Som veľkým fanúšikom príbehov pána Arthura, no po tejto hre však predsalen zostanem pri tých knihách.

Na svoj prvý prípad som sa naozaj veľmi tešila, a dá sa povedať, že prvé krôčiky v koži Sherlocka Holmesa som si vychutnávala. Avšak po dokončení prvého prípadu som začala mať veľmi zmiešané pocity. V prvom rade ma to z ničoho nič prestalo baviť. Všetko nadšenie sa vytratilo a od tohto momentu až po koniec hry som sa naozaj nevedela dočkať kedy bude koniec. S každým novým prípadom som si vravela: k♥rva, ďalší? Jedna z mála hier, pri ktorej som si želala, aby to bolo tak o polovicu kratšie.

Ja osobne mám veľmi rada britský prízvuk, takže čo sa týka dabingu bola som spokojná. No vlastne, nie až tak celkom. Prišlo mi to veľmi monotónne, bez emócií. Dalo by sa povedať, že to bolo až príliš formálne. Ako v recitačnom krúžku. Kdežto mladá Kate a jej dabing - to je rozhodne niečo iné. Znelo to ako keď dve mačky majú koitus na sklenej tabuli, a pod ňou sú zrniečka piesku. Veľmi príjemný zvuk! Neskôr som sa pristihla pri tom (nie pri tom nie, myslím niečo iné), že nekontrolovateľne preklikávam dialógy a je mi úplne jedno o čom sa bavia. Dokonca ani samotné rozuzlenie prípadu ma nezaujímalo. Proste nadšenie z tejto hry sa zrejme odplavilo hneď počas prvej cikacej pauzy.

Takisto ovládanie postáv mi prišlo celé také nemotorné a spomalené, a častokrát som i nechápala čo odo mňa vlastne samotná hra chce. Naozaj neviem či som taká tupá a som v tomto sama, alebo aj niekto iný mal s týmto problém. Každopádne motať sa v špinavých uliciach Londýna sa mi veľmi páčilo. Som fanúšikom viktoriánskej éry, takže toto mi naozaj vyhovovalo. A musím sa teda priznať, že kým Watson mi bol aj celkom sympatický, tak Holmes vyzeral ako taký hnusný špinavý vandrák, a to i keď mal oblek. Som naozaj sklamaná z tejto hry, ale povedzme si úprimne, že hrala som naozaj i horšie hry, takže.... asi som iba drama queen.