Tak ako väčšina, i ja som si FC 3 naozaj obľúbila. Aj keď sa už nejedná o novinku na hernom trhu pokladám za výrazné plus to, že i po niekoľkých rokoch som bola z hry nadšená. Pamätám si ako som vehementne tvrdila, že nebudem v tejto hre zabíjať zvieratá len tak. Iba ak to bude situácia vyžadovať. No ani neviem ako, ale proste nejakým "zázrakom" sa mi to vymklo z rúk a zabíjala som takmer všetko čo mi skrížilo cestu a naozaj ma to bavilo.. sťahovať ich z kože.... Cítim tu jeden z prediktorov sériového vraha.
Čo ma však snáď na každej hre dokáže nasrať je to, keď vás v hre obmedzuje istý časový limit. A vo FC3 toho bolo naozaj hojne. Samozrejme toho času je tam viac než dosť, no lama ako ja... no... povedzme, že som sa častokrát potrápila pretože som ako typická žena stresovala a sensitivita mojej myši sa zrazu náhodne zvýšila a kurzor lietal len tak to svišťalo. Proste s mojim aimingom ako počas epileptického záchvatu to bolo takmer nemožné, a tak to veľakrát skončilo tým, že som nadávala a v nasratosti som hru vypla. Po opätovnom zapnutí hry zrazu išlo všetko hladko.
Neviem či aj sama hra zistila aká som lama, ale v jednej časti hry som sa nevedela prebojovať, nakoľko tam boli dvaja ťažkoodenci a kašilión ďalších nepriateľov. Tak ako vždy som nemala náboje a ani lekárničky, pretože som známa tým, že keď ich najviac treba - nemám ich (a preto Prey asi nikdy nedohrám). Po asi piatom (no dobre možno aj siedmom) pokuse sa hra zľutovala a jeden ťažkoodenec nakoniec zmizol a ja som túto pasáž zázrakom prešla. Ten pocit, keď i hra si uvedomí aká ste lama.
Určite FC3 odporúčam, je tam toho naozaj veľa na práci i po dokončení príbehu. Možno by som vytkla iba to, že tam kam príbeh smeroval... ako to povedať, no bolo to dosť predvídateľné. A aj keď má hra dva rôzne konce, to čo sa odohralo tesne pred vašou voľbou sa dalo čakať. Ženy..
Čo ma však snáď na každej hre dokáže nasrať je to, keď vás v hre obmedzuje istý časový limit. A vo FC3 toho bolo naozaj hojne. Samozrejme toho času je tam viac než dosť, no lama ako ja... no... povedzme, že som sa častokrát potrápila pretože som ako typická žena stresovala a sensitivita mojej myši sa zrazu náhodne zvýšila a kurzor lietal len tak to svišťalo. Proste s mojim aimingom ako počas epileptického záchvatu to bolo takmer nemožné, a tak to veľakrát skončilo tým, že som nadávala a v nasratosti som hru vypla. Po opätovnom zapnutí hry zrazu išlo všetko hladko.
Neviem či aj sama hra zistila aká som lama, ale v jednej časti hry som sa nevedela prebojovať, nakoľko tam boli dvaja ťažkoodenci a kašilión ďalších nepriateľov. Tak ako vždy som nemala náboje a ani lekárničky, pretože som známa tým, že keď ich najviac treba - nemám ich (a preto Prey asi nikdy nedohrám). Po asi piatom (no dobre možno aj siedmom) pokuse sa hra zľutovala a jeden ťažkoodenec nakoniec zmizol a ja som túto pasáž zázrakom prešla. Ten pocit, keď i hra si uvedomí aká ste lama.
Určite FC3 odporúčam, je tam toho naozaj veľa na práci i po dokončení príbehu. Možno by som vytkla iba to, že tam kam príbeh smeroval... ako to povedať, no bolo to dosť predvídateľné. A aj keď má hra dva rôzne konce, to čo sa odohralo tesne pred vašou voľbou sa dalo čakať. Ženy..
