Human Revolution je nielen dôstojným nástupcom prvých dvoch Deus Ex hier, ale prináša aj pár veľmi zaujímavých noviniek. Navyše implementuje dnes bežne využívané prvky v podobných hrách takmer bez chýb.

Začnem pri tom, čo podľa mňa robí Deus Ex Deus Exom, a to je unikátny svet, v ktorom sa hra odohráva. Tentokrát sa ocitneme v nie veľmi vzdialenej budúcnosti ešte pred udalosťami z pôvodnej hry, v rokoch, kedy augmentačná technológia začína hrať vo svete zaujímavú úlohu, a to sa nie každému páči.

Samozrejme tomu nechýba kopa konšpirácie, špinavostí, zvratov, ale tie si odhaľte sami počas hrania. Vy hráte za Adama Jensena, šéfa bezpečnosti v Sarif Industries a na začiatku hry budete nie práve dobrovoľne augmentovaný po útoku na sídlo tejto spoločnosti. Následne sa počas zvyšku hry snažíte prísť na to, kto stojí za útokom a po čom vlastne išli.

K tomu budete využívať rôzne prostriedky. Jeden zo základných sú dialógy, ktoré sú po väčšinu času sprevádzané skvelým voiceactingom, až na pár výnimiek. Väčšina dialógov je klasických, avšak hra obsahuje niekoľko kľúčových rozhovorov, v ktorých sa snažíte svojho oponenta k niečomu presvedčiť, k čomu vám dosť pomôže sociálna augmentácia na čítanie oponentov. Ak ho nepresvedčíte, tak sa nič dramatické nedeje (teda až na jeden prípad), avšak dosť si sťažíte ďalší postup, keďže sa budete musieť k cieľu dostať inak.

A to je druhá základná črta Deus Ex. Vždy je viac ciest ako sa dostať k cieľu. Nejde len o rôzne priechody ako hlavný vchod, vetracia šachta, okno atď. Ide hlavne o prístup, akýsi zvolíte. Môžete ísť na to stealth. Alebo radšej Rambo systém? K svojmu štýlu si Adama samozrejme môžete prispôsobiť augmentáciami. Do konca hry nenazbierate dosť bodíkov aby ste si odomkli všetko (mne sa podarila tak polovica), a tak musíte porozmýšlať, čo sa vám najviac hodí. Zamrzí, že stealth upgrady sú také nejaké nemastné neslané, teda aspoň väčšina (napr. zobrazenie smeru pohľadu nepriateľa). Samozrejme je tam kopa iných, ktoré to bohato vykompenzujú (napr. neviditeľnosť). Dosť mi však vadilo, že sa vám batéria automaticky dopĺňa len na jeden článok a zvyšok si musíte dopĺňať predmetmi, ktoré buď nájdete, alebo si ich kúpite.

Osobne odporúčam kombináciu stealth/hacker, ktoré mi prišla v hre veľmi intuitívna a zábavná, ale samozrejme sa dá na to ísť aj inak. Hackovanie je navyše riešene veľmi vydarenou minihrou, ktorá ma neomrzela aj keď som hackoval všetko na čo som natrafil, a verte, že je toho dosť. Ak sa však rozhodnete pre stealth a nie viac stručný prístup, dosť vás potrápia súboje s bossmi. Nie je to nič nezdolateľné, avšak dosť to kazí dojem, kedže si celú hru idete svoj štýl a potom ste prinútený rozstrieľať oponenta, navyše z nevylepšenou obranou a útokom. Avšak ide len o pár súbojov, ktoré sa dajú prekúsnuť.

Nech už si zvolíte akýkoľvek prístup, postup v hre vám uľahčí veľmi vydarený krycí systém. Či už ho budete využívať na skrytie sa pred zrakom nepriateľov alebo pred ich guľkami, je veľmi šikovný a plynulý a nespomínam si, že by mi spôsobil výraznejšie problémy. Teda až na moment, keď si hru v kryte uložíte zatiaľ čo je za rohom nepriateľ, a po načítaní hry nie ste prilepený pri stene a nepriateľ vás zbadá, ale to je asi jediná veľká chyba.

Na záver vás čaká klasické rozhodovanie, ako v prvých dvoch hrách. Neviem či tomu tak je, ale ja som mal pocit, že to čo si po výbere svojho konca vypočujete je ovplyvnené aj tým, ako ste hru hrali, teda najmä či ste svojich oponentov zabíjali, alebo ste ich len zneškodňovali. Nechcel som čakať kým si hru zbehne znova, a tak som si pozrel všetky konce a každý má niečo do seba.

Ak by nebolo tých bossfightov a niekoľko menších chybičiek, ktoré mi sem tam znepríjemnili hru, tak by išlo o absolútne hodnotenie, takto však Deus Ex končí tesne pod vrcholom.

Prví Rytieri zo Starej Republiky sa mi naozaj páčili a tak som sa, síce po dosť dlhom čase od prejdenia prvého dielu, ale predsa len vrhol do pokračovania The Sith Lords.

Pokiaľ sa vám páčil prvý diel, pri druhom rozhodne nebudete sklamaní. Hra stavia na rovnakých základoch ako jej predchodca a odlišuje sa len v niekoľkých detailoch, ale napriek tomu sa nejedná o úplný klon a hra ponúka aj dosť pridanej hodnoty.

Ak ste prvý diel nehrali, tak by ste to mali napraviť, ale ak sa vám nechce, môžem vám prezradiť, že sa pokojne môžete pustiť do tejto hry. Síce sa pripravíte o niekoľko odkazov k prvému dielu a trochu pozadia k niektorým udalostiam a postavám, ale hra stojí na novom príbehu, takže sa nemusíte báť, žeby ste prepásli niečo dôležité.

Prvý zásadný rozdiel oproti jednotke je práve v príbehu, ktorý je menej priamočiary, viac tajomný a viac šedý ako čiernobiely. Stále tu existujú dve strany, ale línia medzi nimi je veľmi tenká. Niektoré rozhodnutia sú naozaj ťažké a nie je vždy jasné, aké budú mať dôsledky.

Rozhodnutia počas hry sa premietnu nielen do záveru, ale už počas hrania budete pociťovať dôsledky niektorých vašich činov. Rozhovory sú veľmi dobre napísané, ale sem tam zamrzí mierne opakovanie sa tých istých odpovedí na rôzne otázky. Oproti jednotke sú vaši spolupútnici menej rozpracovaní, a aj keď sa dá v rozhovoroch s nimi získať veľa zaujímavých informácií, nie je ich už toľko veľa.

Rozhovory podporuje výborný voice acting. Navyše sa celou hrou nesie výborný soundtrack, ktorý vie správne zahustiť atmosféru.

Možno je trochu škoda, že možno až príliš dominuje dialógová stránka hry. Zdalo sa mi, že bojovania ubudlo, a hoci bojový systém nie je úplne prepracovaný a zrážajú ho najmä nedostatky v rozhraní, je zábavný, zaujímavý, prináša rôzne možnosti boja a zaujímavú obtiažnosť.

Aby to však nebolo len bojovanie a rozhovory, tvorcovia sa posnažili zamiešať niekoľko zaujímavejších zadaní misií, ale oproti prvému dielu mi žiadna špecifická neutkvela v pamäti. Rozhodne však nepôsobili repetitívne.

Ak si hru chcete zahrať na Windows 7, tak problémy by ste zo spustením mať nemali, zamrzí však dosť kolísajúce FPS a problémy s vypadávajúcim obrazom a zvukom, ktoré však väčšinou vyrieši prepnutie na plochu a naspäť, prípadne reštart hry, takže odporúčam časté ukladanie.

Na druhej strane sa hra takmer úplne vyhla bugom, a viem si spomenúť asi len na jeden moment, kedy som hru musel načítavať kvôli chybe, ktorá mi znemožnila pokračovať ďalej, čo však vyriešilo načítanie poslednej pozície.

To je vzhľadom na rozsah hry a cez 30 hodín hracieho času vcelku obdivuhodné, a aj keď lokácií už nie je toľko ako v prvom diely, autori sa ich rozhodli sem tam zmeniť, čo mi prišlo ako fajn inovácia. Hra navyše ponúka dosť širokú znovu-hrateľnosť, ktorá vyplýva ako z bojovej tak aj príbehovej časti.

Ak ste fanúšikom Star Wars alebo RPG hier, tak túto hru by ste nemali minúť. Je na nej síce vidno, že z nej mohlo byť čosi viac, a že aj autori samotní pravdepodobne nedokončili všetko čo chceli, ale podarilo sa im takmer dosiahnuť na kvalitu prvému dielu, čo sa pri pokračovaniach až tak často nestáva, najmä, keď sa ho chopí iné štúdio.

Napriek svojmu veku cez 11 rokov je táto hra stále veľmi dobrá, a to samé o sebe svedčí o tom, že nejde o ďalšiu nepodarenú hernú adaptáciu podľa filmu/seriálu, ktorých sa nájdu tony a dennodenne pribúdajú.

Treba upozorniť na to, že táto hra zapôsobí na rôznych ľudí úplne rozdielnym dojmom. Pre tých, čo nepoznajú prípadne nemajú radi Star Trek, špecificky Voyager bude hra len ďalšia strieľačka z pohľadu prvej osoby zasadená v zaujímavom prostredí ale inak vcelku priemer.

Potom sú tu tí, ktorí Star Trek poznajú a majú ho radi. A samozrejme najmä im je hra určená a myslím, že fanúšika nesklame, aj keď aj tu budú asi dva typy názorov.

Ten prvý je, že hráč zoberie hru takú aká je a v pohode sa zabaví vo vesmíre Voyageru. Tomu pomáhajú herci zo seriálu ale aj veľmi dobre spracované celkové prostredie, zaujímavá interaktivita medzi misiami aj počas nich a akési rozhovory/monológy, ktoré tu prebiehajú a dopĺňajú inak tunelovitý postup vpred proti tone nepriateľov, aké bolo v tej dobe typické a poznáte ho či už z Quake alebo Doom.

Druhý pohľad na hru od fanúšika môže byť, že to mohlo byť omnoho lepšie. Rozhovorové sekvencie mohli byť interaktívne s viacerými možnosťami, hra mohla mať viacero ciest na riešenie problémov a k tomu nejaký ľahký RPG systém, a ak by sa pridalo viac misií, mohlo to byť super. Taká ľahšia verzia Star Wars: The Knights of The Old Republic.

Ja som zostal niekde medzi. Hra ma veľmi bavila, ale nevyužitý potenciál mi trochu vadil. Napriek tomu je hra veľmi dobrá a odhliadnuc od technických vecí, ktoré sa v tej dobe lepšie asi vyriešiť nedali, vrátene umelej inteligencie, ide o zábavnú hru pre každého a pre fanúšika Star Treku takmer povinnosť.

Trochu sa to hanbím priznať, ale k Half-Life 2 som sa po prvý krát dostal až teraz. Trochu sa hanbím aj pred sebou a ľutujem, že som tak dlho čakal. Avšak napriek tomu, že ide o 8 rokov starú hru, stále je skvelá a čas jej neubral nič.

Najväčšie prekvapenie asi je, že po technickej stránke je hra stále špičková. Samozrejme, že nejaké efekty alebo textúry pri bližšom pozorovaní nie sú na úrovni súčasnej špičky, čo sa však týka samotného dojmu a najmä štylizácie, tak hre nie je čo vytknúť. Navyše fyzika v hre je ešte stále lepšia, ako v mnohých súčasných hrách.

Kapitolou samou o sebe je zvuková stránka. Ide o to najlepšie, na čo sa dá v hrách natrafiť od zvukov prostredia až po skvelý soundtrack, ktorý na tých správnych miestach dokáže zahustiť atmosféru. Vynikajúci voice acting je na úrovni takmer filmového zážitku. Navyše je spojený so skvelo vymodelovanými postavami, ktoré naozaj vyzerajú a pohybujú sa ako ľudia, čo sa veľa hrám nedarí ešte ani dnes.

Half-Life 2 však nie je dobrý kvôli technickej stránke, aj keď tá tomu samozrejme pridáva svoje bodíky. Half-Life 2 je super, pretože je to skutočne hra. Každý si v nej nájde niečo a jednotlivé časti spolu fungujú. Akčná zložka nepotláča zvyšok hry do pozadia, a rôzne logické hádanky, súboje s bosmi a používanie rôznych hračiek ako Gravity gunu nie sú len doplnkom hry, ale naozaj jej súčasťou a autori vás nenútene navedú k ich využívaniu.

Hra má skvelú obtiažnosť, ktorá je založená najmä na super umelej inteligencií a zaujímavým logickým častiam, ktoré vás síce potrápia, ale frustrácia sa dostaví len zriedka, a po vyriešení okamžite opadne a poviete si, ako ste si to nemohli všimnúť skôr. To sa týka celej hry. Či už zomrite alebo sa zaseknete, ide takmer vždy o vašu nepozornosť alebo neopatrnosť, a nie o nevyvážených nepriateľov alebo bug.

To, čím ma však hra najviac zaujala je ako podáva príbeh. Nielen, že je príbeh zaujímavý, ale je podávaný výlučne počas hry, čiže žiadne cut scény atp. Navyše to funguje, a nič dôležité nezmeškáte, ako sa to v iných hrách keď sa podobné veci snažia implementovať zvyčajne stáva.

Čo dodať na záver? Asi len, že sa chystám na Epizódu 1 a 2, a že v čase keď ich budem končiť, bude už na obzore pokračovanie, čo je však asi len zbožné prianie, nielen moje, ale aj tisícok hráčov po celom svete.

Táto hra si dosť zakladá na uveriteľnom pozadí, ktoré, aj keď nie je príliš prepracované, robí hru zaujímavou.

V podstate ide o klasickú strieľačku zo všetkým čo k tomu patrí, a pár zaujímavými vlastnosťami, ktoré sa v každej FPS nevyskytujú. To sú najmä rôzne roboty, ktoré môžete ovládať na diaľku, a dokážu niekedy zvrátiť priebeh bitky.

Trochu zvláštna je aj singleplayerová kampaň. S časti ide o klasickú postupnosť misií so vcelku zaujímavými cut scénami. Samostatné misie sú však založené na systéme obsadzovania bodov, a neobsahujú takmer žiadne naskriptované situácie. V podstate ide o trochu rozšírený systém, ktorý je známy zo série Battlefield, ale prevedenie do klasickej kampane pre jedného hráča dodáva hre určitú výnimočnosť. Bitky vďaka tomu vyzerajú ako naozajstná vojna, kde postupujete v pred alebo bránite už obsadené miesta, a môžete využívať okolie, vozidlá a rôznorodé typy zbraní, rovnako ako aj už spomenuté roboty, medzi ktorými sa nájde rotačný guľomet na pásoch, mini-vrtuľník s raketami atď.

Tento koncept však trochu pokrivkáva kvôli rôznym chybám. Napr. sa mi stalo, že vo finálovej misií vyzabíjali všetkých počítačom ovládaných spolubojovníkov, a tak som sa musel brániť sám, čo by sa mohlo samozrejme stať aj v skutočnej bitke, ale v hre mi to prišlo trochu divné. Takýchto momentov však v hre nie je veľa, a niekedy sa dajú len ťažko postrehnúť. Občas zamrzí obnovovanie nepriateľov keď sa nepohybujete vpred. V celku zaujímavé je nahradenie ukladania klasickými životmi. Poteší aj v celku dobrá úroveň umelej inteligencie, ktorá ale tiež občas dokáže spôsobiť komické situácie.

Multiplayerové servery sú ešte stále aktívne, bohužiaľ ich už nie je veľa, a zívajú trochu prázdnotou. Zážitok je však takmer totožný tomu zo singleplayeru, samozrejme v závislosti od kvality ostatných hráčov.

Ide o zaujímavú FPS z blízkej budúcnosti, zaujme hlavne svojskou kampaňou a uveriteľným prostredím. Hru kazia mierne problémy počas kampane a až príliš očividná propagácia nadradenosti západu, ale to možno vadí len mne.

Zaujímavá hra, ktorá mieša veľa prvkov, ale bohužiaľ žiaden nedotiahla úplne do konca.

Je tu tá časť za mariňáka. Tá je možno najklasickejšia, a aj najviac prepracovaná. Klasický survival horor, ktorý síce nemá takú hustú atmosféru akú som čakal, ale rozhodne je najlepšia zo všetkých troch kampaní, ktoré hra obsahuje. Jednoducho keď vám na radare začnú blikať bodky pohybu a vy sa začnete rozhliadať a nič nenájdete a bodky zmiznú, nie je to frustrujúce, ale skvelo to tvorí stiesnenú atmosféru, takže neviete odkiaľ a kedy na vás niečo vyskočí. Úplne to tak nie je, hra je plná skriptov, a tak po čase vás už málo čo prekvapí čo je škoda. Ale povedzme si pravdu, odstreľovať Alienom hlavy bude vždy sranda.

Potom je tú tá časť za votrelca. Je rozhodne zaujímavá. Síce sa vytratil horor, ale stealth mám rád. Pohyby sú zvládnuté takmer bez problémov a tak si môžete liezť takmer bez obmedzení. Popravovanie nepriateľov je tiež zaujímavé. Tak ako je sranda odstreľovať Alienom hlavy, tak je sranda trhať ľudí na kusy alebo ich infikovať. Táto hra nie je pre slabé povahy, a je to len dobré. Autori sa nebáli brutality, ale ani to s ňou nepreháňali, a tak si vychutnáte najmä momenty, aké ste už videli vo filmoch. To je veľké plus. Najzaujímavejšie je byť na druhej strane hororu, teda vyvolávať strach v nič netušiacich mariňákoch.

A nakoniec je tu tá časť za predátora. Tá mi prišla najmenej dotiahnutá. Horor už v tejto časti zmizol úplne, pretože predátor sa so svojimi obeťami nemazlí a dokáže zložiť aj niekoľko Alienov pri boji zblízka. Najviac zamrzí veľmi obmedzená možnosť skákať z miesta namiesto. Hra vás dosť limituje, čo je na jednej strane dobre, pretože sa nedostanete do miest, kam by ste sa dostať nemali a mohli by spôsobiť problémy s hrou, na druhej strane, sa to obmedzenie dalo spraviť aj jemnejšie a pripadalo mi to, že si jednoducho autori uľahčili prácu. Tiež zamrzí akýsi šiesty zmysel mariňákov, ktorý vás niekedy zbadajú, nech ste hocikde a ešte k tomu maskovaný. Rovnako som si užil veľmi málo vychytávok, ktoré predátor má, pretože ich takmer nepotrebujete a najväčšia sranda je aj tak popravovať nepriateľov tvárou v tvár.

Kampane sú zaujímavo príbehovo prepojené, aj keď príbeh nie je nič výnimočné. Technické spracovanie je fajn, ale nároky mi prišli trochu prehnané. Celkovo ide o zaujímavú hru, ktorá ale žiadnu svoju časť nedotiahla do dokonalosti, a ide tak skôr o spojenie pár zaujímavých vecí, ktoré v bežných FPS hrách nenájdete. Škoda, potenciál mala hra rozhodne väčší. Napriek tomu vás hra pobaví okolo 10 hodín a len málokedy zažijete stereotyp, aj keď sa misie a prostredie neustále opakujú, a to najmä vďaka rôznorodej hrateľnosti. A potom tu je samozrejme multiplayer.

Datadisk prináša opäť veľmi zaujímavú príbehovú kampaň, ktorá hlavne v aktuálnej verzií hry je super previazaná s tou pôvodnou, a spolu vytvárajú pohľad na obe strany tohto konfliktu, a ten pohľad je veľmi zaujímavý.

Kampaň za ZSSR prináša nielen iný pohľad na príbeh, ale aj samotné misie sú v celku jedinečné a občas prinášajú unikátnu hrateľnosť. Neviem aké iné konkrétne novinky datadisk priniesol, keďže mám hru kúpenú ako balíček na Steame a teda aj nainštalovanú už, ako som spomínal, prepojenú, ale vidím to tak, že datadisk minimálne čo sa singleplayeru týka ku hre jednoducho patrí.

Predchádzajúca stratégia od Massive Entertainment, Ground Control II, ma neskutočne chytila, a tak som sa na World in Conflict neskutočne tešil. Ground Control mal zaujímavý a v celku dobre podaný príbeh a výbornú hrateľnosť, a World in Conflict si tieto dobré vlastnosti zachoval a trochu ich vylepšil.

Odpadnutie budovateľskej časti sa zachovalo, je to super pre zrýchlenie hry, a hlavne to funguje. Hrateľnosť je vďaka tomu svižná a vyrovnaná, ale najmä v multiplayeri je veľmi dôležité dobré poskladanie tímu a súhra, inak to skončí veľmi zle a veľmi rýchlo. Zasadenie do obdobia studenej vojny, ktorá sa zmenila na vojnu skutočnú je zaujímavé a neokukané. Jednotiek síce nie je kvantum, ale v spojení s rôznymi špeciálnymi schopnosťami a využívaním terénu je to v konečnom výsledku dobré a hra nie je príliš prekomplikovaná, ale zároveň ponúka široké možnosti hrania.

Na multiplayer ale veľmi nie som, a zaujímala ma skorej kampaň pre jedného hráča. A nebol som sklamaný. V celku vierohodný a dobre spracovaný scenár, zaujímavo podaný s dobrým dávkovaním emócií a prehnaného amerického patriotizmu, spojené s rôznymi náplňami misií, ktorých obsah sa strieda na základe odvíjajúceho sa príbehu, a pri ich plnení má človek pocit, že naozaj je koliesko vo vojnovej mašinérií a jeho činy majú skutočný dopad na vývoj vojny, aj keď to tak v hre nie je. Môžete maximálne ovplyvniť priebeh jednotlivých misií a to splnením/nesplnením vedľajších úloh. Dopad na misiu môže byť niekedy naozaj značný, a tak odporúčam si tieto mini úlohy plniť.

Celkovo ide o veľmi podarenú stratégiu, ktorá je zvládnutá od hrateľnosti až po technickú stránku, sprevádzaná hlavne na stratégiu nezvyčajne dobrou singleplayerovou kampaňou.

Dá sa to zhrnúť tak, že inak skvelú hru kazia technické problémy. Ale začnem pekne od začiatku.

Príbeh je nadpriemerný, a nie je tu len na to aby držal hru pokope. Nemyslím tým ani tak to, že ide o niečo extra zaujímavé, podobné príbehy sme už v rôznych podobách niekoľkokrát videli. Ide o jeho komplexnosť a rozvetvenosť. Ste len veľmi málo limitovaný vo voľbách akou cestou sa príbehom vydáte, a už teraz plánujem, že si hru zbehnem ešte raz.

Samotná hra je na príbehu a dialógoch aj dosť postavená, čo ale vôbec nie je na škodu. Ja som sa v každej dialógovej pasáži naozaj vyžíval, a či už sa vám podarí dialóg zvládnuť super a získate čo potrebujete alebo to zbabrete, na hre sa to premietne a vy musíte niesť následky. Hra však nie je len o kecaní. Akčná aj stealth zložka, podľa toho akú si zvolíte, sú super. Najlepšie je, že ich môžete kombinovať, a aj keď investujete bodíky do stealth prvkov, nestratíte sa úplne ani v boji. Trochu zamrzí občasné nútenie autormi na určitý štýl hry, a tak aj keď by ste danú pasáž chceli prejsť stealth, jednoducho to bude omnoho ťažšie alebo takmer nemožné. Tento problém sa však objavuje len v malej časti hry.

RPG systém síce nepatrí k najbohatším, ale svoj účel skvelo spĺňa. Môžete si vybrať vlastný štýl hrania, kombinovať viac schopností alebo sa stať majstrom v jednej oblasti. Bohužiaľ je tu niekoľko schopností, ktoré bijú ako päsť do oka, napr. neviditeľnosť, ktorá skvelo spĺňa svoj účel, ale do inak uveriteľného sveta skvelo nepasuje. Podobne som krútil hlavou nad neustálym spúšťaním alarmov pri obyčajnom orváraní zámku a pod.

Hra bohužiaľ dosť brutálne zlyháva po technickej stránke. Textúry sa loadujú oneskorene, menu je otras a kamera vás niekedy dokáže pekne nasrať. Navyše aj keď grafická stránka je trochu out of date, je zle optimalizovaná a sem tam sa zasekáva. Najviac ma však štvalo práve nezvládnuté menu, kde sa musíte neustále preklikávať, je zbytočne komplikované a kazí dojem z hry.

Ak by táto hra nemala tak veľa technických problémov, hodnotenie by bolo možno aj absolútne, avšak tie sa prehliadať nedajú a príliš kazia plynulosť hrania a zážitok z neho. O kvalite hry však svedčí aj tak veľmi dobré hodnotenie.

O tejto hre som nikdy nepočul, a tak keď som videl trochu horšie hodnotenia na internete, príliš očakávaní som nemal. Nakoniec som bol však milo prekvapený zaujímavou a zábavnou hrou.

Nejde o nič originálne. Podobný príbeh ste mali možnosť vidieť už niekoľko desiatok krát, ale aj napriek tomu sa nejaké jedinečné prvky v príbehu vyskytujú. Samotná hra je na prvý pohľad kombináciou rôznych hier, ale kombináciou naozaj veľmi dobrou. Jemné RPG prvky skvelo dopĺňajú a rozširujú hrateľnosť, a hra vďaka tomu získava určitý náskok pred hrami z tohto žánru. Trochu zamrzí grafické spracovanie. Samotná grafická stránka nie je zlá, ale niektoré lokácie by si zaslúžili lepšie spracovanie. A tých lokácií je v celku dosť a sú v celku rôznorodé, a vďaka sem tam sa obmieňajúcim zadaniam úloh stereotyp dostavuje len zriedka.

To. čo je však na tejto hre najlepšie, sú hlášky hlavných hrdinov. To napätie medzi nimi v či už v naskriptovaných chvíľach alebo náhodné hlášky počas akcie sú proste super a niekedy som sa pristihol, že sa viac bavím nimi akou samotným hraním, čo je možné vďaka tomu, že hra nie je prehnane náročná, ale zase ani príliš ľahká, a tak ste takmer stále zapojený do akcie, a popritom máte časť s hrou sa vyhrať a zachytávať rôzne drobnosti pomimo. Sem tam počas akcie zamrzí chyba v krycom systéme alebo zážitok pokazia hlúpe akcie nepriateľov, ale takéto situácie nie sú pravidlom.

Ak by bola hra trochu dlhšia, viac by popracovala na príbehu a technickom spracovaní, bolo by to ešte lepšie.

Krátke, nudné, bez nápadu, s technickými a hrateľnostnými problémami. Tak sa dá v krátkosti zhrnúť o čom táto hra je.

Príbeh je úplné zombie béčko so všetkým čo k tomu patrí, a žiadne zvraty alebo skryté odhalenia nečakajte. Proste príbeh tam je pre to, aby to mohlo na niečom stáť, a je jeden z mála celkom obstojných prvkov hry. Stretávate asi 3 druhy nepriateľov + na konci bosa, a to je všetko, na čo v tejto hre natrafíte.

Samotné prostredia v ktorých sa hra odohráva sú celkom fajn spracované. Ale sú presne DVE. Polovica hry na lodi a druhá polovica na ropnej plošine, kde sa neustále prechádzate hore dole a hľadáte, kam to vlastne máte ísť a ako sa tam dostanete. Niekomu sa možno páči ak blúdi a hľadá cestičky, ja som skôr za prístup bez mapy ani na krok, a tak som si pekne našiel návod, a bez neho by som túto hru pravdepodobne ani nedohral, pretože sa mi rozhodne nechce blúdiť bezcieľne niekoľko hodín. Pravdepodobne to bol zámer, pretože ak viete kade máte ísť, hru prejdete za približne 5 hodín, čo je žalostne málo, ale tejto hre to len prospieva.

Technické spracovanie je jedna z tých lepších častí hry, ale aj tu je niekoľko problémov. Tým prvým je neuveriteľne hlúpa kamera, takže musíte mať neustále zapnuté zameriavanie, počas ktorého samozrejme nemôžete utekať a skrčiť sa, čiže vás kamera otravuje aj keď to nechcete. Tou druhou vážnou chybou sú neustále loadingy pri prechode dverami. Áno, netrvajú dlho, ale prečo?

Túto hru si užijú naozaj asi len milovníci hororu a hier, ktorých náplňou je boj s hrou samotnou a nie s nepriateľmi v hre. Pre všetkých ostatných je to 4 až 5 hodín vypnutý mozog a blúdenie po tmavých koridoroch.

Hneď na začiatok môžem povedať, že táto hra sa vydarila. A prečo tomu tak je, hneď vysvetlím.

Základ tvorí skvelá hrateľnosť. Autori sa očividne vyhrali a hra je komplexná. Od starostí s vybavením, cez radiáciu, lekárničky, muníciu, rozhovory, misie atď. až po boj so skvelou AI. Naozaj nepoznám veľa FPS, ktoré sú takto do hĺbky rozpracované. Vyzdvihnúť musím snahu autorov o reálnosť, ktorú obmedzili len do takej miery, aby hra bola hrateľná. A pochváliť musím najmä skvelú AI, ktorá až na pár momentov sa správa naozaj rozumne a dáva hráčovi v prestrelkách zabrať.

Ďalšia vec, ktorá robí hru kvalitnou je technické spracovanie. Hra je rozsiahla s mnohými lokáciami, ale napriek tomu je hra vyladená a bez otravných bugov, ktoré sa samozrejme občas vyskytnú, ale väčšinou ich vyrieši načítanie uloženej pozície. Hra je tiež stabilná, len raz som zažil jej pád. Rovnako v celku svižné sú aj loadingy a navyše nie sú ani príliš časté a prebiehajú len pri presune medzi lokáciami. Grafická stránka je super ešte aj dnes a má jedinečnú post-apokalyptickú atmosféru. Krajina je ponurá a budovy, autá, stromy a všetko čo v hre vidíte do toho skvelo zapadá svojim spracovaním. Rovnako sú dobre spracované aj postavy a pohyby. Najviac z technickej stránky zamrzí absencia dabingu rozhovorov, nadabovaných je len pár kľúčových chvíľ.

Príbehová stránka je asi najslabšia v celej hre, to ale vôbec neznamená, že by bola zlá. Tvorcovia sa s príbehom vyhrali, doplnili rôzne vedľajšie misie, encyklopédiu s popisom všetkého, čo v hre môžete nájsť a rôzne doplnkové texty, ktoré dotvárajú pozadie toho čo sa v zóne udialo, alebo sa deje. Hlavná príbehová linka však trochu pokyvkáva na tom, že príbeh podáva dosť nárazovo a nie veľmi zaujímavo, ale v konečnom dôsledku to nevadí, pretože všetky ostatné zložky hry sú skvelé.

Jednoducho výlet do zóny sa vyplatí, hra je prepracovaná, rozsiahla a nekončí po 4-5 hodinách ako väčšina FPS hier. Hra sa nebude páčiť asi len niekomu, koho komplexné a ťažké hry odradzujú.

Takto sa mal podľa mňa skončiť Mass Effect 2 už v pôvodnej hre. Autori ale samozrejme chceli ešte nejaký ten dolár zarobiť, a tak toto, ako ho nazvali prepájajúce DLC k trojke, si hráč musí za pár eur dokúpiť. Ide o najviac príbehovo prepojené DLC s hlavným príbehom, a je prepojené poriadne. Misie sú zaujímavé a zábavné, rozhovory tiež. Toto DLC je asi povinnosť, aj keď pravdepodobne jeho obsah bude vysvetlený krátko na začiatku trojky.

Toto DLC patrí k tomu najlepšiemu, čo Mass Effect 2 ponúklo. Zaujímavý príbeh, ktorý dopĺňa hlavnú líniu, neuveriteľné množstvo doplnkových informácií a skvelé misie. Veci ako súkromná komunikácia osôb, videá zo staníc atď. výborne dopĺňajú obraz o postavách a svete Mass Effect. Najviac ma pobavili Gruntove návštevy na extranete.

Toto DLC sa rozhodne oplatí zakúpiť a prejsť, a dúfam, že Shadow Broker bude viac zapojený do diania v trojke.

Skvelé DLC. Obsahuje väčšinu dobrých vecí z hry, ako rozhovory, boje, zaujímavý príbeh, level design atď. Je vcelku dlhé, a aj keď hráča zavedie len na jednu planétu, je dosť rozsiahle. K tomu sa pridáva jazda na vozidle, ktorá trochu pridáva rôznorodosť do hrateľnosti.

Skvelé boli aj časti, ktoré mi pripomínali filmy ako Matrix alebo Rain Man. Neviem, či to bol zámer autorov, ale mne sa to rozhodne páčilo.

Toto DLC pridáva novú postavu, so zaujímavými schopnosťami, ale s nie veľmi prepracovanou osobnosťou. Opäť je tu absencia rozhovorov, čo asi mrzí najviac.

Na druhej strane DLC pridáva aj zaujímavú loyality misiu v štýle Jamesa Bonda, ktorá je však dosť krátka, ale veľmi efektná. Kasumi zanecháva dosť rozporuplné dojmy. Ide o kvalitné DLC, avšak nie dotiahnuté do úplného konca, a vzhľadom na to, že nie je zdarma, treba si rozmyslieť, či vám nová postava a jedna misia stoja za kúpu.

Nová postava do tímu, avšak málo prepracovaná, navyše bez možnosti rozhovorov, len s možnosťou si ho vypočuť. Žiadna misia na regrutovanie, čo je dosť škoda. Na druhej strane misia na získanie lojálnosti prináša asi najťažšie rozhodnutie zo všetkých týchto misií.

Ide síce len o jednu misiu, ale aj keď je postava málo rozpracovaná, je zaujímavá, a je zdarma, takže nie je nad čím uvažovať.

Veľa hráčov si sťažovalo že v dvojke chýba vozidlo z jednotky, a tvorcovia ich vypočuli, avšak nedotiahli to veľmi dokonca. Jazda vo vozidle je zábavná, ale boj s ním je dosť nuda, kedže s automatickým navádzaním a veľkým dostrelom väčšinu nepriateľov vyradíte za moment.

Samotné planéty, na ktoré hráča toto DLC zavedie sú rôznrodé, ale chýba im väčšie pozadie, a až na pár datapadov veľa príbehu DLC neobsahuje. Ide skôr o akčné DLC ako o príbehové, ale keďže je zdarma, oplatí sa.

Jednoduchá zábavka, zaujímavá obsahom, ktorá zabaví pár minút. Zaujímavé sú ako flashbacky pri pohľadoch na časti lode, tak aj obsah datapadu, ktorý sa nachádza medzi troskami. Určite by tomu pomohlo, keby každá psia známka, ktorú hráč nájde, mala za sebou nejaký krátky príbeh. Vzhľadom na to, že je zdarma, oplatí sa si túto misiu prejsť.

Na Mass Effect 2 ma oproti jednotke pár vecí zamrzelo, ak orezaný RPG systém, koridorovosť a menšia voľnosť, slabšie podaný príbeh. To však nič nemení na tom, že sa jedná o skvelú hru.

RPG systém je naozaj dosť pozmenený. Najviac ma mrzelo vymiznutie množstva predmetov a možnosť sa starať o vybavenie každého člena posádky. V dvojke ho nahradilo zbieranie a kupovanie schém, a ťažba surovín z planét v rámci mini hry, ktoré ani zďaleka neponúka toľko zábavy. Niektoré schopnosti zostali, niektoré pribudli. Páčil sa mi nový systém heckovania, ktorý aj keď prináša menšiu výzvu ako ten z jednotky, je zábavný.

Koridorovosť a mierne obmedzenie slobody pohybu hráča tiež zamrzelo. Na druhej strane tu to kompenzovalo lepšie prepracované prostredie, viac interaktívne a vyplnené. Skvelé veci ako dostanie misie len na základe započutia hovoru keď vedľa niekoho prechádzate pridávajú hre na vernosti. Hrateľnosť je skvelá, a vôbec mi nevadil prechod na systém munície, skôr som ho privítal, a navyše bol veľmi jednoducho vysvetlený.

Príbeh je epický hneď od začiatku, až na koniec, ktorý oproti jednotke dosť zaostáva. Hlavnú časť hry však tvoria vedľajšie úlohy, od tých najmenších, ktoré ako som už uviedol, môžete dostať jednoducho od okoloidúcich, poprípade na ne natrafíte pri skenovaní planét, alebo vám dôjde do počítača žiadosť, a väčšinou zaberú len pár minút (na druhej strane sú väčšinou originálne), až po tie veľké, kedy verbujete nových členov posádky, alebo im robíte službičku. Dialógy sú skvelé ako v jednotke, najviac som sa vyžíval v spoznávaní posádky vo veľmi zaujímavých rozhovoroch. Skvelá je možnosť zasahovať do cutscén jednoduchým kliknutím ľavým alebo pravým tlačidlom myši, podľa toho či chcete spáchať podlú alebo hrdinskú akciu. Príbeh má pár zaujímavých zvratov, a hráč stále môže ovplyvniť čo sa stane. Veľmi zaujímavá je možnosť integrovať uložené pozície z jednotky, kedy hráč následne v hre stretáva, prípadne nestretáva známe postavy, a vidí dopad svojich činov a rozhodnutí.

Skvelá je aj hudba, zvuky, grafika, dabing, strih, video, a všetko čo sa technického spracovania týka. Hra sa samozrejme nevyhla pár bugom, ktoré ale veľmi jednoducho vyrieši načítanie poslednej pozície, ktorá je vďaka auto ukladaniu vždy pár momentov vzdialená.

Niektorý hovoria o Mass Effect ako o filmovej hre, podľa mňa však ide skôr o skvelý seriál, ktorého každá misia tvorí jednu časť.

Tento dosť rozsiahli datadisk jednoznačne patrí k hre. Prináša síce rovnakú hrateľnosť, ale zároveň nové zaujímavé levely, misie, mini-hry a predmety.

Zároveň vkladá do hry nový minipríbeh, ktorý aj keď nedosahuje kvality z pôvodnej hry, drží hru pokope bez nejakých nejasností alebo nelogickostí. Keď sa k tomu priráta dosť hardcore záverečný bossfight, o zábavu je postarané.

Na Steame je hra uvedená ako RPG, čo nie je až tak pravda. Hra má síce pár RPG prvkov, ale ide skôr o mix stratégie a bojovky. Vôbec to však nevadí, pretože sa jedná o skvelú hru.

RPG prvky síce nie sú veľmi rozvedené, ale potešia. Zvyšovanie zdravia a many pomocou hľadania predmetov, možnosť vytvoriť si nejaké to vybavenie a štyri kúzla, ktoré sa postupne vylepšujú potešia. Dobrým oživením je aj možnosť skrášľovať si svoju vežu.

Samotná hrateľnosť je zábavná, musíte riadiť svojich minionov na základe ich schopností, a každý zo štyroch typov sa naozaj hodí na niečo iné, a bez rozumnej kombinácie sa v hre človek len ťažko posunie. Misie sú tiež skvelé a nápadité, až na pár výnimiek vždy robíte čosi iné, od mini-hier až po veľké bitky.

Príbeh, ktorý to drží celé pokope je celkom zábavný, spár zaujímavými rozhodnutiami a zvratmi a navyše ho dopĺňa aj keď trochu čierny, ale zábavný humor.

Hra však po čase upadá do mierneho stereotypu a spolu s absenciou širších RPG možností tak stráca trochu na kvalite.