Diskuze

@Richmond (15.08.2020 16:42): V tomto kontexte by tie jeho texty boli asi lepšie bez tých číselných hodnôt.

Viem, že Baldur's Gate má rád a on ten jeho GIMLET sedí až podozrivo ako riť na šerbel BG, až si človek myslí, že to robil podľa toho alebo čiastočne podľa D&D, ale predtým a potom tam bude množstvo odlišných hier. Navyše BG má tiež vyše 20 rokov, takže žiadna "moderná" hra to už nie je. :)

K tomu prirovaniu k hudbe, čo som dal. Viac na to sedí tá tvorba webstránky, čo som dal predtým. Každopádne aký zmysel má robiť, hoci súkromnú súťaž, ak vopred vystaviam podmienky tak, aby vyslovene nadŕžali špecifickému kandidátovi? Z mnohých pohľadov je to vlastne podvod. Načo vôbec potom niečo hodnotiť a súťaž organizovať. Je to ako keby som teraz chcel nájsť hru "dobrú" ako Baldur's Gate, ale kritéria hodnotenia by som postavil na tom, či to má parametre ako BG bez ohľadu na to či je to Morrowind, Gothic, Might and Magic, Grimrock, Witcher alebo Mass Effect. Lenže to nepreukáže aká je hra dobrá, len ako veľmi sa podobá na Baldur's Gate...

A áno, samozrejme, že estetika je subjektívna, ale to treba tiež zohľadniť pri hodnotení a pri rôznych aspektoch. Nepodliaha naše vnímanie grafiky estetickému cíteniu? Hudby a zvukov? Spôsobu akým sú napísané dialógy a postavy? Theodor Adorno a aj Hegel tvrdili, že skoro každý objekt alebo jeho časť, ktorá má nejakú funkciu, má aj estetickú hodnotu, ktorú jej pripisujeme. Biela plastová stolička z Číny má estetickú hodnotu tak ako aj starožitný nábytok, len tá hodnota je podľa väčšiny spoločnosti oveľa nižšia, ale existuje. Navyše estetická hodnota nie je konštanta a mení sa časom, spoločnosťou a kontextom. A preto niektoré hry pre nás časom prestávajú byť hrateľné a niektoré sa naopak stávajú atraktívnejšími na hranie. Ale hlavne preto vymyslieť si jednotnú hodnotiacu šablónu nedáva zmysel. Účel samozrejme chápem, vytvoriť si škatuľky, ale čím viac na nich človek trvá, tým viac strácajú svoju hodnotu a tým pádom funkciu.


Ja teda neviem, či on tak veľmi technickej stránke hry nerozumie alebo prečo to takto zhrnul dokopy, ale pôsobí to absurdne amatérsky. Obzvlášť ak chce niekto hodnotiť niečo čomu nerozumie.

Ono z istého hľadiska je veľká škoda, že má ten GIMLET a tomu prispôsobuje aj nazeranie na herné aspekty, lebo predsalen, to že hrá takto tie hry, je v podstate veľká drina. A digitálna muzeológia vo svete je úplne zaspatá a stále v plienkach, hoci software ako taký existuje desiatky rokov. Vďaka tomu sme prišli vlastne o skoro všetky artefakty mapujúce vznik softwaru, vznik hier a podobne, lebo to nikto nikdy nijak nezálohoval a zdokumentované sú väčšinou len tie programy, ktoré boli pre vládu. No a on takúto dokumentáciu tých rpg mohol urobiť, keď už sa serie aj s hrami, o ktoré by väčšina ľudí neoprela ani bicykel. :)

@Richmond (15.08.2020 15:34): Tak podľa mňa sa ti zdá, že tie jeho zložky fungujú dokopy, pretože máš možno na dané hry rovnaký pohľad ako on a to je v podstate určitý confirmation bias. Ale myslím, že hlavný problém jeho hodnotenia a prečo mu to možno vychádza, je aj v tom, že on zatiaľ v podstate hodnotil prevažne 80. roky a pár zo začiatku 90. rokov. Čím viac pôjde do budúcnosti, tým viac to imho nebude sedieť, pretože tie kritéria tvorcov aj hráčov - evolúcia žánra - sa dosť menia. Navyše jeho stupnica - on odporúča od 30 vyššie a stupnica má max 100. To je podľa mňa tiež absurdné a znefunkčňuje to stupnicu, ak jej 70% vieš odporučiť, to by mohol znížiť na polovicu a stále by to bolo zle merateľné v takom prípade.

Ten jeho slovný popis má samozrejme väčšiu váhu, než tie čísla a mne osobne sa viackrát stalo, keď som ho čítal, tak mi to číslo nekorešpondovalo s jeho popisom, ktorý býva zvyčajne pozitívnejší než číslo. Navyše práve to, ak absentuje nejaká kategória alebo kategórie, zbytočne zábavnej hre strháva. Čo vlastne platilo aj pre nižšie spomínané Dark Souls a Witcher 3. Witcher nemá tvorbu postavy, nevyberáš si povolanie, hráš za konkrétnu postavu. Dark Souls pre zmenu nemá questy, npc a dialógov je tam úplne máličko. Ono to potom fakt pôsobí tak, že crpgaddict ide hodnotiť všetku gitarovú hudbu na základe rock n rollu 60. rokov, ktorý má rád, ignorujúc evolúciu gitarovej hudby a rôzne subžánre a odnože, ktoré majú iné parametre, iný kontext. No a potom mám pocit, že on napríklad okrem vizuálnej stránky vôbec nerieši nejakú estetiku hry, ktorá napr. (a nielen) pre mňa má zmysel. Aj keď pri tom uznávam, že toto je niečo, čo sa cielene začalo budovať až v 90. rokoch. Ale hlavne, väčšina jeho kategórii, ak ju hra obsahuje, nemusí automaticky znamenať, že je to pre hráča zábavné. A inak vadí mi aj to, že graphics, interface a sound je v jednej kategórii. Komické je to napr. preto, že on a priori nemá hudbu v hrách rád a vypínajú a existuje dosť rpg, kde hudba je podstatnou zložkou atmosféry a v podstate aj hrateľnosti, lebo vie niektoré veci aj signalizovať (najmä v prípade jej absencie a náhleho nástupu). No a okrem toho, grafika a interface nemajú nič spoločné okrem toho, že ich vnímame očami. Zažil som kopec hier, ktoré mali super grafiku a otrasný interface a naopak. No a so zvukom, to nič spoločné nemá už vôbec. + on tam má napísané, že hodnotí, ako veľmi je zvuk realistický, pričom to je opäť len jeden pohľad na vec a o to viac, že väčšinu rpg tvoria fantasy hry, ktoré sami o sebe asi veľmi realistické nebudú.

Podľa mňa to, že Witcher 3 v jeho kategorizácii dostal len 66/100 svedčí práve o tej absurdnosti toho bodovacieho systému, kde hodnotenie stojí a padá na umelo nastavenej latke, miesto toho, aké pocity hra v človeku vyvoláva. Witcher 3 ako som písal vyššie stratil napr. na tvorbe postavy - hráš za zaklínača Geralta, nemáš v hre rôzne povolania, pohlavia, nemôžeš mu zmeniť tvár, len počas hry účes. Má to svoje opodstatnenie a logiku. Napr. vo vyobrazení sveta a jeho otvorenosti je Witcher 3 na čistých 10 bodov. A mám pocit, že takto sme mali väčšinu kategórii, buď v nich hra dostala takmer plný počet bodov, lebo ich obsahovala a robila dobre, alebo veľmi nízky počet bodov, pretože tie veci neobsahovalo.
Ohľadom Dark Souls a RPG. Ono to podľa mňa RPG je. Zober si dungeony tiež sú to RPG a u addicta môžu strácať a získavať body za to isté, čo Dark Souls - Dark Souls má bohatý výber zbraní a equipmentu, bohaté možnosti boja, ale skoro žiadne npc, žiadne questy a hra v podstate nemá ekonomiku, lebo ty predmety v podstate väčšinou ani nevieš predať (v DS 1, ktoré sme hodnotili, je jedno NPC, ktoré od teba berie predmety za symbolické ceny).

@Richmond (15.08.2020 13:59): Pred existenciou DH, keď ešte časť tunajšieho osadenstva chodilo na level.cz, tak sme si rôzne herné ankety zvykli robiť, no práve pri ankete o naj záporáka sme natrafili na problém spoilerov. Nakoniec sme tú anketu o záporákov urobili, ale následné ankety o najzdrcujúcejší/najsmutnejší herný moment sme už pre spoilery nerealizovali. Ono je logické, ale i škoda, tiež sme chceli urobiť anketu o najlepší príbehový zvrat/najšokujúcejšie odhalenie a z rovnakého dôvodu sa to tuším tiež nerealizovalo.


S Mattom sme sa len nerozumeli pri hodnotení. Vyšli nám absolútne čísla Witcher 3 66/100 a Dark Souls 54/100.

Mne tiež príde GIMLET ako absurdný systém, kde sa snaží hodiť do škatuľky nejaké veci/mechaniky, ako niečo exaktné a nutné pre RPG, hoci to nie je pravda. Kvalita takmer nikdy nie je o kvantite a retrospektívne to vidím napr. na Hero's Quest: So You Want To Be A Hero, ktorému dal 53/100 a pritom sám uznal, že to moc nereflektuje jeho zážitky a je to jediná hra zo zoznamu, ktorú dohral dvakrát po sebe, lebo ho tak bavila. Mne napríklad veľmi chýba v jeho číselnom hodnotení zohľadnenie toho, že ako jednotlivé herné zložky fungujú dokopy, lebo to je pre mňa to podstatné, nie aké sú vo vákuu, lebo v tej hre nikdy nebudú vo vákuu, lebo sú súčasťou jedného celku. Zažil som hry, kde napr. mikromanažment inventára, predaj predmetov a podobne zaberal priveľa času v pomere k samotnému exploringu/questeniu. Alebo hry, kde to pre mňa ťahal príbeh a aj grafika a hudba pôsobila na mňa pôsobivo, ale boje to neskutočne naťahovali a ubíjali moju vôlu byť zvedavý, čo sa v príbehu stane ďalej.

On sa ale hlavne snaží zobrať najširší žáner, aký v hrách máme, ktorý prešiel za 40 rokov obrovským vývojom a svoje subjektívne hodnotiace kritéria predávať ako niečo objektívne, až exaktné. Pričom nič z toho, čo jeho GIMLET hodnotí exaktné nie je. Možno akurát tak dĺžka hry alebo počet lokácii/questov. No na základe počtu povolaní, questov, oblastí a podobne by sa sotva dalo stavať hodnotenie. Navyše tým, že je hráč, ktorý hral predovšetkým staré hry, bude to hodnotenie o to viac skreslené pri tých novších, ktoré sa už špecializujú a on ten systém až absurdne znevýhodňuje rôzne subžánre. Pôsobí to ako keby si niekto postavil kritéria o tom, ako má vyzerať webstránka v 90. rokoch a aplikuje tieto tabuľkové kritéria na súčasť. Alebo ako keby niekto robil "prieskum" o tom, ktoré zviera je "najlepšie" a meral to podľa toho, ktoré zviera vydrží najdlhšie pod vodou, ktoré zviera vie vyliezť najrýchlejšie na strom a mal pred sebou nastúpeného slona, kenguru, hada, rybu a podobne...
Ono to potom pôsobí komicky, že on to berie akože archeologicky, vedecky, ale v skutočnosti je jeho postup (bez ohľadu na moje dojmy z neho) absolútne nevedecký a subjektívny.

No a čo sme vlastne spravili s Mattom, je, že sám nám ten jeho systém nezdal, tak sme si potvrdili svoju teóriu dôkazom - vybrali dve od seba odlišné a špecifické a zároveň dnes veľmi uznávané RPG a prešli ich jeho testom.

Záverom mi však príde smutné to, že hranie ako voľnočasová aktivita má predsa v prvom rade priniesť zábavu a on aj napíše, že sa pri hre bavil, ale pôsobí absurdne, ak napíše, že sa pri tom bavil, ale hra dostane nízke hodnotenie, lebo v umelo nastavených a príliš všeobecných a mechanických kritériach je "not enough RPG". To je podľa mňa úplny backfire a aby sám seba a svoj systém porazil, nepotrebuje ani oponentúru. :)