Don't Starve som si zvolil do Hernej výzvy 2016 ako hru ktorej prvé písmeno je rovnaké ako v mojej prezývke. A keďže nemá príbeh, tak som si dal cieľ, že musím prežiť aspoň 30 dní.

Začínal som za Wilsona, s ktorým mi to popravde nešlo a robil som veľké chyby. Hral som za neho 2-krát a prežil som iba 9 a potom 13 dní. To som aj trochu očakával, keďže som to hral prvý krát. Neskôr sa mi odomkla ďalšia hrateľná postava - Wolfgang. Za neho sa mi už hralo lepšie a na prvý pokus som s ním prežil 26 dní. No na ďalší pokus som svoj cieľ splnil:

"Začal som na dobrom mieste, ale mojou úloho bolo nájsť čo najviac jedla. Tak som putoval krajinou, spoznával som nespoznané a hľadal vhodné miesto na usadenie. To mi trvalo niekoľko dní, no nakoniec som našiel svoje obľúbené miesto - na kraji mapy pri mori. Začal som si budovať svoje sídlo a neskôr som zistil, že potrebujem bizónie výkaly na vybudovanie záhradky. Tak som sa vydal na výpravu za výkalmi, ktorá trvala niekoľko dní. Po ceste som nachádzal ďalšie nové veci, ktoré som pred tým nikdy nenašiel. Dokonca sa mi podarilo nájsť aj Chestra - chodiaca debna a zvieratko zároveň. Nakoniec som tie výkaly našiel, ale medzi bizónmi s červeným zadkom, takže prechádzať sa medzi nimi nebolo ľahké. Po úspešnom návrate domov som sa musel začať pripravovať na zimu, ktorú nie je ľahké prežiť. Preto som išieľ na druhú expedíciu za potravou, ktorá bola veľmi úspešná. No pri návrate domov mi zomrel Chester, ktorého krutoprísne zabili pavúci, ale všimol som si to až doma, keďže bola noc a ja som mal len fakľu. Na ďalší deň som rýchlo roztrúsil po lúke pasti na zajace, aby som mal viac jedla. Na ďalší deň nastala tuhá zima. Z mora vyskočili tučniaci práve v mojom sídle a prebúrali moje slamenné steny. Noci boli dlhé a chladné, ale prežil som. V 4. zimnú noc ma prepadli Houndi - besní psi a vyhnali ma preč. Ale našťastie som vedel kam zamieriť. Celý uťahaný som dorazil k prasačiemu královi a jeho dedinke, kde som sa usídlil. Mal som pri sebe dosť jedla na prežitie a tak som len čakal kým skonči zima, ale ja som sa ako inak nudil a tak som zaútočil na pavúkov a ich hniezdo. Pomohol som si aj prasačími mužmi, ktorí pavúkov zabili a ja som len vyzbieral suroviny. 29. deň som spravil tú najstupidnejšiu vec aká ma mohla napadnúť - zaútočiť na tučniakov. Tí sa mi odvďačili smrťou. Našťastie som na začiatku opravil oživovaciu plochu. Rýchlo som utekal na miesto kde ma zabili pre suroviny. Ostávalo mi minimum života, lebo som mrzol a mne sa nepodarilo zapáliť ohnisko. Preto som opäť zomrel. Našťastie som opravil aj druhú oživovaciu plochu, keď som hľadal výkaly. Pri oživení bol 30. deň a znova som zomrel na zmrznutie. Ale svoj cieľ som splnil a výzvu považujem za splnenú."

Asi to ten príbeh má, ale musíte si ho tvoriť sami.

O tom ako sa v hre ťažia suroviny, craftujú vecí, loví nemá zmienku hovoriť. Je toho veľa, na craftenie potrebujete rôzne suroviny a niektoré z nich sa ťažko hľadajú. Škoda že som sa viac nezaujímal o stopovanie, lebo by ma zaujímalo čo nájdem. Grafika bola pekná a veľa pestrých farieb obohacovalo atmosféru pri hraní. Soundtrack bol výborný, cez deň hrala pekná melódia a v noci hrali temné tóny. Zmeny obdobia a počasia boli niekedy nečakané a keď začalo pršať, tak som hneď musel schovať oštep do inventára, aby ma netrafil blesk. Hrateľných postáv je veľa a odomikajú sa podľa toho, koľko ste prežili. A všetky začínajú na "W", ako Wilson, Willow, Wolfgang,....

Don't Starve je výborná 2D survival hra a to musím pochváliť, keďže ja moc survival hry nehrám.

Hru som si zvolil do Hernej výzvy 2016 do kategórie "hra vydaná najneskôr do roku 2006". Hra bola zadarmo od Uplay a nikdy som o nej nepočul, tak som ju hneď vyskúšal. A musím povedať, že ma dosť prekvapila.

Príbeh bol veľmi zaujímavý a hneď som sa doňho vžil. Zdal sa mi trochu rozprávkový, čo sa mi páčilo, keďže veľa hier sa snaží byť realistických. Dej bol napínavý až do úplného konca kvôli neustálim zápletkám. Hra mala veselý, ale aj smutný a dokonca trochu hororový nádych, čo dodávalo príbeho tú správnu atmosféru. V hre boli využité takmer všetky prvky ako bojovka, stealth, závody, a veľa ďalších. Jade ako ženská hrdinka (v poslenej dobe som hral nejako veľa za ženské hrdinky) s pomocou strýka Pey'Ja (drsné prasa) a tajnej organizácie IRIS museli ochrániť planétu Hillys pred nepriateľskou rasou menom DomZ. Niekedy v strede hry nastal nečakaný zvrat a DomZania uniesli Pey'Ja, ale IRIS poskytol Jade spoločníka Double H, ktorý mi pripadal od začiatku veľmi vtipný. Jade musela mať vždy po ruke fotoaparát, ktorým pomáhala odhalovať IRIS tajnosti DomZ a Alpha Sectoru, ale taktiež s ním mohla fotiť živočíchov, za ktorých bola odmenená perlami. Tie sa mohli získať aj pomocou vedľajších úloh ale aj po dokončený misie alebo bossfightu. Za ne si potom Jade vylepšovala loď a neskôr aj Belugu, jej vesmírnu loď. Bossfighty sú jednou z najdôležitejších častí príbehu. Odohrávali sa vždy na konci nejakej lokácie. Všetky boli rozdielne a aj docela ľahké. Až na finálny, ten ma už začínal štvať a chcel som rozbiť všetko naokolo, keďže som mal len 4 srdiečka :D. Na hádam 30 pokus som ho konečne porazil a už ten humus s tromi očami hovoriaci "skyrimským" jazykom nechcem nikdy vidieť. A k tomu mal ešte aj nejakých pomocníkov, čo vyzerali ako dementory. Záver bol epický a po titulkách, ktoré som musel pretrpieť bola krátka prekvapujúca cutscéna.

Hillys bolo prekrásne a pestré. Keďže sa jednalo o staršiu hru, čakal som že bude mať horšiu grafiku, ale aj tak ma prekvapila. Soundtrack sa mi páčil od prvej chvíle, čo som zapol hru. A to o dialógoch sa dá povedať taktiež, boli excelentne nadabované a páčili sa mi. Zaujímavé boli savepointy, ktoré ste si museli ukladať sami pomocou Mdisku na určitých miestach.

Nakoniec len dodám, že o hre o ktorej som nikdy nepočul musím hovoriť len dobré slová. Kľudne by som dal aj 90%, ale naštval ma ten posledný bossfight, ináč všetko bolo výborné.

O AC Liberation HD som nikdy neprejavoval žiadny záujem, ale po dohratí AC III som dostal hype na ďalší diel. A je to aj taká menšia náhrada za Mafiu III, keďže sa to odohráva v tom istom meste, ale o 2 tisícročia dozadu.

Keďže sa jedná o menší diel z assassinskej série a je to port z PSV nečakal som žiaden úchvatný príbeh. Ten sa ani nedial, ale bol aspoň zaujímavý a na konci napínavý. V posledných misiách som už nedokázal robiť synchronizácie na 100% ako počas celého prechodu hrou. Asi najzaujímavejšia na celom dieli bola ženská postava Aveline. A ešte lepšie boli 3 persóny do ktorých sa mohla prevliekať - Assassin, Otrok a Dáma. Pre každú persónu boli spravené vedľajšie misie a sberateľské predmety. Následne tam boli aj misie pod názvom CitizenE, v ktorých stačilo nájsť a zabiť nejakého občana. A ak ste zabili všetkých dostali ste skutočný koniec. Dokonca sa tam objavil aj Connor, s ktorým Aveline spolupracovala na zneškodnení jej cieľa.

Lokácie boli rozmanité, malebné mesto New Orleans v ktorom sa odohrávala väčšia časť príbehu, pochmúrne močiare Bayou kde ste spolupracovali s bandou pašerákov a starodávna mexická Chichen Itza v ktorej Aveline hľadala svoju matku. Vedľajších postáv bolo málo a najvýraznejší z nich boli asi pašeráci a Avelinin priateľ.

Soundtrack bol nádherný a počúvateľný. V každej lokácii hrala iná hudba, čo dodávalo na atmosfére. Grafika bola podobná AC III, čiže pekná, ale viazali sa s tým tie isté bugy, ktorých v tomto dieli nebolo až tak veľa.

V závere len poviem, že pri hre som sa nenudil, len tie prechody z jednej strany lokácie na druhú boli zdĺhavejšie. A keďže je to port z PSV, tak sa jedná o dosť podarený diel a nesklame žiadneho fanúšika AC série.

"Jingle bells....Batman smells", to sú slová, ktoré by nikto na svete nechcel povedať Batmanovi a to ešte k tomu na Štedrý Večer.

Banda asasinov najatá Black Maskom, ktorá musí za jednu noc zabiť Batmana a to ešte za slušnú sumu je pekný začiatok ďalšej časti Arkhamskej série. Arkham Origins je prequel predošlých dvoch dielov, a keďže sa jedná o Batmanove začiatky, tak neni až tak skúsený a nepozná väčšinu najväčších zloduchov. Preto musí odvrátiť zlo v Gothame a zneškodniť všetkých asasinov a iných nepriateľov. Do toho sa mu k tomu zapletie polícia, ktorá si o Batmanovi myslí že je len mýtus. Najprv som si myslel že hlavným záporákom bude Black Mask, ale potom nastal plot twist, ktorý celú hru ešte viac nakopol a ním je Joker. Škode že potom bol Black Mask odsunutý do vedlajších misií. V hre sa stretnete s rôznymi nepriateľmi ako Penguin, Bane, Firefly, Deadshot, Killer Croc, ..... ale aj Enigma. Ten sa s ničím nes*al a pripravil pre Batmana stovky datapackov a keďže som chcel mať všetky misie splnené, tak som ich musel všetky vyzbierať. Výborné boli detektívne misie v ktorých musel Batman pomocou svojich techník vyšetriť miesto činu. Páčilo sa mi, že niektorých asasinov, ktorý sa do príbehu nevošli, tak boli aspoň vo vedlajších misiách. Nechýbali ani bossfighty, ktoré boli rôznorodé, páčili sa mi všetky, ale najviac ma bavil bossfight s Fireflyom. Záver príbehu mal zaujímavý zvrat a Batman konečne dostal Jokera tam kam patrí.

Mapa bola 2-krát väčšia ako v City. Severná časť Gothamu bola rovnaká, ale ešte z nej Strange nespravil Arkham a južná časť bola taká bohatá štvrť. A celé to spájal dlhý most. Ale mohli ste nahliadnuť aj do Batcave alebo aj do väznice Blackgate. Keďže mapa bola veľká, bolo prístupné rýchle cestovanie.

Grafika spravila pokrok a je pekná, a do toho eşte celú hru sneží. Soundtrack je stále taký temný a zdal sa mi podobný ako v Arkham City. Dabing je výborný, len škoda že Jokera nedaboval Mark Hamill.

Gadgety a upgrady boli rôznorodé a bolo ich veľa. Najviac sa mi páčili elektonické rukavice, ktoré s niektorými vylepšeniami boli bombastické. Kombá sa s nimi rozdávali jedna radosť.

Celkovo sa mi Vianoce s Batmanom hrali pekne a je to výborný prequel k celej sérii. A hádam si Batman stihne dať tú štedro večernú večeru s Alfredom, aj keď asi už studenú.

Zaujímavé, že k prvému dielu Assassin's Creed som sa dostal až po dohraní AC II, III a IV. Ale to mi neprekážolo, keďže žiadnu hernú sériu som nehral od prvej časti.

Príbeh mal zujímavý koncept, ale len na začiatku a na konci hry. Ostantné sekvencie boli vlastne o tom istom - prísť do mesta, splniť dookola tie isté misie a nakoniec zabiť templára. Aj keď sa to zdalo byť rovnaké, vždy sa stupňovala obtiažnosť a pre mňa to bola vždy nová výzva. Pri niektorých misiách, hlavne keď som musel zabiť niekoľko nepriateľov, tak mi vždy liezli na nervy otravné stráže, ktoré stáli snáď na každom rohu a hneď ma odhalili a celá misia sa zrušila. Páčilo sa mi, že vždy po zabití templára Altaïr dostával nové vybavenie a mohol sa naučiť niečo nové, čo mu pomáhalo v súbojoch. Súbojový systém bol náročný na reflexy, keďže ste každý nepriateľov útok museli v správnom momente zastaviť a na to zaútočiť s Altaïrom. Behanie po strechách som moc nepreferoval, keďže aj tam boli stráže, takže som 3/4 hry behal po zemi. Celý príbeh som splnil na 100%, len vedľajšie aktivity ako zabíjanie templárskych stráži a zbieranie vlajok som nesplnil, lebo ich bolo veľa. Záver hry bol fantastický, hlavne keď Altaïr zistil že Al Mualim je templár a následne s ním bol finálny bossfight. Zakončenie bolo trochu čudné, ale zato som sa aj zasmial. Keby nebolo toho výborného začiatka a konca hry, asi by som dal hre iba 80%.

Páčilo sa mi, že každá vražda templára sa odohrávala v inom meste (Damascus, Acre, Jeruzalem) a dokonca aj v inej časti mesta (bohatá, stredná a chudobná časť). Masyaf, pevnosť assassinov mi prišla prázdna, keďže sa v nej nič nedalo robiť okrem trénovania súbojov. Královstvo bolo veľké a boli v ňom akurát viewpointy a po navštívený všetkých miest sa mi otvorila možnosť rýchleho cestovania, takže sa moc nevyužilo. V závere hry bola sprístupnená ďalšia lokácia - Arsuf, ktorý slúžil len k zabitiu ďalšieho templára.

Grafika bola pekná na to v ktorom roku hra višla. Sondtrack bol taktiež pekný, ale niekedy prestal hrať a bolo úplné ticho a bolo počuť iba hluk občanov. Jediné čo mi prišlo nudné, boli konverzácie, hlavne pri záchrane občanov sa opakovalo to isté.

Bugov bolo viac ako napr. niektorý občania mali len tri prsty ako Yoda zo Star Wars, niektorým zase prechádzali nohy cez šaty a rúcha, alebo pri konverzácii sa niektorým neotvárali ústa.

Aj Desmondov príbeh bol zaujímavý, len stále to bolo o tom istom ako po každej sekvencii musel ísť spať, ale vždy to bolo okorenené nejakou interakciou, alebo konverzáciou. A aj v prítomnosti bol záver taký čudný.

Celkovo sa mi AC aj cez jeho repetetívnosť páčil a je to pekný úvod do celej Assassin's Creed série.

Po dlhom čase čo som strávil s Eziom, som sa z Európy presunul do Ameriky, kde práve prebiehala revolúcia.

Na to že AC III nemá také pozitívne ohlasy, mne osobne sa veľmi páčil. Hranie za Haythama na začiatku hry bolo originálne, kedže je templár. Po nejakom čase sa chopíte role mladého indiána Retonhnhakého:tona (to je ale meno), ktorý sa postupom času stane assassinom. Za neho hráte od jeho detstva, kedy ho takmer zabil Charles Lee. Príbeh je vlastne o tom, ako sa chce Retonhnhaké:ton pomstiť templárom a k tomu sa zapletie do Americkej revolúcie. Keď už je o niečo starší, musí ísť za hranice osady a to konkrétne do Devenportovej usadlosti, kde mu má v ceste za pomstou pomôcť skúsený assassin Achiles, ktorý ho bude trénovať a učiť schopnosti pravého assassina. Achiles mu neskôr dá nové meno - Connor. A kto dával pri konci hry pozor, mohol si všimnúť prečo dal Achiles Connorovi práve také meno. Záver hry sa mi zdal zbytočne predĺžený, ale mne to neprekážalo. Príbeh má správnu dĺžku a výborne ho dopĺňajú vedľajšie misie. Najviac sa mi páčili misie "usadlosti", v ktorých ste najskôr pomohli rôznym ľuďom (napr. drevorubcom, horníkovi, krajčírke, ....), ktorý potom bývali v usadlosti a plnili ste pre nich misie, ktoré mali vlastný príbeh. Zaujímavé boli aj "námornícke misie", v ktorých musel Connor so svojou loďou čistiť vody Atlantiku, ale hlavne sa mi páčili misie o Kapitánovi Kiddovi. Potom tam boli aj iné vedľajšie misie, ktoré boli kratšie a jednoduchšie. Zberateľské predmety ako boli almanachy, truhly a pierka som pozbieral všetky a strávil som pri ich zbieraní aj 2 hodiny. Nové boli pevnosti do ktorých sa stačilo infiltrovať, zabiť generála, podpáliť sklad s výbušninami a následne zvesiť vlajku. Taktiež nová vec bola výroba predmetov a vylepšení, ale ja som zistil že tulec, iné vaky a vylepšenia až po dokončení epilogu a vtedy som si pripadal ako najväčší noob. Lovenie zvierat bolo zaujímavou novinkou, aj keď som zver lovil len kvôli výzvam, misiám, alebo keď na mňa zaútočili dravci.

Celý príbeh sa odohrával v štyroch oblastiach a to už v spomínanej Devenportovej usadlosti, na Hraniciach, v Bostone a New Yorku. Hranice boli obrovsky rozsiahle a preto bola pridaná novinka, že kade Connor prejde, to sa mu označí na mape. Preto bolo aj menej viewpointov, ktoré sa nachádzali na dôležitých miestach. Asi jediné sklamanie pre mňa boli obchody, lebo sa v nich nedali kupovať lepšie brnenia, ale Connor mal zase miesto toho auto-heal. A ani zbrane som si nemusel kupovať lepšie, kedže už v polovičke hry som mal tie najlepšie. Konečne bol vylepšený stealth postup a tým myslým skrývanie sa v kríkoch alebo pískanie na nepriateľov z poza rohu. Tentokrát ste za rýchle cestovanie nemuseli platiť alebo renovovať body rýchleho cestovania, ale museli ste prechádzať podzemné katakomby a tak si otvárali možnosti rýchleho cestovania.

Grafika prostredia bola pekná, hlavne príroda na Hraniciach. A dobrá bola aj zmena počasia a ročných období. Soundtrack bol parádny a vedel by som ho počúvať donekonečna.

V prítomnosti bolo hranie za Desmonda vynikajúce. Konečne tam boli aj akčné sekvencie. Desmondov príbeh sa zujímavo uzatvára tým že konečne zabije toho profesora (zabudol som jeho meno) a dokonca nás zachránil pred koncom sveta.

Na záver len dodám že cez všetky pochybnosti čo som si myslel a videl v iných komentároch, mne osobne sa AC III veľmi páčil a preto ho zaraďujem hneď vedľa Black Flag a Brotherhood ako top Assassin's Creed hru, čo som hral.

Lepšie zakončenie Eziovej trilógie v podobe Revelationsu som si ani nevedel predstaviť. Hra výborne uzatvára príbeh o Eziovom živote. Keď nad tým tak premýšľam, Ezio mi dosť prirástol k srdcu a ťažko sa s ním lúčim.

Hneď na začiatku hry mi ostala zima, lebo v úvode hry som sa s teplého Talianska presunul do chladného Masyafu. Ale tam sa odohrával len úvod a uplný záver hry. Inak sa celý príbeh odohrával v teplejšom Konstantínopole. Ten bol o dosť menší než Rím, ale za to pohyb po meste bol rýchlejší a nemusel som používať často rýchle cestovanie. V Revelations je Ezio o niekoľko rokov starší, než v predchádzajúcich dieloch. Na začiatku som ho skoro ani nespoznal, kvôli väčšiemu plnofúzu. Ale neskôr som si naňho zvykol a dokonca mi bol Ezio sympatickejší. Príbeh sa rozdeľoval na dve časti. Na hlavný príbeh o Eziovi a vedľajší, kde Ezio pomocou kľúčou zisťoval príbeh o jeho predchodcovi Altaïrovi. Hlavný príbeh bol veľmi zaujímavý, keďže v ňom neboli postavy z predchádzajúcich dielov a Ezio sa zoznamoval s novými assassinmi a luďmi. Eziovi pomáhal po boku assassin Yusuf, ktorý sa mi páčil, keďže mal vtipné hlášky a keď pri konci zomrel bolo mi za ním smutno. Vo vedľajšom príbehu zase Eziovi pomáhala Sofia, ku ktorej si postupom času vybudovával vzťah. Vždy, keď ste získali kľúč z Masyafu, tak ste si mohli zahrať spomienkové misie za Altaïra, ktoré rozprávali o jeho živote. Záver príbehu bol vynikajúci, keď sa Ezio dostal späť do Masyafu a dostal sa do miestnosti, kde sedl Altaïr vo svojej róbe, ale v trochu kostennej forme. A dojalo ma, že Ezio sa pridal k nemu.Vedľajších misií bolo menej, ale splnil som len niektoré, lebo pár ich nebolo tak zaujímavých. Novinkou boli Assassinské brlohy, ktoré ste najprv museli obsadiť od templárov a neskôr ste ich museli chrániť pred útokmi. V nich mali assassinskí rekruti útočisko a aj získavanie rekrutov sa posunulo na ďalšiu úroveň. V Bratherhoode ste im museli pomôcť v boji a tak sa k Eziovi okamžite pridali, ale teraz boli pre nich rôzne misie, v ktorých ste im museli robiť pomoc, ale aj iné veci. Po celom meste boli aj mikro-misie, v ktorých ste museli pomáhať obyčajným občanom Konstatínopolu. V predchádzajúcich dieloch boli pierka, ale tentokrát boli pridané fragmenty.

Novinkou bol aj hookblade, ktorý sa používal na rýchly prechod na lane po strechách, ale dal sa výborne použiť aj v boji. A aj šplhanie po stenách s ním bolo rýchlejšie. Aj teraz bola prístupná kuša, ale tentokrát som ju moc neviužíval. Ďalšou novinkou boli bomby, ktoré ste si mohli vyrobiť sami. Veľmi sa mi páčil spôsob výroby a dokonca sa mi podarili vyrobiť zaujímavé bomby, napr. bombu z ktorej lietajú mince na prilákanie väčšieho počtu ludí.

V Konstantínopole fungovala tak isto ako aj v Ríme ekonomika. Zas sa museli všetky obchody a pamiatky renovovať. Ale tentokrát som všetko nezrenovoval, lebo veci v obchode boli drahšie a tak mi neostali peniaze na obnovy.

Grafiku tu nebudem rozoberať, keďže bola pekná ako v Brotherhoode. Hudba bola výborná, konečne niečo iné než len talianska muzika. Ale zdalo sa mi, že niektoré boli také isté ako v predchádzajúcich dvoch dieloch, len tam boli zmenené nejaké tóny. Dabing bol super a po úspešnom dokončení talianskej lekcie jazyka mi hodili turečtinu, ktorú dobre dosádzali do rozhovorov.

Desmondov príbeh sa odohrával na nejakom ostrove, počas toho kým bol v kóme. Bol zaujímavý, ale nie až tak záživný. Celý čas sa Desmond rozprával s chlapíkom, ktorý mi prišiel vtipný. Nachádzali sa tam aj portály, ktoré sa dali zpístupniť zbieraním fragmentov. Mne sa ich podarilo otvoriť 5 zo 7, ale zahral som si len 3. V nich Desmond musel presť bludisko a pomáhal si stavaním blokov aby sa dostal cez určité pasáže a pri tom rozprával o jeho živote.

Revelations je výborné zakončenie trojdielneho príbehu o Eziovi, ktoré pekne uzatvára jeho assassinský život. Keď som hru dohral, dokonca som bol aj dojatý. Veď po tých dobrodružstvách, čo som s Eziom zažil mi bude za nim smutno.

Na Brotherhood som sa vrhol hneď po dohraní dvojky. Síce som od hry neočakával veľa, ale nakoniec som dostal fantastický herný zážitok.

Hneď na začiatku ma prekvapilo, ale zároveň aj potešilo, že sa hra začína tam, kde sa skončil predchádzajúci diel. Takmer celý príbeh sa odohráva v Ríme, ktorý je o niečo väčší než Benátky. Rím sa rozdeľuje na niekoľko častí, Centro v ktorom má Ezio vlastný hideout, Vatikán, chudobnejšiu štvrť a polia. Trochu ma sklamala dĺžka hlavného príbehu, ktorý bol cez jej krátku dĺžku aj tak vynikajúci. Celé to dopĺňali vedľajšie misie, ktoré mali vlastný príbeh. Najviac ma bavila misia, ktorá rozprávala o minulosti Cristini a Ezia. Tentokrát bolo vedľajších misií, kde ste mali niekoho zabiť o dosť menej než v dvojke. O vedľajších misiách by som sa tu vedel rozpisovať do nekonečna, keďže ma veľmi bavili, ale je ich veľa a ja nechcem písať román, tak len poviem, že každá bola podarená a mali super príbehy. Územia sa olobodzovali pomocou zabíjaní Borgiovych generálov a následných spalovaní veží. Záver hry bol výborný a nemám k nemu čo dodať. Novinkou boli assassinskí rekruti, ktorých ste posielali na kontrakty po celej Európe, ale aj ako pomocníkov v boji, alebo taktiež pri stealth assassinačkách.

Ďalšia novinka v hre bola ekonomika. Všetky obchody ste tentokrát museli obnovovať a následne sa zvišovala suma peňazí, ktoré ste si mohli vyzdvihnúť v banke. Boli pridané artefakty a aquadukty, ktoré ste museli rekonštruovať. Síce tie rekonštrukcie stáli veľmi veľa peňazí, ale to neskôr v hre nebol až taký problém, keďže Ezio dostával z banky slušnú sumu. Mne osobne sa podarilo zrekonštruovať celý Rím.

Pre mňa najlepšou novinkou bola kuša, ktorú som si kúpil niekedy v strede hry a musím ju pochváliť. Nepriateľov zabíjala na jednu ranu a dala sa použiť aj v boji na blízko. Kvôli kuši som prestal používať vrhacie nože, ktoré boli o niečo slabšie a patrili medzi moje obľúbené zbrane z predchádzajúceho dielu.

Grafika bola o dosť lepšia než v dvojke. Hneď ako som hru spustil, som neveril vlastným očiam akou premenou grafika prešla. A to sa mi páčila aj grafika dvojky, ale toto bol už iný level. S bugami v hre som stretol našťastie len pár krát a musím povedať, že niektoré boli vážne smiešne.

Hudba bola tá istá ako v Assassin's Creed II, takže ju musím len pochváliť.

Tentokrát dostal Desmond viac priestoru a hrať za neho sa mi páčilo. Príbeh, ktorý sa odohrával pri konci v prítomnosti bol zaujímavý.

Mne osobne sa mi páčil asi Brotherhood najviac spolu s Black Flag samozrejme zo všetkých dielov čo som zatiaľ hral. Uvidíme čím ma dostane Revelations.

Hru som si vybral v rámci Hernej výzvy 2016 do kategórie "freeware" a keďže som veľkým fanúšikom Assassin's Creed série, tak som si musel zahrať aj túto krátku plošinovku.

Hru som dohral do desiatich minút. Síce som musel niektoré pasáže opakovať viac krát, ale to mi nevadilo. Príbeh bol veľmi krátky, ale zaujímavý. Ovládanie bolo jednoduché, tomu aj nasvedčuje to, že som používal iba 5 tlačítok na klávesnici. Súbojový systém bol jednoduchý, ale keďže som to ja, tak som umieral jedna radosť. Najviac musím pochváliť hudbu, ktorá hrala na pozadí a spríjemňovala celý prechod hrou.

A na záver len dodám že sa mi hra celkom páčila, keďže je to krátka hra, ale neľutujem ani tých 10 minút, čo som pri nej strávil.

Môj prvý diel z Arkhamskej série, ktorý som hral je práve tento. Keďže som ho hral ako prvý zo všetkých dielov, dosť mi prirástol k srdcu. Preto ho zaraďujem aj medzi moje najobľúbenejšie hry.

Príbeh je fantastický. Ocítate sa v Arkham City, kde boli poslaní všetci zločinci z celého Gothamu, a je len na Batmanovi aby to tam dal dokopy. Síce je hlavná dejová linka kratšia, ale celý príbeh dopĺňajú vedľajšie misie a Riddlerove hádanky a trofeje. Je tu veľa záporákov ako aj v predchádzajúcom diely, ale tu majú o niečo viac priestoru. Stretnete sa napríklad s Jokerom, Harley Quinn, Mr.Freezom, Penguinom a ďalšími zaujímavými postavami. V tomto diely je aj možnosť hrať za Catwoman, za ktorú budete riešiť problémy s Two-Faceom a Poison Ivy.

Najväčšou zmenou prešiel upgradovací systém v ktorom môžte vylepšovať Batmanovu zbroj, gadgety, súbojový systém a dokonca môžte vylepšovať aj Catwoman. Je toho vážne veľmi veľa na vylepšovanie, čo len prispievá k dlhšej hrateľnosti, aby ste si všetky vylepšenia vyskúšali v akcii.

Súbojový systém ostal rovnaký s možno menšími úpravami. Bossfighty sú spravené na jednotku. Každý sa líši od toho druhého. V jednom je stealth a v druhom zase hromadná bitka, je to vážne rozdielne, ale za to pestré.

Arkham City je pekné a dosť velké. Batman tu má na rozdiel od Asylumu viac priestoru na lietanie. Po celom Arkhame sú rozmiestnené hádanky a trofeje, ktorých je dokopy cez 400. Niektorý by si povedali že to je veľa a kašlali by na to a nezbierali ich. Ale ja som nemal čo robiť, tak som ich získal úplne všetky a mal som z toho dobrý pocit.

Grafika je pekná, ale keďže sa celá hra odohráva v noci, neni toho moc čo obdivovať. Celý chod hry spríjemňuje temná hudba, ktorá dopĺňa atmosféru Arkhamu.

Hra má najgrandióznejší koniec, ktorý som kedy videl. Kto hral Batmana a bol bystrý tak si určite všimol že na začiatku hry je obraz, ktorý zodpovedá ako Batman nesie Jokera v náručí.

Nakoniec len dodám, že Batman Arkham City sa oplatí hrať. Veď sám som pri nej strávil cez 300 hodín.

Hru som hral v rámci Hernej výzvy 2016 a spravil som dobre, že som si zvolil túto hru. Vždycky som chcel hrať nejákú hru od Telltale, lebo na ich hrách sa mi páči výber z viacerých možností. Síce 1979 The Revolution: Black Friday neni hra od Telltale, ale funguje na princípe Telltaleu.

Nadchlo ma, že príbeh je napísaný podľa skutočnej revolúcie v Iráne. Reza, postava za ktorú hráte, mi bol hneď od začiatku sympatický. Celé sa to odohrávalo v Teheráne, kde sa práve začínala revolúcia. Rozprávanie príbehu a výber z viacerých možností čo Reza povie alebo spraví sa mi páčil. Pri niektorých som sa rozhodol na poslednú sekundu, keďže výber bol pre mňa niekedy zložitý a musel som vybrať najspravodlivejšiu. Aj quicktime eventy boli do toho všetkého výborne zasadené, len mohlo by ich tam byť o niečo viac. Fotoaparát bol dôležitou súčasťou hry, keďže Reza ako žurnalista fotografoval celý priebeh revolúcie. A top bolo keď Reza vyfotil nejakú udalosť a potom sa zobrazila fotka a vedľa nej fotka podľa skutočnosti a k tomu ešte popis udalosti. Vedľajšie postavy boli výborne spravené a nadabované. Celá tá atmosféra robila na mňa veľký dojem. Grafika síce nebola najlepšia, ale o ňu nikdy moc nejde, keďže to hlavné pri hrách je príbeh. A 1979 The Revolution ho má. Hudba v hre bola dobrá. Ale jednu vec musím hre vytknúť. A to jej krátkosť. Dohrať hru mi trvalo 2 hodiny, čo je pre mňa dosť málo, ale nevadilo mi to, lebo príbeh ma zaujal tak, že som to ani nevnímal. Záver hry bol zaujímaví, ale chýbal mi tam nejaké to finálne zakončenie. Pri takomto konci ako bol tu, by som očakával druhú časť alebo nejaké DLC.

Na záver dodám, že po prvýkrát je na svete hra v ktorej nie sú Iránci vyzobrazovaný ako teroristi, ale ako normálni ľudia. To je na tejto hre to nalepšie.

Mafia II je moja srdcovka, čomu aj napovedá aj to že som ju dohral 7-krát. Od prvej minúty hrania som sa vžil do role Vita, ktorý tak isto ako Tom Angello z prvej Mafie, rozpráva svoj príbeh o ceste mafiánskeho života.

Príbeh je úchvatný a fascinujúci. Misie sú prepracované na jednotku. Výborne to všetko na seba naväzuje. Postupom času sa zoznamujete zo všetkými mafiánskymi rodinami a inými osobami. Spolupráca s Joeom bola zábavná, hlavne keď každé jeho druhé slovo bola nadávka. Príbeh začal každou misiou naberať atmosféru a akčnosť. Žiadna misia nebola repetetívna, lebo vždy sa striedali prvky jazdenia, stealthu, strielania a celé to dopĺňali super cutscény. A najviac ma potešilo keď v misii Náš přítel bolo viac možností ako zachrániť Lea Galanteho. Posledné dve kapitoly boli jedny z najlepších. A úplný záver hry som prežíval v smútku, že som to dohral a spomínal som si na všetko dobré čo som v hre zažil.

Empire Bay je pre mňa jedno z najlepších herných miest. Káždá štvrť mesta mala svoju charakteristiku, napr. v Highbrooku (štvrť bohatých) boli luxusné autá a naopak v Hunters Pointe (štvrť chudobných imigrantov z Afriky) boli autá poničené. Celé mesto dopĺňala grafika, ktorá bola tiež výborná. Doprava bola oproti jednotke vylepšená, polícia nebola na každom rohu, bol väčší počet druhov áut, atď. Minimapa bola tiež upravená a prehladnejšia. A rádio s top pesničkami spríjemňovalo vždy jazdu autom. Boli pridané aj obchody so zbraňami, oblečením, jedlom a autoservisy, čo je pre hru tiež veľké plus. A lekárničky boli nahradené autohealom. Po celom Empire Bay boli poschovávané Playboye a Zatykače (zatykače sa mi nechcelo zbierať, kvôli ich početnosti, tak som bol rád že som aspoň nejaké našiel), ktoré spríjemňovali hranie. Prepracovanejší bol aj strelecký systém, a o súbojovom ani nehovorím. Postavy boli dobre spracované a nadabované.

Radšej už komentár dokončujem, lebo nechcem tu zas písať celé životopisy všetkých postáv, lebo o Mafii by som vedel písať aj celé dni, keďže ako som už spomínal, je to moja srdcovka a nikdy na ňu nezabudnem. Proste Mafiu II milujem.

Na Mafiu je síce už veľmi veľa komentárov, ale kvôli Hernej výzve 2016 ho musím napísať aj ja. Mafiu som najprv pozeral na youtube a neprávom som ju odsudzoval kvôli slabšej grafike. Ale keď som ju hral, rýchlo som si na ňu zvykol.

Príbeh ma zaujal hneď od začiatku. Páčil sa mi nápad ako Tom hovorí svoj mafiánsky príbeh. Každá misia má svoj vlastní dej a primeranú dĺžku. A dobre boli zasadené misie pre Lucasa Bertoneho, takmer vždy po hlavnej misii. Chcel som pre neho spraviť všetky misie, ale kvôli obtiažnosti niektorých misií som to nesplnil. Aj o niektorých hlavných misiách som si myslel, že sú ťažké a splnil som ich na prvý pokus. Trochu mi vadili checkpointy, ktorých bolo málo a niekedy som bol už na konci misie a zomrel som, tak som musel ísť od začiatku. Ale veľký problém mi to nerobilo, kedže som si znova užíval atmosféru okolia.

Lost Heaven sa mi celkovo páčil. Atmosféra mesta na mňa príjemne pôsobila na každom rohu. Len škoda že som sa pri misiách pohyboval stále po tých istých trasách a neboli využité niektoré štvrte mesta (Chinatown, Downton), ale aj keď v nich boli niektoré misie, ale len párkrát. Jazda autom bola vždy príjemná, len škoda že som celú hru musel jazdiť s omedzovačom rýchlosti, kedže polícia na mňa čakala s pokutou na každom rohu. Hudba v rádiu bola pre každú štvrť iná a neskôr už začala byť repetetívna, ale to mi nevadilo, lebo keď hrala tak som si ju pohmkaval aj ja.

Aj vedľajšie postavy sa mi páčili. Každá mala osobný charakter, čo tiež dodávalo na atmosfére. Najviac sa mi páčil Ralphov koktavý hlas a vždy som sa pri ňom zasmial. A top bolo keď si z neho Paulie začal robiť srandu a koktal tiež.

Nakoniec len dodám že na túto hru nikdy nikto nezabudne. Veď aj preto je na DH v TOP 3 hier. TOTO JE LEGENDA.

Tento komentár som donútený písať kvôli Hernej výzve 2016, takže sa vrhnem na to. Na začiatku hry je krátky príbeh o Pivovi a jeho života. V hre sú bludiskové pasáže s prekážkami, ktoré tvoria niektorý členovia DH. Práve oni tvoria najťažšie časti bludiska, keďže aby ste cez nich prešli, musíte ísť na to takticky a so správnym načasovaním. Posledná časť hry, kde ugraugra vymaže Piva zo sveta DH, mohla byť viac prepracovaná, napr. nejaká naháňačka by tomu nezaškodila. Hrateľnosť je jednoduchá, až na Pivove obrysy, ktoré sú slabo viditeľné a to mi vadilo pri prechádzaní okolo nepriateľov, keďže boli biele a tak som často doňho narazil len okrajovo a musel som ísť od začiatku levelu. Celkovo má hra zaujímavý koncept a krátkou hrateľnosťou zabaví hráčov na niekoľko minút.

Kurz talianskeho jazyka je mi po dohraní tejto hry celkom zbytočný, keďže asi polovička dialógov je po taliansky a väčšina viet sa ľahko zapamätá.

Assassin´s creed II má výborný príbeh, do ktorého sa vžijete hneď v prvom momente ako začnete hrať. Hráte za mladého Ezia, z ktorého sa postupom času stáva assassin. Celý dej sa odohráva v malebných tuskánskych mestách. Po zomretí Eziovho otca a bratov začína to správne dobrodružstvo. Dostanete svoj vlastný úkryt, ktorý si môžete vylepšovať, môžete tam natrénovať bojové techniky a pod. Stretávate sa s ľuďmi, ktorý vás naučia schopnosti potrebné k tomu, aby bol z vás správny assassin. Každé mesto je odlišné, čo naberá atmosféru. Napríklad Forli bolo pochmúrne a v okolí pevnosti boli samé močariny a Benátky boli pestré a cestovanie na gondolách bolo fascinujúce. Len ma trochu sklamala oblasť Apenín, kde sa celkovo odohrala jedna misia a bolo tam niekoľko dební s lootom. Výborne sú prepracované záporné postavy, ktoré mali svoj zlý charakter, čo sa mi veľmi páčilo. Lebo vždy keď za úlohu bolo zabiť záporáka, tak som si to poriadne vychutnal a potom som mal v duši dobrý pocit, že je po ďalšom záporákovi. Príbeh doplňujú vedľajšie úlohy, ktorých je neúrekom veľa a potom sa stávajú repetetívnimi. V hre nechýbajú ani viewpointy. Pri jednom v Benátkach som mal problém, tak som radšej išiel na hlavný príbeh a čuduj sa svet, jedna spoločníčka ma naučila odrážať sa vyššie na stene a potom som na čas musel vyliezť ten viewpoint. Eziovi ste mohli vylepšovať aj zbroj a kupovať mu lepšie zbrane. Výborne boli spravené dungeony, v ktorých ste raz museli predviesť svoj parkour alebo stealth postup. Takmer celý príbeh vás sprevádzala historická postava Leonardo da Vinci, ktorému ste pomáhali a on potom spravil pomôcky pre Ezia. Záver hry bol fascinujúci. Taký grandiózny koniec som už dlho nevidel. Do celého príbehu bol pekne vsunutý aj ten Desmondov. Celou hrou ma sprevádzal výborný soundtrack z barokového obdobia. Aj pre každé mesto hrala hudba, ktorá ho charakterizovala. Grafika hry bola pekná, a aj celé prostredie. Celú hru mi robili ikonky s nejakými vzormi, ktoré sú už v novších assassinoch nahradené normálnymi vzormi shift, E, space a pod., lebo v tejto hre tam boli obrázky nohy, ruky, ale ku koncu hry som si na to zvikol (čo je asi trochu neskoro). Keď ku koncu hry bežali titulky, tak som skoro aj slzu vyronil, keď som si spomínal čo som všetko s Eziom zažil. Určite si ju musím niekedy zahrať znova.

Krátka story na začiatok:"Jedného dňa ako štvrták na základnej škole som na informatike sedel za počítačom a rozmýšľal som čo si zahrať. Zrazu mi spolužiak povedal nech skúsim hru Shakes & Fidget. Tak som si založil účet a s ďalšími spolužiakmi som to stále hrával. Po niekoľkých mesiacoch som bol už úroveň 90 a akurát sa mi pokazil notebook. Tak som spolužiakovi, ktorý bol na tom už skoro závislí a hrá tú hru asi doteraz, dal svoj účet. Po pár týždňoch som si vypýtal svoj účet naspäť, ale on mi povedal že ho predal. V ten moment sa mi zrútil celý život. Síce som mal aj iné účty, ale to už nebolo ono. Neskôr ma to už aj prestalo baviť."

Hra síce nemá príbeh, ale je chytľavá a to sa mi páčilo. Na začiatku si vytvoríte postavu podľa vašich predstáv. Potom budete chodiť na cesty necesty, kde na vás po určitom čase bude čakať fight s nejakou príšerou. A tu to všetko začína. Ďalej môžete robiť hliadku, za ktorú si niečo privyrobíte. Môžte chodiť do arény, kde budete bojovať proti iným hráčom. Nakupovať si môžte zbroj, zbrene, elixíry atď. Vaše cesty vám urýchli zviera, ktoré si môžte tiež kúpiť. Vašu postavu si za získané body vylepšujete a vylepšujete a tým ste silnejší. Keď chcete môžte sa pridať do nejakého cechu, alebo si ho rovno založiť. Keď ste väčšia úroveň môžte ísť do podzemia a postupne ho čistiť od bossov, z ktorých vám môžu padnúť lepšie veci. Hra má dobrú grafiku, aj keď je to 2D plošinová ťahovka. Môj poslední verdikt je, že táto hra je vhodná každému kto nemá čo hrať a chce sa odreagovať.

Prepáčte, ak som niečo zabudol napísať, ale túto hru som naposledi hral pred necelými dvoma rokmi.

Na Youtube som sledoval Far Cry 4 a Far Cry: Primal. Tak ma napadlo: "Prečo si nezahrať Far Cry 3?" A dosť ma to potešilo, kedže na vyššie spomenuté Far Cry hry nemám výkonný notebook.

Príbeh sa odohráva na Rook Islandu, v tropickom prostredí. Hlavný hrdina Jason na ňom stroskotal so svojou partou kamarátov a teraz ich musí zachrániť. Príbeh sa mi veľmi páčil, lebo nebol krátky ani dlhý. Vedľajšie postavy boli výborne nadabované a každá postava mala správny charakter, ktorý k nej sedel. V hre boli aj halucinogénne sekvencie z ktorých by sa vám aj doma trochu zamotala hlava. Vedľajšie misie, ktoré mali svoj krátky príbeh ma zaujali, aj keď pár ich bolo o ničom. Dosť sa mi páčili mini misie, kde ste mali niekoho zabiť nožom, uloviť nejaké zvieratá alebo doniesť na vozidle zásoby za určitý čas. Ale mohli ste si aj zahrať poker, zahádzať si nožmi atď. A to nehovorím o zberateľských predmetoch, ktorých tam bolo neúrekom veľa. Fantastický bol aj strom schopností, ktoré keď ste si odomkli za body tak ste dostali tetovanie.

V inventári ste mohli mať štyri zbrane, a mohli ste si vyberať z vážne veľkého sortimentu. A keď ste sa dostali na južný ostrov tak sa vám zväčšil o desiatku zbraní. Crafting systém bol dobre prepracovaný a každú úroveň nejakého vaku ste museli craftiť pomocou zvieracej kože. Injekcií bolo podľa mňa až priveľa, kedže som používal najviac iba 2 injekcie. Dobývanie stanovísk bolo pre mňa super, aj keď pre niekoho to môže byť repetetývne, pre mňa to bola výzva každé stanovisko dobyť vždy iným spôsobom. Dostať sa na vyhliadkové veže bolo zložité, čo bolo fajn, ale niekedy to bolo až prehnané, kedže raz na jednu vežu mi trvalo dostať sa aj 30 minút, lebo mi tam zavadzala jedna tyč. Ovládanie je veľmi jednoduché a ľahko sa ho naučí aj škôlkar.

Grafika bola fantastická. Prostredie, postavy, zvieratá boli dobre prepracované. Ale miestami boli v hre menšie ale vtipné bugy, ktoré mi ani nevadili.

K soundtracku nemám čo povedať, proste top. Hlavne pesnička Make it Bun Dem pri misii keď ste s plamenometom pálili mariuhanu je naj.

Do hry si môžete za Uplay body dokúpiť krátku bonusovú misiu, ktorá je podľa mňa úplne zbytočná. Ale za 20 Uplay bodov, prečo nie?

Takže finálny verdikt je že táto hra má všetko čo by každá hra mala mať.

4.diel Assassin's Creed s podtitulom Black Flag je podľa mňa jeden z najlepších, preto som ho ohodnotil 100%.

Príbeh sa odohráva v období pirátov v oblasti Karibiku. Hlavý hrdina Edward J. Kenway začína ako korzár, no neskôr sa stane pirátom. Na začiatku sa najprv oboznámite s ovládaním hry ako to už býva u každého assassina. Ovládanie je veľmi jednoduché a naučí sa ho zrejme každý. Na začiatku sa z ostrova, kde sa začína príbeh, dostanete do Havany, odkiaľ sa začína dlhá cesta stať sa assassinom-pirátom.

Hra má dlhú dejovú líniu, čo je veľké plus tejto hry. Hru obohacujú aj zberateľské predmety(fragmenty, truhly a pod.). Neskôr však aj vedľajšie misie a Hon na templárov, ktoré sú rozdelené na štyri časti so štyrmi kapitolami, kde musíte získať od templárov kľúče, ktoré vám odomknú templársky oblek. Kenwaya si môžete taktiež upgradovať, presnejšie vylepšovať jeho zbroj, veci atď., na ktoré potrebujete suroviny. Môžete loviť zvieratá ako v prírode tak aj na mori.

Kenway má v hre svoju vlastnú loď Kavku. Spoločnosť mu na nej robí Adéwale, ktorý sa stane neskôr assassinom. Kavku môžete taktiež vylepšovať pomocou surovín, ktoré získate drancovaním nepriateľských lodí. Avšak, musíte si dávať pozor na lovcov pirátov, ktorý po vás pôjdu keď budete "bez prestávky" prepadávať lode. Po Karibiku sú rozmiestnené pevnosti, ktoré keď obsadíte odkryje sa vám časť mapy. A v každom rohu mapy je jedna legendárna loď, ktorá čaká kým vám rozdrví vašu vyupgradeovanú Kavku. Kenway má aj svoju flotilu, ktorú ovládate vy a posielate lode na expedície.

Soundtrack je v tejto hre fantastický. Nemám k nemu čo dodať. Ale aj na lodi vás sprevádzajú pirátske popevky. Proste hudba v Black Flag je najlepšia. Aj dabing je veľmi dobrý.

V hre sú tri mestá Havana, Nassau a Kingston, potom sú tam aj osady, ostrovy a pod. Celé to obohacuje výborná a pekná grafika.

A koniec tejto hry je veľmi dojímaví, vlastne asi od polovičky hry keď všetci vaši priatelia piráti ako Blackbeard, Hornigold, Calico Jack a ďalší, jeden po druhom umierajú. Sám som vyronil jednu slzičku.

Tak to je asi všetko čo som chcel napísať. Ďakujem za pozornosť.

Prvý diel Arkhamskej série, ktorý sa odohráva v Arkham Asylum, kam Batman vezie svojho nemesisa Jokera, ktorý si útek predpripravil a utečie tak Batmanovi, je šmakózna záležitosť. V hre sa objavia Batmanovi nepriatelia ako napríklad, už spomínaný Joker, ale aj Harley Quinn, Killer Croc, Poison Ivy, Bane a ďaľší. Prostredie Arkham Asylum je fascinujúce, v budovách je strašideľná atmosféra. Sám som sa pri plnení misií v budovách párkrát bál aj zlakol. Hlavne keď Harley Quinn vypustila šialených psychopatov a začali sa voľne pohybovať po svete. Vtedy to bolo úplne strašidelné. V hre sa objavuje aj Scarecrowe, ktorý Batmanovi vpychol toxín a má z toho riadne halucinácie. Potom je tu aj Riddler, ktorý po celej mape poschovával trofeje, hádanky a kopu ďaľších volovín, ktoré musí Batman nájsť. V hre sú aj bossfighty, pri ktorých platia iné stratégie na každého nepriatela. Batman sa dá aj upgradovať a môže mať veľa pomôcok. Postavy sú výborne nadabované a hra má aj super grafiku.Hru sprevádza výborná hudba. Je to proste výborná hra.

Hra od českého štúdia Fiolasoft, ktorá sa môže na prvý pohľad zdať nezaujímavou. Ale opak je pravdou, táto 2D HARDCORE plošinovka je veľmi fantastická hra. Je výborne prepracovaná, má dobrú grafiku na to že je to plošinovka. Hru dabujú českí aj slovenskí youtuberi, ktorí si na dabingu dali záležať. Niekedy povedia vtipné hlášky, ktoré vás rozosmejú. Mne osobne sa najviac páčil dabing Skeleta/Matina Roti. Každý level sa líši od druhého. S každým členom posádky ste boli v inom prostredí, ako je džungla,púšť atď. Je to výborná hra na váš rozum, lebo čím ste ďalej v hre, tým sú levely ťažšie a hra vás donúti rozmýšlať niekedy aj desiatky minút, ak teda nepoužijete nejaký ten návod. Občas hra spadne, ale to nevadí, lebo za pár sekúnd máte hru znova zapnutú. Hra sa ľahko ovláda. V hre môžete zbierať psie známky a čierne skrinky ku ktorým sa len tak ľahko nedoatanete a spestrujú tak hratelnosť. Doporučujem každému, komu nevadí rageovanie. Ale pozor niekedy môžete rozbiť svoju milovanú klávesnicu alebo celý stôl obliať nejakým drinkom. Na záver iba podotknem že táto hra je naozaj hardcore. Myslím to vážne. A zabudol som podotknúť že hra má výborný soundtrack.