná z rôznych 4 bodov). Okrem toho, hra samozrejme ponuka desiatky tisícov rôznych misii od agentov, ktorí sa postupne odkrývajú ako si vylepšujete faction standing s rôznymi stranami.

Netreba opomenúť ani vesmírne lode, ktoré tvoria najdôležitejšiu súčasť celého systému. Ich stavbu by som príznačne prirovnal k Battletechu či Mechwarrioru kde bol podobný systém konštrukcie. Vaša loď ma rôzny počet rôznych slotov (každá loď ma iný pomer týchto slotov) a každý kus výbavy zaberá iný slot. Okrem toho treba myslieť na CPU power, Capacitor, Rýchlosť, Defense (Shields, Armor, Structure), každý kus výbavy žere energiu a ak príliž vyplytváte počas boja váš Capacitor povedzme na rýchlosť, tak sa vám môže stať že najbližších 30 sekúnd ani raz nevystrelíte, kým sa vám znovu dobije.

Toto všetko je len vrchol ľadovca, všetky možnosti, ktoré EVE ponuka sa zlievajú do seba v makro pohľade, kde každý hráč predstavuje malú súčiastku v gigantickom mechanizme. Teraz nemám na mysli iba hráčov v mega korporáciách, mam na mysli aj malé hráčske žoldnierske organizácie, či jednotlivých bounty hunterov. Neviem, či je presne nazvať EVE online hrou, myslím že EVE stoji na pomedzi onlinovky a skutočným virtuálnym svetom.

EDIT: Pridaná diakritika.

Nepísané pravidlo: ak ste hrali jednu hru od Bioware, tak ste hrali všetky je bez debaty pravdivé a Mass Effect to len potvrdzuje.

V Kotor ste Jedi, Dragon Age ste Grey Warden, tu ste Spektra. Vo všetkých troch hrach vystupujete ako člen nadradenej organizácie, ktorá stoji nad zákonom. Každá z týchto troch hier začína ako lineárne intro v meste tvorené 2-3 mapami s pár questami, ktoré ústia v 3-4 lineárnych bojových lokáciach.

Následne dostanete vlastnú loď (či tábor - v Dragon Age), kde posúvate questy ostatných companionov. Ďalšia kapitola zvykne byť o niečo menej lineárna, kde musíte navštíviť 3-4 rôzne planéty (lokácie) v akomkoľvek poradí a buď zjednotiť (Dragon Age), alebo niečo vyšetriť (Kotor, ME) - v konečnom dôsledku je to aj tak jedno. To či vyšetrujete, alebo zjednocujete nemá na gameplay žiaden vplyv. Je to aj tak o tom že prídete do jednej "friendly" zóny s pár questami, kantínou a obchodom, a pokračujete v 3-4 bojových mapách s cut scénou na konci. Po tejto kapitole už hra väčšinou ide do finále, kde bojová scéna strieda bojovú scénu.

V Kotor ste bude Jedi, alebo Dark Jedi, ME je tato čierno bielosť vyjadrená rovnako: Paragon, Renegade. Na gameplay to znovu nemá žiaden vplyv ci ste zlý alebo dobrý - až na výnimočné situácie že niektoré postavy majú trochu pozmenený dialóg.

Interface je rovnako príšerný ako v Kotor. Všetko je opäť priespôsobené ovládaniu 4 smerovými tlačítkami a myšku v podstate ani nie je treba.

Znovu ako Kotor, na každom kroku truhly s divným obsahom. Koho zaujíma či má muníciu +15% damage voči organickým cieľom alebo robotickým, keď celá hra bola s imunitou a adrenalínom prechádzka ružovým sadom.

Akékoľvek proklamovane dôležité rozhodnutia išli zrejme mimo mňa. Nepostrehol som jediné rozhodnutie tohto typu. To ci som zachránil rachni kráľovnú, alebo ju usmažil bol jediný rozdiel v renegade/paragon bodoch čo som za to dostal s následne jednou odlišnou vetou v dialógu s radou na lodi. Naschvál som kvôli tomu loadol a pozrel obe - skutočné len jedna veta sa líšila.

Pohyb toho autíčka po planéte radšej ani nebudem rozoberať, na ten zážitok veľmi nerád spomínam.

Klady - jednoznačne ambientná atmosféra, zrnitý obraz v pozadí, niektoré grafické lokácie a snáď jeden z najlepších voice actingov spoločne s Vampire the Bloodlines aký som kedy v hre počul.

Mass Effect ma napriek negatívam, ktoré som tu opísal, prekvapivo celkom bavil i keď som sa nemohol zbaviť toho silného pocitu deja-vu na každom kroku.

EDIT: Pridaná diakritika.

Zdrvujuci datadisk k inak celkom obstojnej onlinovke. Nie nahodou par mesiacov po vydani az do dnes sa straslivym sposobom zvysila celkova negativita hracov priamo na oficialnych forach, vacsinou volajuca po navrate k SoA, zruseniu legendary itemov, trait setov, ci radiance gating systemu, goats, rune-keeperov, ...

Moria rozbila pokojnu casual-friendly onlinovku na otravne opakovanie rovnakych dungeonov kvoli nezmyselnemu radiance systemu, len preto aby ste mohli zacat raidovat. Hra vas nuti ist po istej linii, aby ste mohli co len vstupit do dalsieho contentu.

Legendary Item system je dalsi z nezmyselnych systemov od Turbiny. Na to, aby ste zlepsovali svoj vlastny legendary item, musite deconstructnut stovky (neprehanam) inych legendary itemov a ziskat z nich runy, gemy a charmy ktore nasledne kombinujete. Proces je samozrejme nahodny. Cely system pripomina loteriou s nezmyselnym rozbijanim stoviek inych narsilov a glamdringov. Absurdne.

Celkovo Moria trpi idiotskym mob placementom ako cely Angmar. Orkovia postavaju po jednom vo vzdialenost 5 metrov od seba. Na koni v Morii jazdit nemozete, ale mozete si poriadit GOAT, ktora nema problem s vasou vahou. Samozrejme, tak ako novy class Rune-keeper (mag, co kuzli blesky, firebally, a lieci ostatnych), tak aj stovky divnych monstier co vypadaju ako mini verzia Cthulhu, ci raid-boss GIANT TURTLE, a takisto uz spominany Goat mount nema s Middle Earth nic spolocne.

Moria je podobne zbasdardizovanie solidnej hry ako bol NGE datadisk k Star Wars: Galaxies. Ludia masovo odchadzaju a Turbine ostavaju znovu len oci pre plac tak ako v ich predoslom pripade s Asheron's Call 2. Teraz aspon co to zarobili na lifetime.

V skratke: ako absolutny nefanusik tohto zanru, bol pre mna Far Cry 2 najvacsim pozitivnym prekvapenim poslednych rokov. Obsahuje otvoreny svet bez akejkolvek limitacie progresu. Na grafike si az tak nepotrpim ako na ambiente a atmosfere, ale Far Cry 2 prekonava v kazdom audio-vizualnom smere moje predstavy. A v klude ma aj ukamenujte, vobec som nemal dojem ze hram nejaku priemernu strielacku, ale skor ze hram moderne, jednoduche a realisticke sandbox-RPG.

Uprimne, Scratches je jedna z najlepsich hororovych adventur co som hral, o to viac ze to ma na svedomi len jeden clovek. Dej, prostredie a atmosfera je inspirovana H.P. Lovecraftom, ale necerpa z neho priamo. Hrac sa ocita v roli spisovatela sam v opustenom viktorianskom dome. Plizive klavirove tony stridane s obcasnymi syntetickymi sferami vytvaraju atmosferu, ktora je jedinym slovom famozna. Tak ako Barrow Hill, ci Darkness Within, tu sa nepredava sokujuca zapletka s infantilnym happyendom, ale skor temna a decentna interaktivna kniha.

Skutočný horror a strach nevychádza z nízkeho jasu monitora, hlučných náhlych zvukov ani z miliárd zombíkov s motorovými pílami. Strach prichádza keď vaše vedomie už nezvláda ten nápor vyskakujúcich schém, ktoré iniciujú našu predstavivosť. Darkness Within nepatrí k hrám ako je Penumbra a nie je založená na spisovateľoch typu Clive Barker. Toto je čistý Lovecraft, ktorého čím dlhšie čítate tým viac sa vám dostáva pod kožu. DW je najpresnejšie zachytenie, herné či filmové, Cthulhu Mythos.

DW buduje a stupňuje tenziu veľmi pomalým spôsobom, pričom nijak extrémne negraduje. Jednoducho sa ukončí, bez veľkých odpovedí. To čo tomu väčšina recenzantov vyčíta sú práve tieto loose ends. Celá tvorba H.P. Lovecrafta je sprevádzaná loose ends, žiadna z jeho poviedok nie je ukončená, v podstate nič nie je dopovedané, ak by daní páni recenzanti mali čo len jednu poviedku prečítanú, tak by také niečo nemohli Darkness Within vyčítať.

Po 40 hodinovom vikendovom maratone FM 2010 mozem bez okolkov vyhlasit: FM 2010 je lepsia prezentacia a simulacia futbalu ako futbal samotny. A to som urputily fanusik tohto sportu.

Je zbytocne rozoberat bod po bode kde vsade FM 2010 exceluje, on totiz exceluje vsade: od presnosti statistik, cez riadenie klubu so vsetkym co k tomu patri, az po samotnu simulaciu zapasu, kde sa rozhodne a ukaze Vase trenerske umenie. FM 2010 je pre mna splneny sen z detstva ked uz som si uvedomil, ze skutocny futbalista ci trener zo mna zrejme nebude.

Risen 1 je veľmi podarený remake Gothicu 1 prenesený do tropickejšieho prostredia. Piranha sa po nie príliš podarenej trojke vrátila k svojmu skromnejšiemu designu herného sveta, za to o to hutnejšiemu. Ich lásku k hrám je cítiť na každom kroku, prostredie dýcha tropickou a takou flegmatickou atmosférou a je vidno, že si dali záležať s každým detailom. Hra je veľmi presne rozkúskovaná ako Gothic 1: výber frakcie + preskúmanie ostrova, následne zozbieranie 5 artefaktov a na koniec dlhší čas strávení v relatívne dlhom dungeone. Tu sa za tie roky dalo možno pokročiť, ale beriem to ako ich truc po stratenej Gothic licencii a ich snahu vytvoriť novú, podobnú licenciu založenú na rovnakých základoch.

Herná doba: 20-35 hodín (max. 50).
DRM: Krabica: DVD check / Steam verzia (žiadne iné DRM)

Takto nejak mala vypadat vanilla. Mysteriozny dej, vynikajuce postavy trosku pripominajuce Planescape, vyborne dialogy, skvela exoticka cast Faerunu a perfektny dej. Tie percenta strhavam iba za engine, ktory si jednoducho myslim ze nie je dobry. V suboji sa sprava desivo a je jedno ci je vypnuty puppet mode.

Po dohrati vanilly som bol znechuteny, po dohrati Masky mam naopak velmi pozitivne pocity.

Nemyslím si, že otázka stojí tak či príbeh NWN 2 vykompenzuje to neustále hrajkanie sa s kamerami, čakanie na 1 minutové loading screeny, nepochopiteľné odbiehanie postáv v parte, ich vzájomné zavadzanie si, neútočenie i keď nepriateľ stojí hneď vedľa, chaotický combat a najmä tony FILLER COMBATU, nervy drásajúca AI, infantilne napísané postavy s amatérskym dabingom, otrasný design a linearita a v neposlednom rade i neustále sa je***e s postavami a ich súkromnými telenovelami, ktoré nemajú nič spoločné s hlavným dejom. Tam je totiž odpoveď zrejmá - NIE!

Otázka stojí tak, že z akej podivnej pohnútky som dokázal túto hru dokončiť. Na to odpoveď zatiaľ nepoznám, možno je na čase navštíviť psychiatra.

Konecne solidny manager kde sa da hrat aj slovenska futbalova liga. Vynikajuce takticke moznosti, ktore ak (ne)funguju v skutocnosti (ne)funguju aj v hre. 3D mod mi sadol na 100%. Jedinym negativom zatial po 100 hodinach hrania mi pride trosku prehnany pocet remiz.

Pre mna urcite najpodarenejsi diel serie Eye of Beholder a mozno aj celej AD&D ery dungeonov spolocne s Dungeon Hack. V Eye of Beholder 2 sa vyde aj na povrch a celkovo graficky hra posobi pekne aj na dnesku dobu. EoB2 je dlhy a narocny, presne to co ma clovek ocakavat od dungeonu.

K tejto hre som sa nikdy nedostal v dobe kedy vyšla - svet Ravenloftu som si oblúbil neskôr a teda k Strahd's Possession som sa dostal len nedávno. Úprimne je treba priznať, že som mal problém s technickou stránkou hry cez Dosbox. Moje výsledné hodnotenie je tým do značnej miery ovplyvnené. Samotné hranie je podobné všetkým tým AD&D hrám z toho obdobia od Eye of Beholder, cez Azure Bonds až po Menzoberranzan - real time súboje, štvorčekový pohyb (s možnosťou free scrollingu - ktorý bol nie uplne vyladený a radšej som nechal štvorčekový) a množstvo hutných dungeonov.