1 minuta dialog, 10 sekund kotrola mapy + teleport k najblizsiemu mestu, 5 minut beh z mesta k dungeonu, 30 minut vycistenie dungeonu & splnenie questu. 3 sekundy teleport k NPC - Quest complete, well done good job.

Asi takto vypada 99% questov v hre. Genericke? Urcite. Zabavne? Ani nahodou.

Oblivion je jedina hra kde sa mozete stat archmagom - sefom mage guildy bez toho ze by ste za celu dobu pouzili co len jeden spell. Podobne, sefom fighter's guild ci thief's guildy ze by ste boli bojovnik, alebo zlodej. Nie je problem byt sefom vsetkych gild naraz a zaroven sa stat este aj najlepsim bojovnikom siroko daleko a ziskat titul arena supreme champion master ultimate XXX free enlarge... A k tomu dodam, toto vsetko mozete ziskat na LEVELY 1.

Nasleduje smrst anglikanizmov, ktore vyjadruju moje pocity z hrania:
Konzolovy Interface, level scale, BUGY, auto level, instantny travel, BUGY, quest tracker, voice acting, BUGY, FPS aim, genericke dungeony, fast respawn a neviem ci som spominal BUGY. Pre zrozumitelnost este uvediem, ze tento vycet povazujem za NEGATIVUM pre RPG hru. Ak nahodou mate dojem, ze level scale, alebo quest tracker su pozitiva v RPG hre tak Vam gratulujem k vyberu zanru a doporucujem skusit skvele RPG kusky ako napr Half-Life, ci Far Cry.

Hra by zrejme u mna dostala 0%, ak by neexistovali mody pre ktore sa oplati stravit dobrych 10 hodin hladanim a zistovanim ich vzajomnych kompatibilit. Tu poslednu vetu je treba brat so stipkou sarkazmu.

Sú len tri hry po roku 2000, ktoré by sa vyrovnali atmosférou, designom a celkovým dojmom z hrania old school dungeonom. Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor je jedna z nich.

Netreba očakávať od RoMD komplexné, dialogové RPG - to nebola snaha developerov. Tí sa skôr snažili zachytiť dungeonovú atmosféru starších titulov. Treba brať RoMD taký aký je - taktický turn based RPG simulátor s parádnym dejom.

Nerozumiem ako je možné, že tento unikátny sandbox dostal tak výrazne vysoké hodnotenia v dobe kedy vyšiel. Morrowind je jedinečny zážitok, ktorý narozdiel od svojho predchodcu nebol vytvorený random generátorom s gargantuálnou rozlohou o velkosti niekde na úrovni našej slnečnej sústavy.

Old-school systém rozhovorov je podľa mňa alfou omegou Morrowindu a dodáva podivnú príchuť celkovej atmosfére. Jedinečný design domov, miest, monštier a celého okolia mi ostane v pamäti ešte dlhú dobu. Fungujúci politický systém približne 20 gíld, ktoré medzi sebou riešia svoje spory a konflikty aj pomocou hráča. Morrowind je hra, na ktorú treba mať špecifickú náladu a aktívne nasávať všetky informácie, nie len bezducho pobehovať sem a tam a zabíjať čo sa dá. Na to je tu X iných hier.

Mne osobne vyhovoval Lionheart takmer po vsetkych strankach: roztomila grafika 16 storocia, solidny vyvoj postavy z Falloutu a dostojne questy. To, ze po polke hry sa hra strhava do hack'n slash jej nebere na kvalitach. Aspon u mna vacsinou prichadza ista unava ku koncu kazdeho RPG a nechce sa mi riesit kazdy quest a tak sa priznam, som celkom uvital tu bezmyslienkovu orgiu pocas druhej polovici hry.

Securom & DRM sucast software.

Level cap sa dosiahne po priblizne 20 hodinach hrania. Main quest ma level scaling tak ako v oblivione. Pocas hrania som nemal pocit, ze hram post-apocalypticky svet Fallout, ale skor Oblivion s puskami. Bethesda prebalila temne vyspele sci-fi RPG do konzolovej h(s)racky pre deti.

Fallout 3 ma omnoho blizsie k FPS zanru ako k RPG. Drviva vacsina gameplay-u je pobehovanie sem a tam, a strielanie po monstrach. Este aj to strielanie je robene klasickym aimom aky pozname z FPS. Ak toto ma byt smer akym sa do buducnosti bude uberat uz takmer mrtvy RPG zaner, tak to radsej zacnem hravat adventury.

Tu už je tá desivá linearita poznať na každom kroku. Epické rozuzlenie? To ťažko. Megalomanské? To rozhodne. Každý mág sa správa rovnako, nakúzli na seba tie isté imunity, potom hodí jeden dva time stopy a skončí to save or die kúzlami. Jedno či je to lich, iluzionista, conjurer. Dialógov ubudlo, za to pribudlo súbojov. Postranný quest som si nevšimol ani jeden.

K tomu všetkému jedna podivná plane, kde stoja všetky NPC ako panáci, ktorých môžete kedykolvek najať a kedykolvek odhodiť. Zrejme to považovali za geniálny nápad, kedže ho neskôr prebalili a použili ako lod v KOTOR a Mass Effect a party camp v Dragon Age. Celú hru drží nad vodou iba gorgózny Inifinity Engine.

Výborná politicko-ekonomická stratégia s kvantom možností a extrémnou znovuhratelnosťou. Prekvapivé RPG vlastnosti vášho diktátora, ktoré umožnujú desiatky možností ako riadiť tropický ostrovček. Tropico 1 ma nesmierne bavilo a aj po rokoch sa k nemu občas vraciam.

Civilizácia 4 sa v najpodstatnejšom merítku líši od trojky najmä v systéme korupcie. Treba povedať, že multi-towning je skrz maintenance omnoho elegantnejšie regulovaný, ako v prípade trojky - extrémne nízkou produkciou. Táto zmena sama o sebe by mi stačila aby som hral štvorku narozdiel od trojky.

Okrem iného nový systém settlerov a workerov, ktorí už nestoja populáciu ale zadržujú rast počas výroby mi rovnako viac sadol. Pribudlo množstvo vylepšení polí a terénu a už ani zďaleka to nie je iba cesta + baňa / irigácia. Tých vychytávok je omnoho viac, náboženstvo - ktoré do velkej miery ovplyvňuje vzťahy s ostatnými národmi, social civics - po vzore alpha centauri, či špecialisti a great leaders, ktorí majú nespočet využití - od jednorázových bonusov na výskum, či vytváranie armád až po iniciovanie zlatého veku.

V čom štvorka zaostáva od trojky je technické spracovanie. Grafika sa síce o niečo vylepšila, no tým sa aj výrazne predĺžilo čakanie počas AI turnu. Mapy sú v priemere o niečo menšie, a scrolling je jemne trhaný ku koncu hry. Napriek tomu, Civ 4 je velmi zdarilé pokračovanie a bez hanby sa môže zaradiť do tejto grandióznej strategickej série.

Pekelne náročná až takmer neprejditeľná turn-based stratégia s nervy drásajúcou atmosférou. Spellcross na veky ostane v mojej pamäti ako jedna z najťažších a zároveň aj najlepších turn-based fantasy stratégií všetkých čias. A to ju má na svedomí jeden jediný človek a je to jediná slovenská hra (ku ktorým som obvykle extra-kritický), ktorá sa dokáže rovnať vo svete.

Shooter bez death penalties, v ktorom sa instantne narodíte pár metrov dozadu ubíja akékoľvek klady, ktoré existujú. Ako FPS je to priemerné, dej je podpriemerný a ak ešte v jednej hre mi budú vkuse hrať americké 70 rokov staré skladby ako z Falloutu 3 tak prestanem hrať počítačové hry. Má to občasné "čarovné" momenty, ale ja tomuto žánru jednoducho nerozumiem.

Len tazko sa hodnoti WAR ako MMORPG hra, kedze vacsina zanrovych prvkov v tejto hre jednoducho chyba. Hra je koncipovana ako velky pvp battleground s tym, ze hraci maju moznost obsadzovat pevnosti na roznych miestach zon a tym posuvat pomyselny battlefront. Tolko opakovany zazrak este aj s vlastnym nazvom RvR je uplne mimo. 1) Pevnosti sa po case zresetuju naspat povodnej frakcii, 2) Vzdy vyhra strana, na ktorej je viac hracov. Taktika je v uzadi, a vsetko sa zerguje. Jediny mozny reward za obsadenie pevnosti a hlavneho mesta je renown - cize predmety. To, ze frakcia ovlada pevnost nema ziadny vplyv okrem zmeny frontu.

TOEE nie je ani tak hra ako skor simulator pre hracov pen and paper, ktory obsahuje dve dediny, par ruin v okoli a niekolko poschodovy chram zla. Pravdepodobne jedina hra svojho druhu. Nikde inde neuvidite 9 roznych zaciatkov podla vyberu presvedcenia. Kazde presvedcenie ma ine scripy NPC a ine questy a ine alternativne konce.

Pozerať sa na tú báječnú severskú krajinku a pri tom počúvať chorály Jerema Souleho ma bavilo celú dobu. Icewind Dale je taktická RPG hra, ktorá sa na nič nehrá. Jedna z tých hier, ku ktorým sa vraciam aj po desiatich rokoch. Ako všetky infinite engine hry, s widescreen modom vypadá stále nádherne a graficky zrejme nikdy nezostarne.

Nie príliš podarené pokračovanie fantastického RPG Baldurs Gate 1. Kde v jednotke sa hráč cíti ako začínajúci dobrodruh a bojí sa každého goblina, tu je ten pocit už o dosť generickejší. Typický záchranca sveta uzavretý v jednom meste s pár lokáciami okolo. Najväčšiu úlohu v tom zohráva hlavne fakt, že BG 2 je lineárne RPG, lokácie sa otvárajú a zatvárajú tak ako sme si neskôr na to u Bioware zvykli.

BG2 je v tomto smere očividný krok od nelineárneho Baldur's Gate 1 k lineárnemu Neverwinter Nights, a je to akýsi medzistupeň. Namiesto poloprázdnych máp z jednotky, ktoré v jednotke navodzujú istú atmosféru a nenútia hráča sledovať len príbehové alebo questové zápletky má BG2 čisto všetky zóny vyrobené len pre potreby questov. Každé NPC s menom je vždy spojené s questom a všetko pôsobí extrémne šetrne--šetrenie miesta, šetrenie prostriedkov, až to viacmenej zastiera akékoľvek klady, ktoré ešte zotrvali z jednotky (engine, UI, combat). Hra ma po hned po vydaní bavila, ale sklamania po jednotke som sa nemohol zbaviť. Možno preto si občas BG 1 zahrám aj po 13 rokoch, kdežto BG 2 zapadá prachom.

Iba hlupák nemení svoj názor. Age of Conan prešiel po dvoch rokoch výraznými zmenami a momentálne patrí k tým lepším v svojom žánri. Oproti konkurencii, má Age of Conan unikátny súbojový systém, ktorý využíva rôzne kombá a je to krok vpred od klasického twitch combatu. Rovnako, graficky je Age of Conan stále na špici rebríčka s perfektne vykresleným temným svetom Roberta E. Howarda.

Warcraft oproti Age of Empires/Mythology serii v multiplayerovej stranke spolieha hlavne na bezduche klikanie mysou. Pocet roznych strategii je minimalny, ved staci si pozriet par top replayov. Kazdy hraje to iste s malymi zmenami proti roznym rasam. Ekonomika je takisto v pozadi, jedina otazka je kedy ist zabrat dalsiu banu.

Kedze cely system je centralizovany okolo hrdinov tak jeho strata pekelne zaboli. Jednotky hraju omnoho mensiu rolu ako v uz spominanej Age of serii a tak nie je neobykle sledovat replaye najlepsich hracov, ktori v 90% bitkach "focusuju" superovho hrdinu.

Warcraft 3 navyse ako jedna z mala RTS hier ma dost velky "luck" faktor. Predmety z creepov padaju nahodne a moze sa stat ze jednemu hracovi padne Book of Dead a druhemu napriklad dost nevyrazna aura do obrany. A to radsej ani nebudem spominat zaciatky ked padali tome of experience a greater tome of experience na creepoch co mohli namiesto toho dropnut zbytocny ring of protection +2.

Ku kampani sa radsej ani nebudem vyjadrovat, pretoze som to dokazal hrat len po koniec ludskeho tazenia. Znovu musim spomenut neuveritelne zly cesky dabing "zase prace?" "duveruj ale proveruj!" ... ktory sa neda vypnut. Jedina moznost je objednat originalnu anglicku verziu cez internet co vsak vyde o nejaku tu stovecku viac.

Baldur's Gate je pravdepodobne jediná hra, ktorú som hral a dohral najmenej desať kráť a stále sa k nej vraciam. Nezabudnutelné postavy s výborným dabingom (Xzar, Xan, Montaron, Edwin, Coran, Tiax,...na "your voice is ambrosia" zrejme do smrti nezabudnem), graficky stále nadherné s použitím widescreen modu, a obrovské množstvo optional contentu v podobne desiatkach lokácií, ktoré nemajú nič s hlavnou dejovou línou, robia z Baldur's Gate 1 najlepšie RPG aké som kedy hral.

Unikátne, bizarné RPG od producenta Guida Henkela, bez ktorého by Planescape nebol tým čím je. Planescape Tormentu sa nedá nič vytknúť, je to gorgózny trip do sveta bez hraníc, odohrávajúci sa poväčšinou v texte a v predstavivosti.

Nie príliš originálny mix Asheron's Call 2 a Everquest 1, v zábavnosti na úrovni kdesi medzi Diablom a 8 hodinovou šichtou na nejakej juniorskej IT pozícii.

WoW sa vyznačuje jednoduchým a lineárnym solo-levelingom bez toho, že by človek musel akokoľvek zapojiť mozog. Hra nemôže zaujať crafterov, keďže všetko sa vyrába samo -- stačí si počkať na crafting bar, rovnako nemôže zaujať PVPčkárov, keďže celé PvP nemá žiadne konzekvencie, žiaden politický systém, žiadne dobíjanie územi, takisto nemôže zaujať PVEčkárov, keďže dungeony sú príliš jednoduché v porovnaní s napríklad Everquest 2, či Asherons Call, inštancované a príliš lineárne, WoW nedokáže zaujať náročných hráčov, kedže tu neexistuje death penalty, takmer všetko sa dá sólovať a character building je klasicky obmedzený na pár talentových stromov. Všetko vo WoW srší lacnosťou, jednoduchosťou a obmedzenosťou.

Väčšinou hráčov však do týchto kategórií nepatrí, stačí im tuctová grafika, obrovská marketingová kampaň a extrémna jednoduchosť všetkého. WoW bol v tomto prvý a zožal (ne)zaslúžené ovocie.

Interface - snáď najhoršie UI aké bolo kedy použité v RPG hre do tej doby (neskôr s prehľadom prekonané Oblivionom)

Dialógy - Všetko je bielo čierne. Od začiatku dialógu viete, že na konci bude na výber medzi dobrom a zlom a nič iné.

Načo mi dialóg, pre lásku božiu, dáva možnosť povedať: "serem na vás", keď na to aj tak dostanem vždy odpoveď, že nemám na výber. Samotná hra ďalej potom posunie dej akoby som s tým súhlasil, prepíše sa chaotický journal a všetko sa tvári že je v poriadku.

Gameplay - Presne ako v NWN, debilné debny na každom rohu, v každej 3-4 predmety, ktoré vás po čase už ani nezaujímajú, a vôbec ich nepouživate pretože hra je dostatočne ľahká aj na najtažšej obtiažnosti bez nutnosti nejakých piplačiek s bufovaním. K tomu samozrejme otrasný inventar.

8 rôznych NPC u ktorých je background riešení systémom zdĺhavych a najmä designovo-nudných sidequestov, ktoré sa otvarajú POSTUPNE ako sa prebojovávate hrou - presne ako v NWN, postavy ak mate prilišný záujem, sucho odpovedia "Zatial sa o tom nechcem viac baviť". Pre hráča ako ja, čo chce vidieť/dokončiť všetko čo sa dá, je to nočná mora. V istom momente som vychádzal a vchádzal naspäť do lode a vždy vybral iných companionov (len vtedy je z nejakeho dôvodu možne meniť partákov) iba preto aby som posunul dalej ich side quest. Geniálne.

Lokácie sú miniatúrne, citadela postavená na vodnej planéte je fajn, škoda že z nej uvidíte 2 haly, jednu kantýnu, jeden sklad a jeden recruitment office. Za to bojové lokácie hýria miestnosťami a koridormi. Naštastie, súboj je tak jednoduchý, že väčšinou to celé iba prebehnete a jediné čo vás ako tak zdrži je lootovanie tých debilných debien(ARRGH).... Toto sa dá prakticky povedať o designe každej planéty (a každej hry od Bioware po KOTOR) - vždy pristanete v nejakom campe s kantýnou a obchodom. Tam poberete pár questov, a hop šup ide sa strielať do inej (a jedinej možnej) zóny s háfom nepriatelov. Bomba, design odbavený za 5 minút.

D20 - V hre sú 3 povolania: podľa pen and paper pravidiel by ich malo byť najmenej tucet. Je to akoby v Baldur's Gate dali mága a fightera a ostatné škrtli. Pri tvorbe postavy nie je jasné ktorá schopnosť čo presne robí. Pričom rozdiel medzi abilitami je obrovský. Množstvo tých špeciálnych schopností sú zbytočne a nič nerobia. Využijete v podstate len pár. To však z popisu nie je jasné a tak zrejme pár featov vyplytváte na blbosť ktorú ani nepoužívate.

Dej - Typické klišoidné star wars ako vyšité z priemerného blockbustera.

Hru som dohral, takže zrejme by som sa mal spomenúť aj nejaké pozitíva, ale ona jednoducho žiadne nemá. KOTOR je v niečom priemerný, v niečom podpriemerný, a ako celok je do istej miery aj hratelný. Zábavnú hru si však predstavujem úplne inak.