Severance: Blade of Darkness

„Ako by ste zhrnuli Blade of Darkness jedným slovom?“
„Ťažké ako sviňa!“
„Jedným!“
„... tak potom MASAKER!“
Presne v tomto duchu sa nesú moje dojmy z čerstvo dokončenej hry. A teraz si to preberieme trochu podrobnejšie.
O existencii tohto titulu som dlhé roky nemal ani poňatia. Sem tam naň niekto odkázal v nejakej recenzii alebo diskusii, ale všetko išlo mimo mňa, pretože fantasy zasadenie som svojho času celkom ignoroval (čo sa našťastie zmenilo). Nejakým nedopatrením som na BonusWebe objavil článok, v ktorom BOD získal titul akčná hra roka. Tak som si povedal, že to teda skúsim, lenže nebol dostupný v žiadnom digitálnom obchode až do októbra 2021. A o dva mesiace nato sa konečne ľady pohli správnym smerom.
Keďže som moc netušil do čoho idem, predpokladal som, že pôjde o ideálnu odpočinkovú hru na prichádzajúce Vianoce. Nemohol som byť ďalej od pravdy. :D

Hra síce ponúka na výber zo štyroch postáv, ale v mojom prípade by stačilo obmedzenie iba na jednu – barbar Tukaram. Ten sa špecializuje na  obojručné meče a veľké sekery, takže výber bol jasný okamžite.
Prvé čo ma zaujalo bol súbojový systém. Až tak veľa rúbačiek som nedohral, ale ten tunajší radím k tomu najlepšiemu čo som kedy v hrách videl. Spočiatku mi prišiel trochu ťažkopádny, ale stačilo pár desiatok úspešne zdolaných nepriateľov a kombá mi začali plynulo prechádzať do krvi. Sekanie, bodanie, otočky, úhyby – všeko len za pomoci myši a pohybových kláves. Jednoduché a pritom komplexné.  

To ale neznamená, že by som postupoval bez problémov ako nôž maslom. Alebo ak chcete, ako veľký obojručný meč torzom nebohého orka. Súboje boli síce zábavné, ale nepriatelia mi nič nedarovali. Už na začiatku som si uvedomil, že tu nedostanem nič zadarmo. Prvé levely boli ešte ako tak jednoduché. Postupne sa ale objavovali čím ďalej silnejší nepriatelia a niekedy aj vo väčších počtoch.  
S nepriateľmi sa autori taktiež pekne vyblbli, na množstve aj kvalite. Najväčšou výzvou boli pre mňa upíri, ktorým pribúda zdravie po každom úspešnom zásahu do nášho hrdinu. Dosť ma potrápili aj kostlivci na začiatku, keď som ešte iba zisťoval, ktorá taktika najlepšie zaberá.  A taktiež rytieri, ktorí mi dávali pekne zabrať. Ovládali takmer všetky pohyby čo ja a zniesli toho pomerne dosť.  

Keď už som spomenul oponentov, nemôžem vynechať ani nástroje na ich likvidáciu. Mojich obľúbených mečov som si užil dosýta a aby sa mi hneď neprejedli, striedal som ich so sekerami.  
Okrem súbojov hra disponuje aj adventúrnymi prvkami, takže nechýbalo ani staré dobré hľadanie kľúčov, stláčanie spínačov alebo staré dobré blúdenie. Párkrát som sa celkom seriózne zasekol, našťastie nie je problém nájsť nápovedu, v návode alebo na videu.  Trochu ma zarazilo, že hľadanie run, ktoré som považoval iba za odmenu pre hráčov hľadačov, je pre príbeh kľúčové a bez ich nájdenia nie je možné ukončiť hru so správnym koncom. Našťastie autori s tým rátali a pred finále mi dali možnosť vrátiť sa do daných lokalít a dané runy dodatočne nájsť. V starých lokalitách, zato s novými nepriateľmi. Takže zase dobré.  

Keď to tak zhrniem, ide o naozaj podarenú akčnú adventúru. Na rozdiel od Lary Croft je dôraz kladený na boj, takže viac než blúdenie som si užil parádne bitky s miestami poriadne tuhými nepriateľmi v pekne vymodelovaných lokalitách a počas celkom štedrej hracej doby. Škoda len, že po neuspokojivých predajoch a následnom krachu štúdia zomreli akékoľvek nádeje na pokračovanie. Blade of Darkness by si ho rozhodne zaslúžil...