"Warning: Corvo Attano, formerly Royal Protector and the assassin who murdered our fair Empress, has escaped his cell. All personnel are required to participate in the search. Coldridge is now under lockdown. The fugitive is considered extremely dangerous."

Nová značka, hodiny kráľovskej zábavy, prepracovaný svet plný veľrybieho oleja, jedinečná grafická štylizácia, veľké úrovne plné možností ako (ne)likvidovať nepriateľov, hráčove rozhodnutia a naozajstné ovplyvňovanie deja.

To všetko a ešte viac je Dishonored, hra pri ktorej názve mám stále príjemné zimomriavky.

Nahral som v nej 33 hodín, snažil som sa nezabíjať a hrať to všetko pekne nepozorovane. Občas som pravdaže neodolal, to tiché vraždenie má Dishonored až príliš zábavné :) Páčili sa mi schopnosti postavy, veľmi som bol spokojný aj s príbehom. Áno, je jednoduchý, ale o to viac zrozumiteľnejší, jasnejší a ja to mám takto rád. Bavili ma rozsiahle úrovne, plné skrytých predmetov dôležitých pre nové schopnosti a tak som ich bol nútený hľadať, ak som ich chcel vidieť v akcii. Úrovne sú plné zaujímavých NPC, ešte zaujímavejších rozhovorov (úplne všetko čo sa dalo som si s radosťou vypočul, prečítal, prehľadával...), plné rozhodnutí zmeniť niektoré udalosti (pištolnícky súboj!) a ja som bol z toho všetkého náramne nadšený. Musel som dávať pozor aj na omráčených nepriateľov, musel som ich schovávať naozaj s rozumom, jednoducho pohodených ich mohli nájsť stráže, mohli ich zožrať krysy alebo ak ste ich hodili do vody, tak sa utopili (v hrách to nie je až taká samozrejmosť ako by sa mohlo zdať).

Jediná vec, ktorá mi vadila a bráni mi dať absolútne hodnotenie sú pľuvajúce kapusty (zelí). Neviem kto tých nepriateľov vymyslel, čí to bol nápad, ale takú poriadne kapustovú by som mu za to prdol do ksichtu.

I remember a fish market that used to be around here. All that's left are the flies.

Inak sa mi na hre páčilo absolútne všetko a bol som maximálne spokojný. Dishonored (úch) je hra, na ktorú nikdy nezabudnem, Dishonored (úúch) je jeden z najlepších herných zážitkov, Dishonored (úúúch) je hra, pri ktorej názve mám neustále príjemné zimomriavky a priblblý uspokojený úsmev. Dishonored...úúúúch, brrrrrr :D

Moje Guilty Pleasure roka 2014.

Máte radi film Gladiátor? Seriál Spartakus a špeciálne jeho krvavé bitky? A občas priamočiare, jednoduchšie hry? Ja áno a táto rúbačka z prostredia antického Ríma splnila a dokonca aj prekonala moje očakávania.

Ako prvú vec musím pochváliť grafické spracovanie, ktoré jednoducho vypadá veľmi dobre a občas priam dychvyrážajúco (Koloseum). CryEngine ukazuje svoju silu. Animačky sú zaujímavé a nemal som nutkanie ich preskakovať. Akcia prebieha v podstate len na dvoch tlačítkach - blokovanie štítom a útok. Zakončenia sú v podobe QTE, ale sú vyriešené príkladným systémom a vôbec nijako neotravujú a nenarúšajú dynamiku bojov. Boje sú celkovo veľmi rýchle a buráca pri nich Conanovská heroická hudba a tak som bol vždy hnaný dopredu. Boss fighty boli zábavné a hlavne súboj s Minotaurom považujem za jeden z najvydarenejších z poslednej doby. Pribeh bol tiež postačujúci a konečne raz má hra podarený záver.

Teraz k tomu čo sa mi nepáčilo. Je nutné vypnúť mozog a veľmi sa nad hrou nezamýšľať. Tváre protivníkov sa častokrát opakujú a narúša to atmosféru bojov hlavne vtedy keď ich proti vám ide náhodou 5 úplne rovnakých. Hrateľnosť mohla byť aj o niečo pestrejšia, hra dlhšia (zabrala okolo 6 hodín a to je na tak drahú hru veľmi málo, treba počkať na zľavu) a komandovanie légie mohlo byť spracované aj bohatšie.

A brave man tastes death once. Cowards, a thousand times over.

Crytek mohol stvoriť naozaj niečo veľké a je mi ľúto nenaplneného potenciálu. Miesto toho tvorcovia priniesli len jednoduchú rúbačku. To rúbanie však hra robí veľmi dobre. Heroická, krvavá a rýchla jednohubka. Bavil som sa.

Poliaci prišli s vlastnou verziou Call Of Duty a Medal Of Honor hier z 2. svetovej vojny.

A tak som sa pustil do likvidovania mojho obľúbeného herného (ale aj filmového) nepriateľa - nacistov. Hra poteší grafickým enginom - CryEngine má jednoducho svoju nespornú kvalitu (hlavne veľmi pekné lokácie v lesoch a zrúcaninách hradov). No naopak niektoré lokácie (hlavne v mestách) tvorcovia odflákli a také Call Of Duty z roku 2003 nevypadá oveľa horšie.

Na hre bohužiaľ aj napriek kvalitnému enginu vidno low budget, či už to sú škaredé a nezaujímavé animačky alebo smiešna snaha o bojové masové scény či nevydarený bullet time po vykopnutí dverí.

Musím však pochváliť atmosféru kľudnejších lesných misií a je veľká škoda, že hra nešla práve touto skromnejšou cestou a miesto toho išli tvorcovia nad svoje sily s masovými scénami. Hra ponúka aj viac spôsobov likvidovania nepriateľov - stealth funguje, môžete využívať aj rôzne pasce a rovnako dobre funguje aj rambo štýl - strielanie je zábavné a zbrane sú spracované dobre. Poteší aj otvorenosť úrovní, v ktorých nájdete aj množstvo bočných misií alebo zberateľských predmetov.

Dohranie mi zabralo niečo cez 4 hodiny, čo je nechutne málo, ale nezbieral som skryté predmety a z bočných misií som splnil asi tak polovicu. Každopádne aj na tak krátkej hernej dobe to bolo ako na hojdačke - raz naozaj zábavné a pekné úrovne a potom zasa obyčajné a ničím zaujímavé.

Ak hľadáte FPS z prostredia 2. svetovej vojny, Enemy Front odporúčam. Strielanie nacistov je dostatočne zábavné a za dostatočne dobrú cenu (čiže do 5 eur) je to vhodná kúpa.

"You were here, weren't you? Little Pig. I'll find all you whores."

Malé Kanadské štúdio zložené zo skúsených vývojárov pracujúcich na hrách zo série Splinter Cell, Prince of Persia, Assassin's Creed alebo Uncharted som sledoval od oznámenia ich hororového debutu.

Outlast zaujal a po veľmi pozitívnych recenziách som sa do toho v noci so slúchadlami (pre atmosféru potrebné-veď filmové horory snáď tiež nikto nepozerá cez deň a bez zvuku) pustil. Úvod bol maximálne pôsobivý a atmosférický a ja som ľutoval, že som si nenakúpil plienky. Naozaj som sa bál neznámeho nebezpečenstva a bál som sa v hre pokračovať ďalej. Postupom času sa však atmosféra jemne uvolňuje, človek prichádza na systém a spoznáva nepriateľa a spôsob ako s ním (ne)bojovať. Neustále schovávanie a zdrhanie udržuje hráča v neustálom strehu. Outlast je horor plný zvrhlých psychopatov (dôjde aj na nahé penisy, onanovanie, párenie sa s mŕtvolou atď.), krvavých vnútorností a tmy. Poteší aj pohyb hlavnej postavy - stále vidíte ruky, nohy, telo. Keď sa plazíte, ruky sa pohybujú, chytajú sa podlahy a celé to vypadá dobre.

Outlast obsahuje síce pár blbých momentov (ale to aj kopec filmových hororov), je krátky (okolo 5 hodín), ku koncu už tak nevystraší a hlavne sa vôbec nemení systém a nepriatelia a jednoducho je jasné čo a ako robiť aby sa vám nič nestalo. Ľakačky síce fungujú, ale v tme a pri hlasnom zvukovom zadunení sa zľaknem aj prdu.

"Little pig , little pig . No more escape"

Ak máte radi krvavé a úchylné horory, naozaj nie je o čom premýšlať. Outlast sa vydaril a ponúka kvalitnú hororovú zábavu a ja sa už neviem dočkať oznámenej dvojky.

Po obrovskom úspechu Far Cry 3 sa Ubisoft so značkou vrátil v relatívne krátkom čase, ale kým sa dá, je záujem a predáva sa to ako teplé rožky, treba to dojiť - heslo Ubisoftu. Každopádne som rád, že sa značka vrátila tak rýchlo. Far Cry 3 považujem za jednu z najlepších FPS.

Ak vás bavila trojka, bude vás baviť aj Far Cry 4. Gameplay je taký istý, zmenilo sa len prostredie. Slnečné pláže a vody plné žralokov vystriedalo prostredie veľhôr a vody plné prerastených masožravých kaprov. Každopádne je zmena prostredia zaujímavá a šplhanie sa po skalách v zasnežených Himalájach má svoju čarovnú atmosféru a graficky to celé vypadá pekne. Podobne ako v predošlej časti, aj tu budete obsadzovať jeden tábor nepriateľov za druhým, zbierať množstvo prkotín (bedne, masky, obálky atď.), šplhať na rádiové veže, zlepšovať schopnosti, nakupovať zbrane, loviť zver pre upgrade výbavy a spĺňať množstvo nepovinných misií (ničenie nákladných áut, oslobodzovanie rukojemníkov, zabíjanie a fotenie generálov atď.).

Gameplay je teda veľmi podobný. Hra však pridáva aj pár nových možností a to predovšetkým šplhanie po skalách pomocou háku a lana, zajazdíte si okrem áut a štvorkoliek aj na slonoch a pre rýchly presun bez otravných útokov zvierat a ľudí môžete použiť aj mini vrtuľník.

Hlavný príbeh tentokrát prežívate v koži normálneho chlapíka (podobne ako v trojke, ale tam to bol otravný kokot), čo prišiel do Kyratu vysypať popol zosnulej matky a pravdaže sa zapletie do omnoho vačších udalostí. Príbehovo si volíte z dvoch ciest a to buď Amitu, ktorej ide hlavne o obsadzovanie dôležitých strategických miest alebo Sabala, ktorému ide viac o ľudí. Hlavné aj bočné misie ma tentokrát bavili o niečo viac ako v predošlej časti. Hlavný záporák Pagan Min je dôstojnou náhradou za šialeného Vaasa a jeho hlášky su najvačšou ozdobou príbehu.

Hra tentokrát obsahuje aj premakanejší coop. Kde môžete s kamarátom behať po celej mape a spolu obsadzovať pevnosti, zbierať prkotiny, loviť a spĺňať nepovinné misie. Jediné, čo sa v coope hrať nedá, je hlavný príbeh.

Far Cry 4 je rozhodne zábavná hra. Odporúčam ju všetkým fanúšikom trojky. Mapa je tu už možno až príliš preplnená a nemal som poriadne kľud si ani sadnúť a pozreť si tábor s ďalekohľadom, hneď mi už bol za riťou nejaký ten medojed, tiger, vlčia svorka, banda psov, snežný leopard, hladný medveď, nosorožec, podráždené prasa, jak alebo skurvený orol ktorého je tu viac kusov ako je zajacov v Austrálii. Aj napriek tomu je to však zábava. Save systém ale funguje divne a niekedy musíte mať pevnejšie nervy ako by bolo vhodné. Ale s hrou som bol nakoniec spokojný viac, ako som si pôvodne myslel.

Komentár je k celej prvej sérii.

Wolf Among Us hneď v úvode prekvapuje svojou vydarenou noirovou atmosférou, brutalitou, zaujímavou grafickou štylizáciou a perfektnou hudbou. Hneď ma to chytilo a hlavný (anti)hrdina tomu poriadne napomáha. Šerif Bigby (Big Bad Wolf) je jednoducho frajer, hláškuje a celkovo je napísaný tak dobre, že sa snáď ani nedá nemať ho rád :) Hra rozbieha v prvej epizóde zaujímavú zápletku so záhadnými vraždami a tak sa začína vyšetrovanie plné prekvapení a zaujímavých postáv. Niektoré rozhovory s vedľajšími postavami majú dokonalú atmosféru (parťáčka Snow White, prasa Colin, žabiak Toad, Nerissa atď.). Celkovo ma častokrát bavili rozhovory a vyšetrovanie viac ako akčné QTE pasáže, ktoré majú to mačkanie tlačítok dosť prehnané, hlavne to Q!!! (aj keď posledné dve epizódy ponúkajú naozaj parádne súboje).

Hra je rozdelená na 5 krátkych epizód (každá zhruba 1,5 h.) a hlavne druhá a tretia končia skôr ako som čakal a sú dejovo trochu slabšie. Posledné dve epizódy však preradia na vyššiu rýchlosť a dostávajú sa na úroveň prvej epizódy a občas ju aj prekonávajú.

Celkovo som spokojný, minimum adventúrneho hrania mi nevadilo, hra má vďaka tomu dobré tempo a dejovo to tiež nebolo najhoršie. Verím, že sa tvorcovia k Fabletownu vrátia druhou sériou, bola by totiž obrovská škoda, ak by sa Bigby Wolf nevrátil.

P.S.: Mal som neustále nutkanie si zapáliť :)

Brothers sú jedna z najlepších hier, aké som kedy hral.

Je až neskutočné, ako bohato je tá krátka herná doba natrieskaná. Hra ponúka stále niečo nové a je to dobrodružstvo plné naozaj skvelých nápadov. Hra začína ako nejaká nevinná rozprávka pre najmenších. Pestrofarebnosť, nejaké nezrozumiteľné blabotanie a detinské vtípky menšieho brata. Potom však začína byť hra temnejšia, z úvodných herných krokov, kde vám nič nehrozilo, sa zrazu musíte brániť vlčej svorke, budete bojovať so zlým Trollom a pozriete sa aj na bojové pole zaplnené mrtvolami padlých obrov (jedna z najpôsobivejších herných scén čo som kedy v hrách videl). Čiže z počiatočného rozprávkového pocitu prejde hra do temnej fantasy. Nečakal som to a to viac to príjemne prekvapilo.

V hre ovládate oboch bratov naraz a tie puzzle sú vďaka tomu zaujímavé a majú príjemnú obtiažnosť. Hra sa dá hrať aj v coope na jednom pc, ale hádanky sú už potom výrazne jednoduchšie.

Herná doba je krátka, ale tých 3,5 hodín je tak intenzívnych a kvalitných, že som bol naozaj veľmi spokojný.
Veľkolepá, premyslená, nápaditá a emotívna hra. Vôbec sa nečudujem, že to vyhralo množstvo ocenení a odporúčam to každému, kto to s hraním myslí vážne.

Reklamnú kampaň mala hra tak lákavú a natrieskanú, že sa na to nedalo netešiť. Nalákali ma hlavne hrané krátke filmy (kto nevidel tak odporúčam), ktoré ukazovali vo veľkej miere herného záporáka Vaasa a bola to zábava!

Herný začiatok ukazuje hrdinov ako sa dostali na ostrov, ako ich zajal Vaas a ako sa vaša postava dostala na slobodu. Run Forrest, run!!! Tým sa začína pestrofarebná, dlhá, zdrogovaná a zábavná akčná cesta, na ktorej sa z ustráchanej ovce stane lev.

Ostrov je veľký, pestrofarebný a celkovo veľmi pekný. Bavilo ma len tak blúdiť, bojovať, obsadzovať, zbierať, loviť, hrať poker a zažívať množstvo nečakaných situácií. Práve tie sú hnacím motorom hry. Sú to scény, ktoré si vytvoríte počas hrania sami a je to vhodný protipól naskriptovanému hlavnému príbehu, ktorý je podobný sérii Call Of Duty. V hre som zažil množstvo nezabudnuteľných zážitkov a to, čo som mal na prvom Far Cry najradšej - úvodných pár levelov s veľkou volnosťou na tropickom slnečnom ostrove. Tak to tu mám v celej hre! Bavilo ma to jednoducho neskutočne. Ostrov je možno až príliš preplnený a nemáte veľmi kľud sa len tak nerušene túlať. Častokrát pri ceste stretávate nepriateľské hliadky alebo veľmi útočné zvieratá. Nemal som s tým však žiadny problém a tie časté boje ma bavili. Možno za to môže tá sloboda, kde si môžete vybrať ako a čím koho a čo zabijete, kde môžete zdrhnúť a pred presilou skočiť z útesu a odplávať. Jednoducho tá bohatosť otvoreného krásneho sveta bola fajn.

Čo už je horšie, je hlavný príbeh. Príbehovo je to naozaj veľmi slabé, Vaas (najzaujímavejšia postava v hre) sa mohol objavovať aj častejšie a druhý ostrov už neponúka takmer nič zaujímavé a aj jeho prevedenie mi prišlo nejako bez nápadu.

Hra obsahuje aj coop, ktorý však velmi zábavný nie je a oproti single hre ponúka veľmi ohraničené prostredie bez nápadu. Multiplayerové boje ma bavili aj vďaka československému turnaju, kde som z nejakých 150 ludí skončil na 2 mieste :)

Celkovo som v hre nahral okolo 100 hodín, polovica single a polovica turnaj a nebyť horšieho hlavného príbehu a nudnejšieho druhého ostrova, tak by to bolo maximálne Maximusovo hodnotenie.

Never Alone ma zaujalo svojím prostredím Aljašky a témou dobrodružstva polárnej líšky a eskimáckeho dievčaťa.

Úvod je rozhodne veľmi zaujímavý a prenasledovanie ľadovým medveďom mi pripomenulo Limba a veľkého pavúka. Limba mi pripomenuli aj malí mužíčkovia, ktorí sa vás snažia zabiť. Na scénu sa k dievčaťu po pár minútach pridá polárna líška a v hre tak ovládate 2 postavy. Na riešenie puzzlov je potrebné medzi postavami prepínať a kým líška má schopnosti vačších skokov a mierneho lozenia po stenách, tak dievča dokáže hádzať nejaké zviazané kamienky (čo pravdepodobne eskimáci používajú na lov). S jednou postavou teda hráte vy a druhú ovláda umelá inteligencia (v Brothers: A Tale of Two Sons ovládate obe postavy naraz). Tu sa nachádza jeden z problémov hry. Umelá inteligencia robí častokrát veľké chyby a kvoli nej budete musieť niektoré pasáže párkrát opakovať.

Hra je krátka a zaberie okolo 3 hodín, ale aj to úplne stačí. Chýbajú tomu nápady a zaujímavejšie scény. Kým Limbo mal množstvo zaujímavých puzzlov, Brothers zasa ponúkali neustále niečo nové tak Never Alone sa aj na tak krátkej hernej dobe opakuje a svojou Umelou inteligenciou nepekne frustruje. Hra je aj napriek svojím chybám sympatická, dej je rozprávaný natívnym jazykom kmeňa Inuitov a hra obsahuje dokumenty od tvorcov o výrobe hry a Aljašskej prírode.

V nejakej vačšej zľave hru odporúčam, ale v žánri plošinoviek sú na vrchole u mňa iné hry (Limbo, Brothers, Trine 1 a 2 atď.)

While I was gone, they set the world on fire. It wasn't a war anymore; it was a remaking. Some losses are inevitable. Some... unthinkable. Now they've built a new world. Armies of steel and thunder. They're rewriting history. But they forgot about me.

Už od oznámenia hry som sa na to neskutočne tešil a bola to moja najočakávanejšia hra.

William J. Blazkowicz sa vrátil a vrátilo sa aj zbieranie lekárničiek a brnenia. Hneď v úvode je scéna na hrade za 2. svetovej vojny, takmer ako vystrihnutá z Return To Castle Wolfenstein (podľa mnohých ľudí najlepší Wolf). Úvod navnadil na celú hru. Potom sa dej presunie do r. 1960 a alternatívna história plná Nacistov a ich robotických výtvorov môže začať.

Prvá polovica hry je prekvapivo veľmi bohatá na udalosti, zmeny prostredí, humor a nápady. Stále sa deje niečo nové a jeden nezabudnuteľný moment strieda druhý (nemocnica, motorová píla, vlak, prenasledovanie robotickým psom atď.). Nechýba tomu nadhľad a veľmi zábavné strielanie, ktoré striedajú aj kľudnejšie momenty. Zažil som aj pár veľmi príjemných prekvapení - dej je lepší ako som čakal, dá sa použiť aj stealth postup a potešila aj nečakaná erotika :)

Druhá polovica hry ale začína drhnúť, prostredia už nie sú tak zaujímavé a aj všetky dobré nápady si tvorcovia vystrielali v prvej polovici. Našťastie to zachraňuje Mesiac plný Nacistov (kde malo byť podla mňa finále).

Hra mi zabrala okolo 12 hodín a dá sa v nej nahrať aj viac ak chcete pozbierať úplne všetky veci (zlato, koncept arty, dopisy, kódy Enigma, novinové články atď.) Celkovo ma Wolfenstein: The New Order potešil, bavil a chcem pokračovanie!

Ak ste fanúšikom filmu Čeluste (pre milovnikov žralokov odporúčam aj realistický The Reef a akčný Deep Blue Sea), hltáte o nich dokumenty, zaujímajú vás alebo jednoducho si len chcete zahrať netradičné online boje, kde proti sebe nestoja vojaci - je tu najlepšia hra na trhu so žralokom v hlavnej úlohe!

Hra je zameraná na multiplayer bez príbehovej single kampane. Momentálne obsahuje 1 mód a 5 máp, ale tvorcovia sľubujú editor, nové mapy, výbavu, nové žraloky atď. Proti sebe nastupujú 4 potápači vs 2 hladné žraloky biele a ako sa to za nich vlastne hrá?

Potápači - Začínate nad hladinou a postupne sa spúšťaťe v klietke všetci do vody, keď sa klietka otvorí vašou úlohou je čo najrýchlejšie plávať a zbierať poklady čo vidíte. Odkedy vyplávate z klietky, už ste potencionálnou potravou pre 2 žraloky. Zlato je potrebné pre lepšiu výbavu, začínate totiž len so slabými pištolami. Ak nazbierate dosť zlata, môžete si nakúpiť senzory, míny, prístroj na rýchlejšie plávanie, silnejšie zbrane ako vystrelovacie siete, samopal, vybuchujúce harpúny a mnohé iné (10 základných + 14 ktoré sa odomknú levelovaním). Putuje s vami robot STEVE (za neho sa hrať nedá), ktorý otvára trezory. Otvorenie mu však chvíľu trvá a vtedy musia potápači spolupracovať, chystať na žraloky pasce, držať sa pohromade a prežiť ich smrteľne rýchle útoky. Za potápačov má hra veľmi dobrú atmosféru, žraloky ťažko vidieť, sú veľmi rýchle a keď vás chytia častokrát je to smrteľné a nasleduje respawn.

Žraloky – Spawnujete sa mimo centra diania. K potápačom musíte doplávať a najlepším útokom je trpezlivosť. Ak totiž vletíte medzi 4 potápačov sám, pravdepodobne vás rozstrieľajú na sračky. 2 žraloky musia spolupracovať, odchytávať si potápačov pri zbieraní zlata alebo ich napádať z dvoch strán. Ak sa vám darí požierať nepriateľov, môžete investovať získané body do 8 základných vylepšení + 8 ďalších, ktoré si odomkýnate levelovaním.

Každý team má na začiatku 30 kreditov (životy) a prehráva ten, ktorý ich ako prvý všetky stratí. Celkovo je hra chytľavá, boje sú zábavné a majú atmosféru. Celkovo mi to príde vyrovnané za obe strany. Je však potrebné aby team spolupracoval. Bez spolupráce sa tu vyhráva veľmi ťažko (hlavne ak stojíte proti zohratému súperovi). Dúfam, že sa tvorcovia budú o hru starať a pridávať nový obsah.

Začnem tým, že ma zo začiatku táto hra viacmenej nezaujímala a nesledoval som ani Kickstarter kampaň. Postupom času sa začali objavovať prvé gameplay videá, obrázky a veľmi kladné reakcie od hráčov, čo skúšali early access na Steame a ja som sa chytil. Cítil som niečo veľké a ako začali vychádzať prvé nadšené recenzie, ktoré písali o novom izometrickom RPG kulte už som to nevydržal, nahovoril som na hru do coopu Mazara a 84 hodinové dobrodružstvo začalo.

Hra ctí tradície veľkých RPG hier zlatej éry a podáva ich v modernom inovatívnom štýle. Divinity: Original Sin obsahuje ťahové súboje bez políčok s množstvom kombinácií, s veľkým dôrazom na fyziku, elementy a prostredie. Súboje sú bohaté, vďaka bohatým možnostiam značne rôznorodé a vďaka tomu všetkému bavia neskutočne dobre. Lepšie súboje som snáď ani v podobných hrách nezažil.
Naviac sa to všetko deje v graficky krásnom, premakanom svete plného všemožných detailov a vtípkov (zajačia nora s poštovou schránkou atď.).

Hra je ukecaná, hráča nevedie za ručičku a častokrát obsahuje náročné a zdĺhavé questy. Obsahuje však aj množstvo vtipných a jednoduchých len pre pobavenie (dávanie dokopy kocúra s mačkou). Tá rôznorodosť a bohatosť úloh mi ešte stále vyráža dych.

Za celú tú dobu mi vadil len príliš malý zoom out a opakujúce sa melódie a hlášky NPC, ktoré mi už išli na nervy (ale po toľkých hodinách je to normálna vec). Musím však uznať, že hra obsahuje aj veľmi vydarené melódie, ktoré som si pospevoval a do konca hry ma neomrzeli. V online hre 2 hráčov sa objavili aj bugy, ktoré však boli skôr vtipné (nahaté postavy) a pri opakovanom nahratí úrovne sa už nezobrazili. Inak sa neobjavilo nič, čo by kazilo zážitok z hry.

Svet Rivellionu sa mi stal na pár dní druhým domovom. Kto hľadá náročné (ale férové), pekné a dlhé dobrodružstvo a myslí si, že zlatá éra izometrických RPG je už nenávratne preč - zrodila sa nová klasika žánru.

Bolo to skvelé a s Mazarom sme sa kráľovsky bavili od začiatku do konca.

Začnem prehlásením, že The Vanishing Of Ethan Carter je najlepšie vypadajúca hra súčasnosti ! Naozaj som nič krajšie nehral. Každú chvíľu som mal hubu otvorenú od úžasu, musel som zastať a obzerať sa dookola, fotiť screenshoty a chváliť dobre odvedenú prácu nového herného štúdia.

Atmosféra na začiatku hry funguje naozaj dobre. Hudba navodí nekľudný pocit a počas potulovania v lese si človek nie je úplne istý čo ho vlastne čaká. Je len škoda, že očakávania niečoho vačšieho nie sú naplnené. V podstate sa jedná len o neškodnú prechádzku s pár interaktívnymi puzzlami. Príbehovo sa mi to naviac úplne netrafilo do vkusu a vyšetrovanie vrážd ma bavilo stále menej aj vďaka princípu, ktorý bol stále o tom istom.

Oplatí sa teda investovať svoj čas (a peniaze) do hry The Vanishing Of Ethan Carter? Rozhodne áno. Času vám to nezoberie veľa, vizuálne je to naozaj dychberúce a kludne vám môže sadnúť aj mysteriozny príbeh. Aj napriek mojim nenaplneným očakávaniam som rád, že vznikajú aj takéto netradičné, no o to viac zaujímavé diela. S kúpou si ale radšej počkajte na zľavu.

Podobná hra - Dear Esther (ale menej interaktívna)

Originálne prostredie 1. svetovej vojny, dojímavý príbeh, ručne maľovaná grafika a reálne historické fakty. Ak vás to zaujalo, je tu hra pre vás.

Valiant Hearts: The Great War ponúka trošku iný - umeleckejší zážitok. Nejde tu o zabíjanie čo najvačšieho počtu nepriateľov a ja som rád, že vznikajú aj trošku hlbšie a zmysluplnejšie hry.

Audiovizuál je na špičkovej úrovni a hlavne prostredia sú naozaj krásne namaľované. Či už sa jedná o hravé automobilové pasáže, tanky či útek z vazenia, hra je nápaditá, má atmosféru a častokrát prekvapuje. Jediná výhrada smeruje k niektorým nie najšťastnejším herným mechanikám, ktoré ak vám nesadnú, tak možu byť veľmi otravné (liečenie v podobe QTE, časté zbieranie a hladanie tých istých predmetov).

Hru som dohral za 6,5 hodín a bol som spokojný.

Všetci fanúšikovia filmového Votrelca, vesmírnych staníc, sci-fi a hororu - je tu hra pre vás!
Votrelec sa vrátil a v najlepšej forme (AvP séria bola príliš akčná a hororové to bolo len za mariňáka, Isolation je hororom takmer celú dobu).

Úvodné hodiny velmi atmosférické, prvé stretnutia s votrelcom desivé a ak si nebudete dávať veľký pozor, ten zubatý zmrd vám poriadne zavarí. Za votrelcom vôbec nezaostávajú (okrem rýchlosti samozrejme) androidi a keď nebude dostatok nábojov, budete ich nenávidieť :)
Zvuky a hudba skvelé, zvuky vystrašia a hudba rozpumpuje častokrát váš tep. Graficky hra vypadá dobre (hlavne svetelné efekty) a dĺžka hry je na fps viac než úctihodná. Mne to zabralo okolo 18 hodín a viacmenej ma to celú dobu veľmi bavilo (niekedy v 3/4 hry som však mal pocit naťahovania, ale potom sa to zasa rozbehlo správnym smerom).
Hre by som vytkol aj veľmi silný plameňomet, ktorý zbytočne uvolňuje atmosféru a z desivého zubatého zmrda robí len neškodného strašiaka.
Inak však veľká spokojnosť a poriadna kvalitná pocta filmovým Votrelcom (hlavne prvému od Ridleyho Scotta).

P.S. - dokonca v DLC Nostromo máte možnosť hrať za Ellen Ripleyovú a máte možnosť vidieť celú známu filmovú posádku z r. 1979
P.S.2- Ku koncu som sa tak zlakol malého kokota facehuggera , až ma seklo v krku :D

Návrat do hernej Stredozeme sa prekvapivo veľmi vydaril.

Vývojári na to išli tentokrát z inej strany a herný príbeh si ide svojou cestou. Nejaké udalosti či postavy sú s knihou a filmami síce totožné, nie je ich však veľa. Hra ponúka svieži pohľad do Stredozeme plnej nových postáv.

Ak sa vám páčili hry zo série Assassin's Creed alebo Batman, budete tu ako doma. Podobný je hlavne súbojový systém a pohyb hlavného hrdinu (šplhanie, odhalovanie vyhliadkových veží...). Shadow of Mordor však pridáva aj svoje vlastné nápady. Tým hlavným je Sauronova armáda orkov, ktorá má svojich velitelov. Môžete ich zabíjať alebo v neskorších fázach hry pridať na svoju stranu a vytvoriť si vlastnú armádu. Môžete získavať od niektorých orkov alebo kapitánov aj informácie o polohe, sile a slabinách iných velitelov. Ak vás však niektorý ork zabije, rady v Sauronovej armáde sa preskupia, pár orkov dostane vačšu silu a postavenie atď... Každopádne je tento systém vymyslený veľmi zaujímavo.

V hre som nahral 20 hodín (nesplnil som úplne všetky bočné misie, niektoré sa už opakovali).

Hrali ste dobre známu Magicku? Je to od tých istých tvorcov. Hra je zameraná na coop 4 hráčov a ak to tak budete hrať, môže to byť naozaj zábava (ako aj v mojom prípade, díky Mazar, Vic a Jack).
Zábava to bola ale hlavne vďaka našim komentárom počas hrania, gameplay ako taký je dosť repetetívny a nudný. Prostredia sú veľmi podobné, tak isto aj nepriatelia a nápady v celej hre. Špeciálne schopnosti hrdinov (ktoré sa dajú kúpiť a následne aktivovať zbieraním modrých flašiek) nepotrebné a nezaujímavé.
Magicka toho ponúkala viac, hlavne obsahovala množstvo bohatej zábavy s kúzlením. Gauntlet ponúka len stále také isté kosenie nepriatelov bez nápadu.

Ak teda máte kamarátov na coop, kludne si hru kúpte a hrajte. Nezabere veľa času a trošku tej zábavy ponúkne.

Ak kamarátov nemáte a chcete to hrať single, pozrite sa radšej po inej hre.

Španielske štúdio Péndulo nám naservírovalo svoju novú adventúru. Predchádzajúcu trilógiu Runaway som od tohoto štúdia nehral. Adventúry však patria k môjmu vyhľadávanému hernému žánru a tak som bol na The Next Big Thing celkom zvedavý.

Fiktívne 50. roky minulého storočia. Hitom Hollywoodu sú filmy s monštrami. Najbohatšie štúdio, natáčajúce tie najpopulárnejšie horory vlastní William A. FitzRandolph. Ten sa však chystá preorientovať svoje štúdio aj na rodinné a romantické filmy či muzikály. Všemožná smotánka je pozvaná na oslavu do jeho sídla. Tam mieri aj samoľúbi športový reportér Dan Murray a bláznivá filmová reportérka Liz. Práve za tieto dve postavy sa bude hrať. Monštrá a ľudia žijú kludne vedľa seba až kým sa niečo nestane a začnú byť problémy. Budete musieť prísť na to, čo sa deje.

Hra má 6 kapitol. Hranie za každú z dvoch postáv sa bude striedať a postupne budete odhalovať tajomstvá zamotaného príbehu. Adventúra to nie je veľmi ťažká, ale ak by sa človek pri hraní zasekol, má tu možnosť nápovedy prostredníctvom hlavného rozprávača. Riešenia úloh sú logické, ale nájde sa tu aj pár nelogických a to až tak nepoteší. Ovládanie je inak veľmi jednoduché a klasické. Tvorcom evidente nechýbal ani zmysel pre humor a tak tu máme v menu možnosť prezerania množstva štatistík - koľko zabil lev v Afrike zebier, koľko zabili zebry levov...ale máme tu aj niečo normálne a to celkovú odohratú hernú dobu. Tá sa pohybuje pri 6 hodinách, čo je veľmi málo. Avšak po dohratí musím uznať, že to aj hre stačilo. Príbeh totiž nie je natoľko zaujímavý a ani ku koncu nenaberá na obrátkach. Jednoducho som si hrou rýchlo preletel a už som aj takmer zabudol, že som ju vôbec hral. Všadeprítomný humor je síce častokrát príjemný, ale nájdu sa aj veľmi trápne momenty, pri ktorých jednoducho nemáte z hry dobrý pocit. Graficky je hra veľmi pekná. Dabing je dobrý a zvuky tiež.

Nedá mi to však, ale podľa názvu hry som očakával niečo vačšie. Ak máte radi adventúry, tak si hru kludne zahrajte, ale nič veľkolepé nečakajte. Jedná sa len o mierne nadpriemernú adventúru s peknou grafikou a slabým príbehom bez strhujúcich momentov.

Vracia sa dozorca spravodlivosti, vymetač diabla a hrdina utláčaných. Prichádza DeathSpank! Len pre rekapituláciu. DeathSpank je vydareným mixom hier Diablo a Monkey Island. Otcom tohoto natvrdlého, ale odvážneho bojovníka proti zlu je Ron Gilbert (tvorca prvých dvoch dielov Opičieho ostrova).
Príbeh pokračuje tam, kde to naposledy skončilo a tak sa náš nebojácny hrdina vydáva na nebezpečnú výpravu po stopách 6 kusov tangáčov moci. Jedny z nich nosí aj Santa Claus a nemá práve najlepšie úmysli.

Hra je opať veľmi vtipnou paródiou všetkého možného. Vracajú sa obľúbené postavy z predošlého dielu. Vracia sa klon Indiana Jonesa, ktorý má rôzne fóbie a tak zbieranie vzácnych artefaktov ostáva na vás. Vracajú sa aj manželia, ktorých ste dali v prvom dieli dokopy a teraz ich budete musieť pre splnenie jednej úlohy zasa rozoštvať. Postáv sa vracia naozaj veľa a pribudlo aj veľa nových. Svet je ešte vačší ako minule. Pozriete sa do rôznych jeho kútov. Na divoký západ, kde budete pomáhať zneškodniť banditov čo prepadávajú dostavník, pozriete sa do džungle, kde sa udomácnili v zátoke piráti (ano, odkazov na Monkey Island je tu viac než dosť), 2. svetová vojna, kde bude nutné prejsť cez bojisko plné bômb a výbuchov, aby sa odovzdala dôležitá správa. Dokonca dôjde aj na severný pól a Santa Clausa. To však stále nie je všetko. Rôznorodosť prostredí je veľká. Od minula sa zlepšili aj bossovia a dajú rozhodne zabrať viac ako naposledy Lord Von Prong. Pribudli nové vybavenia a zbrane. Hlavne veľa nových zbraní na dialku. Bazooky, guľomety, granáty, samopale, plameňomety atď...Stále je si možné nastaviť až 4 rôzne zbrane a použiť aj špeciálny útok (spomalenie nepriateľa, zasiahnutie všetkých naokolo, atď..). po ich správnom skombinovaní.

Graficky sa nič nemení a tak je stále celý svet vymodelovaný 3d, ale objekty v nom (budovy, stromy...) sú znovu 2d. Všetko to však aj napriek svojej jednoduchosti vypadá príjemne. Hra má opať pribalený Co-op a veľmi prijateľné HW nároky. Dabing ostal nezmenený a je stále skvelý. Herná doba je o niečo dlhšia ako v jednotke a tak celé prejdenie zaberie okolo 12 až 14 hodín.

DeathSpank sa teda vrátil a je náramne zábavný. Autori stále dokazujú, že nápadov majú plnú hlavu. Pre hráčov prvého dielu povinnosť a čo ľudia čo jednotku nehrali? Zahrajte si ju (príbeh z jednotky pokračuje a vrátilo sa aj pár postáv). Opať odporúčam ľudom, čo hľadajú niečo naozaj humorné, kde je hlasitý smiech veľmi častý. Veď tých vážnych hier je tak veľa. DeathSpank je dobrodružstvo plné nadhľadu a irónie.

"Tragédia je, keď sa vám dejú zlé veci. Komédia je, keď sa zlé veci dejú ostatným,“ Ron Gilbert.

Pamatáte si ešte, kedy ste sa naposledy u hry naozaj od srdca smiali? Nemyslím teraz na tie úškrny pri nejakom headshote alebo pri divnej zabugovanosti niektorých hier. Myslím na smiech počas celej hry, ako pri tých najlepších komédiách. Nemôžete si spomenúť? Nemusí to byť vaša chyba. Hry sú stále a stále vážnejšie. Odlahčenosť a vtipnosť je u hry obrovská vzácnosť. Na hernú scénu sa vracia tvorca prvých dvoch dielov (a najlepších) série Monkey Island. Ron Gilbert si povedal, že tej vážnosti je už predsa len veľa a tak otec Guybrusha Threepwooda vymyslel nového hrdinu.

Prichádza dozorca spravodlivosti, vymetač diabla a hrdina utláčaných. Prichádza DeathSpank. Máme tu mix hier Diablo a Monkey Island. Diablo vidno v celkovej akčnosti a Monkey Island zasa v prepracovanom a vtipnom scenári. Hra vás rovno vrhne do boja a všetko podstatné (aj nepodstatné) sa dozviete behom vášho putovania rôznorodým a veľkým svetom. Vydávate sa po stopách mocného artefaktu, ktorý sa volá "Artefakt". Po artefakte však pátra aj ohavný, zlý a zšenštilý Lord Von Prong a jeho armáda Orkov. Cestou vás čaká okolo 30 hlavných a vyše 80 vedľajších questov. Budete napríklad zachraňovať malé siroty, budete dávať dokopy pohádaných manželov, pôjdete po stopách chlapíka, ktorého zožral drak a on vám posiela správy o smere cesty v jeho exkrementoch, budete pomáhať postavičke inšpirovanej slávnym Indiana Jonesom pri získavaní vzácnych predmetov atď. Vtipných, rozmanitých a nezabudnuteľných úloh je tu naozaj veľa. Často sa však budete musieť vracať tým veľkým svetom po splnenej úlohe k určitej osobe. Svet je totiž otvorený a hocikedy si môžete behať kam chcete (pravdaže niektoré pasáže sa prejsť kvoli svojej obtiažnosti nedajú pred dosiahnutím vyššieho levelu). Autori nám na ulahčenie cesty pripravili teleporty vo forme kadibudiek, ktoré fungujú aj na uloženie hry.

Sirota: „Ste tu, aby ste ma zachránil?”

DeathSpank: „Proste si vlez do vreca Ty budúci kriminálnik!”

Pri súbojoch môžete používať až 4 zbrane naraz a veľa z nich sa dá použiť na špeciálny útok (spomalenie nepriateľa, zasiahnutie všetkých naokolo, atď..). Levelovanie je dosť lineárne a je možné si vylepšovať len 6 vlastností (napr. silnejší útok na blízko, na dialku, rýchlejší pohyb hrdinu...) a na konci ich budete mať aj tak všetky na maxime. Je to trochu škoda a rozhodne sa s tým dalo pohrať oveľa viac. Akčné pasáže začínajú byť časom mierne stereotypné. Levelujete sa, zbierate nové zbrane, výzbroj a sekáte cestou veľké počty nepriatelov rôzneho druhu (na niektorých si môžete dovoliť naozaj až keď budete veľký level - jednorožci). Je dobré, že sa akcia pravidelne strieda s kľudnými časťami hry. V tých dôjde na rôzne rozhovory a ich geniálny scenár. S orkami sa budete baviť o kvalite World Of Warcraft, s kravou o zmysle života atď. Hra obsahuje rôzne odkazy na filmy, hry a na celý ten dnešný svet. Tu hlavne vidieť prácu Rona Gilberta. Jednoducho to baví. Smial som sa často a veľa. Hra má v sebe dokonca okrem prvkov RPG aj nejaké tie prvky z adventúr a tak občas budete nútení skombinovať pár predmetov aby ste dosiahli požadovaný výsledok.

Slepý predavač: „Už nevidím. Môj zrak je preč.”

DeathSpank: „Och...PREPÁČTE, TO MA VEĽMI MRZÍ.”

Slepý predavač: „Nie môj sluch ale zrak!”

DeathSpank: „PREPÁČTE!”

Graficky nie je hra vôbec náročná a kombinuje 3D svet s 2D objektami v ňom. Toto vážne nie je hra o grafických efektoch, ale aj napriek tomu komixová grafika vypadá veľmi príjemne. Dabing je jedným slovom - perfektný. Hlas hlavného hrdinu som si hneď zamiloval. Dohranie hry zaberie niečo okolo 10 - 12 hodín a cena je na Steame veľmi prijateľná. Hra obsahuje aj Co-op, pričom druhou postavou je kúzelník a tak sa hra dá prechádzať aj v dvoch hráčoch.

DeathSpank je teda veľmi vtipnou a príjemnou hrou. Prináša svieži vánok plný nadhľadu a irónie do príliš vážneho sveta počítačových hier. Bavil som sa a ak hľadáte niečo odľahčené, DeathSpank je stávkou na istotu.