Diskuze

Mne skôr vadilo nemožnosť preskakovať videné animácie ak som rovno po nich napr. umrel (stala sa mi napr. vec, že v animácií nabehli nepriatelia a sekundu po videu som umrel na fakt, že všetci namierili a vystrelili naraz na moju hlavnú postavu skôr, než som mohol čokoľvek spraviť.

čo takto stlačiť medzerník jedenkrát? :D
Mne tieto veci fakt nevedia, skôr beriem zatiaľ ako negatíva manažment a (ne)ovládanie družiny a asi sidequesty.

Rozhovory sa dajú odklikávať medzerníkom. Kecy mi nevadia, postava sa drží aj témy aj smeru, akým chcem rozhovor viesť a ironické odpovede sa tiež občas dajú vybrať, ale ako som napísal nižšie, keďže hlavná postava je plne nadabovaná, tak by bolo čudné najprv si odpoveď prečítať a potom ju ešte zvlášť vypočuť. Takto inak býva už dlhšie v hrách ako Monkey Island alebo Sam & Max...

Možno nie je stavaný na nejaké freeform, alebo veľké otvorené hry, ale vzhľadom na to, že ME je dosť koridorovka a ani exteriéry nie sú určite obrovské, tak v tom žiaden problém nevidím. A napr. graficky a filmovo lepšie spracované postavy som v žiadnej hre (nepočítajúc ME 2 a neviem ako je na tom MGS4) nevidel.

Ako sprzneného dialógového systému? Ak myslíš to, že pri možnostiach nemáš doslovný prepis toho, čo povieš, tak je to preto, že tvoja postava vie rozprávať a tým pádom by 2x to isté bolo iba otravné a ak je to pre to koliesko, tak napriek očividnej konzolovitosti s tým nebol najmenší problém, navyše pravá a ľavá strana ti ukazovala či sa držíš alebo vzďaluješ od predtým spomínaného subjektu hovoru. Čo sa týka grafiky, ani to nemám na max a až na nejaké tie textúry debien a stien mi to vôbec nevadí, jazdenie makom po tých "piesočných planétach" má tak či tak dostatočnú atmosféru a hlavne je to spestrenie navyše, ktoré (aspoň z počiatku) človeka baví, ak sa odbremení od myšlienky, že všetky rpg by mali byť robené presne podľa jedného vzoru a akýkoľvek pozmenený, alebo iný prvok je zákonite mínus.

Pôvodne som sa bál, že Mass Effect je len nafúknutá bublina, ale konečne som to dosť oneskorene rozohral a síce to má od skutočného rpg veľmi ďaleko, ale je to skutočný zážitok. Tá filmovosť, krásne rozhovory, codex a občas reči nijak nesúvisiace s questami a príbehom, len doplňujúce lore a atmosféru, dávno ma žiaden singleplayer tak nechytil, naposledy asi Final Fantasy VIII, ktorý som hral v 2007, inak asi už len Kotor 2 a Fahrenheit ešte pár rokov predtým...
Skutočne, má to svoje Bioware klišé a šablóny, ale ja to beriem tak ako podkategórie filmov, tak ako má noir svoje klišé a šablóny, tak ako majú výpravné filmy svoje prvky, jednoducho je to určitý štýl a odsúdiac od rôznych detailov v hrateľnosti a parametrov samotnej hry, tak je to zážitok, ktorý baví, čo potrebujem viac?
Hmmm ako sa tak na to pozerám, toto by som si mal skôr odložiť pre prípadný komentár, keď to dohrám. :D