Predchádzajúca stratégia od Massive Entertainment, Ground Control II, ma neskutočne chytila, a tak som sa na World in Conflict neskutočne tešil. Ground Control mal zaujímavý a v celku dobre podaný príbeh a výbornú hrateľnosť, a World in Conflict si tieto dobré vlastnosti zachoval a trochu ich vylepšil.

Odpadnutie budovateľskej časti sa zachovalo, je to super pre zrýchlenie hry, a hlavne to funguje. Hrateľnosť je vďaka tomu svižná a vyrovnaná, ale najmä v multiplayeri je veľmi dôležité dobré poskladanie tímu a súhra, inak to skončí veľmi zle a veľmi rýchlo. Zasadenie do obdobia studenej vojny, ktorá sa zmenila na vojnu skutočnú je zaujímavé a neokukané. Jednotiek síce nie je kvantum, ale v spojení s rôznymi špeciálnymi schopnosťami a využívaním terénu je to v konečnom výsledku dobré a hra nie je príliš prekomplikovaná, ale zároveň ponúka široké možnosti hrania.

Na multiplayer ale veľmi nie som, a zaujímala ma skorej kampaň pre jedného hráča. A nebol som sklamaný. V celku vierohodný a dobre spracovaný scenár, zaujímavo podaný s dobrým dávkovaním emócií a prehnaného amerického patriotizmu, spojené s rôznymi náplňami misií, ktorých obsah sa strieda na základe odvíjajúceho sa príbehu, a pri ich plnení má človek pocit, že naozaj je koliesko vo vojnovej mašinérií a jeho činy majú skutočný dopad na vývoj vojny, aj keď to tak v hre nie je. Môžete maximálne ovplyvniť priebeh jednotlivých misií a to splnením/nesplnením vedľajších úloh. Dopad na misiu môže byť niekedy naozaj značný, a tak odporúčam si tieto mini úlohy plniť.

Celkovo ide o veľmi podarenú stratégiu, ktorá je zvládnutá od hrateľnosti až po technickú stránku, sprevádzaná hlavne na stratégiu nezvyčajne dobrou singleplayerovou kampaňou.