Pokémon: Let's Go, Eevee! je jedna z tých hier, pri ktorej neviem ako začať s komentárom. Fajn, toto by mohol byť ten začiatok.

Pokémonom fandím od malička, vyskúšala som viacero online free hier ale nikdy som to nedotiahla do konca. Jednoducho ma to prestalo baviť a nikdy to nebolo také ako som si predstavovala. Keď sa mi konečne dostal do rúk Switch, prvé hodiny hrania prebiehali spôsobom, že som sa nevedela od hry odtrhnúť. Veľmi ma to bavilo a navyše, graficky to vyzeralo naozaj pôvabne v porovnaní s hrami, ktoré som skúšala predtým.

Lenže neskôr prišiel herný útlm. Hra začala byť repetetívna. Stále tí istí Pokémoni, všade samé otravné deti čo ma chceli poraziť v súboji (ja som o konflikty nestála) a ten najotravnejší vraj kamarát a rival z detstva. Nazvala som ho Bzdocha. Dobre som urobila. Nenávidela som jeho a aj toho jeho sprostého Pidgeotta. Človek si tu proste nemôže v kľude chytať Pokémonov. A aj keby, nie je ich tu moc na výber a svoju zbierku budete mať nekompletnú.

Po asi 3 mesačnej pauze som sa k hre vrátila s tým, že získam aspoň všetky zvyšné odznaky. Hra ma opäť chytila, aj keď to čo mi na nej vadilo predtým, mi vadilo i pri hernom pokuse číslo dva. Dokonca ma začala srať i moja Eevee, pretože odmietala všetky kamene na jej vývin. Tú hru som chcela, pretože som si myslela, že budem mať Jolteona alebo Vaporeona. Nevydalo. Na druhej strane určite pobaví jazda na Ponyte či Charizardovi alebo zdolávanie vody na Gyaradosovi.

Čo ma však nakoniec najviac sklamalo bol naozaj krátky a nezáživný príbeh. Keď som získala všetky odznaky a porazila Elite Four plus Bzdochu, čakala som, že okej ide sa ďalej rozmlátiť ďalším Pokémonom držky. No ale nestalo sa tak. Samozrejme po dokončení príbehu môžete pokračovať v hre ďalej ale u mňa sa zrazu všetka motivácia stratila. Hre som ešte dala šancu s tým, že budem konečne v kľude zbierať Pokémonov. Keďže lokácie boli stále tie isté väčšinu som už mala a tak pre mňa hra stratila zmysel. Určite nie je pre mňa motiváciou zápasiť s trénermi, ktorí majú jedného špecifického Pokémona, a ja musím bojovať s takým istým. Každopádne áno bolo to fajn ale k hre sa už nevrátim. Hru máme z výletu v Japonsku a akosi nechcem aby sme ju posunuli ďalej aj keď viem, že niekto iný by sa jej potešil a ešte by ju využil. Materialista.
Neviem či nie je problém aj v tom, že predtým som žiadnu Pokémon hru poriadne nehrala, a tak som nevedela oceniť zmeny/vylepšenia pri tejto. Poprípade to nejak porovnať. Ťažko povedať.

Tomb Raider je moja srdcovka, takže vždy keď ohlásia novú hru veľmi sa teším. Či už v hre bude izometrická kamera, pohľad tretej osoby atď. som vždy vďačná, že sa rozhodli vytvoriť niečo nové. Ja som sa dokonca tešila aj na Relic run a Lara Croft Go takže ak to tak zhrniem som v tomto skromná. Keďže je to reštart celej série je jasné, že môžeme zabudnúť na klasický outfit Lary, takže tak trochu nechápem ľudí, ktorých sa to tak dotklo, že má na sebe hnedé nohavice a sivé tričko. Aspoň všetci vieme, že Lara si môže dovoliť aj iné handry, a viete ako, tu má 21 a s vekom sa mení aj štýl obliekania, čiže ku klasickému outfitu sa možno dopracujeme neskôr. Chcem tým proste povedať, že mnohí riešia nepodstatné chujoviny.

Takže kde začať... Máloktorej hre nepredchádza dáka tá ukážka. No na môj vkus ich tu bolo viac než dosť už hneď na začiatku a niekedy mi prišli, že boli zbytočne dlhé. Navyše vytáčalo ma potrebné zbesilé ťukanie (naozaj neznášam interaktívne ukážky). Príbeh sa odohráva v naozaj veľmi peknom prostredí. Nádherná príroda vašim očiam, poprípade oku ak ste Nick Fury alebo pirát, ulahodí. Hudba takisto super, dodávala šmrnc celkovému priebehu hry.

Viete však čo ma na celej hre neskutočne zaráža? Jej jednoduchosť, možno až primitívnosť? Narážam hlavne na koniec hry. Bohužiaľ, nezažila som nudnejší koniec ako práve tu. Je to veľmi podobný princíp ako v Život chrobáka. Prídu, zjedia, odídu. Tu to bolo, prídem, ukážka ako zabijem bossa, odídem. Čakala som proste náročný záver hry, kde si budem plieskať hlavu o stôl a nariekať, že to spravili tak aby sa to prejsť nedalo. Miesto toho, bossa zabijete v dákej posratej ukážke. Prvý krát som len pozerala ako také teľa a stále som čakala, že ešte nie je koniec a bude záverečný fight. Dokáže ovládať počasie, hromy blesky všade naokolo, ale umrie tak trápne?! Tak príliš jednoducho?! To mi proste môj maličký mozoček neberie.

Chválim, však zbieranie rôznych predmetov, hra obsahuje výzvy (ktoré ja osobne nepreferujem) a nechýbajú ani klasické tombraiderovské hádanky, i keď na môj vkus bola väčšina príliš jednoduchá. Keďže som ich dokázala vyriešiť, ťažké byť nemohli. Alebo mám skrytý talent. O čom pochybujem ja i vy.

No a potom je tu ešte jedna vec... ja viem, že mnohí nedozretí chlapci sú (respektíve boli, keď v tom čase hra vyšla) z Camilly tak strašne vzrušení... ale fakt ma vytáčalo, že Lara v hre stále padala, šmýkala sa atď čo viedlo k jej ustavičnému stonaniu a vzdychaniu. Niekedy som mala pocit, že fyzická bolesť Laru evidentne vzrušuje a možno keby na chvíľu zavriem oči myslela by som si, že niekto pustil porno. A neviem či som to vnímala tak iba ja, ale mne teda Lara v hre pripadala ako keby je skôr ázijský typ než Britka.

Potom je tu ešte multiplayer. Priznám sa, že k nemu som sa nedostala z jednoduchého dôvodu, nebolo s kým hrať. Nikdy sa nenazbieral potrebný počet ľudí, čo asi bude tým, že pravdepodobne stojí za prdlajs a nikto to nehrá. Navyše v ďalších dieloch už MP nie je, takže asi to tak bude.

No hra ako celok aj tak patrí medzi tie, ku ktorým sa vždy rada vrátim. Mala chyby, samozrejme, ale aj tak ide predsa o celkový zážitok z hry a ten určite negatívny nebol. Myslím si, že vždy sa nájde niečo čo sa na hre páči a nepáči. Niekedy sa však nechávame príliš strhnúť iba negatívami, a potom vznikajú recenzie, ktoré zahŕňajú iba to čo sa nám nepáčilo. Ale samozrejme. Vždy sa ľahšie nadáva.

Pamätám sa ako mnohí neboli moc nadšení z tohto dielu (aspoň čo som odsledovala z diskusií a nejaké tie hodnotenia na rôznych stránkach), hlavne kvôli tej veľkej zmene, ktorá pri The Guardian of Light nastala. Pohľad zhora jednoducho nebol každému po vôli a väčšina to brala tak, že to už nie je pravá Lara Croft. Ja sobne to beriem tak, že izometrická kamera nemá nič spoločné so samotnou Larou. Takéto zmeny mi vôbec neprekážali. Je síce pravda, že nebola som si istá, či to vôbec zvládnem dohrať, predsalen na takýto štýl hier nie som zvyknutá vôbec, ale v konečnom dôsledku sa ukázalo, že u mňa sa vyplatilo tešiť sa na túto hru.

Určite to nie je dokonalé mám tu zopár vecí, ktoré by som rada vytkla ale naopak aj niečo čo by som rada spomenula. Pokiaľ hráte single player tak ukážky sú v podstate oničom, pretože vy spravíte všetku robotu, potom v ukážke sa ukáže strašne unavený Totec, a potom ako sa začne hra znova zmizne. Nie je to tak hrozné negatívum ale mne osobne to išlo na nervy. Takisto i všeobecne celá hra nie je tak zábavná ako keď máte spoluhráča. V podstate robíte stále to isté dokola len s inými predmetmi. Tamto potiahnuť, tamto stlačiť, tamto nastražiť bombu.... zo začiatku ťažké hádanky sa tak stávajú oveľa jednoduchšími, pretože princíp je takmer rovnaký. Naopak, chválim perfektný soundtrack, hudba je ako vždy napínavá a taká správne "tombraiderovská". Samotná Lara takisto vyzerá veľmi dobre a prostredie v hre je naozaj fantasticky vyobrazené. Vyzerá to naozaj dobre a srší z toho jednoducho Tomb Raider dobrodružstvo.

Neskôr som mala možnosť vyskúšať si i kooperačný mód na počítači i na Xboxe. Synchronizácia nám zo začiatku moc nešla ale teamspeak potom všetko vyriešil. Z vlastnej skúsenosti sa mi však viac páčila kooperácia na Xboxe. Viete, hovoriť niekomu: "pozri tuto niečo je", a popritom ukazovať prstom, keď vedľa vás ten človek nesedí je naozaj strata času. Hádanky pre dvoch sú na inom princípe ako pre jedného hráča a tak som občas musela silno uvažovať ako to vyriešiť. Niekedy som automaticky išla tak ako som si to pamätala, a potom hops Lara mŕtva pretože takto to už nefunguje. Hra dvoch hráčov sa takisto ukladá ako pre jedného. Narazila som na celkom dosť bugov počas co-op ale to bolo zrejme internetom, takže to nebudem ďalej riešiť. Hru chcem pochváliť, nie potopiť.

Tento diel určite patrí k ostatným dielom a nechápem, prečo ho toľkí ľudia separujú od nich. Stále to má ten tombraiderovský nádych, hádanky, akciu atď. a v prvom rade to má Laru Croft. Tá je evidentne dosť dôležitá. Celkovo som hru prešla 3x, a to dokonca jeden krát iba s touchpadom na notebooku (čo už teda až tak zábavné nebolo ale dala som to).

Slime Rancher je jedna z tých najrozkošnejších hier vôbec. No bohužiaľ je to aj presne tá hra, ktorá sa síce dá hrať stále dokola ale časom to omrzí. Aspoň v mojom prípade to tak dopadlo. K tejto hre sa vraciam vtedy, keď mám chuť na niečo oddychové a potrebujem dávku niečoho roztomilého, pretože šteniatka a mačiatka nie sú k dispozícii. Slajmíci v tejto hre sú tak rozkošne nevinní, že aj keď tam hladujú niekoľko týždňov, v skutočnosti tam vlastne nehladujú lebo aj tak nezomrú. Ale vy máte aj tak ten pocit výčitiek, že ste ich tam nechali a nenakŕmili už mesiace. Ešte aj ich hovienka sú pekné.

Hlavný dôvod prečo hru nehrávam často je ten, že v tejto hre zabijete neskutočne veľa času chodením. Áno, neskôr nájdete rôzne teleporty napriek tomu sa tu motáte viac než dosť. A to nemám na mysli iba hľadanie nových druhov slajmíkov. Veľmi mi prekáža, že v okolí vášho príbytku sa na jedno miesto zmestí veľmi málo klietok pre týchto ňuňíkov, a potom sa musíte presúvať na ďalšie vzdialené miesta, kde ich môžete "skladovať". Po istom čase to začína byť neuveriteľne otravné. Takisto ma veľa krát odradilo to, že našla som zaujímavé miesto ale druhý krát som sa už naň nevedela vrátiť, pretože som si nepamätala cestu, a ktovie kde až v prdeli som to vlastne bola.

Spočiatku bolo zábavné i kríženie slajmíkov. Ja osobne som sa rozhodla, že skúsim všetky možné kombinácie, pričom základný slajmík bude ten mačiatkový. Ale i to časom prestalo mať svoje čaro.

Ako som písala, je to fajn oddychovka, strávim pri tom približne 2-4 hodiny, a potom to znova zapnem až o niekoľko mesiacov. Na druhej strane je fajn, že o hru sa ako tak starajú, vymýšľajú nových slajmíkov, rôzne questy atď. ale ani to ma neprinútilo sa k hre vracať pravidelne.

Ako malý šušeň som mala tú česť so starým Doomom a naozaj ma bavilo zabíjať všetky tie obludy. Priznám sa, že nikdy som žiaden nedohrala do konca, keďže v tom veku mi skôr išlo iba o to, že môžem hrať a podvádzať s cheatmi IDKFA, IDDQD a IDCLIP. No a sem tam som si zahrala i The Simpsons verziu.

Nikdy neviem posúdiť hru z odbornejšieho hľadiska. Neriešim ako to zvládal môj procesor a podobne, pretože sa tomu aj tak vôbec nerozumiem. Vždy hodnotím na základe pocitov a dojmov (veď čo mi iné ostáva, však?), ktoré som počas hry zažívala. A možno to bude znieť dosť čudne ale pri tejto hre som bola naozaj šťastná. V Doomovi som vždy milovala tú brutalitu. A musím povedať, že pri tomto reboote jej bolo naozaj hojne a samozrejme, že to i super vyzeralo. Už žiadna pixelovitá krv. A tak moje vnútorné psychicky narušené "ja" dostalo to po čom si zažiadalo. Viacerí spomínali, že slabší príbeh atď., a ak mám byť úprimná nemám už ani šajnu, o čom vlastne príbeh bol. Takže asi to bude pravda, ale pri tejto hre mi o to ani tak nešlo. Ja som bola nastavená na to, že idem opäť rozmlátiť všetko čo vidím. A ako bonus, všetkých tých ohyzdných hajzlov som mohla aj dofinishovať.

Nový Doom vyzeral naozaj perfektne. Nie som príliš náročný hráč, takže za mňa vizuálne určite spokojnosť. Všetky tie krvilačné beštie boli pastvou pre oči a už to nie je to klasické zabíjanie ako v starom Doomovi. Tu už tí hajzlíci nie sú takí blbí, a tak nie vždy bolo pre mňa ľahké ich trafiť, nie to ešte zabiť. Nesmiem zabudnúť ani na hudbu, ktorá ma pri tejto hre vždy dokázala poriadne nakopnúť. Čo sa týka skillu, tam už to u mňa moc nepomáhalo. Viem, že k Doomovi boss fighty patria, ale ja ich strašne neznášam lebo som neuveriteľná lama a pri takýchto veciach sa dokážem neskutočne dlho zdržať. Každopádne som si Dooma naozaj užila a z hry som bola nadšená.

A ešte teda na záver, že niekedy by sa mi IDKFA, IDCLIP alebo IDDQD naozaj zišlo. Lama sa nezaprie.

EDIT: zabudla som spomenúť MP, ktorý som nikdy nezapla a ani ma to vôbec nelákalo. Pre mňa je to vždy zbytočnosť, keď hra je hlavne zameraná na príbeh (podobne ako Tomb Raider z 2013). Na začiatku to pár ľudí skúsi, a potom to už nikto nezapne. Jednoducho zbytočnosť.

Sú dva typy ľudí. Tí čo si dokážu otvoriť prehliadač a napísať tam: dont starve guide", a potom sú tu takí ako ja (alebo iba ja), čo sú leniví otvoriť čo i len ten prehliadač. Takí ktorí sa radšej budú hodiny trápiť v hre a trieskať do stola, než by si prečítali aspoň dáku tú wikiu. Áno, to som ja.

Samozrejme hneď v prvý deň som vystrela kopytá, pretože som vôbec nevedela čo mám robiť, ako sa orientovať, čo zbierať a nezbierať. Umrela som od hladu, na chlad, temnotu, zbláznila som sa, zabil ma chlpatý zver, keď som zbierala jeho hovná, zabili ma nasraté včely, žaby, psy a dokonca ma zabil strom. STROM. Zomrela som už toľkokrát kým som zistila čo treba a čo nie, čomu sa vyhýbať, čo zbierať a nezbierať, že by som mohla napísať knihu. No ale bola by asi iba tak na 2 strany, pretože to ani zďaleka nie je všetko čo v tejto hre som "schopná" dokázať. Respektíve nedokázať. Pretože kým ostatní majú už hradby a Semiramidine vysuté záhrady, ja sa teším z krompáču.

Ale! Chybami sa človek učí a v tejto hre to platí na milión percent. Art style v tejto hre sa mi veľmi páči, je tak primitívny až je to vlastne dokonalé a pôsobí to naozaj úžasne a temne. Takisto i hudba je veľmi príjemná, no a potom je tu taká vec, že, hm, dabing? Nedá sa to moc nazvať dabingom ale to nezmyselné bľabotanie postáv u mňa jednoznačne zabodovalo.

Nie som žiaden Bear Grylls, takže asi ťažko vám dám nejaké rady k tejto hre. Môžem jedine spomenúť, že hra sa automaticky ukladá každé ráno, pri niektorých postavách, ktoré neskôr získate, je to aj skôr, poprípade častejšie. Nové postavy získavate z nazbieraných XP bodov. Čím viac dní v predošlej hre prežijete tým viac XP bodov získate. Takisto odporúčam steam workshop, ktorý vám ponúkne kopec nových postáv ako napríklad Coraline, Shaggy zo Scooby-Doo či Invader ZIM. Výhodou tejto hry jej rozmanitosť, veľmi veľa možností, zaujímavé DLCčka a to, že nie je to jednorázovka.

Avšak určite je pre mňa veľkým sklamaním MP Together, ktorý si musíte kúpiť zvlášť. V Together môžete hrať aj SP, čím sa tento diel stáva v podstate úplne zbytočným podľa mňa. No a časom, už to taká zábava vlastne ani nie.

Iba zopár screenshotov z hry ma presvedčilo, že Little Nightmares je jedna z tých hier, keď si poviete "to proste musím mať".

Pokiaľ sa nebránite divným výplodom ľudskej fantázie, pokiaľ milujete temnú a creepy atmosféru, a rovnako i hudbu, no zároveň máte chuť na oddychovú hru určite odporúčam práve Little Nightmares. Síce hra vôbec nie je o "ľakačkách", i počas dňa by sa mi určite dáka tá "pamperska" zišla. Bolo to najmä preto, že najväčší strach/stres pri hraní zažívam, keď ma niekto alebo niečo naháňa. Keďže v tomto prípade predstavujem klasický model ženy streserky, bol to neskutočný záber na moju evidentne dosť labilnú psychiku a orientáciu v priestore (verte mi, aj pri 2D hre je možné stratiť orientáciu v priestore). Stále nechápem ako psychicky zvládam hrať Dead by Daylight (nezvládam).

Čo sa týka úrovne obtiažnosti hádaniek bolo som veľmi spokojná nakoľko som hru dohrala a nepotrebovala k tomu walkthrough. S niečím sa možno potrápite a prídete na to až keď umriete (v mojom prípade viac než je potrebné).. ale myslím si, že táto hra je i o tom, povedať si: "...počkať, skúsim to teraz takto". A samozrejme je to i o načasovaní. Čo rozhodne moja silná stránka nie je. Každopádne nedávno som si kúpila i DLCčka, a veľmi sa na ne teším, pretože hra bola na môj vkus príliš krátka. Čo je dosť škoda. No pri tejto hre zrejme platí, že menej je viac. A platí i to, že mlčať je zlato.

Tak ako väčšina, i ja som si FC 3 naozaj obľúbila. Aj keď sa už nejedná o novinku na hernom trhu pokladám za výrazné plus to, že i po niekoľkých rokoch som bola z hry nadšená. Pamätám si ako som vehementne tvrdila, že nebudem v tejto hre zabíjať zvieratá len tak. Iba ak to bude situácia vyžadovať. No ani neviem ako, ale proste nejakým "zázrakom" sa mi to vymklo z rúk a zabíjala som takmer všetko čo mi skrížilo cestu a naozaj ma to bavilo.. sťahovať ich z kože.... Cítim tu jeden z prediktorov sériového vraha.

Čo ma však snáď na každej hre dokáže nasrať je to, keď vás v hre obmedzuje istý časový limit. A vo FC3 toho bolo naozaj hojne. Samozrejme toho času je tam viac než dosť, no lama ako ja... no... povedzme, že som sa častokrát potrápila pretože som ako typická žena stresovala a sensitivita mojej myši sa zrazu náhodne zvýšila a kurzor lietal len tak to svišťalo. Proste s mojim aimingom ako počas epileptického záchvatu to bolo takmer nemožné, a tak to veľakrát skončilo tým, že som nadávala a v nasratosti som hru vypla. Po opätovnom zapnutí hry zrazu išlo všetko hladko.

Neviem či aj sama hra zistila aká som lama, ale v jednej časti hry som sa nevedela prebojovať, nakoľko tam boli dvaja ťažkoodenci a kašilión ďalších nepriateľov. Tak ako vždy som nemala náboje a ani lekárničky, pretože som známa tým, že keď ich najviac treba - nemám ich (a preto Prey asi nikdy nedohrám). Po asi piatom (no dobre možno aj siedmom) pokuse sa hra zľutovala a jeden ťažkoodenec nakoniec zmizol a ja som túto pasáž zázrakom prešla. Ten pocit, keď i hra si uvedomí aká ste lama.

Určite FC3 odporúčam, je tam toho naozaj veľa na práci i po dokončení príbehu. Možno by som vytkla iba to, že tam kam príbeh smeroval... ako to povedať, no bolo to dosť predvídateľné. A aj keď má hra dva rôzne konce, to čo sa odohralo tesne pred vašou voľbou sa dalo čakať. Ženy..

Som veľkým fanúšikom príbehov pána Arthura, no po tejto hre však predsalen zostanem pri tých knihách.

Na svoj prvý prípad som sa naozaj veľmi tešila, a dá sa povedať, že prvé krôčiky v koži Sherlocka Holmesa som si vychutnávala. Avšak po dokončení prvého prípadu som začala mať veľmi zmiešané pocity. V prvom rade ma to z ničoho nič prestalo baviť. Všetko nadšenie sa vytratilo a od tohto momentu až po koniec hry som sa naozaj nevedela dočkať kedy bude koniec. S každým novým prípadom som si vravela: k♥rva, ďalší? Jedna z mála hier, pri ktorej som si želala, aby to bolo tak o polovicu kratšie.

Ja osobne mám veľmi rada britský prízvuk, takže čo sa týka dabingu bola som spokojná. No vlastne, nie až tak celkom. Prišlo mi to veľmi monotónne, bez emócií. Dalo by sa povedať, že to bolo až príliš formálne. Ako v recitačnom krúžku. Kdežto mladá Kate a jej dabing - to je rozhodne niečo iné. Znelo to ako keď dve mačky majú koitus na sklenej tabuli, a pod ňou sú zrniečka piesku. Veľmi príjemný zvuk! Neskôr som sa pristihla pri tom (nie pri tom nie, myslím niečo iné), že nekontrolovateľne preklikávam dialógy a je mi úplne jedno o čom sa bavia. Dokonca ani samotné rozuzlenie prípadu ma nezaujímalo. Proste nadšenie z tejto hry sa zrejme odplavilo hneď počas prvej cikacej pauzy.

Takisto ovládanie postáv mi prišlo celé také nemotorné a spomalené, a častokrát som i nechápala čo odo mňa vlastne samotná hra chce. Naozaj neviem či som taká tupá a som v tomto sama, alebo aj niekto iný mal s týmto problém. Každopádne motať sa v špinavých uliciach Londýna sa mi veľmi páčilo. Som fanúšikom viktoriánskej éry, takže toto mi naozaj vyhovovalo. A musím sa teda priznať, že kým Watson mi bol aj celkom sympatický, tak Holmes vyzeral ako taký hnusný špinavý vandrák, a to i keď mal oblek. Som naozaj sklamaná z tejto hry, ale povedzme si úprimne, že hrala som naozaj i horšie hry, takže.... asi som iba drama queen.

Rise of the TR prináša so sebou novú, silnejšiu a zocelenú Laru.

Tentokrát si tvorcovia (našťastie) odpustili multiplayer a nahradili ho rôznymi výzvami (Challenges). Ja som síce niekoľkokrát tie výzvy skúsila, ale že by ma to nejak oslovilo tak to nie... Oproti predchádzajúcemu dielu tu máme čoraz viac obľúbený crafting. Z rôznych predmetov ako sú napríklad halúzky či pierka môžete vyrábať šípy, alebo napríklad liečivé bandáže (takže novinkou je i samotné healovanie), upgrady pre zbrane atď.

Ďalšou novinkou je výroba smoke-u, výbušnín a máme tu i molotovov koktail. Čo ma naozaj potešilo je to, že tvorcovia si odpustili tú kopu interaktívnych ukážok z predošlého TR a je ich tu naozaj minimum. No a nesmiem zabudnúť to, že Lara sa môže potápať, čo mi predtým naozaj veľmi chýbalo, keď bola vo vode.

Samotná Lara prešla takisto zmenami. Ešte pred tým ako hra vyšla som čítala, že na mimiku tváre použili novšiu techniku. Výrazy Lary boli super to súhlasím, mračila sa, v očiach jej bol vidieť strach atď. avšak ja som tam stále videla čosi navyše. Bohužiaľ ja som tam, najmä v ukážkach, videla viac samotnú Camillu než Laru čo ma zo začiatku veľmi znepokojovalo. Avšak po viac ako 80tich odohratých hodinách som si ani len nespomenula, že dáka Camilla existuje. Samozrejme ak nerátam to jej večne divné vzdychanie. Jednoducho človek ak si to aj všimol, prestane to tak vnímať časom.

Čo ma na hre sklamalo je to, že veľmi veľa pasáží z hier bolo až príliš podobných tým z predošlého. Spomeniem teda iba jednu, ktorá sa odohráva na začiatku hry, pretože nechcem zbytočne spoilerovať. Samozrejme ako inak Lara sa tam potáca, drží sa za brucho, pretože asi má zase svoje dni ako v predošlom TR (ale možno je naozaj zranená), potkýňa sa, kráča po bočnej stene skaly a vedľa vás je krásny výhľad na okolitú prírodu. Neviem ako vy ale mne to prišla ako veľmi nápadná kopírka scény na ostrove Yamatai kde sa objavil veľký titulok TOMB RAIDER. Samozrejme takýchto scén som tu objavila viacej ale niektoré môžu byť dôležitou súčasťou deja takže nechám to radšej tak. Ďalej sú tu sem tam dáke tie bugy. Asi za najväčší skvost pokladám bug, kde, som naozaj veľmi nešikovne spadla zo skaly pri vodopáde a ocitla som sa zrazu v močiari kde horela chata a nedalo sa z tade dostať. Bol to proste ako keby uzavretý priestor. Riešenie bolo jediné - odísť z hry a načítať naposledy uloženú. Nakoniec som zistila, že je to miesto, kade Lara prechádzala počas neskoršieho priebehu hry, len z opačnej strany pri úplne inej situácii. Ako sa mi to podarilo, to nik netuší.

V hre je neskutočne veľmi veľa vecí na zbieranie, takže ľudia, ktorí majú potrebu mať všetko na 100% to budú mať naozaj ťažké. Lenivcom však odporúčam, prehľadať toho čo najviac. Po prvé, primárna misia na vás bude čakať aj keby sa tam motáte dve hodiny (ako ja), a po druhé, mnoho vecí budete potrebovať na craftovanie a takisto sa vám navyšujú body potrebné pre skill points. Takže môžete si expiť Laru a neskôr v hre vám to môže byť dosť užitočné. Je tu takisto veľa jaskýň, ktoré ukrývajú poklady. Môžete ale nemusíte ich vyriešiť ale neviem či to robilo iba mne, ale po vyriešení puzzle mi stále v ich blízkosti vyhadzovalo, že táto jaskyňa ešte nebola preskúmaná. Zostávala som teda často zmätená, že či je ešte dáka iná v blízkosti alebo je to stále tá istá. Navyše k mnohým vám chýbajú potrebné nástroje ako napr. grapple axe, takže musíte sa tam vrátiť, na čo sa podľa mňa mnohí vykašlú a jednoducho sa tam nevrátia.

Ako celok však jednoznačne hru odporúčam a som spokojná. Hádanky boli ťažké (zas ako ktoré) a pri finálnom boji som sa potrápila. Prišlo i na nadávky a trieskanie do stola. Takisto je tu širšia ponuka zbraní, kopec noviniek ako napr. spomínaný crafting a samozrejme ani tu nechýbajú naozaj krásne scenérie. Mne osobne sa tento diel z trilógie páči najviac kvôli prostrediu kde sa hra odohráva. Bola to príjemná zmena po všetkých tých rokoch v džungli, i keď samozrejme aj v starých dieloch bolo snehu celkom dosť. No tentokrát, to malo naozaj ten správny šmrnc. A skiny. Možno to znie hlúpo, ale pre mňa sú dobré skiny v hre dosť dôležité. Jasné, nákupná maniačka sa nezaprie. Dobré skiny vedia hru pekne oživiť. Aspoň ja to tak vidím.

Ku hre mám aj všetky dostupné DLCčka, síce to nie je žiadna sláva, no napriek tomu sa naozaj teším, že som mala možnosť opäť navštíviť panstvo Croft, i keď v totálne dezolátnom stave. Takisto i Baba Yaga bolo príjemné spestrenie. A ako som už spomínala tak aj skiny rozhodne nie sú na zahodenie.

Táto hra ma naozaj nadchla, no napriek tomu som dlhšiu dobu nedokázala sformulovať žiaden zmysluplný odsek.
Po vizuálnej stránke je ozajstnou pastvou pre oči, a takisto i hudba je pohladením pre dušu. Kombinácia polygónového sveta stvorenia Fe a priatelenie sa so zvieratkami formou špecifickej melódie na mňa naozaj zapôsobilo.

Fe je veľmi milá a neškodná oddychovka (pár hodinová záležitosť), ktorá síce má ako taký príbeh, no v podstate sa toho aj tak nič moc nedozviete. Takpovediac som bola sklamaná koncom hry, prišlo mi to také, ani to neviem opísať, jednoducho nedokončené. Ako keby ste niečo ešte očakávali, no onedlho zistíte, že chodíte už iba do kruhu po miestach, kde ste už boli predtým. Myslím si, že by vôbec nebolo zlé ak by hra mala záhadného rozprávača v pozadí, ktorý by nás týmto príbehom sprevádzal. V tomto prípade to tak však nebolo, a tak môžete byť značne zmätení, že o čo vlastne ide. Pointa je však jasná, zastaviť zlo. Klasika. Avšak čas, ktorý som pri hre strávila rozhodne neľutujem, ako som spomínala pri hre som si naozaj oddýchla. Bola to taká jednohubka, ku ktorej sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nevrátite. Každopádne určite odporúčam aspoň ten jeden raz.
Herní výzva 2019 - "Severní vítr"

Som veľký milovník dinosaurov, nevedela som sa dočkať kedy hru začnem hrať. Síce táto recenzia má výrazný časový sklz od kedy hra vyšla, bude to zopár informácií, ktoré asi už väčšina ovláda.

Hra sa dá hrať z pohľadu tretej osoby (ale je to skôr len taká pomôcka, príliš dobre sa to neovláda) alebo first-person pohľadu. Tento svet môžete prebádať pešo po vlastných alebo neskôr na chrbte dinosaura, čo je pre mňa úplne fantastické. Aby hráči prežili pomáhajú im k tomu zbrane, zo začiatku primitívne, ktoré si musíte samozrejme vyrobiť. Vďaka nim sa môžete brániť proti nepriateľským ľuďom a tvorom, s možnosťou vybudovania základní na vašu obranu. Hráči môžu tiež využiť zbrane na "ťaženie" z prírodných zdrojov (drevo, triesky, úlomky skál, kamene...). Po drsnom svete ARK nemusíte kráčať sami. Hra ponúka okrem SP aj multiplayer a hráči sa k vám môžu pridať. To vám môže hru značne uľahčiť.

Či už si na začiatku hry zvolíte mužské alebo ženské pohlavie na tajuplnom ostrove ARK sa prebúdzate takmer nahí a v prvom rade hladní. Musíte využiť svoje schopnosti aby ste nehladovali, nemrzli počas chladných nocí, jednoducho musíte prežiť.
Neviem ako vy ale pre mňa je hra naozaj ťažká (okrem nepopierateľného faktu, že som strašná lama).. Je tu naozaj veľa možností ako zomrieť. Okrem toho, že vás môže napadnúť dinosaurus, môžete prvú noc zomrieť na podchladenie ak si dostatočne rýchlo nevyrobíte oblečenie a ohnisko alebo nenazbierate dostatok dreva. Alebo môžete zomrieť od smädu čo mi príde tiež super, pretože to robí túto hru viac "reálnejšou". Hlad vám pomôžu zahnať rôzne lesné bobule, ktoré zbierate z kríkov ale takisto vám zaženie hlad mäso z dinosaura, ktoré si môžete opiecť na ohni. Samozrejme ak nejaký máte.

Čo je dôležité hneď na začiatku hry? Zbrane a oblečenie. V inventári si môžete pozrieť čo budete potrebovať na ich výrobu. Oblečenie vás aspoň sčasti zahreje a dodá vám čiastočnú ochranu a zbrane tie sú jednoducho potrebné na obranu a na ťaženie z prírodných zdrojov. Ale pozor aj toto veľmi dobre premysleli a tieto "podomácky" vyrobené zbrane sa vám môžu častým používaním opotrebovávať a dokonca aj zničiť. Takže budete ich musieť opraviť. Druhá dôležitá vec, ktorú si vytvorte čo najskôr je provizórny domček z dreva, slamy a bavlny. To sú potrebné materiály aby ste si mohli vybudovať steny, dvere, podlahu a strechu. Ale ani to vám nezaručí ochranu. Rátajte s tým, že kým sa vrátite do hry niekto vás už medzitým zabil a okradol. Je to tam drsné, niekto vám pomôže ako jeden mládenec, ktorý mi ulovil prehistorické zviera a daroval mi ho s tým, že ja som si ho opracovala a získala som tak mäso a kožu. Niekto však príde a okradne vás a ešte aj zabije aby ste sa nestihli ľutovať. Tým pádom stratíte všetko čo sa nachádzalo vo vašom inventári okrem zručností, ktoré ovládate. Samozrejme časom budete nadobúdať zvyšujúcim sa levelom viac a viac schopností a zručností a neskôr si budete môcť vyrobiť i murované domy s hradbami. No a aby som nezabudla, v tejto hre máte i tú najprimitívnejšiu ľudskú potrebu, a to potreba sa ísť vykakať. V žiadnej hre som to ešte nezažila a tak ako kakáte vy tak i dinosaury a hovienka môžete zbierať a použiť ako palivo do ohňa. Pitie vlastného moču zatiaľ v nedohľadne.

Zo začiatku mala hra neskutočne veľa bugov, časom niektoré spravili, no hra ich má podľa môjho názoru stále veľa i po niekoľkých rokoch. Jednoducho to nikde nenapreduje. Napriek častým update-om som nikdy nepocítila výrazné zmeny. Neviem či to tak vnímam iba ja, pretože povedzme si úprimne pre mňa je ťažký aj Tetris, ale zakaždým mi na tejto hre niečo vadilo, a to som sa skúšala neraz k nej vrátiť s nádejou, že tentokrát to bude lepšie. Ale nie je. Najviac ma asi vytáčalo to, že síce je pekné, že váš inventár zostal na mieste kde ste naposledy zomreli, ale čo z toho keď tam stále oxiduje zviera, ktoré malo na svedomí vašu smrť? Veľa vecí nedotiahnutých do konca. Síce nápad dobrý a malo to potenciálm, no je to fakt veľké sklamanie táto hra. Podľa môjho názoru sa nezlepšila v ničom ak nerátame opravu zopár bugov. Aj to je dôvod prečo som sa ju rozhodla odinštalovať, a s vysokou pravdepodobnosťou sa k nej už ani nevrátim. Dúfam. Myslím, že 60% tejto hre dosť prilepšujem.

Neviem ani kde začať. Keďže veľa ľudí mi o tejto hre hovorilo, mala som isté očakávania. Musím vychváliť dabing a nádherné prostredie. Grafika sa mi veľmi páčila, bola naozaj krásna a farby úplne nádherné. Jednoducho malo to svoje čaro. Kdežto príbeh už akosi nevychválim.

Začiatok hry ma nudil, pretože to bolo iba bla bla vyber odpoveď bla bla bla klikni na toto a tamto (aj keď neviem na čo to bolo dobré, keď je to jediná možná odpoveď). Našťastie netrvalo to až tak dlho aby som zostala nejak výrazne znechutená. Potom som prišla do krásneho lesného prostredia, a síce chodila som hore dole ako taký debil, čo mi neskôr išlo dosť na nervy. Avšak behanie po lese a stalkovanie sporo odetých školáčok nebolo to čo ma v tejto hre sklamalo . Bol to koniec. Konečne nájdete niečo fakt zaujímavé v tejto hre, ale v podstate sa nič nedozviete.
Proste som koncom hry zostala viac menej zaskočená a sklamaná. Niekedy to bolo napínavé ale potom zase iba nudné chodenie po lese. To čo vyzeralo ako vážna dráma nakoniec dopadlo ako celkom nuda.

S kľudným svedomím si môžem túto hru zaradiť medzi tie, ktoré som dohrala. Po viac ako 220 odohratých hodinách mám tejto hry až pokrk. Pokúsim sa všetky nadávky nahradiť jemnejšími synonymami, i keď pri tejto hre vulgarizmami nikdy nešetrím.

Bola raz jedna Monika, ktorá si kúpila hru Dead by Daylight, pretože killer bol viac-menej kopírkou Jasona Voorheesa. Na začiatku mala táto hra tonu chýb a bugov. Neskôr niečo z toho opravili. Niečo.

Verím tomu, že ostatní s týmto problém nemajú, pretože majú potrebný skill. Ja ho nemám, čo mi hru veľmi komplikovalo. Najslabší rank v hre je číslo 20. Samozrejme čím ste lepší, tým viac vám to klesá. Teraz si predstavte hru, kde ja som killer rank 20. Totálna lama. Ako mám kurník šopa hrať proti rankom lvl 5 a nižšie?! Na konci hry sa vám ešte aj vysmejú, no mali by mi ďakovať! Ide o to, že pokiaľ mám seberovné ranky, väčšinou z toho vznikne dobrá hra. Je tam akýsi balans medzi hráčmi. Keď mi však nahádže veľmi vysoký rank, úprimne? Nemám žiadnu šancu. A to nehovorím o naozaj otravných spôsoboch ako killerovi hru ešte viac znepríjemniť.

Ako killer som konečne krvopotne niekoho chytila, a dokonca hneď na začiatku hry. Lenže ten potrat morskej sasanky vytrhne internetový kábel a odpojí sa z hry. Penalizácia? Žiadna. Čo na tom, že takto to urobí aj 10x počas hrania. Odpojí sa killer? Jasné, dáme všetkým body! Pokiaľ hru leavnete cez menu hry, prídete o itemy a killer dostane body. Vytiahnete kábel? Nič sa nedeje! Vám ostáva iba nadávať, pretože za tohto experta žiadne body nedostanete. Je jedno či ste ten kábel vytiahli schválne alebo vám, bohužiaľ, naozaj vypadol internet. Každý by mal mať dočasný ban a obmedzenie hrať. Ale to je len moje zbožné prianie.

Infinite juking. Už ste sa s týmto stretli? Sú to miesta, kade môže survivor prechádzať stále dokola a killer (výnimočne sa to netýka iba mňa) ho jednoducho nechytí. Riešenie? Žiadne. Vraj niektoré takéto miesta zrušili, ale čo to mení na veci? Stále tu také miesta sú. Veď čo na tom, že vy sa tam naháňate už polhodinu zatiaľ čo všetci všetko opravili a ešte vám aj zdrhli. Samozrejme dá sa to vyriešiť aj inak. Vykašľať sa na neho a ísť si ďalej. Takže v mojom prípade riskujem, že aj tak mi ujdú všetci. Nikdy neviem čo v tejto situácii robiť. Nech sa rozhodnete akokoľvek, podľa mňa strácate v obidvoch prípadoch.

Je mi jasné, že keby je môj skill na vyššej úrovni ušetrím si kopec nervov. Ale nie je. Preto zúfalo vypnem kampaň za killera a idem hrať za survivora. Jupí, opäť som narazila na jedného z killerov. Hádajte, ktorý to je z dnešnej dennej ponuky: Variant A: Face camper. To je ten, čo vám stojí rovno pred ksichtom, keď visíte na háku. Z miesta sa nepohne ani o chlp. Jednoducho čaká kým neskapete. Variant B: Tunelár. Nie je nič horšie ako stretnúť toto indivíduum hneď na začiatku hry. Je to ten typ, ktorý vás naháňa po celej mape, aj keď vám sa darí utekať. Zatiaľ mu ujdú všetci ostatní. Ale čo na tom, veď toho jedného som takmer uštval k smrti behom. Variant C: Merciful killer. Málo pravdepodobné, že ho stretnete. Je to killer, na ktorého sa nedá hnevať, no spomeniem ho tu. Je to ten typ čo vás nechá všetko opraviť, obidvaja si nazbierate body a ak je jeho srdce naozaj čisté, nechá vás ešte aj ujsť. Občas sa mi stane, že ak zostanem posledná v hre killer sa zľutuje. Toto sú momenty, keď sa úprimne teším. Áno, občas sú tu aj tie dobré momenty. Občas. Sama mám zásadu, že pokiaľ som troch zabila, a štvrtého chytím blízko poklopu nechám ho ujsť. Ale ak je ten poklop ďaleko, smola.

Takmer všetky DLCčka boli spoplatnené. V poslednej dobe vychádzajú veľmi často, takže peniažky sa im sypú. Ale to, že vás neustále vyhadzuje z lobby, nedokážete sa pripojiť do hry, alebo že vám vyhľadáva hru pol storočia, a potom to killer aj tak leavne - to je všetko v najlepšom poriadku. Keď už sa zdá, že niečo s tým spravili, tak opak je vlastne pravdou. Nerobia s tým nič. Majú v paži. Takisto ako celá DbD podpora. Už dva prípady, z môjho okolia, kedy zmizli všetky úrovne a schopnosti na postavách. Čakanie na odpoveď od podpory? NeverEnding story. Nikdy neodpísali. Veď za hru ste už zaplatili. Prečo sa namáhať a problém riešiť?

Komunikácia v tejto hre? Nula bodov. Je bežné, že v LoLku máte chat, v CSku dokonca aj hlasovú komunikáciu. Všade máte aspoň ten chat. V DbD? Netreba. Taktika je pre slabochov. Tu hráme všetci na náhodu. Hrajte ako tím, ale info si nedávajte, lebo to by bolo už moc tímové. To je v pohode, že ma tu naháňa už 10 minút. To nevadí, že tu visím na háku jak kus údenej slaniny. Všetko v poriadku, vy si kľudne ďalej hrajte, a ja sa budem zatiaľ tváriť, že som kus údeného. To by malo zabrať. Okej, samotný killer by zrejme šancu nemal v takomto prípade ale určite by sa to dalo prešpekulovať aby tú šancu mal. Ale to je to čo mi na tejto hre vadí. Je nedomyslená. S každým novým killerom je nedomyslená. Len rýchlo nové DLC, a potom ako vždy postavu nerfneme až po pár sťažnostiach.

Samozrejme nie vždy to takto je. Respektíve, nie všetko naraz. Vo väčšine prípadov doplácam len na svoju nešikovnosť a smolu. No potom človek nemá vôbec chuť na túto hru. Ani sa nečudujem, že to toľko ľudí prestalo hrať. Mne už z toho nabiehala veľká žila v strede čela.

Ako samotný nápad je naozaj perfektný. Každý jeden killer vyzerá úžasne, zaujímavé postavy. Special skills takisto chválim, každá postava je niečím jedinečná. Takisto i tematické mapy potešia nejedného milovníka horrových hier... no bohužiaľ, pri tejto hre som myslela, že skončím v ústave, pretože hrateľnosť bola pre mňa naozaj nezvládateľná.

Je pravda, že hru som hrala naposledy niekoľko mesiacov dozadu, je možné, že veľa vecí sa zmenilo k dobru... Od kedy hru nehrám, nemám prehľad, preto prosím brať tento komentár s nadhľadom, ďakujem. Každopádne hra odinštalovaná, a nech ma šľak trafí ak to znovu nainštalujem.

Som naozaj veľký fanúšik TR série. Táto mánia u mňa pretrváva viac ako 10 rokov a z každej novej hry mám vždy veľkú radosť. Ak toto bude niekto čítať tak chcem len povedať, že napriek niektorým "proti", ktoré sa v texte vyskytnú hra má u mňa svoje miesto. Pretože povedzme si, čo už môže byť horšie ako Angel of Darkness? Nič.

Shadow of the Tomb Raider má jednu veľkú nevýhodu. Z celkovej reštart série je v poradí tretí, a i posledný ako som nedávno zistila. Každopádne, dôležité je to, že je tretí, a tak veľa scén je príliš repetetívnych z predošlých dielov. Každý kto aspoň na jedno oko vidí, neexistuje aby si to nevšimol. Tak schválne – Lara, ktorá sa brodí nejakou brečkou, v ktorej sú zhnité mŕtvoly. Lara, ktorá sa plazí úzkym priechodom, samozrejme cez mŕtvoly. Lara, ktorá sa presúva cez rôzne previsy zatiaľ čo nad ňou stoja nepriatelia bez povšimnutia. To všetko sme už zažili v predošlých dieloch. Ale nakoniec, dámy a páni, je tu jedna exkluzivitka na záver: na Larinom mieste prehodnotím ku komu nasadá do lietadla, lode alebo akéhokoľvek iného prostriedku. Prvý krát to bolo stroskotanie lode. Druhý krát to bolo zrútené lietadlo okej, avšak tretí krát? Trošku kreativity by ich naozaj nezabilo. Keby je i štvrtý diel, tak ak si smiem tipnúť, mohla by to byť ponorka, ktorá explodovala. No, a keď je tu už reč o kreativite... koniec teda kreatívny ani zďaleka nebol. Prišlo mi to celé odfláknuté, ako keby ich tlačil čas a tak narýchlo zbuchli nejaký random záver s final bossom.

Avšak! Veľmi oceňujem nové a rozhodne zaujímavé možnosti stealth kill. Jednoznačne bol môj favorit halucinogénny jed, ktorý špinavú prácu urobil za mňa. To viete, lame ako ja je každý náboj veľmi drahocenný, takže zabíjanie sa navzájom bol akýmsi cheatom pre mňa. A samozrejme spomeniem moje obľúbené popravy lanom. Vždy tam tak krásne viseli, pripomínalo mi to film Predator. A keď, je už vlastne reč o filme Predator, nesmiem zabudnúť na slová ako "bahno" a "termo videnie". Pokiaľ ste film videli, nie je ťažké spojiť si dokopy, že o čo ide. Problém je však v tom, že nebolo to kde využiť. Prišlo mi, že v hre bolo strašne málo pasáží, kde boli nepriatelia a hra sa viac zamerala na hádanky. Neberiem to ako nejak veľmi zápornú vec, ale stealth kill ma naozaj baví, boli tu nové možnosti, ale nebolo ich kde využiť. Avšak, ja osobne som ocenila i nové možnosti v odvetví horolezectvo. Lara pravdepodobne absolvovala akýsi letný kurz, takže pribudli jej nové skilly. Veľa ľudí je nespokojných s tým, že viac to bolo o tomto než o súbojoch, ale aj keď i mne to chýbalo neberiem to ako nevýhodu. Aspoň tentokrát bolo niečo inak.

Páči sa mi, že Laru ukázali ako osobu, ktorá takisto robí chyby. Aj keď pre mňa vždy bude dokonalá, tak v tejto hre ukázali, že i ona môže niečo posrať, a musí to napraviť. No vlastne nemusí, ale to by sme teda toho moc nenahrali. Pochválim i divoký domorodý kmeň, ktorý mi naozaj naháňal strach, a neraz som zvreskla, keď sa zrazu pri mne títo hnusní škrati zjavili. Ďalšou novinkou je i možnosť nastaviť si obtiažnosť pre puzzle, boj a hľadanie artefaktov. Túto možnosť veľmi oceňujem, pretože možno v strieľaní som totálna lama, ale aspoň mi to páli pri riešení challenge tombs. Takisto veľmi rada hľadám secrety, takže hru som si mohla prispôsobiť tak, aby to zodpovedalo mojím schopnostiam. To, že som aj tak často umierala je už vedľajšie.

Celkovo sa mi príbeh páčil, aj keď ako som už spomínala koniec bol odfláknutý. Ja som naozaj vďačná za akúkoľvek TR hru, takže aj keď je tu toho veľa čo som popísala ako zlé a blah blah, aj tak to skončí ako pri RotTR. I na ten som hundrala a nakoniec tam mám takmer 100 odohratých hodín. Side questy boli zaujímavé a mám aj pocit, že ich je tu oveľa viac, čo je tiež fajn. Tak trošku zažívam sklamanie, že zakúpiteľné Challenge tombs majú veľmi biedne ohlasy a tak ma to veľmi odrádza zakúpiť ich za plnú sumu. Radšej by som dala peniaze za plnohodnotné DLC, avšak tieto, ktoré ponúkajú plnohodnotnými ani zďaleka nie sú, a tak je iba na vás či do toho investujete alebo nie.

Čo ma trošku sklamalo sú jej skiny. Tentokrát si ich v hre vyrábate, čo je fajn ale ak mám byť úprimná z tých všetkých, ktoré som si vyrobila sa mi páči iba jeden. Zjavne si nedali záležať na spodných častiach skinov, pretože to boli len dáke štucne natiahnuté cez nohavice. Chápem, že pre túto hru vytvorili také skiny, ktoré zodpovedajú prostrediu, v ktorom sa hra odohráva, avšak behať v nejakom modrom koberci a v šľapkách a lá kristusky mi akosi nelahodilo mojim očiam. Takisto ma veľmi rozčuľovalo, že som musela neustále meniť medzi modrým kobercom a zelenou plachtou s perím. Vysvetlím. Pri vedľajších questoch bolo nutné mať zodpovedajúci kus oblečenia aby ste mohli začať rozhovor s postavami. Čo nie je také hrozné, avšak všetky tieto questy sú v jednej oblasti. Takže viete si predstaviť, aké príjemné bolo neustále meniť v základnom tábore oblečenie. Najmä ak ste ho práve vymenili, a medzitým ste už stretli osobu, ktorá vyžadovala mať ten druhý. Myslela som, že po dokončení príbehu na tom nebude už záležať. Bohužiaľ, je to nutné naďalej. Takže je jedno či side questy budete robiť počas hlavného príbehu alebo po jeho dokončení, je to na hovienko aj tak. Takisto nesmiem zabudnúť na jeden veľmi dôležitý bug. Bug, ktorý vám bráni urobiť quest. Neviem, či je to už fixnuté ale človek ako ja, ktorý sa snaží mať hru na 100% a zabije pri nej viac hodín ako treba na samotný príbeh, a potom zistí, že to proste nejde dokončiť... tak to proste nasere.

Samozrejme vizuálne je opäť TR pastvou pre oči. Nádherné prostredie, ktoré pripomína staré diely. Je to proste nádhera.

Ani neviem či toto vôbec niekto čítal, pretože je to asi príliš dlhé.. ale pokiaľ áno, a rozhodli ste sa hru kúpiť, tak áno odporúčam ale nie za plnú sumu.